Alžbeta Báthory: Krvavý kúpeľ plný inšpirácie

Na vysokom kopci, uprostred ľadovej noci, nad mestom v ktorom sa šíri strach, bliká na hrade jedno opustené svetlo. Svetlo ožaruje miestnosť za hrubými a studenými múrmi, odkiaľ sa do útrob hradu ozýva vzlykanie, prosby a plač. Iba letmý pohľad, ktorý ozvučí vrzgnutie dverí, odhalí obraz horší ako Danteho peklo. Krv valiaca sa z rán, odtrhnuté údy, skrútené torzá bez kože, zúfalé pohľady martýrov a zápach zhoreného mäsa. Nad všetkým týmto marasmom sa ako nejaká vyššia bytosť, vznáša postava ženy v drahej róbe. Úsmev a krvou podliate oči značia, že pohľad na hrôzu, pred ktorou by si každý zakrýval oči, jej spôsobuje radosť a uspokojenie. Jej kroky vedú k veľkej kadi. Sníma zo seba rúcho a tak ako ju Boh stvoril, vchádza do červeného roztoku, ktorým je vaňa naplnená. Keď ju tekutina pohltí až po krk, slúžky k nej privedú dve zviazané neboráčky a rýchlym šmiknutím im podrežú krky a nechajú vykrvácať do kúpeľa. Monštrum v ľudskej koži nechá prúdiť krv na každý kus svojho tela a dlhé minúty si užíva rozkoš spôsobenú týmto nechutným rituálom. Keď ukojí svoju úchylku, vyjde von, zahalí opäť svoje telo a jej kroky poznačené vraždou, sa nesú dlhými chodbami hradu až k jej spálni.

Tento úvod je síce iba moja fikcia, ale kto vie ako ďaleko je vzdialená od pravdy. Faktom ale je, že Alžbeta Báthory nezískala svoju prezývku „Krvavá grófka“ iba tak zo srandy a dlhej chvíle. Nebudem sa tu veľmi prplať v jej živote (od toho sú publikácie a stránky zamerané na históriu a ja sa tiež necítim byť na to veľmi povolaný), pretože to, čím ovplyvnila kultúru je najmä jej vražedné „řádení“.

Alžbeta Báthory sa narodila 7. augusta 1560. Väčšina z jej predkov mala v povahe zaujímavé vlastnosti ako pýchu, samoľúbosť, tyranstvo a sexuálnu zvrátenosť. V rámci doby a spoločenského postavenia asi nič neobvyklé, ale slečna mala aj vďaka tomu dobré predpoklady to posunúť ešte o nejaký ten level vyššie. Svoje krvavé hobby si zapísala do curriculum vitae v rozmedzí rokov 1585 – 1610. V tomto období mala zabiť a týrať množstvo mladých dievčat (počty sa líšia v závislosti od rôznych informačných prameňov). K jej obľúbeným praktikám patrilo pálenie sviečkami a rozpáleným kovom, pichanie ihlicami, polievanie vodou na mraze… Mučením oslavovala aj Vianoce (jej list Ježiškovi by asi neprešiel cenzúrou…) a práve tesne po Vianociach ju pristihli pri týchto jej „zábavkách“ vyslanci palatína Thurza. Výsledky grófkiných vražedných večerov, teda mŕtvoly neboráčok, boli pochované kade tade po okolí (či už cintoríny, polia… niekedy však tak nedbanlivo, že túlavé psy ich vyhrabali a rozťahali).

29. decembra 1610 ju prichytil pri čine sám Juraj Thurzo, keď neohlásene prišiel do Čachtíc. Ona a jej pomocníci boli obžalovaní z mučenia a zabitia veľkého množstva žien. Hneď v januári sa začal súd s jej pomocníkmi na bytčianskom kaštieli. Helena Jóová a Dorota Semtéšová boli zaživa upálené. Ján „Ficko“ Ujvári bol sťatý a jeho telo spálené. Katarína Benická bola pre nedostatok dôkazov oslobodená.

Samotná Báthoryčka však pred súdom nikdy nestála, začo mohlo jej spoločenské postavenie a pôvod (zdá sa, že čo sa tohto týka, veľmi sme sa od tých čias neposunuli…). Bola uväznená v obytnej veži Čachtického hradu, kde aj 21. augusta 1614 zomrela.

Po jej smrti vznikli mnohé povesti a legendy. Práve odtiaľto čerpá kvantum umelcov do dnešných dní. Čo sa týka filmov, tak v téme sa samozrejme našli najmä tvorcovia hororov. Ja som ich celkom dosť videl, ale väčšina za veľa nestojí. Možno ak máte radi atmosféru filmov štúdia Hammer, tak by sa vám mohol páčiť snímok Countess Dracula. Z iného konca na to išiel Viktor Kubal, ktorý natočil asi najpodarenejšiu (mojou optikou) adaptáciu života Mrs. Bathory, Krvavá pani. Tým z vás, ktorým je meno Viktor Kubal známe, asi neprekvapí, že išlo o animovaný film. A samozrejme Juraj Jakubisko a jeho film Bathory, ale pri všetkej úcte, mne sa tento film nikdy nepáčil (ako aj väčšina Jakubiskových filmov…).

Prejdime však k hudbe. Temná povesť a vražedná aura nie náhodou prilákala množstvo hudobníkov z ranku tvrdej a najmä extrémnej hudobnej vetvy. A tento článok má byť najmä o tom. A tak sfúknime prach z gramofóna, siahnime na poličku a vytiahnime pekné asfaltové čudá, na ktorých je zaznamenaný rámus.

BATHORY

Ako inak by sme mohli začať, ak nie kapelou, ktorá si vsadila meno hlavnej aktérky do vienka. Aj keď kapely… Na začiatku osemdesiatych rokov sa ešte nevybúrený puberťák Thomas Börje Forsberg (pod vplyvom Venom, NWOBHM…) rozhodol sformovať kapelu, ktorej dal najprv meno Nosferatu, ale neskôr sa podľa skladby Countess Bathory od Venom ustálil názov proste na Bathory. V ranných dobách sa ku Quorthonovi (Forsberg tento pseudonym prijal podľa mena jedného démona) pridali ešte Frederick Melander a Jonas Akerlund. Cez Bathory sa premlelo niekoľko štúdiových hudobníkov (preto tie tri bodky za slovom kapela o pár riadkov vyššie), ale Bathory boli vždy defacto Quorthon. Kvôli prvým trom albumom (no možno by sa k tomu teoreticky mohol priradiť aj štvrtý Blood Fire Death, ale na ňom sa už štýl začínal lámať), teda eponymný debut, Return… a najmä skvelý Under the Sign of the Black Mark, sa Bathory dajú považovať za black metalovú kapelu v takej forme, v akej tento žáner poznáme v súčasnosti. Na neskorších albumoch ako Hammerheart, alebo Twilight of the Gods sa zase Quorthon stal otcom ďalšieho novovzniknutého žánru – viking metal. Bathory však skončili s Quorthonovou smrťou v roku 2004. Ja ale zostanem pri treťom albume, na ktorom je erbovná skladba Woman of Dark Desires. Textovo (ale aj hudobne, čo si budeme klamať) možno jedna z najkrajších skladieb o Krvavej grófke vôbec. Jedna taká perlička k tomuto albumu, lebo ma prekvapuje, že ani veľa mojich známych o tom nevie. Obal albumu Under the Sign of the Black Mark nie je maľbou, ale fotkou. Na divadelných kulisách, s tradičnou kozlou hlavou, tam pózuje švédsky kulturista Leif Ehrnborg, ktorý v ruke drží kravskú kosť s rozkladajúcim sa mäsom.

https://www.youtube.com/watch?v=RpPrmUbfXak

VENOM

Ešte pred Bathory tu bola kapela, pred ktorou matky zamykali svoje dcéry a farári zabarikádovali relikvie hlboko v útrobách chrámov. Trojica vyvrheľov z Newcastle – Cronos, Abaddon a Mantas. Pod vplyvom Motorhead a satanskej aury, nabehli na scénu, zmlátili ju, znásilnili a výsledný bastard dostal meno Venom. Už debut z roku 1981Welcome to Hell s veľkým pentagramom na obale, dal jasne najavo, že tu gospelovú hudbu asi budete márne hľadať. A skvelé skladby ako Sons of Satan, Welcome to Hell, Schizo alebo In League with Satan stanovili nové štandardy hudobného extrému. Z fleku títo ancikristi naservírovali druhý album s jednoznačným posolstvom v názve – Black Metal (1982). Okrem skvelej titulky, alebo To Hell and Back, tento album priniesol aj hit v podobe Countess Bathory (presne ten, podľa ktorého dal Quorthon meno svojmu alter egu). Countess Bathory prerobilo nespočet kapiel (niektoré lepšie, iné horšie, ako to už pri coveroch býva), z tých známejších Vital Remains, Macabre, Desaster, Unleashed, Convulse, Acheron alebo aj kapela od našich susedov, ktorá čerpá z odkazu Venom naozaj vo veľkom – Torr. Venom pôsobia do dnešných dní, aj keď ich postihol osud ako mnoho iných kapiel (Entombed, Nocturnus…), že fungujú ako dva rozdelené tábory. Aktuálna zostava Venom číta mená Cronos, Danté a Rage. Mantas a Abaddon sa spojili s neskorším spevákom Venom Tonym Dolanom a.k.a. Demolition Man (vo Venom spieval po Cronosovom odchode na albumoch Prime Evil, Temples of Ice a The Waste Lands) pod taktovkou súboru Venom Inc. (v medzičase z kapely odišiel Abaddon).

https://www.youtube.com/watch?v=MbldM7JEIeE

CRADLE OF FILTH

Zostávame na britských ostrovoch, akurát sa posunieme na časovej linke viac k súčasnosti. Začiatkom deviatej dekády minulého storočia oprášil postavou malý, ale charizmou gigant – Daniel Davey (neskôr známy ako Dani Filth) báchorky o upíroch, vlkolakoch a podobných postavičkách folklóru, dal im nádych erotična a tento svoj desivý cirkus zasadil do aktuálne naplno vybuchujúcej druhej vlny black metalu. Síce kapele ešte nejaký ten rok trvalo, kým vypiplala k dokonalosti to, čo chcela svetu odovzdať, ale od prvého full albumu The Principle of Evil Made Flesh si postavili latku celkom vysoko. My už z neskoršieho pohľadu môžeme otvorene povedať, že túto latku veľakrát podliezli (niekedy sa potkli už pri rozbehu, zapikovali v antuke a rozbili si držku…), ale minimálne do konca milénia si išli svoju ligu (v ktorej ich sprevádzali aj podobne ladené bandy ako Dimmu Borgir, Ancient, Bal-Sagoth, Mystic Circle…). Nasledujúca trojica nahrávok – skvelé EP Vempire or Dark Faerytales in Phallustein a fullká Dusk and Her Embrace a Cruelty and the Beast, sa lesknú zlatými písmenami na náhrobnom kameni tohto žánru. Ja si urobím základný tábor pri poslednom menovanom. Už z obalu albumu musí byť jasné, že pri Cruelty and the Beast Dani a spol. čerpali z krvavých legiend o istej pani, ktorej mučenie nebolo cudzie. Cruelty… je konceptuálny album o Alžbete Báthory a pre mňa vrchol tvorby Cradle of Filth. Či už nadupaná Cruelty Brought Thee Orchids, alebo na dejstvá rozdelená Bathory Aria (kde hosťuje krásna Ingrid Pitt, ktorá hrala samotnú Báthoryčku v už spomínanom filme Countess Dracula), tento album proste nemá slabé miesto. Minulý rok vyšla reedícia s upraveným zvukom a novým obalom. K takýmto zmenám bývam skeptický, ale ľudia si chválili. Ja skúsenosť nemám, takže jediné čo môžem odkázať je, že zrejme máte dať na vox populi.

https://www.youtube.com/watch?v=ltwJWQX9AVs

TORMENTOR

Všimli ste si, že tentokrát sa držíme stále viac-menej black metalového čertovho kopyta? A to ja tento žáner vážne veľmi neobľubujem. Teraz skĺzneme po mape jemne južnejšie a konečne narazíme na kapelu, ktorá má ku Krvavej grófke blízko aj geograficky. Tormentor je taká zvláštna kapela, ktorá má za sebou niekoľko rozpadov a návratov, ale v istých kruhoch sú kultovým menom. Samozrejme, hovoriť o tom ako Attila Csihar naspieval De Mysteriis Dom Sathanas od Mayhem po tom, čo Dead spáchal samovraždu a následne sa tam po dlhých rokoch vrátil a funguje u nich doteraz, tak to by bolo ako nosenie kusov dreva z Ježišovho kríža na nórsku vatru. Tormentor za roky pôsobenia na scéne natočili iba jeden full album, ale ak sa má človeku vybaviť jedna ich nahrávka, tak je to demo Anno Domini (1989), z ktorého pochádza aj známa skladba Elisabeth Bathory. Ja som sa k Tormentor dostal takou obklukou (a zrejme z ročníkov 1990 a vyššie nás takých bolo viac) vďaka tomu, že práve spomínanú skladbu prerobili svojho času nemenej kultoví Švédi Dissection na EP Where Dead Angels Lie, resp. živáku Rebirth of Dissection.

https://www.youtube.com/watch?v=w7AtgbonKEk

https://www.youtube.com/watch?v=AQlcESWAg9o

SLAYER

Odbočíme od temniakov k americkým zabijakom, ktorí si s krvou v rôznych podobách tykali počas celej kariéry. Thrash metalová modla sa celú kariéru motala okolo pekla, masových vrahov, vojnových zverstiev a podobných tém, ale až v roku 2009 na albume World Painted Blood si podali ruku a nežne sa pobozkali s paňou Čachtického hradu. Konkrétne k tomuto paktu prišlo v skladbe Beauty Through Order. Už je to dvanásť rokov odkedy Slayer vystúpili na jednom slovenskom festivale, ktorý za tie roky upadol do celkom nechutnej podoby. Ak ma ale pamäť neklame, tak si mali dať v rámci programu výlet do panstva grófky Báthoryovej. Ono, z Nového Mesta nad Váhom to je čo by močovým kameňom dohodil. Či mohlo mať toto nejaký vplyv na textovú zložku skladby, to už rozoberať nechcem (hm, bulvárna žurnalistika by mi asi tiež celkom išla, hehe).

https://www.youtube.com/watch?v=m37StSPoLzw

GOD DETHRONED

Asi chytám nejaký „papouškovský“ syndróm, ale ako veľmi sa chcem tejto téme vyhýbať, tak ma to tam vždy nejakým spôsobom hodí. Tesne predtým, ako nám Corona a následné opatrenia vzali to, čo máme viacerí najradšej, teda koncerty, stihli sme v Bratislave privítať túto holandskú stálicu. Aj keď sú vo všeobecnosti považované za najlepšie albumy od God Dethroned The Grand Grimoire (1997) a Bloody Blasphemy (1999), tak kapela si držala svoj vysoký štandard aj na iných nahrávkach a na každej sa vyskytne nejaká skladba, ktorá sa dá označiť nálepkou hitová (v mantineloch štýlu pochopiteľne). Nasledujúca zbierka Ravenous (2001), ktorá je ako taká venovaná osobe Aleistera Crowleyho (o ňom možno niekedy nabudúce), obsahuje song s krásnym názvom Villa Vampiria, o našom dnešnom objekte záujmu. Ku skladbe bol natočený aj klip, ale samotná skladba je podstatne lepšia ako jej obrazová forma.

https://www.youtube.com/watch?v=puGWH_-0-RI

EVILE

Thrash metalová renesancia, ktorá krátko po prelome milénií zasiahla svet plnou silou kapelami ako Municipal Waste (mimochodom vedeli ste, že ešte predtým ako prerazili, hrali v Bratislave na garážach pod Prístavným mostom?), Toxic Holocaust, Warbringer, Bonded by Blood… mala svoje pobočky aj inde ako v „Júesej“. Svojej šance sa pevne chytili aj britskí Evile. Dodnes si pamätám na ich debut Enter the Grave (niekedy, neviem prečo, mi v hlave uviazne obal albumu a presne tu sa táto situácia stala), ktorý zaslúžene zožal dobré kritiky. V roku 2009 prišiel pokračovateľ menom Infected Nations, ktorý išiel v podobných, dobre nastolených koľajách. Ale pár týždňov po vydaní albumu prišla rana, keď zomrel gitarista Mike Alexander. Toto muselo kapelou poriadne otriasť. Ďalšie dva albumy pribudli v rokoch 2011 (Five Serpent´s Teeths) a 2013 (Skull). Odvtedy je viac-menej ticho. Až pri hľadaní informácií do tohto článku som sa dozvedel, že tento rok z kapely odišiel spevák Matt Drake. Ja sa ale tematicky vrátim k debutu, na ktorom nájdeme na pozícií číslo 9 skladbu menom Bathe in Blood. A aj nie veľmi angličtiny znalý jedinec si asi spojí dve a dve, že o koho to kapele v tom „kúpeli v krvi“ môže ísť.

https://www.youtube.com/watch?v=TxsKw5IIOt8

CANDLEMASS

Po niekoľkých odstavcoch sa vraciame k Tre Kronor. Švédsko má väčšina zafixované najmä ako rodisko jednej veľmi bohatej rodovej línie death metalu. Ale rodný list tu má vystavený aj jedna veľká doom metalová legenda. Candlemass vznikli na počiatku rokov osemdesiatych a ich životná cesta by v grafe vyzerala ako výsledky z EKG. Neustále rozpady a návraty… No nič. Hladinu scény rozčerili výborným debutom Epicus Doomicus Metallicus (1986) a svoj kultový status potvrdili sériou albumov, na ktorých spieval Messiah Marcolin. Proti tejto etape kapely nič nemám a chápem ich postavenie na fanúšikovskom rebríčku, ale mne Messiah ako frontman nikdy nesedel. Cestu ku Candlemass som si našiel, až keď sa ku kapele pridal Robert Lowe (ex-Solitude Aeternus…) na albume King of the Grey Islands. Skladbu, ktorá pojednáva o Erszébet však nájdeme až na jeho nasledovníkovi Death Magic Doom (2009) a nesie meno The Bleeding Baroness.

https://www.youtube.com/watch?v=m-M90eEjL6I

OPERA DIABOLICUS

Asi jediné meno v tomto zozname, ktoré nie je až tak veľmi známe. Ale ak sa pozriete na lineup, tak s viacerými menami ste už určite mali tú česť. A ak máte v obľube teatrálnosť napríklad takého Kinga Diamonda, tak vám táto kapela/projekt ulahodí. Za oponou Opera Diabolicus stojí dvojica Adrian Niemi (Adrian de Crow) a David Asp (David Grimoire). Táto dvojka si pozvala niekoľkých hostí, medzi inými napríklad Snowy Shaw (ex-King Diamond, Mercyful Fate, Dimmu Borgir…), Mats Levén (ex-Candlemass, Therion, Yngwie Malmsteen…), Niklas Isfeldt (Dream Evil…)… Opera Diabolicus má na svojom konte (zatiaľ) jediný album 1614 (ak ste čítali pozorne, viete prečo zrovna tento letopočet). Podobne ako Cradle of Filth a ich Cruelty and the Beast, je aj 1614 konceptuálnym albumom na tému Bathory. Miesia sa tu prog/doom/gothic a heavy metalové prvky s nádychom opery. Vlastne podobne ako u spomínaného Kinga Diamonda. Netreba okolo toho viac kecať, skúste si to vypočuť.

https://www.youtube.com/watch?v=Kmjsbj26W8U

XIII.STOLETÍ

Skončíme v objatí gotiky. XIII. století povstali na troskách punkovej kapely Hrdinové nové fronty. Punk sa vytratil (až na nepatrné čiastočky), nastúpila temnota a texty plné upírov, duchov, zrúcaných hradov… Stálica českej scény má vo svojom arzenále kvantum skladieb tematicky príbuzných k téme Bathory a podobne. Jednou z najznámejších je Elizabeth. Tento song nájdeme na albume Ztraceni v Karpatech (1998). Pri Elizabeth je jasné o čo konkrétne ide už z názvu skladby. Album Nosferatu (1995) ukrýva vo svojom vnútri song Nevěsta temnot, ktorej text nie je tak jednoznačný. Ak si ale otvoríte booklet, môžete v ňom naraziť na poďakovanie osobnostiam, ktorým kapela ďakuje za inšpiráciu pri tvorení materiálu. Okrem mien Bela Lugosi, Klaus Kinski, Tomas de Torquemada… je tu spomenuté aj meno grófky Alžbety Báthory.

https://www.youtube.com/watch?v=vmcUISSqoG0

https://www.youtube.com/watch?v=h2xdodDF3kE

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj