Po dlhšom čase opäť nahliadneme do ateliérov, ktoré zhmotňovali tvrdý hudobný žáner. Objektom dnešného záujmu je pán Edward J.
Repka, ktorému nikto nepovie inak ako jednoducho Ed.
Ed Repka sa narodil 22. októbra 1960 v New Yorku a svoju techniku vypiloval k dokonalosti, keď získal bakalársky titul na Parsons School of Design. Ja viem, celkom časový skok, ale čas je drahý. Ak niekto z metalovej komunity narazí práve na jeho meno, tak by sa mu mala rozsvietiť nad hlavou imaginárna žiarovka, na ktorej závite je jasne vygravírované slovné spojenie King of Thrash Metal Art (tu je celkom vtipný tento jeho prívlastok, pretože aj keď sa svojimi dielami v obrovskej miere podieľa na vizuálnej stránke žánru, tak sám Ed je viac-menej skôr punkáč a extrémnejšie ladená hudba mu nie je až tak veľmi pochuti). Jeho tvorba v sebe spája jasné odkazy na jadrové vojny (a vojnové konflikty vo všeobecnosti), zvrátenosť politikov, hordy mŕtvol, zombie a mnohé iné fantasy prvky, zabalené do takého komiksového obalu (ako uvidíte nižšie… teda tí, ktorí si neviete spojiť vcelku známe diela s menom jeho autora). Okrem diel, ktoré si získali svojich fanúšikov ako obaly albumov, Ed vytvoril aj maskota Megadeth, počúvajúceho na meno Vic Rattlehead, alebo logo kultových Dark Angel. V roku 2002 sa stal umeleckým riaditeľom NECA (National Entertainment Collectibles Association – americký výrobca zberateľských predmetov, ktorý má licencie na filmy, hudbu, videohry…) kde maľuje, navrhuje a podobne vytvára dizajny pre množstvo ich produktov.
Ja som si pripravil (podobne ako pri predchádzajúcich článkoch mapujúcich iných umelcov) opäť desiatku naj kúskov Edovej tvorby, videných samozrejme mojou optikou (predsa len, jeho portfólio je veľké tak zo tri prdele a vybrať to najreprezentatívnejšie je Sizyfovská úloha, takže počítam, že u každého by tú desiatku tvorili iné albumy). Takže poďme na to.
Burning Nitrum – Molotov (2014)
Začnem v nie tak známych vodách. Thrash metal z Apeninského polostrova tiež nepatrí medzi mnou veľmi preskúmané územia, ale v Bari vznikla v roku 2010 banda Burning Nitrum. Táto kapela vydala zatiaľ svoje jediné fullko u Punishment 18 Records (tento label je celkovo dosť zameraný na thrash metal a fanúšikom odporúčam pekne preskúmať ich zverencov, niečo zaujímavé tam určite objavíte). Tento album sa zove úderne – Molotov. Keď sa pozriete na obal, tak je vám to celkom jasné. Vzhľadom na terajšiu situáciu na tejto zemeguli, tak sa mu darí aj zachytiť reálie. Aby ste mali nejaký obraz ešte predtým ako si títo Taliani urobia oficiálnu návštevu vo vašich ušiach, tak vedzte, že sa tu pohybujeme niekde okolo tradičných kapiel ako Nuclear Assault, Flotsam and Jetsam, Forbidden… Aj ten spev Davideho Cilla mi miestami znie dosť ako istý pán John Connelly.
https://www.youtube.com/watch?v=VfyYwYWEwdE
Death – Leprosy (1988)
Z bielych miest na metalových mapách sa presunieme k titánom. A z thrash metalu šrégom k jeho tvrdohlavejšiemu a zlovestnejšiemu bračekovi – death metalu. Ed Repka vytvoril obaly k prvým trom albumom Schuldinerovej grupy a ja nesiahnem po trochu grotesknom výjave nasávajúcich umrlcov v nejakej hrobke (Scream Bloody Gore), ani po nejakom vierozvestovi, z ktorého dýcha pokrytectvo na sto honov (Spiritual Healing… svojim spôsobom je tento motív najznepokojujúcejší), ale vyberám si zlatú strednú cestu albumu Leprosy. Na tomto obale ma nikdy tak veľmi nedesili tie malomocné postavy v hábitoch, ale tá chatrč vzadu. Ak sú tieto rozkladajúce sa siluety bez duše v popredí, čo ešte nepochybne horšie ukrývajú steny tej barabizne vzadu? Schuldiner tu ešte nedbal tak úzkostne na techniku ako na neskorších albumoch a v porovnaní s prvým albumom ešte pritvrdil a stvoril klasické veci ako titulku Leprosy, Pull the Plug, Open Casket, Born Dead…
https://www.youtube.com/watch?v=5zQhJNsWBWY
Defiance – Beyond Recognition (1992)
Defiance sa zrejme nikdy úplne neprebojovali do prvej thrashovej ligy, čo ale neznamená, že by nahrávali slabšie albumy. Mementom tohto je napríklad Beyond Recognition (keď si ich porovnám povedzme s podobne znejúcimi Testament, tak tým dávajú celkom na frak). Ale rozpady, návraty a dosť zmien v zostave ich celkom pribrzdili. Minulý rok sa dali opäť dokopy, tak snáď sa podarí aj nasledovník už pomaly zaprášeného albumu The Prophecy (2009). Ale späť na začiatok deväťdesiatok. Vždy keď vidím obal tohto albumu, tak ma napadne, že tak nejako to vyzerá, keď ma v práci otravujú s nejakým nezmyslom. Tiež mi moje skryté a podráždené ja vyráža dekel až niekam k stropu. Preto je také nesmierne upokojujúce dopriať si nejaký ľúbozvučný hudobný masaker po zmene.
https://www.youtube.com/watch?v=eYIVbS04hJI
Gruesome – Twisted Prayers (2018)
Spolok Gruesome vznikol v hlave Matta Harveyho (Exhumed…), ktorý chcel vzdať hold maestrovi Schuldinerovi a jeho Death. Obklopil sa menami Daniel Gonzalez (Possessed…), Gus Rios (Divine Empire, ex-Malevolent Creation…) a Robin Mazen (Castrator, Derkéta…). Za pomerne krátku dobu stihli vydať dva albumy a zopár EP. Aby bol ten efekt Death dokonalý, tak aj tie obaly si zobral pod svoj štetec sám Ed Repka. Na Savage Land (2015) vidíme tlupu ľudožrútov, ktorí si vychutnávajú gáblik (pravdepodobne susedia leprákov na albume Leprosy od Death), na Dimensions of Horror (2016) nám zrejme z Necronomiconu predčíta ten vychrtlý alkáč zo Scream Bloody Gore a darí sa mu vyvolať nejakú potvoru z chorej Lovecraftovej hlavy. No a v roku 2018 prišla zbierka Twisted Prayers, ktorá nás posúva na časovej linke o nejakú hodinku neskôr v porovnaní so Spiritual Healing a ukazuje nám pastora (ktorý sa podobá na toho starého zmrda z Poltergeist II) ako dáva rozhrešenie svojim ovečkám. Nič proti nábožensky založeným ľuďom, ale takto nejako ja vidím cirkev a jej nohsledov. Každopádne, album to je dobrý a je pekné, že niekto rozvíja tú éru Death, ku ktorej už sám Chuck ku sklonku svojho krátkeho života akosi strácal vzťah.
https://www.youtube.com/watch?v=L59lqOcIeBM
Massacre – From Beyond (1991)
Massacre vznikli v polovici osemdesiatych rokov ako tradičná metalová kapela, kým sa do ich radov nenaverbovali Kam Lee (ex-Death, Bone Gnawer…) a Allen West (ex-Obituary, Six Feet Under…) a stočili celú mašinériu smerom k náručiu Zubatej. Massacre neskôr v zostave Kam Lee, Rick Rozz, Terry Butler a Bill Andrews natočili jeden z najkultovejších death metalových albumov vôbec – From Beyond. Ed Repka ho ovenčil hororovým obalom, kde z nejakej málo mierumilovnej dimenzie lezú k poslucháčovi také nejaké sympatické stvorenia, ktoré si prišli len pohovoriť (skoro ako Svedkovia Jehovovi, hehe). Opäť tu je nádych Lovecrafta (aj ten samotný titul z neho čerpá, päť rokov predtým vznikol film totožného mena, kde sa predháňajú v nechutnostiach Jeffrey Combs a Barbara Crampton). Ed pre kapelu ešte vyhotovil aj obal k EP Inhuman Condition, kde si humanoidné tvory s hlavami ako stlačený marshmallow, odchytili zvieratko ľudského rodu a šupli ho do akvárka a zaujato ho pozorujú.
https://www.youtube.com/watch?v=dO8SfWn2QHY
Megadeth – Peace Sells… but Who´s Buying? (1986)
Príbeh ako Mustainovo urazené ego po vyhadzove z Metallicy stvorilo Megadeth, je celkom známy. Popravde si myslím, že nič lepšie sa mu stať nemohlo, pretože tak veľa tvrdohlavosti v jednej kapele by dobrotu robiť nemohlo. A MegaDave si tak mohol robiť, čo mu napadlo. A vyhadzovať ľudí teraz mohol on. A že to robil vo veľkom. Prvý album Killing Is My Business…and Business Is Good! ešte nebol až taká morda, ale hneď dvojka Peace Sells… but Who´s Buying? posunul kapelu o triedu vyššie. Samozrejme to bolo hlavne hudobným materiálom, ale nemalú úlohu tam hral aj obal, kde Vic Rattlehead stojí pred zničenou budovou Spojených národov a snaží sa ju predať. Ako realiťák nič moc, ale ako maskot kapely zvládol svoju úlohu na výbornú. Nebolo to jediné spojenie Megadeth s Repkom. O štyri roky neskôr nadviazali znovu spoluprácu a výsledkom bol skvelý album Rust In Peace. Obal to je tiež veľmi podarený, ale ja dávam prednosť Vicovi, ako realitnému agentovi. Okrem týchto dvoch pilierov thrash metalového žánru sa táto kooperácia rozšírila aj pri zopár singloch a kompilačkách.
https://www.youtube.com/watch?v=SkhavbsGsJ8
Nuclear Assault – Game Over (1986)
Pamätáte ako Bill Paxton v úlohe vojaka Hudsona vo filme Aliens zahlási: „Game Over Man! Game Over!“, v scéne, kedy sa ich šance na prežitie dosť vážne zredukujú? Podobný tón hlasu mám, keď sa ku mne z času na čas dostane tento album. Ultra rýchla sekanica skvelého speed/thrash metalu. Doteraz so slzou v oku spomínam na Obscene Extreme 2017, kde som mal možnosť si valnú časť týchto skladieb vypočuť naživo. Keď sa tým amfiteátrom na Bojišti rozoznela Hang the Pope a mne stáli chlpy na celom tele… Nuclear Assault svojim debutom celkom rozmrdali scénu a bolo vidieť, že Dana Lilkera to tiahne k extrémnejšej muzike, akú hral predtým v radoch Anthrax (neskôr samozrejme najmä Brutal Truth atď.). Ed Repka si pre kapelu pripravil taký dosť nemilosrdný obal, kde asi žiadna duša nezostala nažive. Proste nechal mesto zhorieť v radiačnej vlne výbuchu. A taký milý chlap to vyzerá byť…
https://www.youtube.com/watch?v=CFAW0pMB2kA
Possessed – Beyond the Gates (1986)
Tretí album z pamätného roka 1986 po sebe. Je trochu smutné, že Beyond the Gates je trochu v tieni predchodcu Seven Churches (1985), ale čo sa týka kvality skladieb, tak môžu stáť smelo bok po boku. Či už The Heretic, Tribulation alebo Phantasm… Proste slabá skladba sa tu nevyskytuje. No a po minimalisticky riešenom obale Seven Churches, sa tu popustila uzda fantázie a maestro Ed Repka navrhol takéto vkusné dvere, za ktorými sa pravdepodobne skrývajú opachy zaváňajúce sírou a brúsiace na ostrosť skalpelov svoje vidly. Ja si ale akosi nemôžem pomôcť, ale tie dvere mne skôr pripomínajú dvierka na kotli, ktorý má za úlohu vystrašiť malého Kevina (budúcu fetku), keď zlezie do pivnice vo filme Sám doma. Asi to bude tým vianočným obdobím, alebo si to už neviem inak vysvetliť.
https://www.youtube.com/watch?v=KkQKu9MQCSw
Suicidal Angels – Dead Again (2010)
Posuňme sa o štvrťstoročie bližšie k súčasnosti. Gréci Suicidal Angels po dvoch slušne prijatých albumoch Eternal Domination (2007) a Sanctify the Darkness (2009) kuli do červena svoj rozpálený kov aj naďalej a vyšiel z nich skvelý album Dead Again. Reborn in Violence, Bleeding Holocaust, Beggar of Scorn, Final Dawn… To je len malý výčet životom prekypujúcich vnútorností tohto organizmu. V podstate kapela nevymýšľala nič nové, čo by pred ňou už asi dve desaťročia dozadu nepovedali Kreator, Sodom, Exodus a mnohí ďalší. Ale predkladá to na takom pekne vyleštenom podnose, že si proste musíte dopriať kúsok, aj keby držíte neviem akú diétu od thrash metalu. A ten obal… Kŕdeľ okrídlených pošahancov, pre ktorých byť mŕtvy nie je odpoveď, hľadá na cintoríne nejakú potravu, ako partia supov krúžiacich nad páchnucou zdochlinou uprostred africkej savany. Spolupráca so starým Repkom pokračuje do dnešných dní, kedy skrížili svoje zbrane ešte na ďalších štyroch albumoch. Ale čaro Dead Again sa im už podľa mňa nepodarilo viac vykúzliť.
https://www.youtube.com/watch?v=iMtY70CmYAc
Vio-lence – Eternal Nightmare (1988)
Ešte predtým ako Rob Flynn a neskôr aj Phil Demmel získavali ocenenia a popularitu pod značkou Machine Head, bola ich materskou loďou kapela Vio-lence. Do roku 1993 (vrátane), teda do ich prvého rozpadu, stihli vydať tri albumy, menovite Eternal Nightmare (1988), Oppressing the Masses (1990) a Nothing to Gain (1993). Práve na debute Eternal Nightmare si sadli s pánom Repkom a výsledok vidíte tu vedľa týchto riadkov. Úprimne nenávidím, keď zaspávam a zrazu mám pocit, že padám a tu sa to tomuto chlapcovi v úhľadnom pyžame darí asi už naveky (keď zoberieme do úvahy názov albumu). Aj keď padať do útrob niečieho tráviaceho traktu sa mi ešte nezdalo (opäť mi to pripomína jednu scénu, tentokrát z Princeznej Fantaghiro alebo Jaskyňa Zlatej ruže, kde je tá jaskyňa trochu živšia ako si hlavná aktérka myslela… nech už je po Vianociach, lebo mi budú takéto chujoviny stále behať po rozume…). Kapela si celkom užívala svoj agresívny thrash, nie veľmi nepodobný vyššie spomínaným Nuclear Assault. Po rokoch sú znovu aktívni, tak snáď niekedy sa ich dočká aj tento nepravidelný útvar v strede Európy.
https://www.youtube.com/watch?v=Vx2vzqbXA98
