Anketu o najlepší album roku 2020 vyhral GLOOM!
Tento rok sme sa rozhodli, že chceme vedieť aj váš názor, ktorá slovenská skupina nahrala v minulom roku najlepší album. Do ankety som sa snažila zaradiť všetky albumy z roku 2020, ktoré vyšli ako dlhohrajúce nahrávky. Na rozmyslenie sme vám dali 10 dní a včera sme anketu ukončili. Do ankety bolo zaradených spolu 33 kapiel zo Slovenska so svojimi nahrávkami. Ako prvá sa umiestnila v našej ankete východoslovenská skupina Gloom. Na druhom mieste skončili Realms of Chaos a na treťom mieste sa umiestnili Manyac. Ďalšie pozície si môžete pozrieť o niečo nižšie. Víťazom ešte raz gratulujeme! Anketa a jej výsledky: https://www.facebook.com/events/696676301046684/ Prvých 10 najlepších albumov: Gloom – Awaken Realms of Chaos – The Seed Manyac – Death sentence of tomorrow Minor – Book of Shadows Hyenism – The Sewer Infer – Aeon of deathless blight Vortex Unit – The bringer of sun LATE – The one and I Ramchat – Znelo lesom Ataraxia –...
Slovenská skupina Patriacha už v marci vydáva nový album u Gothoom Production!
Jedinečné spojenie progresu s death metalom v silnom príbehu to je ďalší album mladej slovenskej skupiny Patriarcha. Album s názvom TUMULUS je spievaný v slovenskom jazyku čo pridáva príbehu hudby a textu na autentickosti. Nenechajte si ujsť ich novinku, ktorá vychádza pod vydavateľstvom GOTHOOM Productions. Už 21.3.2021 vo formátoch CD/ DIGIPACK/ USB /DIGITAL Album obsahuje 7 silných skladieb + Intro a Outro: I. Intro II. Industria Tenebris III. Artifex IV. Singularita V. Arbitrium VI.Caedes VII.Pandemia VIII.Hemera IX.Outro Singel Singularita k novému albumu TUMULUS: https://www.youtube.com/watch?v=XRTk60Xva1E… Info o kapele: www.patriarchaband.com Vydavatelstvo: www.gothoomproductions.com Tlačová správa Gothooom...
Rozhovor – Abortion – „Na Slovensku nikdy grindcore nebol preferovaný štýl.“
Vymyslela som si predlhý rozhovor s Leprom z Abortion. Keďže len nedávno poskytol Lepra rozhovor do Hlukoskopu, kde už veľa informácií ohľadom nového albumu odznelo, rozhodla som sa, že tento rozhovor sa bude týkať všetkého možného, od nového albumu, až po históriu. Najprv však začnem samozrejme otázkami z nového albumu. To čo nenájdete v rozhovore na Hlukoskope, možno nájdete u nás. Zároveň chcem poďakovať, že si na tento dlhý rozhovor našiel Lepra čas :). Ja osobne už váš playlist poznam skoro spamäti. Máte nový album, takže uvažovali ste, že by ste trochu obmenili aj playlist? Koľko skladieb zo súčasného albumu sa keď tak dostane na nový playlist, ak by ste teda o ňom uvažovali? Lepra: No tak sa už malo stať minulý rok,ale minulý rok sme neodohrali ani jeden koncert. Pribudnú tam nejaké veci, aj staré, aj nové. Znova začneme hrať “TOO WEAK”. Vždy ma zaujímala jedna vec napríklad pri Agathocles a v zásade aj pri vás, keďže v počte skladieb oproti iným slovenským kapelám dosť prevyšujete všetky. Ako si dokážete zapamätať toľko skladieb? Pamätáš si napríklad ešte všetky skladby z Have a Nice Day, alebo The Truth Hurts? Schválne som vynechala Murdered Culture 😊. Lepra: To nie je možné, aby si človek zapamätal všetky. Ja napr. Som dlhé roky ani netušil, čo vlastne hráme na spomínanom “Murdered Culture”, lebo ja som to CD nemal! Raz som si ho kupoval, a chlapík v distre čumel na mňa jak na magora. Musel som si kúpiť vlastné CD, aby som si osviežil pamäť. Potom som to už nahodil všetko na bandcamp, takže tam je všetko a až niečo neviem, kliknem tam. Ale ver mi, fakt som nemal naše prvé dve CD a ja som už ani netušil, čo tam hráme. Žiadna grindcore kapela si nemôže zapamätať, všetky skladby. Stalo sa mi občas, že sa niekto spýtal, že prečo nehráme tú a tú skladbu a ja som ani len netušil, kde sa nachádza. Nerád sa obzerám dozadu, vždy ma zaujíma nový materiál. Nemôžem si pomôcť, ale skladba “Prince Hoax” mi skôr pripadá ako punkovica a to isté platí napríklad aj o skladbe “Alkohol”. Aký máš ty a tvoji kapelníci vzťah k punku? Kto tieto dve skladby skladal? Bola to tímová práca? Lepra: Punkové skladby na našich albumoch mám na svedomí, všetky ja. Na každom našom albume ich nájdeš. Punk a grindcore sú pevne prepojené a keď sa zahrá punk song, tak je to počas tej grindcore masáže na koncerte, ako odychovka. Dlho sme už nehrali punkové veci. Dlho sme hrávali “Punk´s Dead”, ale mali sme kvôli tomu problémy na koncertoch, dokonca aj bitky, konflikty a ja som už nemal silu každému vysvetľovať,...
Rozhovor – Manyac – „Pre každého, kto hrá v nejakej kapele, je aktuálna situácia veľmi nepríjemná. Všetci sme odchovaní na živých vystúpeniach a toto nás fakt ubíja.“
Ako som na začiatku tohto roku napísala v našom Summa Summarum, ku kapele Manyac sa ešte na našich stránkach vrátime. Tak sa aj stalo a vďaka rýchlej spätnej väzbe od kapely vznikol aj tento rozhovor, snáď čoskoro aj recenzia. Manyac v minulom roku vydali svoj debutový album a tak sa tento rozhovor bude týkať hlavne nového albumu, ale načrieme aj do minulosti a kapelu vám adekvátne predstavíme. Takže zavítajte do sveta skupiny Manyac: Ahojte Manyac, keďže o vašej existencii vedia hlavne ľudia na západe, prípadne stredného Slovenska, skúste sa trochu bližšie predstaviť. Kedy kapela vznikla, či už prešla nejakými personálnymi zmenami, či už majú členovia Manyac za sebou divoké roky v iných kapelách a nejaké pikošky dajme tomu 😊 nech to nie je nuda? Martin (spev): Kapelu som založil koncom roka 2009 v Seredi spolu s ďalšími kamošmi (Tomáš, LukeN, Mort, Pali) .Od začiatku sme vedeli, že nechceme byť nejaký coverband a začali sme pracovať na vlastných skladbách. Žánrovo sa to vtedy dalo škatuľkovať ako melodický power-thrash metal s príšerným revom. :-D . Väčšinový podiel na tvorbe mal vtedy náš gitarista LukeN, ale aj ostatní sme kde-tu niečím prispeli. Prvý koncert sme odohrali na domácej pôde v septembri 2010 a musím sa pochváliť, že to bol debut ako sa patrí. Veď ktorá kapela sa môže pochváliť 150 člennou účasťou na svojom prvom koncerte? Každopádne sme v tejto zostave odohrali 3 koncerty, vydali našu prvú nahrávku (demo) THERE IN THE DARK a potom začalo obdobie nekončiacich personálnych zmien. To dospelo až do štádia, kedy ostala kapela v podstate dvojčlenná (ja a Košťo) a v stave klinickej smrti. Tá trvala asi rok a v roku 2014 sa začala formovať súčasná zostava – Peťo (gitara), Rišo (basa) a Juraj (bicie). Takmer celú minulosť sme nechali za sebou, ponechali sme si iba názov kapely a začali sme vlastne znova, od úplného začiatku, s novými skladbami. K starým skladbám sme sa, až na jednu výnimku, už nevracali, keďže náš autorský podiel na nich bol nepatrný. Prvý koncert po „znovuzrodení“ prišiel na jar 2015 v bratislavskom Britishi a odvtedy sme v nezmenenej zostave odohrali asi 40 koncertov a chystáme sa na ďalšie. Úvodné zoznámenie je za nami a podľa loga asi hneď všetkým blikol aj žáner, ktorým je thrash metal. Prezraďte nám však, ktorý štýl thrash metalu je podľa vás najviac zastúpený v Manyac? Inými slovami, či obľubujete skôr nemeckú školu, alebo vás viac inšpirovali velikáni z US scény z 80tých rokov? Ak vás nejaké kapely pri tvorbe vašej hudby ovplyvnili, tak ktoré? Martin (spev): Vzhľadom k tomu, že sme sa v kapele zišli ľudia rôznych hudobných chutí, tak aj inšpiráciu čerpáme z rôznych žánrov. Je to vlastne aj počuť v našej tvorbe, kde je cítiť vplyv KREATOR, SLAYER, METALLICA ale aj BLACK SABBATH, či nemeckého heavy metalu alebo útržky HC/nu-metalu. Thrash metal...
Recenzia – Ramchat – Znelo Lesom – Slovak Metal Army 2020
Podobne ako mnoho ďalších slovenských, či zahraničných kapiel, využila aj skupina Ramchat obdobie Covid-19 na tvorivú činnosť a na svet priviedli tretiu dlhohrajúcu dosku. Hoci niektoré skladby z novinky boli nahraté v predošlých rokoch, predpokladám, že nebol dostatok času na ich mastering a mix, ktorý sa však počas uplynulého roku pretavil do výsledkov, ktoré dnes môžeme počuť na CD, či digitálne. Nahrávka zatiaľ zo všetkých strán žne samé chvály, takže som neodolala a pozrela som sa na ňu trochu hlbšie aj ja. Do rúk sa mi dostala len digitálna verzia a ďakujem kapele aj za sprístupnenie všetkých textov na booklete. Ramchat prezentujú na Slovensku v súčasnosti menšinový žáner pagan metalu. Povedzme si, aktívnych kapiel v tomto štýle je ako šafranu. V tomto smere svoju pozíciu ako lídra aj náležite využili a snažia upútať kvalitnou hudobnou produkciou. Vďaka spoločným koncertom s ďalšími kapelami v tomto štýle si vybudovali už solídnu fanúšikovskú základňu nie len na Slovensku. Na najnovšom počine nájdete teda 10 skladieb a celkovo si vypočujete necelú trištvrte hodinu muziky. Skladby boli nahraté postupne počas rokov 2018 (6,7,8), 2019 a na jar 2020 v Jablunkove v GM Štúdiu. Zvukovo nahrávke naozaj nemám čo vytknúť, tu bola odvedená práca na 100 percent. Na albume hosťuje aj Irina Zybina, speváčka z kapely Grai (Грай) v troch skladbách. Je škoda, že jej vokál nie je o niečo výraznejší. Nepozornejší poslucháč si ho miestami možno ani nevšimne. Ďalším hosťom je Martin „Redface“ Cibulka, ktorý sa postaral o klávesy v takmer všetkých skladbách. Klávesy sú podobne ako hosťujúce spevy menej akcentované, takže nielen, že nepôsobia rušivo, často zanikajú. Mne osobne tento krok vyhovuje. Z kompozičnej stránky ide tiež o posun vpred a po hudobnej stránke azda o doteraz najvyspelejšie a najvypiplanejšie dielo. Zároveň chcem upozorniť na to, že aj predošlé albumy považujem z hudobnej stránky za vydarené, ale s inou atmosférou, s inými prednosťami. Na novinke sa Ramchat vyhral hlavne so silnými melodickými časťami a navrstvenými gitarami. Čo sa týka gitarových riffov, niektoré nápady výborne pasujú do skladieb a vyslovene sa vám vryjú do pamäti, takže je ťažké sa ich zbaviť. Nájdu sa avšak aj vatovité pasáže, prípadne trochu zbytočné vložky. Ramchat dobre pracuje so striedaním temp aj gradáciou. Často sa vám odohráva pred očami prostredníctvom hudby celý príbeh ( napr. Bogyňa). Na druhej strane sa opakuje istá schematickosť pri kompozícii. Pomalý začiatok, náhla rýchla pasáž, nejaké to sólo, opäť spomalenie a gradovanie, prípadne opačný scenár. Za veľmi dobrý aspekt na novinke môžem označiť prácu s vokálmi. Spevák Walki živo strieda vokály, ktoré sú naviac dobre zrozumiteľné. Prechádza od uškriekaného, cez hrubší growlový vokál, až po šepot, či len hovorené slovo. Táto vokálna variabilita dodáva nahrávke pestrosť, takže nemáte priestor na nudu a 45 minúť preletí ani neviete ako. Príkladom pestrosti a silnej melódie je aspoň pre mňa osobne skladba „Matka ZEM“...
Za dverami kafilérie menom Flesh Party
Tento materiál je vlastne ako taký kostlivec v skrini. Pripravil som ho pred cca 2 rokmi, kde si také zhrnutie vyžadovala oficiálna stránka Flesh Party. Odvtedy k tomu niečo pribudlo, niečo vidím trochu inak. A takto upravený a doplnený vám ho ponúkam tu. Vybudovať renomé mena Flesh Party sa nepodarilo zo dňa na deň. Prvé zápisky síce nesiahajú až niekam do doby mýtov a legiend (v prenesenom slova zmysle do bájnych rokov deväťdesiatych, kedy si death metal a jeho odnože podrobili územie Slovenska), zato sa už za fungovania tohto dvojslovného názvu, odchovala zhruba jedna generácia. Všetok ten hnis, krv, vnútornosti, dildá… započali svoju púť v hlohoveckom klube Rokáč (R.I.P.). Písal sa 15. september roku 2001 a v Hlohovci pod mostom ničili sluch bandy Typhoid, Disgrace Fall, Synthetically Revived, Hemperor a Craniotomy. Teda Craniotomy tak celkom nie, pretože Mr. Menežeris (Roman Halmo) si nepotykal s elektrickým vedením a dostal ranu, ako od Tysona v životnej forme. Prežil a prežila aj Flesh Party. Prešli presne dva mesiace a už dostávala statika mosta in da Hlohovec opäť zabrať. Tentokrát sa podujali vyhnať krysy a podobnú háveď za hranice okresu, kapely Dehydrated, Abortion, Achromasia, Internal Fermentation a konečne bez úrazov, aj organizátori Craniotomy. Tretie pokračovanie zmenilo miesto v rámci mesta a nastal presun na amfiteáter. Dá sa teda povedať, že šlo o takú protoverziu udalostí, ktoré sa udiali o viac ako desať rokov neskôr. A čo vytlačilo ušný maz z útrob hláv tak, ako z tuby vytláčate zbytky zubnej pasty? Okrem iných Fleshless, Phantasma, Poppy Seed Grinder atď. Aj po druhý krát hostil hlohovecký amfiteáter (po dodatku od Menežerisa sa musím opraviť, pretože štvrté pokračovanie nakoniec neohučalo amfiteáter, ale Axa klub v Hlohovci, pozn. red.) mega chlípnu zostavu. Tentokrát si tu dala zastávku aj zaoceánska sebranka Rottenness, pochádzajúca z kraja, kde vám každé jedlo spôsobí taký malý test jadrovej hlavice na záchode. Mimo antikristov z Mexika vyháňali veveričky z okolitých stromov aj Abortion, G.O.R.E. a opäť organizátorskí vykosťovači Craniotomy. Piate zastavenie v našom historickom súhrne nás už dostáva do všeobecne známych priestorov, teda do svojskou arómou zapáchajúceho kina v Leopoldove. Keďže v hornej miestnosti mal Cranioband aj svoju skúšobňu, išlo naozaj o domáce prostredie. A čo tentokrát z hudobného súdka olúpavalo omietku zo starých stien tejto budovy? Nemecká brutal dvojka Gomorrha a Death Reality, ďalej Lunatic Gods, Doomed, Feeble Minded, Virtual Void, Destiny a samozrejme Craniotomy. Numero 6 znamenalo účasť kapiel Demolation z Rakúska, Pathology Stench, F.O.B., Ahumado Granujo, Legion of Doomed Land a Oblivion. Viac info si nepamätajú ani sami organizátori, tak iba takto stručne. Šťastná sedmička priviala puch odtokov z patologických stoloch, pretože dorazila mexická kultovka Disgorge. Z veľkej čižmy zase dobehli...