KILLSWITCH ENGAGE započali práce na novom albume
sep01

KILLSWITCH ENGAGE započali práce na novom albume

Zverejnené v sep 1, 2011

Na facebookovej stránke kapely sa totiž objavila správa od lead gitaristu Adama Dutkiewicza: „YO! Tu Adam D! Začíname skladať novú nahrávku. Ďakujeme všetkým naším fanúšikom, že čakali tak dlho… poďme však otočiť kohútikom na riffy a BESNIEŤ!“ Ešte podotýkame, že sa hovorí o superskupine, v ktorej spolu s Adamom D. budú mimo iné hrať Corpsegrinder (CANNIBAL CORPSE) a Shannon Lucas (THE BLACK DAHLIA MURDER)....

Čítaj ďalej
Frontman GOJIRY rozpráva o lyrických témach chystanej novinky
sep01

Frontman GOJIRY rozpráva o lyrických témach chystanej novinky

Zverejnené v sep 1, 2011

Joe Duplantier, spevák francúzskej kapely GOJIRA sa pre Terrorizer magazín vyjadril o lyrických témach chystanej novinky (ktorá by mala vyjsť v roku 2012) následovne: „O spiritualitu som sa zaujímal už od prvého albumu. Je veľmi ťažké definovať, čo vlastne spiritualita je, avšak vďaka jej spoznávaní spoznávame aj samy seba. Je to niečo, kde každá vec, ktorú spravíme, je svätá, a nemyslím tým návštevu kostola alebo keď je človek pri umierajúcej osobe, myslím tým ranné vstávanie… Snažil som sa dosiahnuť tento rozmer pri skladaní muziky, niekedy som ani nevedel čo budem spievať a slová mi prišli samy na jazyk. Nejedná sa o koncepčný album ako v minulosti, je oveľa viac o spontánnosti a je aj úprimnejší a otvorenejší.“...

Čítaj ďalej
THE DEVIL WEARS PRADA streamujú nový album
sep01

THE DEVIL WEARS PRADA streamujú nový album

Zverejnené v sep 1, 2011

„Dead Throne“, už štvrtý album od metalcore-istov z Ohia je možné si vypočuť tu....

Čítaj ďalej
Tyrant Of Death Album – Macrocosmic Lunacy
sep01

Tyrant Of Death Album – Macrocosmic Lunacy

Zverejnené v sep 1, 2011

Tyrant of Death je meno pod ktorým dvojica Kanaďanov Alex a Omar nahrávajú a rozširujú svoju tvorbu. Na svojom konte majú 2 Epčka a 8! albumov. Na propagáciu používajú výhradne internet a všetky ich diela sú voľne stiahnuteľné. Čo som sa o nich dopočul, tak sa radia do tzv. djentu, ako napr. Periphery, ktorí  vlastne žáner spolu založili a začali svoje skladby šíriť cez internet. Tyrant of Death ale svoju hru miešali s death metalom jemne šmrncnutým industrialom, aspoň na starších veciach. Nuž, ale ich najnovší počin „Macrocosmic Lunacy“ je výsledok, ktorý by vznikol, keby Meshuggah a Belphegor spolu splodili album. Celý album sa začína intro skladbou, ktorá sa nesie v pomalom tempe a v typických djentových podladených gitarách. Do toho ako okrasa znejú sample z nejakých béčkových hororových alebo sci –fi filmov a v pozadí tichučko straší melodická linka. Skladba netrvá dlho a hneď po nej sa na vás vysype veľmi temne znejúca „Aeon ov Ma´at“.  Tu zistíte, prečo som na úvod napísal, že je to mix Meshuggah a Belphegor. Klepačky a vyššie položené lead linky sa umne striedajú a prekrývajú s podladenými gitarami a polirytmami. Po pomalšom intre to pôsobí ako skok do ľadovej vody a ešte k tomu obarenie. Hneď na to nasleduje „Necronomicon“, čo už podľa názvu hovorí, že sa asi nechali inšpirovať H.P.Lovecraftom. Po math/djentovom začiatku sa zo skladby vychrlia bezbožné black metalové riffy. Táto skladba by sa dala považovať za „najblackmetalovejšiu“. K celkovému blackovému feelingu nielen skladby, ale aj celého albumu prispieva aj uškriekaný a špinavo nahratý vokál. Ďalšia skladba „Infinite gateway“ sa vyvalí tiež v podobnom duchu akurát tu dostane melodická linka viacej priestoru, ktorá je síce dobrá ale až moc repetitívna, čiže aspoň mne osobne sa zdalo, že až moc často sa tam opakovala. Celkovo, jediný nedostatok celého albumu vidím v melódiách ktoré sa občas prederú na povrch, že znejú príliš rovnako. K záveru „Infinite gateway“ sa rozbehne „belphegorovský“ riff, čo veľmi príjemne skladbu ukončí. „Who I am“ zase prekvapí industriálnou vsuvkou, inak skladba pokračuje v podstate tam, kde skončila predchádzajúca. V poradí šiesta skladba „The Heir of Fate“  je z celku moja najobľúbenejšia. Hlavný riff je záživný, dravý, nechýba mu agresivita a v skladbe sa s ním dobre pohrali. Taktiež tu oceňujem trhačky a aj atmosféricky ladené sample.  V „L´e´le gance de Rien“ sa zase viac pohrali s rytmikou gitár aj bicích a zase trocha viac použili klávesy a v jednom momente si môžeme vypočuť aj polo-akustickú vsuvku.  Predposledná skladba „Spiral Architeckt“ sa zase nesie v až death thrashovom duchu. Vskutku riffy sú nekompromisné,  a trhajú vaše reproduktory a slúchadlá na kusy. Ale zase sa tu vynorí spomínaná melodická linka, ktorá sa do určitých pasáži aspoň podľa mňa vôbec nehodí. Na druhú stranu ale oceňujem ako sa s ňou pohrali k záveru. No a posledná „Divine Folie“ sa rozbieha v takom duchu, že človek si predstaví nejakých počmáraných xichtov chrliacich ohne alebo také čosi. ...

Čítaj ďalej
The Human Abstract – Digital Veil
sep01

The Human Abstract – Digital Veil

Zverejnené v sep 1, 2011

Najvýstižnejšie žánrové zaradenie tejto kapely by zrejme nieslo škatuľku neoklasický progresívny metal(core).  Po ich predchádzajúcom počine Midheaven došlo k zásadným zmenám na poste speváka ako aj gitaristu. AJ Minette opäť ako hlavný gitarista (bol členom kapely v dobe debutu, účinkovanie prerušil kvôli štúdiu) vzal oťaže do svojich rúk, a potom čo ukončil svoje hudobné vzdelanie na americkej Univerzite Južnej Kalifornie, kde sa mu zjavne srdcu najbližšia stala klasická hudba, čo jasne definovalo ďalšie smerovanie kapely,  sa vrátil aby nastolil nový rád. Súčasného speváka Travisa Richtera niektorí z vás môžu poznať z kapely From First To Last, a tí ktorí sa stretli s tvorbou THA na albume Midheaven vedia, že spevák akým bol Nathan Ells, sa nahrádza len ťažko. Ells mal svojský, charakteristický a najmä originálny prejav ktorý patrí k poznávacím znameniam albumu Midheaven. Všetky tieto okolnosti jasne naznačovali, že album sa bude uberať odlišným smerom ako predchodca, avšak môže siahnuť aj ku koreňom debutu. Hneď prvá skladba je toho dôkazom, avšak i prísľubom niečoho vysoko kvalitného. Precítená atmosféra, klasicky znejúce akustické gitary s motívom ako od Maura Giulianiho a srdcervúce sólo, to všetko sa na vás valí s údernou rytmickou sekciou v jednom komplexnom dvojminútovom inštrumentálnom „monológu“ Elagiac, po vypočutí ktorého sa poslucháč nemusí hanbiť vyroniť slzu či dve. Complex Terms pokračuje vo vzdelávacom procese, a máte možnosť počúvať gitarové stupnice ako z odborných kníh. To všetko dopĺňa už vokál speváka Travisa ktorého rev strháva všetko čo mu stojí v ceste, aby to zase v refréne zahladil jemným štebotaním, ktoré vás uchlácholí. Gitarové riffy sú ako horská dráha, rýchle, precízne, presné, čo je aj určite veľkou zásluhou toho, že sú písané človekom hudobne vzdelaným a každá jedna nota, každý jeden tón tu má konkrétny účel a zmysel, ktorý bol potrebný na vytvorenie všetkých harmónií ktorých ste svedkami. „Oh, how we believe in All the monuments built by thieves…“. Rovnomenná skladba je tvrdým priamočiarym kúskom, v ktorom sa nedočkáte ani melodického vokálu. Za to sa tu pokračuje v zaužívanej rovnici: muzikálnosť, technika, precíznosť. Všetko do seba tak dokonale zapadá. „Pull me from the gallows of this fiber-optic nation“. V ďalšom kúsku sa upíšeme diablovi. Faust je reflexiou všetkých predošlých postupov, doplnený o vynikajúci krkolomný breakdown(takto má vyzerať breakdown, nie ten tuctový 100 krát vykradnutý gýč, ktorý používa každá nová netalentovaná kapela aby získala stádo hluchých oviec (a že ich je, jedných i druhých), ktoré príde rozhadzovať rukami na koncert a kopať do vzduchoprázna). A na záver nás čaká veľkolepé vyvrcholenie, zvané Patterns (vzorce; postupy). Ako prezrádza názov, jedná sa o “vzorcový postup“, ktorý môžeme počuť najmä v gitarách, ktoré po celý čas majú len sprievodnú úlohu a nehrajú významnú rolu, s výnimkou sóla samozrejme. Rytmická sekcia taktiež iba dopĺňa tento vzorec, ale spev, och áno, Spev. Vokál sa tu stáva hlavným nástrojom, ktorý pretkáva tento „vzorcový postup“ grandióznymi melódiami a vy...

Čítaj ďalej