Kazostroj vyšiel v polovici októbra s novým EP „Malomestská Mizéria“!
Skupina KAZOSTROJ je crust/black/punk hniloba z Bánoviec nad Bebravou. Celý projekt vznikol v lete 2017 na troskách kapely Galiba, ako jednočlenná electro-hardcore záležitosť…Neskôr sa však pridáva na bassgitaru Mykey a na bicie tu začal hrať Hugo Davidson. V polovici októbra kapela vydala svoje najnovšie EP. K dispozícii je na mini CD, kazete a 7 palci (snáď čoskoro). Dokopy bolo urobených 50 kusov, ktoré sú tlačené na recyklovaný papier. Vydaná bola novinka cez PANK_INAK. Aby ste nekupovali mačku vo vreci, môžete si nové EP vypočuť najprv digitálne na Bandcampe, na Bandcampe a dokonca aj na Spotify. Na EP sa nachádza 5 skladieb a k jednej z nich sa objavil aj videoklip, ktorý si môžete pozrieť na Youtube (pozri nižšie). Celé EP nahrali analógovo na osemstopák – bez použitia kompu. Na živo ich podľa všetkého tak skoro neuvidíme, jedine, že by prestali platiť do konca roka všetky zákazy…tak snáď v budúcom roku. Kontakt: https://www.facebook.com/xkzstrjx/ https://kazostroj.bandcamp.com/album/malomestsk-miz-ria-ep-2020 https://bandzone.cz/kazostroj Zostava, ktorá nahrala nové EP: Gitary/Vox: Delobuchel Basy/Vox: Mykey Bicie: Hugo Davidson Mix a master: Maroš Ďurík Nahraté 19.9.2020 v STOPA STUDIOS, Trenčín Cover art: m.o.r.e.n.art...
Recenzia – Inprobus – Retribution – Slovak Metal Army – 2020
Vydanie nahrávky označenej ako demo na fyzickom nosiči vo vydavateľstve nie je úplne bežná záležitosť. Obchodne to asi nebude príliš ziskový počin, ale máločo v tejto oblasti dnes také je. Preto som vďačný aj za takéto raritky. Slovak Metal Army na pekne spracovanom CD v slim obale s farebnou prednou stranou a jednoduchým čiernobielym bookletom s textami prináša demo-album Retribution od kapely Inprobus. Tí pochádzajú zo Štúrova, a aj keď je kapela nová, členovia sú životom ošľahaní chlapi a žiadni začiatočníci. V podstate doma, vlastnými prostriedkami a svojpomocne nahrali šesť kúskov death/thrashu v zostave Roman Macalák (basa, spev), Vojtech Német (hlavná gitara), Richard Német (rytmická gitara) a Szilárd Kurdi (bicie). Album začína pekne z ostra, chlapi sa s nejakým úvodom a introm nezaoberajú a od začiatku to valia naplno. Titulná jednotka začne slayerovským riffom, ktorý sa preleje do krátkeho gitarového sóla, proti takémuto uvedeniu sa nedá veľa namietať. Gitary aj napriek občasnému potlačeniu v mixe zostávajú ostré a nejde len o jednoduché linky, ale rôzne vyhrávky a premostenia, ktoré jednotlivé časti logicky prepájajú a vy sa tešíte na ďalšie gitarové sólo. Tie si zaslúžia špeciálnu pozornosť, znesú prísne kritériá čo sa týka kompozície aj melódie. Spoľahlivá rytmika je samozrejmosť, užijú si aj priaznivci výraznejšej basgitary. Čo sa týka vokálu, veľmi slušný štandard, ktorý často na seba strháva pozornosť vďaka zaujímavému frázovaniu a rytmickej spolupráci z ostatnými nástrojmi. V niektorých momentoch je vytiahnutý až príliš vpredu, čím sa zvuk akosi splošťuje a stráca energiu. Celkovo je zvuku čo vyčítať, ale je to demonahrávka, takže mám pochopenie a v konečnom dôsledku aj napriek výhradám je v kategórii môže byť. Som si však istý, že s vybrúseným štúdiovým zvukom by Retribution zabíjalo oveľa viac, takže sa teším na štúdiovú radovku. Retribution by Inprobus Jednotlivé skladby sú pestré a nejde o nejakú jednoduchú a „rovnú“ kompozíciu, takže nahrávka znesie viacero pozorných vypočutí. Na druhej sa strane sa na seba príliš podobajú a ťažko odlíšiť, kde presne sa na albume nachádzam, prospeli by chytľavejšie motívy a rôznorodejšie nálady. Takže sa môže ľahko stať, že album okolo vás preletí ani nebudete vedieť ako. Retribution je kvalitne urobené dielo, či už hudobne, ale aj graficky (najmä logo je parádne), a poteší všetkých, ktorí sa radi odreagujú pri staroškolskom death/thrash metale. Meno Inprobus si treba dobre zapamätať. Teraz to už chce plnohodnotný radový album s brutálnym zvukom a minimálne rovnako dobrými skladbami. Kontakt: https://www.facebook.com/inprobusSVK/ https://inprobus-sma.bandcamp.com/album/retribution https://www.slovakmetalarmy.sk/ Hodnotenie:...
Rozhovor – Realms of Chaos – The Seed rozpráva o parazitovi „Naegleria fowleri“, ktorý sa usadí v mozgu….“
Len nadávno ste mali možnosť prečítať si na našich stránkach recenziu k albumu „The Seed“, ktorý vyšiel slovenskej extrémne death metalovej kapele Realms of Chaos. Aby ste ich však mali možnosť spoznať ešte o niečo viac, spravili sme rozhovor, ktorý vám priblíži túto ešte stále pomerne novú kapelu na slovenskej scéne. Na moje otázky, ktorých nebolo zrovna málo odpovedal Martinus, za čo mu ďakujem :). Keďže ste možno pre niektorých ľudí ešte stále neznámy pojem, predstavte len v stručnosti kapelu, štýl ktorý hráte a okolnosti vzniku kapely? Sme Realms Of Chaos a hráme extrémny death metal. Snažíme sa z veľkej death metalovej studne čerpať čo najviac, samozrejme milujeme rýchlosť, preto je naša tvorba taká aká je. V aktívnej podobe fungujeme od roku 2017 a momentálne vydávame svoj prvý album s názvom „The Seed“. Vznik kapely je celkom dlhý príbeh. Aby sme to skrátili, pôvodne mal byť Realms Of Chaos len bočný projekt Martinusa, ktorý ani v samom počiatku nemal ambíciu preniknúť na pódiá. Avšak na odporúčanie mnohých a iniciatíve Koľaka sme do toho išli. Onedlho na to sme opustili The Infinite Within a mohli sme sa na plno vrhnúť do ríše chaosu. Vydávate debutový album s názvom The Seed. Prečo tento názov? Čo všetko symbolizuje? Aký je ústredný motív? The Seed je podľa titulnej piesne The Seed, ktorá rozpráva o parazitovi „Naegleria fowleri“, ktorý sa usadí v mozgu a postupne napáda mozgové bunky, zjednodušene až kým po určitých útrapách nezomrie. Zároveň „The Seed“ znamená v Angličtine „semiačko“. Spojitosť medzi týmito dvomi významami symbolizuje náš debut, ktorý ideme zasiať do hudobnej scény a ako parazit by sa tam mohol usadiť a zožrať bunkové tkanivo – fanúšikov. Zaujíma ma, prečo na albume nenahral bicie Koľak? Chceli ste vyslovene niekoho exkluzívneho? Prečo ste oslovili práve Gabe Seebera z Decrepith Birth? Ako zareagoval, keď ste ho oslovili? Poznali ste sa už aj predtým? Gabe-a poznáme osobne z jedného festivalu, kde sme spolu účinkovali, ešte z čias The Infinite Within, odvtedy sme boli v sporadickom kontakte na FB. Keď však prišlo na nahrávanie nášho albumu, zrovna vtedy Gabe vyhlásil, že je k dispozícii pre nahrávanie. Dôvodov bolo niekoľko, Koľak sa nachádzal v časovej tiesni a dosť sa mu rapídne menili pôsobiská, do hry prišiel aj nápad, že niekto skúsenejší a známejší by mohol byť len prínosom. Gabe-ovi sme teda poslali materiál, ktorý sa mu veľmi páčil a chcel sa podujať na túto úlohu, tak sme šli do toho. Ako sa vám podarilo dostať pod krídla Downfall Records? Oslovili ste aj Slovenské vydavateľstvá, alebo ste vyslovene chceli zahraničný label? Prezraďte, či ste s podpísaním zmluvy s Downfall Records získali aj nejaké výhody, ktoré by vám...
Constipation/Necrotomb – Fucking Morbid Splitting – Immortal Souls Productions, 2020
Neviem čím to je, ale akosi pravidelne sa ku mne dostávajú splitká až ku koncu roka. Resp. ja sa k nim v tomto čase dostávam. Splitko týchto dvoch relatívne nových pojmov (relatívne preto, že Constipation vznikli ako sranda projekt už pred vyše 20 rokmi, ale Dodi sa naplno venoval Perversity a tak Constipation išli na bočnú koľaj) sa mi na poličke váľalo už niekedy od leta, ale pretože som si doteraz vždy nejako našiel niečo iné, čomu som sa venoval, nastal čas rozobrať túto nahrávku až teraz. Ako prví sa predstavujú už spomínaní Constipation. A ako bolo vyššie povedané, Constipation vznikli ako taký úlet Dodiho, ktorý si zopár skladieb, ktoré sa nehodili do Perversity odložil do šuplíka. Minulý rok ich oprášil, poslal ich Lukášovi (Iria, Merged in Abyss…), ten k nim nahral bicie a o vokál sa postaral Fetus (Perversity, ex-Brute…). Takto to znie nejako veľmi jednoducho. Ako to bolo detailne, to už žiaľ neviem, ale výsledok sa nám ukazuje práve na tejto placke. Ono, treba k tomu asi pristupovať podobne ako samotní autori a teda tak, že je to iba taká zábavná oddychovka od ich domácich kapiel. Nechcem rýpať, ale kapela tu rozhodne neobjavuje Ameriku, skladby na mňa pôsobia ako nahraté niekde na skúške a ani po pár posluchoch ma nejaký extra motív nechytil (výnimku tvoria asi iba skladby Migréna, Bodies a Klystír song)… Na druhú stranu treba povedať, že takéto vyventilovanie plne kvitujem. A aj tí najväčší tvrďáci a temniaci si radi zahrajú, alebo vypočujú niečo, tak trochu jednoduchšie a kvázi humorné. Áno, týchto 11 skladieb zrejme neulahodí úplne každému a sú svojim spôsobom celkom primitívne (v tom lepšom slova zmysle), ale keď sa jedného pekného dňa vrátia kapely na pódia, viem si tento repertoár predstaviť na nejakej príjemnej grindovej akcií. Toť vsjo. Prehupujeme sa do druhej polovice splitka ako izolovaný Jack Torrance k svojmu horšiemu a brutálnejšiemu ja a na rezkú notu v štýle zvrátených Mortician nám brnkne Necrotomb. Presne tak. Janek (Bloodcut, Swrab…) si urobil radosť takýmto milým one man projektom, v ktorom cíti potrebou vzdať hold americkej brutálnej stálici, ktorej symbolom je napaprčený milovník hororov Will Rahmer. O Necrotomb som sa dozvedel takým divným spôsobom, keď mi písal človek z jedného českého vydavateľstva, či náhodou neviem kto stojí za tými slovenskými Mortician, že by rád nadviazal spoluprácu. Musel som sa najprv zorientovať čo odo mňa chce a o čom to hovorí, ale nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že reč je o Necrotomb. Takže to len taká nepodstatná storka, ale moju zvedavosť to rozhodne rozpumpovalo. Pretože Mortician patria medzi mojich „milášikov“, môžem s pokojným pocitom na duši povedať, že Necrotomb ich odkazu nerobí ani...
Realms of Chaos – The Seed – Downfall Records, 2020
Už ma to ani nebaví nejako extra rozpisovať, ale všetci vieme, že tento rok proste stojí za hovno. A to vo viacerých smeroch, ale najmä v kultúrnom/hudobnom. Z koncertov sa stal nedostatkový tovar a vyzerá to tak, že minimálne do konca roka si asi necháme zájsť chuť. Na druhú stranu, viaceré kapely aspoň získali čas na prácu na novom materiáli, eventuálne dokončenie rozrobených vecí. Keď si to takto zoberieme, tak Realms of Chaos spadajú do druhej menovanej skupiny, pretože album bol už viac-menej hotový niekedy na jari. Ale kvôli vyššie načrtnutým veciam, bol pre nich celkom oriešok dostať sa pod krídla nejakého labelu. Čo je vzhľadom na kvalitu predvedenú na prvotine The Seed, celkom dosť nepochopiteľné. Nakoniec Realms of Chaos „podškrábli“ zmluvu na ktorej svietia Tri Korunky, tým chcem povedať, že sa upísali švédskemu vydavateľstvu Downfall Records. Nebudem tu vysvetľovať detaily okolo kapely, to si môžete nájsť v nedávnom promo článku (https://metalexpress.sk/2020/09/debut-realms-of-chaos-je-pripraveny-otriast-scenou/)a ja si teda moje pohodlné ušiská rozprestriem nad debutom. Do dobre premazaného stroja nás vhodí intro Depths. Po tejto náladotvornej minútke plnej vŕzgania, sa pracovný proces death metalu dostáva hneď z fleku do prevádzkovej teploty. Úvodný vykosťovák Pain Eternal dáva vďaka ultrarýchlemu tempu a šialenému sólu, asi najviac spomenúť na predchádzajúcu etapu, nesúcu meno The Infinite Within. Apropo, čo sa týka porovnania The Infinite Within a Realms of Chaos. To porovnávanie tu samozrejme bude, ale Realms of Chaos idú na to tak trochu viac mne po chuti. Technika na vysokej úrovni síce stále zostala, ale Martinus (ako hlava kapely) sa nebojí viac hýbať s hudbou, meniť tempá, z času na čas vyhodiť možno až heavy/thrashový riff (menovite skladba Forces of Oppresion) a proste sa tak nejako vymaznať s detailami okolo celého hudobného spektra. Pretože sa s Martinusom a Koľakom nejaký ten rôčik poznám, viem odkiaľ vetry vejú a teda u ktorých kapiel sa neboja hľadať inšpiráciu. Tá je celkom dosť cítiť u skladby To Consume. No v skratke, Trey Azagthoth by bol zrejme hrdý na to, aké „potomstvo“ sa mu v týchto zemepisných šírkach vykľulo. Druhým inšpiračným zdrojom po Morbid Angel sú nepochybne egyptológovia Nile. Samozrejme, nejaké orientom napáchnuté riffy a etno vsuvky nečakajte, ale to, čím pán Karl Sanders obdaril hudobný svet si kapela zobrala k srdcu, nechala to prejsť svojim filtrom a výsledok sa k vám dostáva prostredníctvom Submerged in the Perilous Decay a záverečnej Magma Chamber. Slovíčkom som nezavadil už iba o trojicu World of Worms, The Seed a Another Day, Another Skin. Tento triumvirát nevybočuje z vysoko nastavenej latky albumu, teda zaujímavý riff a potom rúbanica taká, ako keď sa do národných parkov nasomrujú ťažobné spoločnosti, ale mojimi favoritmi sú skôr vyššie spomínané...
Irena „ožila“ na východe! Nové EP Stabbed je vonku!
Raz, dva, tri, zomri! Až na tretí pokus Ján Čubírka zomrel Až na tretí pokus Keď Fluocit neuspel Ani nočný ortieľ ani ten neuspel Až ten tretí pokus konečne im vyšiel…. Východoslovenská skupina Stabbed vydala včera nové EP s názvom Irena! Podľa úvodných slov vám asi došlo, že ide o známu postavu, vrahyňu Irenu Čubírkovú. Kto nepozná jej príbeh, odporúčam pozrieť dokument „Největší kriminální příběhy Slovenska„. 28.9.1966 naposledy vydýchla Irena Čubírková, matka siedmich detí, a neslávne „slávna“ česko-slovenská vrahyňa. Započúvajte sa do príbehu o nej a jej činoch. Nové EP Stabbed, ktoré obsahuje 4 sklaby sa venuje príbehu tejto vrahyne. Či sa novinka dočká aj fyzickej podoby, ešte nie je jasné, zatiaľ si ho však smelo môžete vypočuť digitálne. Kontakt na kapelu: https://www.facebook.com/stabbed.metal Video k skladbe Raz, dva, tri, zomri! https://www.facebook.com/watch/?v=757178315125556 STABBED Ivan Babilonský : gitary, doprovodný spev Stu Ragančík: basgitara Matúš Špak: bicie, spev Marek Kaščak: spev Celý album si vypočujete na Bandcamp...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (23.6.2025 22:00) 23. júna 2025
- Headbanger_FM (16.6.2025 22:00) 16. júna 2025
- Headbanger_FM (9.6.2025 22:00) 9. júna 2025
- Headbanger_FM (2.6.2025 22:00) 2. júna 2025
- Headbanger_FM (26.5.2025 22:00) 26. mája 2025
