LYE BY MISTAKE – Arrangements for Fulminating Vective – Lambgoat Records 2006
júl25

LYE BY MISTAKE – Arrangements for Fulminating Vective – Lambgoat Records 2006

Zverejnené v júl 25, 2018

Tak o existencií tejto jazz-metalovej šialenosti som sa dozvedel pred nedávnom a môžem len povedať, že ma to dosť štve, keďže  páni z LYE BY MISTAKE už nejaký ten piatok nie sú aktívni. Vidieť ich naživo totiž mohol byť jedinečný zážitok. Ich debut z roku 2006 – Arrangements for Fulminating Vective – je totiž ako dva tucty znenazdajky vypálených faciek smerom k vašej tvári, po ktorých sa nestíhate spamätať čo sa to vlastne stalo, nedajbože pozbierať si myšlienky. Presne ako v scéne z Terence Hill / Bud Spencerovskej klasiky Malý Unavený Joe – „ukážem ti to ešte raz, na prvý krát sa to hneď nepochopí“ – rovnaký postup môžeme aplikovať na debut chicagských extrémnych jazzmanov LYE BY MISTAKE. Po tejto dávke šialenosti som sa najprv cítil ako zrazený vlakom – áno počul som tieto ingrediencie už predtým, či už to boli The Dillinger Escape Plan, Sikth, Pattonoví Fantomas či Mr. Bungle alebo Miles Davis – ale nikdy nie v takejto intenzite, v takto nekompromisnom a uletenom podaní, kde je šialenosť priamo úmerná virtuozite. Lye By Mistake klasické jazzové úlety prekladajú mathcorovým besnením, aké podľa mňa nemá konkurenciu a v takej Ostrich Feathers And Apple Pie sa mihnú aj country úlety či „halucinácie z ďalekej Ázie“ (malý príspevok do klubu rýmovačov).   To čo do poslucháča šijú napríklad Dillingeri behom jednej skladby sú Lye By Mistake v rámci vysoko organizovaného bordelu schopní do Vás napumpovať miestami behom pol minúty. Pri tom všetkom im však nechýba toľko potrebný nadhľad a zmysel pre recesiu. Ono počúvať tvorbu LBM je totiž vo svojej podstate neskutočne zábavné. Napríklad taká 900 Seconds In Search Of Jerry z počiatočného mathcoreového nájebu prejde lusknutím prstov do latinsko amerického rytmu, kde nechýbajú dychové nástroje, nasleduje jazzový gitarový výbeh a ďalší náklad rytmicky krkolomných šialeností. Magorina, ktorá trvá niečo málo cez tri minúty pôsobí vďaka počtu nôt a taktov vystrelených do éteru minimálne dvakrát dlhším dojmom. Napríklad v psychopatickom maratóne „If We Were Intense, This Song Would Be A Boyscout“ (no a skúste sa nešupovať na takom názve) sa mieša HC s naoko, teda skôr „naucho“ zmätočnými gitarovými postupmi, ktoré skôr pripomínajú spanikárené bzučanie otravného hmyzu uväzneného medzi oknom a závesom. Všetko to končí akoby sa pod kapelou prepadla betónová podlaha a na nižšom poschodí hral Miles Davis. Klamlivé úskoky, zvraty kde nie sú ucelené pasáže ale len prechody k prechodom a navrchu toho všetkého  mizantropický rev/škrek frontmana. Ak sa chystáte zošalieť, gratulujem, práve ste si k tomu našli soundtrack. Ok – z času na čas sa objaví niečo také nehorázne ako rovná linka do ktorej sa dá aj trepať hlavou, ako napríklad v skladbe „Aboriginal Negatives“ ale aj tá je po pár sekundách kompletne na šalát rozstrieľaná guľometnou kadenciou nôt a následne niečím, čo by som charakterizoval ako „Jethro Tull po užití bližšie nešpecifikovaného množstva metamfetamínov“. Lye...

Čítaj ďalej
Exorcizphobia – About Us Without Us – Support Underground, 2018
júl24

Exorcizphobia – About Us Without Us – Support Underground, 2018

Zverejnené v júl 24, 2018

Mníchovská dohoda mala značný vplyv na vývoj histórie v Československu a dá sa povedať, že bola predzvesťou vecí nasledujúcich, ktoré žiaľ poznačili osud ľudstva ako takého až do dnešných dní. Prečo to tu spomínam? No pretože trutnovská letka Exorcizphobia si túto tému zvolila ako leitmotív ich nového albumu About Us Without Us. Album, ktorý je zabalený, pre thrashovú kapelu, v netradičnom obale ( je to fragment obrazu Fragile Relations I od Josefa Bavora, jeho ďalšie diela tvoria booklet ) vydala kapela po veľmi dlhej dobe. Predsa len predchádzajúci štúdiový album Something Is Wrong, ak nerátame splitká s Lahar a Kaar/Catastrofy, je starý šesť rokov. Za ten čas prišlo ku zmenám v zostave na poste gitaristu a bubeníka. Či to bolo dobré, či nie, to nechám na každom jednom poslucháčovi. Jedna vec je istá, Exorcizphobia sa zmenila. Teda, za ten čas sa toho udialo podstatne viac, členovia dozreli do krásy a je to počuť aj na hudobnom prejave. Albumom sa šíri technická šialenosť ála Voivod, ale aj taká thrashová melodickosť, akú už zopár desaťročí predvádzajú Anthrax. Práve kombinácia týchto dvoch veličín sa zliala dokopy v úvodnej Lost Again. Na úvod trošku netradičná skladba, pretože to neženie v príliš vysokých otáčkach. Poriadne rezavý rif, odreže kúsok s názvom Planet – Penitentiary. Až taký špinavý rock n roll ako od Motorhead, lomozí niekde na spodku a ženie tak song dopredu ako turbodúchadlo. Podobnou zbesilosťou oplýva aj Relationshit. Pestrosť albumu rozširuje nasledujúca Gypsy Rock n Roller, kde Skoří spieva úplne čisto a celkovo tento kúsok dáva asi najviac spomenúť na jeho vedľajší projekt Final Flag, kde spojil sily s Ericom Helzerom z Wehrmacht a Jiřím Rosom z Tortharry. Najväčším prekvapením albumu je určite balada Time Does Not Heal. Takýto slaďák by od nich zrejme nikto nečakal. Ale je to pekná, prepracovaná vec. Ale to vlastne tak ako všetko na tomto albume, od obalu až po posledné gitarové sólo, inak tie sú fakt šmakózne. Nasleduje titulka About Us Without Us, ku ktorej vznikol aj tematický klip ( nájdete ho pod článkom ). Thrashová smršt, ktorá pôsobí o to extrémnejšie, keď je zaradená po takej oddychovke akou je spomínaná Time Does Not Heal. Na záver zostávajú ešte dve rýchle šlupky, spomenul by som ale najmä tú poslednú The Rats in the Walls, ktorá textovo tak trochu dosť odbočuje od celkovej koncepcie albumu, pretože je inšpirovaná rovnomennou poviedkou majstra hororu H. P. Lovecrafta. Album bol nahraný v štúdiu Pulton a odviedli tam dobrú prácu. Celok má masívny a hutný zvuk, to sú veci, ktoré som vyčítal ( ak sa dobre pamätám ) pri albume Capture the Flag od Final Flag. Nie, že by som išiel porovnávať,...

Čítaj ďalej
HELMET – kapela, ktorá zmenila rockovú hudbu – už o dva týždne v Bratislave
júl24

HELMET – kapela, ktorá zmenila rockovú hudbu – už o dva týždne v Bratislave

Zverejnené v júl 24, 2018

Gitarista, spevák, skladateľ a najmä kultová osobnosť rockovej hudby Page Hamilton vystúpi už 6. augusta v Bratislave so svojou kapelou Helmet. Skupina je považovaná za zakladateľa nu metalu a priekopnícku v oblasti experimentálneho, nového zvuku. V jej osadenstve sa vystriedalo aj množstvo muzikantov z iných, komerčne slávnejších skupín (Biohazard, Anthrax, The Cult, Testament). Sám Hamilton spolupracoval s množstvom kapiel a interpretov. Hrával ako gitarista s Davidom Bowiem či spolupracoval na filmovej hudbe spolu so skladateľom Elliotom Goldenthalom (napr. Neľútostný súboj-1995). Jeho hlas počuť v pesničke All for nothing na albume The Hunting Party od Linkin Park. Kontroverziu vyvolal aj spevákov románik s herečkou Winonou Ryder, ktorý vraj inšpiroval texty na albume Size Matters. Ich skladba Just another victim znie aj na soundtracku k filmu Judgement Night po boku hviezd ako Faith no more, House of Pain, Living Colour, Run DMC či Cypress Hill. Skupina Helmet vznikla v roku 1989 v New Yorku, na konte má osem radových albumov a dve výberovky. Najväčší úspech dosiahla albumom Meantime z roku 1992, ktorý sa aj vďaka hitom Unsung a In the Meantime dostal na 68. Miesto rebríčka Billboard. Skladba „Milquetoast“ z albumu „Betty“ sa dokonca objavila na kultovom soundtracku k filmu „Vrana“ (1993). Vďaka inovátorstvu je kapela považovaná za chýbajúci článok medzi starou metalovou školou a novou vlnou indie rocku. Za vzor a inšpiráciu ju udávajú legendy ako Korn, Faith no more, Tool, Pantera, Mastodon, Godsmack, Nine Inch Nails a mnoho ďalších. Pripisuje sa im veľký podiel na samotnom vzniku a definovaní nu-metalového žánru. Kapela Helmet vystúpi v pondelok 6. augusta v klube Randal v Bratislave. Vstupenky od 23,- EUR sú v predaji exkluzívne cez Listocheck.sk. Vstupenky tu: https://listocheck.sk/detail/helmet Facebook event: https://www.facebook.com/events/159593994604845/...

Čítaj ďalej
GORE Garage FEST 8 opäť na mexickej vlne!
júl23

GORE Garage FEST 8 opäť na mexickej vlne!

Zverejnené v júl 23, 2018

Tak tu máme ďalší Gore Garage Fest, v poradí ôsmy, ktorý sa uskutoční na bratislavských garážach pod Prístavným mostom. Tentokrát nám letný večer spríjemnia tri kapely, dve zahraničné a jedna slovenská. Tu už prenechávam slovo organizátorom, ktorí toto všetko spískali a okorenili nám tak uhorkovú sezónu. Ak sa vám páčil koncert FECALIZER alebo ste nedajbože neboli, budete mať moznosť to napraviť a prísť si zakrepčiť na ďalší Mexický oldskúl gore ako sa servíruje iba u nich!!!! OXIDISED RAZOR – Kapela reže ten najpravejší plesnivý Gore Grind už od roku 1998 a poprvé za ich kariéru zavítajú aj na Slovensko https://www.facebook.com/OxidisedxRazor/?ref=br_rs GEMIŠT – Krutý Grind z Chorvátska ktorý je pre všetkých fandov muziky ako Agathocles a podobne Mince Grindy https://www.facebook.com/Gemist666/?ref=br_rs LYMPHATIC GORE DECOMPOSITION – Na dlhšiu dobu posledný koncert tejto formácie takže kto nevidel tak uz asi tak skoro ani neuvidi!!!! https://www.facebook.com/LGDGORE/?hc_ref=ARS-t0hP6O6X93hdOpAFGjaMIKPaa1aOEA4EEcQ5k5GsLuHDa_hK0UUJjUp2AAbzh4A&fref=nf Zastrešenie, zradlo, studené pivo a pálenko samozrejmosť!!! Miesto: Garáže pod Prístavným mostom, Bratislava Dátum: 28.7.2018 Vstup: 5eur FB Udalosť:...

Čítaj ďalej
HELMET – Dead To The World – earMusic 2016
júl23

HELMET – Dead To The World – earMusic 2016

Zverejnené v júl 23, 2018

Od prvej zastávky HELMET v našich končinách (6. augusta v Randali) nás delia už len dva týždne a pokiaľ to bude taký náklad, aký som od nich zažil rok a pol dozadu vo Viedni, budeme sa mať na čo tešiť. K tejto príležitosti si môžeme pripomenúť dva roky starý, avšak stále aktuálny album „Dead To The World“. Ten mi v dobe svojho vydania vo veľmi pozitívnom zmysle slova vyrazil dych, keďže po dlhej štúdiovej odmlke to skôr vyzeralo tak, že sa Helmet poberú do dôchodku. Predsa len partička okolo vyštudovaného jazzmana Pagea Hamiltona už dávno nebola tou kométou, ktorá zažiarila v stajni vydavateľa Interscope Records a predala viac ako 2 milióny nosičov dnes už klasického albumu „In The Meantime“.  Vplyv na heavy scénu deväťdesiatych rokov sa im však dá uprieť len ťažko. Úderné staccato riffy s presnou rytmikou a hardcore poňatý tak ako nikdy predtým pripravil živnú pôdu pre neskoršie nu-metalové ikony ako Korn či Deftones, dokonca aj takí priekopníci ako Tool či Pantera neskrývali aspoň čiastočnú inšpiráciu Helmet. „Dead To The World“…. akokoľvek svinsky to znie,  titul posledného albumu celkom presne  odzrkadľuje status Helmet v súčasnom dianí na rockovej scéne. Od reunionu prebehlo štrnásť rokov. Pageov zámerný príklon k melodike sa vtedy nestretol s veľkým pochopením, poznávacie znamenia Helmet ustúpili skôr bokom a do popredia sa v prevažnej miere dostal Pageov nie príliš výstavný, ale zato ihneď rozpoznateľný hlas. Sám sa chcel zámerne vyhnúť tomu, aby noví Helmet zneli ako tí klasickí z 90tých rokov, keďže počas šesťročnej pauzy (1998-2004) ale aj v súčasnosti sa vyliahli aspoň dva tucty kapiel priamo čerpajúcich zo soundu a odkazu jeho kapely (jednu sme tu prednedávnom aj recenzovali). Album „Size Matters“ (2004) však veľa ovácií nepozbieralo (i keď po čase som mu došiel na chuť) a ani následovníci „Monochrome“ (2006) a  „Seeing Eye Dog“ (2010) tiež nedopadli najslávnejšie. A to si myslím, že značku HELMET reprezentovali vcelku solídne. Aj keď sú dnešní Helmet viac Hamiltonovým koníčkom než chlebíčkom, nemení to nič na fakte, že „Dead To The World“ je pravdepodobne najsilnejšou nahrávkou kapely od čias „Aftertaste“(1997). Popritom však zo všetkých doterajších albumov znie paradoxne najpriamočiarejšie a najjednoduchšie. Úvod albumu neobstaráva žiadna sekavá riffovačka ako bývalo v minulosti zvykom. „Life Or Death“ je  najmä o plynulom toku gitarových akordov,  poháňanom dopredu jednoduchým beatom bicích. Nielen táto skladba, ale aj mnoho ďalších na novinke dáva spomenúť na legendárnu pecku „Unsung“ či na neskorší príklon k melodike a väčšej kreatívnej vyzretosti v podobe „Betty“. „Life Or Death“ je neskutočne pohodová vec, Helmet už dávno nezneli takto uvoľnene a bezstarostne. Pod klasicky chaotickým Paegovým sólom sa dostavuje aj na groovy gitarové riffy. Chytľavá gitarová linka sa nesie hneď ďalším nemenej skvelým kusom „I Love My Guru“. O poznanie tvrdšia skladba oproti otvaráku, stojaca na vydarenom speve (v rámci Pageových možností) a starej...

Čítaj ďalej