Recenzia – Hyenism – The Sewer – 2020

Hyenism na seba upozornili hneď EP Wolfram III, ktoré bolo nominované na Radio_head Awards 2017 v príslušnej kategórii. Určite mnohí vtedy zaregistrovali kapelu, ktorá si pozornosť určite zaslúži. Tesne pred Vianocami minulého roku konečne vyšiel aj debutový album The Sewer. Koncoročnými rebríčkami asi moc zamávať nestihol, to je nevýhoda albumov, ktoré vychádzajú až tesne pred koncom roka. Samozrejme je to jedno, kvalita ovplyvnená nie je.

Black metal v podaní Hyenism si berie prvky z rôznych podštýlov čierneho žánru. Výstavbou gitarových riffov idú do atmoblackových sfér, v niektorých pasážach by sa dali vystopovať post-blackové motívy. Melódie sa rozvíjajú veľmi nepravdepodobným smerom, pričom si však zachovávajú chytľavosť. Rovnaký prístup nájdete aj na melodickejších albumoch francúzskych Blut Aus Nord. Vokály zas niekedy škriekajú tak zúfalo a z úzadia, že by sa nestratili ani na DSBM trápeniach. Všetky tieto prvky sú pospájané do originálneho celku s charakteristickým rukopisom.

Napriek zložitej štruktúre sa vynárajú pasáže, ktoré sa dostanú rýchlo do hlavy, a okolo nich je naoko neprehľadná chaotická zmes riffov a melódií. Je to ako prechádzka ešte neznámym veľkomestom, kde sa niektoré výrazné miesta spájajú do logicky prepojeného celku až časom. The Sewer je zhudobnená metropola, pre mnohých neprehľadná a nepriateľská, ale pre tých, ktorí chcú, je plné skvelých momentov. Aj v rozhovore s kapelou bolo spomenuté meno Imperial Triumphant, ktorí idú síce vo svojej šialenosti oveľa ďalej od bežných štruktúr, ale styčné body v náladách tu jednoznačne sú. Tmavé uličky, presvetlené námestia, pochmúrne priemyselné zóny, množstvo ľudí a zároveň nekonečná samota.

Album pôsobí ako zovretý celok, popisovať jednotlivé skladby nemá zmysel, z môjho pohľadu je to prakticky jedna kompozícia. Výborné gitary, neuveriteľne pestré bicie, často prekvapivo výrazná basgitara, všetko podčiarknuté bezchybným zvukom. Duo Orthrus (gitara, basa) a Norhell (gitara, vokály) si na nahratie bicích dojednali poľského bicmana Krzysztofa Klingbeina. O mixovanie a master sa postaral Colin Marston, takže veľké meno s obrovským rešpektom. Chlapi sa obrátili na správnych ľudí a jednoznačne sa oplatilo.

Zaujme aj artwork, možno ešte viac keď zistíme, čo na ňom vlastne je. Fotografia zhluku vodných červov žijúcich v kale Jána Hamrského spracovaná grafikom Davidom Orthom je naozaj originálna a zároveň symbolická, takže album je dotiahnutý aj čo sa týka výtvarného prevedenia. Ešte by si zaslúžilo fyzickú podobu, snáď k tomu v blízkej budúcnosti dôjde.

Asi ste už pochopili, že sa mi The Sewer páči, a to hodne. Už mám za sebou fakt veľké množstvo vypočutí a stále objavujem nové veci. Hyenism prostredníctvom black metalovej palety vytvorili pútavý obraz, ktorý zarezonuje s vnútorným stavom nejedného človeka. Dobre vystihnutý popis z ich bandcamp profilu: „Drowning in the Sewer of Anxiety…“

Kontakt:
https://hyenism.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/hyenism

Hodnotenie: 10/10

Autor: Nihil

Zdieľaj