Abortion – No Lives Matter – Bizarre Leprous Production, 2020
dec31

Abortion – No Lives Matter – Bizarre Leprous Production, 2020

Zverejnené v dec 31, 2020

Nie je vám ešte stále dosť v tomto roku? Dali by ste si ešte len tak z čistej roztopaše niečo ako lopatou po temene? Ja som pacifista, ale milujúci hluk a preto lopatu odkladám medzi záhradné náčinie a do ruky beriem plátok umeliny, ktorý sa v tom správnom domácom spotrebiči vie rozohrať a zmeniť na účinnú zbraň hromadného ničenia. Do tejto malej kruhovej srandy sa zapísala štvorica (na tomto albume sú prvý krát vedení ako kvartet, ak sa nemýlim ovšem) Corgoňov spod Zobora, počúvajúcich na meno Abortion a tí sa vám poihrajú s tichom domácnosti v čase vianočnom (to už by mohol byť pomaly marketingový ťah, aby to just neboli sviatky pokoja, hehe… pretože album vyšiel 10 dní dozadu). Tak, žiadne intro, aby vás vtiahlo do atmosféry tu potrebné nie je. Od prvej sekundy sa roztočí mäsový mlynček, ktorého ozubené kolieska vás pekne krásne spracúvajú. A od tej prvej sekundy počujete, že Abortion vsadili na taký tvrdý, surový a neopracovaný (neviem ako to inak nazvať, ale v dobrom slova zmysle) zvuk, pri ktorého počúvaní vám až škriabe v krku. Akoby ste sa snažili prehltnúť žulovú kocku. Čo ale až k punkovo ladenému materiálu perfektne sedí. Práve tých punkových vecí tu je vážne neúrekom. Možno preto sa mi ten album hneď po prvom vypočutí zažral do mozgu, ako taký malý milý červíček svalovec do šťavnatej flákoty – Možno niekto, Princ hoax, Alcohol… Ale ten punkový feeling je prítomný na celom albume (a tak zase nie, že by to v minulosti bolo inak, ale tu mi to fakt veľmi lahodí). Na minulom albume All You Need Is Hate si Abortion scoverovali klasiku od Sodom – Ausgebombt, k obrazu svojmu a dali jej meno Grand Hotel Alepo. Tentokrát si vystačili s vlastnými skladbami. Do nového zvukového hávu hodili staré piesonky False Friends (album The Truth Hurts, 2000) a Bomby na Nitru (splitko s Idiots Parade, 2008). A nech mi moje hluché uši páni prepáčia, tak Tancuj, tancuj sa mi celkom dosť ponáša na Korenie života z Konvert. Alebo už možno neviem čo od dobroty. Každopádne, takto pestrý album sa mi naozaj pozdáva. Za nejaké tie „hitovky“ by sme mohli brať (okrem tých vyššie spomínaných punkáčin) aj úvodnú Nezabudni platiť, Kresťan katalóg, Kto si ty?, Doba je chorá, Správny výraz a záverečná, možno až s Godflesh napáchnutá Zabi ma v nedeľu. Ja neviem, nevymenoval som pomaly celý album? To hovorí samo za seba. Minulý album mi prišiel trošku slabší, ale tu sa mi Abortion v mojich očiach (a ušiach) plne revanšovali. Miro je extra klasa bubeník, dve gitary pekne zahustili aj prázdnejšie miesta a Lepra vrčí a reve stále štýlom podráždeného susedovho psa...

Čítaj ďalej
Lemmy Kilmister: „Ak si myslíš, že si na rock n roll starý, tak potom si!“
dec28

Lemmy Kilmister: „Ak si myslíš, že si na rock n roll starý, tak potom si!“

Zverejnené v dec 28, 2020

Je to iba pár dní dozadu, kedy by sa táto nezameniteľné postavička s bradavicami na líci, ochlpením na tvári a klobúkom hlboko zarazeným do čela, dožila 75 rokov. Mne akosi nevystal čas, aby som sa k tomuto článku dostal práve na Štedrý deň, ale píšem teraz tieto riadky ako poctu iného a podstatne smutnejšieho výročia. Práve dnes je to päť rokov (ja viem, kurevsky to beží…), čo dorezonovala struna na naboostrovanej base a dopil sa posledný Jack s colou. Inými slovami, je to päť rokov, čo nás Lemmy nechal samých živoriť na tejto planéte bez neho. Ja sa tu nechcem pasovať do pozície jeho životopisca (bolo by to veľmi dlhé a voľno by mi kvôli tomu tiež asi v práci nedali…), ale tá úsečka života, ktorá do bodky plnila to známe heslo sex, drogy & rock n roll bola bohatá na zaujímavé historky, ktoré si bežne žijúci človek ani nedokáže tak akosi v hlave poskladať. Tak položte ľubovoľný vinyl s vojnovým prasaťom na obale na dosku gramofónu, vytiahnite z chladničky Jacka a colu, napasujte svoju prdel do kresla a nechajte sa unášať životom, o ktorom sníval nejeden z nás.   Zrodený k prehre, žijúci pre víťazstvo.   „Narodil som sa ako Ian Fraser Kilmister na Štedrý deň roku 1945, asi 5 týždňov pred termínom, s krásnymi zlatými vlasmi, ktoré mi k radosti mojej matky päť dní na to vypadali. Nemal som nechty, ani riasy a bol som celý červený. Mojou prvou spomienkou je rev. Načo a prečo som reval, to už neviem. Asi som sa hneval, alebo som už začínal spievať. So všetkým som začínal priskoro.“ Lemmy ako bedňák Jimiho Hendrixa (obdobie pred Hawkwind a Motorhead)   „Mal som drogy pre Hendrixa. Bol to skutočne dobrý človek. Dal som mu desať tabliet, on mne dal tri. Ale pod podmienkou, že ja si zoberiem všetky tri naraz. Bol veľmi veľkorysý. On si potom dal zvyšných sedem. Hovorí sa, že drogy nefungujú dva dni vkuse… Preto je dobré vziať si rovno dvojitú dávku.“     „Boli to skvelé časy v lete roku 1971. Nepamätám si ich, ale aspoň ich nemôžem zabudnúť.“   Hawkwind o Lemmym: „Zistili sme, že je veľmi ťažké pracovať v skupine, v ktorej sa berie veľmi rozdielne množstvo drog. Človek nikdy nevedel, kto je ako „sjetej“. Samozrejme sme išli psychedelické veci: hašiš, hríby… Veľmi upokojujúce veci. Lemmy však išiel na amfetamínoch. Nikdy neprišiel na čas a kapelu to štvalo. Poslednou kvapkou bolo, keď ho behom turné zatkli na hraniciach.“   „Nemávam kocovinu. Aby som mal kocovinu, musel by som prestať piť.“   Keď z kapely vyhadzoval Lucasa Foxa: „Rozhodli sme sa vyhodiť Lucasa, pretože začínal byť dosť mimo....

Čítaj ďalej
Vianoce z pekelnej kuchyne
dec23

Vianoce z pekelnej kuchyne

Zverejnené v dec 23, 2020

Predpokladám, že článkov s podobným obsahom sa v najbližších hodinách vyrojí kvantum aj u kolegov z iných webzinov. Nechcel by som tu dookola rozoberať obohrané vianočné fláky od rockových, či metalových kapiel (úsečka od Johna Lennona, cez Slade, Twisted Sister, The Darkness, až niekam po Dropkick Murphys… aj keď niečo známejšie som si tiež dovolil spomenúť), ale snažil som sa vyhrabať skladby tak trochu z extrémnejšieho kútika (teda okrem posledných dvoch-troch, tie mám proste rád tak z princípu). A tak teda dajte variť zemiaky na šalát, nezabudnite na pečivo v rúre, poveste (vianočné) gule na stromček a nechajte sa unášať kvázi sviatočnými tónmi. Type o Negative – Red Water (Christmas Mourning) V auguste roku 1996 vydala kapela Type O Negative album October Rust, na ktorom je táto, tak trochu vianočná skladba. Je tam tých ročných období nejako veľa, že? No každopádne, nečakajte rolničky, haldy darčekov pod stromčekom a podobné koniny. Tu sa rozlieha depresívna atmosféra, až si to máte pomaly chuť hodiť. Gwar – Stripper Christmas Summer Weekend No ak ste očakávali v druhom príklade nejakú koledu, tak vás opäť sklamem. A nie posledný krát. Ale od depresívnych tónov „Pítra Stíla“ sa pohneme smerom k príjemnejšie tráveným sviatkom. Teda to záleží na vašom vkuse. V roku 2009 sa maskovaná parta vesmírnych úchylov Gwar, rozhodla tráviť vianočné sviatky so Santom v striptízovom bare. O tom je aj v podstate táto skladba. Tankard – Fuck Christmas Že sú toto okrem iného sviatky obžerstva a v mnohých prípadoch aj ožerstva, nie je žiadnym tajomstvom. V tom druhom prípade vedú pelotón thrashoví alkoholici Tankard. Rok 1995 priniesol ich eponymný album, na ktorom sa honosí táto koleda s jednoznačným posolstvom. A aj tak sa narodil v auguste, ako dodávajú záverom. J.J. Hrubovcak – Nutracker: Dance of the Sugar Plum Fairy Môžu aj death metalisti natočiť vianočný album? Môžu. Príkladom budiž EP, ktorého autorom je J.J. Hrubovcak (Hate Eternal, Divine Rapture, ex-Vile…), s ktorým mu na vokálnej pozícií pomohol jeho bráško Mike (Monstrosity, Divine Rapture, ex-Vile…). Toto EP dostalo meno Death Metal Christmas – Hellish Renditions of Christmas Classics. Ja som z tohto albumu vybral síce čisto inštrumentálnu verziu Luskáčika, ale ten zostatok bez problémov dohľadáte na Youtube. Venom – Black Xmas Keď vám bizarne znejú koledy v podaní death metalistov, čo tak starí Satanovi hovorcovia z Newcastle? Jasné, tu Cronos a jeho kolegovia nevzdávajú hold prckovi v chlieve, ale tak trochu si storku z Betlehema upravili k obrazu svojmu. Black Xmas je otvárak albumu Calm Before the Storm, teda albumu, ktorý po všetkých tých divokých predchodcoch pôsobil veľmi uhladeným dojmom a fanúšikovia z neho nadšení neboli. Ale ja mám vo všeobecnosti divný vkus a...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Dave Ingram (Benediction): „Zostaňte verní scéne a scéna zostane verná vám!“
dec22

Rozhovor – Dave Ingram (Benediction): „Zostaňte verní scéne a scéna zostane verná vám!“

Zverejnené v dec 22, 2020

Písal sa rok 2019. Leto, presnejšie. Kvôli pracovnej vyťaženosti odišiel z Benediction Dave Hunt a na svetlo sveta začali prenikať informácie, že by sa do kapely mohol vrátiť legendárny krikľúň Dave Ingram. Prešlo pár dní a sen death metalistov sa stal skutočnosťou. Dave Ingram, ktorý si medzitým vyskúšal pôsobenia v kapelách ako Bolt Thrower, Hail of Bullets, Just Before Dawn… sa dostal späť do kapely v ktorej si v deväťdesiatych rokoch urobil meno. Pár mesiacov na to, sa Benediction predviedli v dobrom svetle v Beluši a Ingram ukázal, že je stále v perfektnej forme. Tento rok je v znamení comebackového albumu Scriptures, ktorý okupuje popredné miesta v rebríčkoch. A tak mi to nedalo a s maestrom Ingramom som si pokecal. Ladies & Gentlamans, Mr. Dave Ingram! 1. Začneme tak obligátne, vzhľadom na stále aktuálnu situáciu. Ako toto pandemické obdobie prežívate ako kapela? Zdar chlape! V prvom rade ďakujem za rozhovor. Pekné, že myslíš na Benediction! K tvojej otázke. S pandémiou sa žije ťažko, ale nie je to nemožné. Je tu niekoľko „nových bežných“ vecí, ktoré musíme dodržiavať, ako umývanie rúk a nosenie rúšok. Všetci sme sa naučili používať bezpečnostné pásy v autách, takže toto by nemalo byť o nič zložitejšie. Samozrejme, koncerty už dlhší čas nie sú – je to už viac ako rok, čo sme odohrali posledný. Je to frustrujúce, ale žiaľ nevyhnutné. Vakcína je už na obzore a veci sa môžu pomaly začať vracať do normálu – ALE zatiaľ musíme byť opatrní a dbať jeden o druhého. 2. Myslím, že nie som jediný, pre koho je Scriptures top albumom tohto roka (to bol vlastne aj impulz k tomuto rozhovoru). Už je zhruba dva mesiace vonku, tak ako ste s ním spokojní v kapele? Sme s ním spokojní na 100%. Inak by sme ho nevydali, takže zbytočná otázka. 3. Jednou z najlepších skladieb albumu je určite Stormcrow (u mňa ale o kúsok víťazí Progenitors of a New Paradigm, kde hosťuje Kam Lee) a práve k tejto skladieb (okrem dvoch ďalších) vznikol klip. Kapela hrá naplno a ty sedíš v kresle a usrkávaš si víno. Kde sa tento klip natáčal? Prostredie pôsobí ako dvor nejakej opustenej fabriky. Áno, máš pravdu. Je to opustená oceliareň v Sheffielde na severe Anglicka. Táto oblasť je známa svojim oceliarskym priemyslom. Spoločnosť s ktorou sme spolupracovali, mala sídlo neďaleko a mysleli sme, že by to bolo ideálne miesto na natáčanie klipu. Na nápad s kreslom prišiel režisér. Nechal ho tam sám (patrilo jemu) po predchádzajúcom natáčaní nejakej televíznej relácie. Vyniesol ho von, aby som si do neho sadol. Bolo mi to jedno, keďže som mal víno. Nevylial som ani kvapku. 4. Bolo v pláne...

Čítaj ďalej
Ed Repka: Odtiene thrash a death metalu na maliarskej palete
dec19

Ed Repka: Odtiene thrash a death metalu na maliarskej palete

Zverejnené v dec 19, 2020

Po dlhšom čase opäť nahliadneme do ateliérov, ktoré zhmotňovali tvrdý hudobný žáner. Objektom dnešného záujmu je pán Edward J. Repka, ktorému nikto nepovie inak ako jednoducho Ed. Ed Repka sa narodil 22. októbra 1960 v New Yorku a svoju techniku vypiloval k dokonalosti, keď získal bakalársky titul na Parsons School of Design. Ja viem, celkom časový skok, ale čas je drahý. Ak niekto z metalovej komunity narazí práve na jeho meno, tak by sa mu mala rozsvietiť nad hlavou imaginárna žiarovka, na ktorej závite je jasne vygravírované slovné spojenie King of Thrash Metal Art (tu je celkom vtipný tento jeho prívlastok, pretože aj keď sa svojimi dielami v obrovskej miere podieľa na vizuálnej stránke žánru, tak sám Ed je viac-menej skôr punkáč a extrémnejšie ladená hudba mu nie je až tak veľmi pochuti). Jeho tvorba v sebe spája jasné odkazy na jadrové vojny (a vojnové konflikty vo všeobecnosti), zvrátenosť politikov, hordy mŕtvol, zombie a mnohé iné fantasy prvky, zabalené do takého komiksového obalu (ako uvidíte nižšie… teda tí, ktorí si neviete spojiť vcelku známe diela s menom jeho autora). Okrem diel, ktoré si získali svojich fanúšikov ako obaly albumov, Ed vytvoril aj maskota Megadeth, počúvajúceho na meno Vic Rattlehead, alebo logo kultových Dark Angel. V roku 2002 sa stal umeleckým riaditeľom NECA (National Entertainment Collectibles Association – americký výrobca zberateľských predmetov, ktorý má licencie na filmy, hudbu, videohry…) kde maľuje, navrhuje a podobne vytvára dizajny pre množstvo ich produktov. Ja som si pripravil (podobne ako pri predchádzajúcich článkoch mapujúcich iných umelcov) opäť desiatku naj kúskov Edovej tvorby, videných samozrejme mojou optikou (predsa len, jeho portfólio je veľké tak zo tri prdele a vybrať to najreprezentatívnejšie je Sizyfovská úloha, takže počítam, že u každého by tú desiatku tvorili iné albumy). Takže poďme na to. Burning Nitrum – Molotov (2014) Začnem v nie tak známych vodách. Thrash metal z Apeninského polostrova tiež nepatrí medzi mnou veľmi preskúmané územia, ale v Bari vznikla v roku 2010 banda Burning Nitrum. Táto kapela vydala zatiaľ svoje jediné fullko u Punishment 18 Records (tento label je celkovo dosť zameraný na thrash metal a fanúšikom odporúčam pekne preskúmať ich zverencov, niečo zaujímavé tam určite objavíte). Tento album sa zove úderne – Molotov. Keď sa pozriete na obal, tak je vám to celkom jasné. Vzhľadom na terajšiu situáciu na tejto zemeguli, tak sa mu darí aj zachytiť reálie. Aby ste mali nejaký obraz ešte predtým ako si títo Taliani urobia oficiálnu návštevu vo vašich ušiach, tak vedzte, že sa tu pohybujeme niekde okolo tradičných kapiel ako Nuclear Assault, Flotsam and Jetsam, Forbidden… Aj ten spev Davideho Cilla mi miestami znie dosť ako istý pán John Connelly. https://www.youtube.com/watch?v=VfyYwYWEwdE...

Čítaj ďalej