Alžbeta Báthory: Krvavý kúpeľ plný inšpirácie
Na vysokom kopci, uprostred ľadovej noci, nad mestom v ktorom sa šíri strach, bliká na hrade jedno opustené svetlo. Svetlo ožaruje miestnosť za hrubými a studenými múrmi, odkiaľ sa do útrob hradu ozýva vzlykanie, prosby a plač. Iba letmý pohľad, ktorý ozvučí vrzgnutie dverí, odhalí obraz horší ako Danteho peklo. Krv valiaca sa z rán, odtrhnuté údy, skrútené torzá bez kože, zúfalé pohľady martýrov a zápach zhoreného mäsa. Nad všetkým týmto marasmom sa ako nejaká vyššia bytosť, vznáša postava ženy v drahej róbe. Úsmev a krvou podliate oči značia, že pohľad na hrôzu, pred ktorou by si každý zakrýval oči, jej spôsobuje radosť a uspokojenie. Jej kroky vedú k veľkej kadi. Sníma zo seba rúcho a tak ako ju Boh stvoril, vchádza do červeného roztoku, ktorým je vaňa naplnená. Keď ju tekutina pohltí až po krk, slúžky k nej privedú dve zviazané neboráčky a rýchlym šmiknutím im podrežú krky a nechajú vykrvácať do kúpeľa. Monštrum v ľudskej koži nechá prúdiť krv na každý kus svojho tela a dlhé minúty si užíva rozkoš spôsobenú týmto nechutným rituálom. Keď ukojí svoju úchylku, vyjde von, zahalí opäť svoje telo a jej kroky poznačené vraždou, sa nesú dlhými chodbami hradu až k jej spálni. Tento úvod je síce iba moja fikcia, ale kto vie ako ďaleko je vzdialená od pravdy. Faktom ale je, že Alžbeta Báthory nezískala svoju prezývku „Krvavá grófka“ iba tak zo srandy a dlhej chvíle. Nebudem sa tu veľmi prplať v jej živote (od toho sú publikácie a stránky zamerané na históriu a ja sa tiež necítim byť na to veľmi povolaný), pretože to, čím ovplyvnila kultúru je najmä jej vražedné „řádení“. Alžbeta Báthory sa narodila 7. augusta 1560. Väčšina z jej predkov mala v povahe zaujímavé vlastnosti ako pýchu, samoľúbosť, tyranstvo a sexuálnu zvrátenosť. V rámci doby a spoločenského postavenia asi nič neobvyklé, ale slečna mala aj vďaka tomu dobré predpoklady to posunúť ešte o nejaký ten level vyššie. Svoje krvavé hobby si zapísala do curriculum vitae v rozmedzí rokov 1585 – 1610. V tomto období mala zabiť a týrať množstvo mladých dievčat (počty sa líšia v závislosti od rôznych informačných prameňov). K jej obľúbeným praktikám patrilo pálenie sviečkami a rozpáleným kovom, pichanie ihlicami, polievanie vodou na mraze… Mučením oslavovala aj Vianoce (jej list Ježiškovi by asi neprešiel cenzúrou…) a práve tesne po Vianociach ju pristihli pri týchto jej „zábavkách“ vyslanci palatína Thurza. Výsledky grófkiných vražedných večerov, teda mŕtvoly neboráčok, boli pochované kade tade po okolí (či už cintoríny, polia… niekedy však tak nedbanlivo, že túlavé psy ich vyhrabali a rozťahali). 29. decembra 1610 ju prichytil pri čine sám Juraj Thurzo, keď neohlásene prišiel do Čachtíc. Ona a jej...
Mortician: Za bránami schátraného cintorína
Počas noci, keď sa október pomaly, ale isto mení na november, viedli moje kroky osvetľované splnom mesiaca k cintorínu, na ktorom by mali s večnosťou rozjímať ostatky mojich dávnych predkov. Na hrdzou prežratej bráne (napriek tomu prekvapivo pevnej) stále visel zámok. Ale do panstva Jej Veličenstva Smrti sa dalo dostať bez problémov, pretože očividne sa na kamennej ohrade značne podpísal zub času. Preliezol som cez niečo vyše metra vysokú haldu kamenia, ktorá oddeľuje živých od mŕtvych a vydal som sa hľadať miesto odpočinku mojej rodovej línie. Jemne som našľapoval po rozmočenej zemine, pretože pod mojimi nohami sa skrývali jamy, ktoré bývali hrobmi a poznačili ich nájazdy vykrádačov. Moje oči zúfalo blúdili po zničených náhrobkoch, ktoré však skôr pripomínali iba voľne pohodené skaly. Akoby to však nejaká vyššia sila sama chcela, tak luna jasne ožiarila jeden hrob na druhej strane cintorína. Vydal som sa teda tým smerom, vedený zvláštnym nutkavým pocitom, vzdať hold mojim, aj keď neznámym príbuzným. Predral som sa k tejto poslednej kamennej zmienke o ich živote a veľmi ťažko čitateľné riadky skutočne skrývali moje priezvisko. Tak som sa nad touto mohylou zastavil a v myšlienkach som sa snažil predstaviť aký viedli život, či sú na nejakom lepšom mieste a pod. Omámený podnetmi môjho vedomia som si nevšimol, že sa ku mne blížia pomalé, trhané kroky, ktoré neveštia nič dobré. Zo snenia som sa vytrhol, až keď som v mojej blízkosti pocítil niekoho prítomnosť a zatuchlý dych. Prudko som sa otočil a za mnou stál chlap vysoký ako jedľa, v ošarpanom obleku, s riedkymi, ale zároveň dlhšími vlasmi spadajúcimi mu na ramená, naklonený do jednej strany, zrejme kvôli poranenej nohe a v rukách pevne zvierajúci lopatu. Nestačil som zo seba vydať ani tón a bez varovania mi do hlavy uštedril silnú ranu práve tou lopatou. Zniesol som sa k zemi. Následne mi pamäť odhaľuje iba útržkovité záblesky reality, ako ma tento strážca záhrobného sveta ťahá za jednu nohu po chodníčkoch medzi kryptami. Nevládneho ma pritiahol k zdanlivo prázdnej jame a vrhol ma do nej. Neskutočný hnilobný puch ma ešte viac omámil, avšak jeho slová si vybavujem do detailu. Hovoril nasledovné: „Predtým ako sa zavrie veko truhly, predtým ako ťa pochovajú a tvoje telo vychladne, predtým ako na teba dopadne posledná lopata hliny, buď si istý, že si skutočne mŕtvy.“ Bolo počuť už iba tlmený smiech a ťažkopádne kroky odišli niekam do zabudnutia. Ja som sa po hodnej chvíli dostal k sebe a začal si uvedomovať, že to čo som si myslel, že sú korene, boli končatiny trčiace zo stien masového hrobu a to na čom som ležal, bola horda rozkladajúcich sa mršín. Mäsožravé červy preliezli mojim oblečením s...
Constipation/Necrotomb – Fucking Morbid Splitting – Immortal Souls Productions, 2020
Neviem čím to je, ale akosi pravidelne sa ku mne dostávajú splitká až ku koncu roka. Resp. ja sa k nim v tomto čase dostávam. Splitko týchto dvoch relatívne nových pojmov (relatívne preto, že Constipation vznikli ako sranda projekt už pred vyše 20 rokmi, ale Dodi sa naplno venoval Perversity a tak Constipation išli na bočnú koľaj) sa mi na poličke váľalo už niekedy od leta, ale pretože som si doteraz vždy nejako našiel niečo iné, čomu som sa venoval, nastal čas rozobrať túto nahrávku až teraz. Ako prví sa predstavujú už spomínaní Constipation. A ako bolo vyššie povedané, Constipation vznikli ako taký úlet Dodiho, ktorý si zopár skladieb, ktoré sa nehodili do Perversity odložil do šuplíka. Minulý rok ich oprášil, poslal ich Lukášovi (Iria, Merged in Abyss…), ten k nim nahral bicie a o vokál sa postaral Fetus (Perversity, ex-Brute…). Takto to znie nejako veľmi jednoducho. Ako to bolo detailne, to už žiaľ neviem, ale výsledok sa nám ukazuje práve na tejto placke. Ono, treba k tomu asi pristupovať podobne ako samotní autori a teda tak, že je to iba taká zábavná oddychovka od ich domácich kapiel. Nechcem rýpať, ale kapela tu rozhodne neobjavuje Ameriku, skladby na mňa pôsobia ako nahraté niekde na skúške a ani po pár posluchoch ma nejaký extra motív nechytil (výnimku tvoria asi iba skladby Migréna, Bodies a Klystír song)… Na druhú stranu treba povedať, že takéto vyventilovanie plne kvitujem. A aj tí najväčší tvrďáci a temniaci si radi zahrajú, alebo vypočujú niečo, tak trochu jednoduchšie a kvázi humorné. Áno, týchto 11 skladieb zrejme neulahodí úplne každému a sú svojim spôsobom celkom primitívne (v tom lepšom slova zmysle), ale keď sa jedného pekného dňa vrátia kapely na pódia, viem si tento repertoár predstaviť na nejakej príjemnej grindovej akcií. Toť vsjo. Prehupujeme sa do druhej polovice splitka ako izolovaný Jack Torrance k svojmu horšiemu a brutálnejšiemu ja a na rezkú notu v štýle zvrátených Mortician nám brnkne Necrotomb. Presne tak. Janek (Bloodcut, Swrab…) si urobil radosť takýmto milým one man projektom, v ktorom cíti potrebou vzdať hold americkej brutálnej stálici, ktorej symbolom je napaprčený milovník hororov Will Rahmer. O Necrotomb som sa dozvedel takým divným spôsobom, keď mi písal človek z jedného českého vydavateľstva, či náhodou neviem kto stojí za tými slovenskými Mortician, že by rád nadviazal spoluprácu. Musel som sa najprv zorientovať čo odo mňa chce a o čom to hovorí, ale nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že reč je o Necrotomb. Takže to len taká nepodstatná storka, ale moju zvedavosť to rozhodne rozpumpovalo. Pretože Mortician patria medzi mojich „milášikov“, môžem s pokojným pocitom na duši povedať, že Necrotomb ich odkazu nerobí ani...
Realms of Chaos – The Seed – Downfall Records, 2020
Už ma to ani nebaví nejako extra rozpisovať, ale všetci vieme, že tento rok proste stojí za hovno. A to vo viacerých smeroch, ale najmä v kultúrnom/hudobnom. Z koncertov sa stal nedostatkový tovar a vyzerá to tak, že minimálne do konca roka si asi necháme zájsť chuť. Na druhú stranu, viaceré kapely aspoň získali čas na prácu na novom materiáli, eventuálne dokončenie rozrobených vecí. Keď si to takto zoberieme, tak Realms of Chaos spadajú do druhej menovanej skupiny, pretože album bol už viac-menej hotový niekedy na jari. Ale kvôli vyššie načrtnutým veciam, bol pre nich celkom oriešok dostať sa pod krídla nejakého labelu. Čo je vzhľadom na kvalitu predvedenú na prvotine The Seed, celkom dosť nepochopiteľné. Nakoniec Realms of Chaos „podškrábli“ zmluvu na ktorej svietia Tri Korunky, tým chcem povedať, že sa upísali švédskemu vydavateľstvu Downfall Records. Nebudem tu vysvetľovať detaily okolo kapely, to si môžete nájsť v nedávnom promo článku (https://metalexpress.sk/2020/09/debut-realms-of-chaos-je-pripraveny-otriast-scenou/)a ja si teda moje pohodlné ušiská rozprestriem nad debutom. Do dobre premazaného stroja nás vhodí intro Depths. Po tejto náladotvornej minútke plnej vŕzgania, sa pracovný proces death metalu dostáva hneď z fleku do prevádzkovej teploty. Úvodný vykosťovák Pain Eternal dáva vďaka ultrarýchlemu tempu a šialenému sólu, asi najviac spomenúť na predchádzajúcu etapu, nesúcu meno The Infinite Within. Apropo, čo sa týka porovnania The Infinite Within a Realms of Chaos. To porovnávanie tu samozrejme bude, ale Realms of Chaos idú na to tak trochu viac mne po chuti. Technika na vysokej úrovni síce stále zostala, ale Martinus (ako hlava kapely) sa nebojí viac hýbať s hudbou, meniť tempá, z času na čas vyhodiť možno až heavy/thrashový riff (menovite skladba Forces of Oppresion) a proste sa tak nejako vymaznať s detailami okolo celého hudobného spektra. Pretože sa s Martinusom a Koľakom nejaký ten rôčik poznám, viem odkiaľ vetry vejú a teda u ktorých kapiel sa neboja hľadať inšpiráciu. Tá je celkom dosť cítiť u skladby To Consume. No v skratke, Trey Azagthoth by bol zrejme hrdý na to, aké „potomstvo“ sa mu v týchto zemepisných šírkach vykľulo. Druhým inšpiračným zdrojom po Morbid Angel sú nepochybne egyptológovia Nile. Samozrejme, nejaké orientom napáchnuté riffy a etno vsuvky nečakajte, ale to, čím pán Karl Sanders obdaril hudobný svet si kapela zobrala k srdcu, nechala to prejsť svojim filtrom a výsledok sa k vám dostáva prostredníctvom Submerged in the Perilous Decay a záverečnej Magma Chamber. Slovíčkom som nezavadil už iba o trojicu World of Worms, The Seed a Another Day, Another Skin. Tento triumvirát nevybočuje z vysoko nastavenej latky albumu, teda zaujímavý riff a potom rúbanica taká, ako keď sa do národných parkov nasomrujú ťažobné spoločnosti, ale mojimi favoritmi sú skôr vyššie spomínané...
Debut Realms of Chaos je pripravený otriasť scénou!
Nie je veľa albumov z domácej scény, na ktoré by som čakal, ako moje mladšie ja, na žltú dodávku Family Frost. V podstate jediným takým albumom v tomto roku je debut Realms of Chaos. Ešte predtým, ako sa v priebehu najbližších týždňov dostanem poriadne k recenzií, tak si predstavme kapelu ako takú. Kapela v podstate vznikla v roku 2015, kedy dal piesty do pohybu Martinus so svojim bývalým kolegom z technickej mašiny The Infinite Within, Koľakom. Dvojicu doplnil gitarista Jakub Kmeť (ex-Gazdasgrind). V roku 2017 kapela vyšla zo skúšobne a začala sa prezentovať naživo na koncertoch. V tom istom roku vypustili vo vlastnej réžií a náklade 100 kusov promo placku Spawn, ktorá obsahovala 2 skladby. V tomto období kapela stále hľadala basgitaristu, pretože tento post nemali stále obsadený. V septembri nasledujúceho roka začali práce na debutovom albume. Na jeho konci sa ku kapele konečne pridal basgitarista Ondrej (Dementor), ktorý doplnil svojim dielikom konečnú formu skladačky. Behom roka 2019 stále pokračovali práce na debutovom albume, s ktorým kapele pomohol Gabe Seeber (The Kennedy Veil, Decrepit Birth…), ktorý na ňom nahral bicie. Na začiatku aktuálneho roka bol debut hotový a behom prvej Corona krízy, začalo hľadanie labelu. V júli sa rozišli cesty kapely a gitaristu Jakuba. Meno jeho nástupcu bude oznámené na jeho prvom koncerte (teraz tak rozmýšľam, že vzhľadom na okolnosti, kto vie kedy to vlastne bude…). V lete 2020 sa kapela konečne upísala vydavateľstvu. Dohodli sa so švédskym vydavateľstvom Downfall Records, pod ktorého krídlami vyjde na jeseň tohto roka album, nazvaný The Seed. Lineup na The Seed: Martinus – gitara, basa, vokál Gabe Seeber – bicie Lineup Realms of Chaos: Martinus – gitara, vokál Ondrej „Rohan“ – basa Peter „Koľak“ – bicie Recorden in SPK Audio Mastering by SPK Audio Cover Art – Ondrej „Rohan“ Tracklist: Depths (Intro) Pain Eternal To Consume Forces of Opression World of Worms Submerged in the Perilous Decay The Seed Another Day, Another Skin Magma Chamber FB Downfall Records: https://www.facebook.com/downfallrecords666 Stránky vydavateľstva: https://www.downfallrecords.com/ FB Realms of Chaos: https://www.facebook.com/RealmsOfChaosSVK Youtube...








