Vianoce z pekelnej kuchyne

Predpokladám, že článkov s podobným obsahom sa v najbližších hodinách vyrojí kvantum aj u kolegov z iných webzinov. Nechcel by som tu dookola rozoberať obohrané vianočné fláky od rockových, či metalových kapiel (úsečka od Johna Lennona, cez Slade, Twisted Sister, The Darkness, až niekam po Dropkick Murphys… aj keď niečo známejšie som si tiež dovolil spomenúť), ale snažil som sa vyhrabať skladby tak trochu z extrémnejšieho kútika (teda okrem posledných dvoch-troch, tie mám proste rád tak z princípu). A tak teda dajte variť zemiaky na šalát, nezabudnite na pečivo v rúre, poveste (vianočné) gule na stromček a nechajte sa unášať kvázi sviatočnými tónmi.

Type o Negative – Red Water (Christmas Mourning)

V auguste roku 1996 vydala kapela Type O Negative album October Rust, na ktorom je táto, tak trochu vianočná skladba. Je tam tých ročných období nejako veľa, že? No každopádne, nečakajte rolničky, haldy darčekov pod stromčekom a podobné koniny. Tu sa rozlieha depresívna atmosféra, až si to máte pomaly chuť hodiť.

Gwar – Stripper Christmas Summer Weekend

No ak ste očakávali v druhom príklade nejakú koledu, tak vás opäť sklamem. A nie posledný krát. Ale od depresívnych tónov „Pítra Stíla“ sa pohneme smerom k príjemnejšie tráveným sviatkom. Teda to záleží na vašom vkuse. V roku 2009 sa maskovaná parta vesmírnych úchylov Gwar, rozhodla tráviť vianočné sviatky so Santom v striptízovom bare. O tom je aj v podstate táto skladba.

Tankard – Fuck Christmas

Že sú toto okrem iného sviatky obžerstva a v mnohých prípadoch aj ožerstva, nie je žiadnym tajomstvom. V tom druhom prípade vedú pelotón thrashoví alkoholici Tankard. Rok 1995 priniesol ich eponymný album, na ktorom sa honosí táto koleda s jednoznačným posolstvom. A aj tak sa narodil v auguste, ako dodávajú záverom.

J.J. Hrubovcak – Nutracker: Dance of the Sugar Plum Fairy

Môžu aj death metalisti natočiť vianočný album? Môžu. Príkladom budiž EP, ktorého autorom je J.J. Hrubovcak (Hate Eternal, Divine Rapture, ex-Vile…), s ktorým mu na vokálnej pozícií pomohol jeho bráško Mike (Monstrosity, Divine Rapture, ex-Vile…). Toto EP dostalo meno Death Metal Christmas – Hellish Renditions of Christmas Classics. Ja som z tohto albumu vybral síce čisto inštrumentálnu verziu Luskáčika, ale ten zostatok bez problémov dohľadáte na Youtube.

Venom – Black Xmas

Keď vám bizarne znejú koledy v podaní death metalistov, čo tak starí Satanovi hovorcovia z Newcastle? Jasné, tu Cronos a jeho kolegovia nevzdávajú hold prckovi v chlieve, ale tak trochu si storku z Betlehema upravili k obrazu svojmu. Black Xmas je otvárak albumu Calm Before the Storm, teda albumu, ktorý po všetkých tých divokých predchodcoch pôsobil veľmi uhladeným dojmom a fanúšikovia z neho nadšení neboli. Ale ja mám vo všeobecnosti divný vkus a tento album radím niekde na stupeň víťazov diskografie Venom.

Notre Dame – When You Wish Upon a Star…/X-Masquerade

Tu snehu niet, tak si vyšľapme štreku na sever. Prichýlia nás divní počmáranci vo Švédsku. Notre Dame mal pod palcom Snowy Shaw (ex-Mercyful Fate, King Diamond, Therion…) a okrem neho sa kapelou prehnalo niekoľko ďalších zvučných mien ako Daniel Moilanen (Katatonia, ex-Lord Belial…), Marcus Sunesson (ex-The Crown, The Haunted…) atď. Táto grupa mala okrem iného asi rada Jacka Skellingtona, pretože ich album z roku 1999 nesie meno Nightmare Before Christmas a ich gotický mišmaš je pretkaný vianočnými motívmi.

Onkel Tom Angelripper – Ich glaub´ nicht an den Weihnachtsmann

Podobný prípad ako vyššie spomínaní Tankard. Tom Angelripper si tiež rád uhne a potom svoje alko songy z času na čas zaznamená vo svojom projekte Onkel Tom Angelripper, ktorý sa nesie v pomerne uvoľnenejšom duchu, ako jeho domáci Sodom. Ako keby Alkehol zatúžili po tvrdšom ladení. Na a na úsvite nového milénia nás strýčko Tom počastoval vianočným albumom, ktorý vám sem predkladám rovno celý.

Excrementory Grindfuckers – Rampampampamm! – Weihnachten mit den Grindfuckers

Zase tá nemčina. A opäť sem hádžem celý album. Germáni majú dosť svojský humor (preto ich mám rád) a Excrementory Grindfuckers ešte svojskejší (preto ich mám rád). Táto parta mámvpičistov z Hannoveru si v roku 2014 povedala: „Z čoho sme si ešte nerobili prdel?“ No a výber padol na relatívne najkrajšie obdobie roka. Tento album je taká chujovina, že si ho proste musíte obľúbiť. Apropo, na Youtube taktiež nájdete záznam ich vystúpenia na Wackene, kedy si proste v augustovom „pařáku“ dovolili urobiť vianočný koncert. Takýto biznis plán by nenapadol ani Dare Rolins.

Acid Witch – Christmas Evil (You Better Watch Out)

Škatuľka vianočných hororov nie je nejako extra bohatý subžáner, ale nájde sa tu niekoľko zaujímavých kúskov. Názvy dvoch z nich (Black Christmas a Christmas Evil) umiestnili Acid Witch na maličké EP Black Christmas Evil (aký nápaditý názov). Tento psychedelický sludge/doom/neviemeštečo humbuk vám asi Ježiška s darčekmi do domácnosti nepriláka. Ale veď nech.

King Diamond – No Presents for Christmas

Zostali ste niekedy na Vianoce bez darčekov? King Diamond asi áno. Ešte pred tým ako odštartoval svoju sólo kariéru albumom Fatal Portrait, dal ochutnať zač je toho loket týmto vianočným singlom. Ak radi nasierate ľudí (ako ja), dajte nejakému veci neznalému človeku pocítiť prítomnosť Vianoc touto skladbou a všímajte si výraz tváre po tom, čo dohrá intro Jingle Bells. K téme Vianoc sa King Diamond vrátil aj o takmer dve desaťročia neskôr, kedy príbeh albumu The Puppet Master situoval do predvianočnej zasneženej Budapešti.

Halford – Get into the Spirit

Načo by nám bol nejaký urevanec v obkolesení trojice divných gratulantov, adoptívnych rodičov a tlupy zverov, keď máme Metalového Boha. Rob Halford má ale Vianoce zrejme celkom rád, pretože sa k nim minulý rok opäť tematicky vrátil albumom Celestial. Ja ale zabrdnem do jedenásť rokov starého albumu Winter Songs. Album je to príjemný na posluch aj hocikedy behom roka, nie iba v období sviatkov a ja hádžem do tejto rozohratej partie skladbu Get into the Spirit.

Jethro Tull – Birthday Card at Christmas

Na úplný záver som si nechal niečo pokojné. Niečo, čo vás na rozdiel od tých vyššie spomínaných hučákov, môže ponoriť do naozaj vianočnej pohody. Ja viem, traduje sa, že ak takáto podobne veľká kapela už nemá čo povedať, tak vydá album s vianočnými skladbami a vybúcha ešte pár chechtákov zo svojho mena. Možno to tak bolo aj tu a možno nie. Nejako to neriešim, pretože Jethro Tull a hlas Iana Andersona mám rád a takýto folk/rockový kabát tým skladbám proste sedí. Bodka.

Týmto vám chcem menom celej redakcie MetalExpressu zaželať pokojné Vianoce (aspoň tak pokojné ako to tento rok maximálne pôjde), plné bruchá jedla, pod stromčekom veľa hudobných darčekov a tak podobne. Veď viete.

Autor: Mrkva

Zdieľaj