Neviem čím to je, ale akosi pravidelne sa ku mne dostávajú splitká až ku koncu roka. Resp. ja sa k nim v tomto čase dostávam. Splitko týchto
dvoch relatívne nových pojmov (relatívne preto, že Constipation vznikli ako sranda projekt už pred vyše 20 rokmi, ale Dodi sa naplno venoval Perversity a tak Constipation išli na bočnú koľaj) sa mi na poličke váľalo už niekedy od leta, ale pretože som si doteraz vždy nejako našiel niečo iné, čomu som sa venoval, nastal čas rozobrať túto nahrávku až teraz.
Ako prví sa predstavujú už spomínaní Constipation. A ako bolo vyššie povedané, Constipation vznikli ako taký úlet Dodiho, ktorý si zopár skladieb, ktoré sa nehodili do Perversity odložil do šuplíka. Minulý rok ich oprášil, poslal ich Lukášovi (Iria, Merged in Abyss…), ten k nim nahral bicie a o vokál sa postaral Fetus (Perversity, ex-Brute…). Takto to znie nejako veľmi jednoducho. Ako to bolo detailne, to už žiaľ neviem, ale výsledok sa nám ukazuje práve na tejto placke. Ono, treba k tomu asi pristupovať podobne ako samotní autori a teda tak, že je to iba taká zábavná oddychovka od ich domácich kapiel. Nechcem rýpať, ale kapela tu rozhodne neobjavuje Ameriku, skladby na mňa pôsobia ako nahraté niekde na skúške a ani po pár posluchoch ma nejaký extra motív nechytil (výnimku tvoria asi iba skladby Migréna, Bodies a Klystír song)… Na druhú stranu treba povedať, že takéto vyventilovanie plne kvitujem. A aj tí najväčší tvrďáci a temniaci si radi zahrajú, alebo vypočujú niečo, tak trochu jednoduchšie a kvázi humorné. Áno, týchto 11 skladieb zrejme neulahodí úplne každému a sú svojim spôsobom
celkom primitívne (v tom lepšom slova zmysle), ale keď sa jedného pekného dňa vrátia kapely na pódia, viem si tento repertoár predstaviť na nejakej príjemnej grindovej akcií. Toť vsjo.
Prehupujeme sa do druhej polovice splitka ako izolovaný Jack Torrance k svojmu horšiemu a brutálnejšiemu ja a na rezkú notu v štýle zvrátených Mortician nám brnkne Necrotomb. Presne tak. Janek (Bloodcut, Swrab…) si urobil radosť takýmto milým one man projektom, v ktorom cíti potrebou vzdať hold americkej brutálnej stálici, ktorej symbolom je napaprčený milovník hororov Will Rahmer. O Necrotomb som sa dozvedel takým divným spôsobom, keď mi písal človek z jedného českého vydavateľstva, či náhodou neviem kto stojí za tými slovenskými Mortician, že by rád nadviazal spoluprácu. Musel som sa najprv zorientovať čo odo mňa chce a o čom to hovorí, ale nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že reč je o Necrotomb. Takže to len taká nepodstatná storka, ale moju zvedavosť to rozhodne rozpumpovalo. Pretože Mortician patria medzi mojich „milášikov“, môžem s pokojným pocitom na duši povedať, že Necrotomb ich odkazu nerobí ani trochu hanbu. Mortician a Necrotomb sú ako také dva vlaky vychádzajúce z toho istého depa, postavené na rovnakú koľaj, iba s rôznymi časmi odchodov. Ten nepríjemný hlas z ampliónu hlásil odchod rýchlika Mortician už pred cca 30 rokmi, zatiaľ čo v osobáku Necrotomb začal iba teraz sprievodca
štikať lístky. Ale súprava Necrotomb si dala záležať, aby bola čo najpodobnejšia svojmu vzoru. Takže nechýba vagón prvej triedy ultrachorobného buldozérového bordelu s automatickými bicími a ani reštauračný vozeň po strop napchatý samplami z nejakých hororov (nezistil som odkiaľ tieto „výstrižky“ pochádzajú). Jediný rozdiel je v rušňovodičovi. Predsa len, Janekov vokál je síce hlboký ako časová priepasť meškajúceho spoja, ale kanál, akým disponuje Rahmer sa nerodí zase tak často. Nejakú konkrétnu skladbu vypichnúť neviem. Otočil som to veľakrát a tento oktet skladieb sa cezo mňa vždy prehnal silou lokomotívy a mňa z toho musia zamestnanci železníc permanentne zbierať po trati. Takže konečný verdikt znie určite kladne.
Aj keď nejaké výhrady k tomuto splitku mám, netreba ich brať nejako vážne. Obe kapely/projekty sa vytiahli s materiálom na ktorom sa dá stavať. O niečo viac mi tentokrát rezonujú Necrotomb, ale nabudúce (čo dúfam, že nejaké nabudúce v oboch prípadoch bude) to môže byť zase naopak. Rozhodne som rád, že v týchto blbých časoch vôbec vznikajú nahrávky a underground nám ešte nechcípa pred očami.
PS: Za Metalexpress sa chcem poďakovať Immortal Souls, že si naše logo prišpendlili na zadnú stranu albumu.
