Rozhovor – HYENISM – „Album je vcelku autentickým obrazom toho, akými sme ľuďmi, ako fungujeme a čo si myslíme.“

Na sklonku chaotického roka 2020 vyšiel debutový album slovenskej atmo black metalovej formácie HYENISM. Presne 22. decembra dvojica vypustila novinku nazvanú „The Sewer“ v digitálnej podobe a my Vám prinášame ešte stále horúci rozhovor s gitaristom a ústrednou postavou kapely, Orthrusom.

 

Čaute chalani, zdravím Orthrus! HYENISM je tento rok späť s novým albumom. Väčšina metalových fanúšikov vás vníma na našej scéne od nominácie EP „Wolfram III“ v Radio_head awards za rok 2017. Ale aj napriek tomu je informácií o kapele málo. Predstav nám prosím HYENISM. Kto ste, čo ste, kde pôsobíte?

Zdravím ťa Petra.

Kapela Hyenism vznikla niekedy okolo roku 2014. Sídlime v prerobenej šope vo Vajnoroch. Čo sa zostavy týka, z pôvodnej 4-člennej sa postupne oddelili chalani, ktorí teraz tvoria pod menom WINE FAULT. Veľmi nadaní hudobníci, ich debut vyšiel tiež tento rok – určite odporúčam… Skúšali sme aj neúspešne niekoľkých bubeníkov, ale automat to istí… Máme za sebou až jeden koncert, a čo sa týka live vystupovania v budúcnosti, chuť hrať by určite bola, museli by sme však osloviť ľudí na komplet zostavu a to zatiaľ nie je priorita, určite to však bude výzva. Máme vydané digitálne jedno demo z roku 2015 a EP Wolfram III z 2017 (pozri metal archives haha), žánrovo by som to nechal na poslucháčov, či recenzentov.

Pred pár dňami ste vydali nový materiál nazvaný „ The Sewer“ v dĺžke 40 minút. Ako dlho album vznikal, kde ste ho nahrávali? Ako by si ho opísal na prilákanie fanúšikov? 😊

Prvú poznámku k tomuto materiálu mám z januára 2018, myslím… Vznikal veľmi pozvoľným tempom, nakoľko času nie je až toľko a vôbec sme sa nemuseli nikam ponáhľať. Je síce pravda, že plán bol vydať album už koncom roku 2019, ale takáto je realita. Album je myslím vcelku autentickým obrazom toho, akými sme ľuďmi, ako fungujeme a čo si myslíme. Celý album je odrazom našich posledných rokov. Fanúšikov moc nelákame, o to viac si však vážime, ak nás niekto objaví, či už niekto domáci, prípadne zo zahraničia.

Z vašej bandcamp stránky je zjavné, že fungujete ako dvojčlenná formácia. Vyhovuje vám práca vo dvojici alebo by ste aj pribrali ďalších členov, no vhodných hudobníkov je málo?

Myslím, že dvaja ľudia na kapelu je pre nás momentálne optimálny stav a keďže nekoncertujme, vystačíme si. Plus sem-tam na skúškach si vypomôžeme softwareom. Všetko ostatné rieši náš manažér a grafik a my môžeme pohodlne prežívať.  Máme docela problém sa zosynchronizovať aj dvaja, takže viac ľudí by znamenalo viac problémov, haha.

Album nabúchal mladý poľský bubeník Krzysztof Klingbein. Prečo práve on, ako prebiehala spolupráca? Mal si už pre neho pripravené bicie party ako si ich zhruba predstavuješ, alebo sa Krzysztof podieľal aj na skladaní?

Hej. Chalan je mašina. Veľký profesionál. Za par týždňov sa naučil všetky party a za ďalší týždeň svojpomocne nahral u seba v štúdiu. Radosť s ním spolupracovať. Poslali sme mu našu predstavu bicích v MIDI s tým, že má voľnú ruku a môže do toho vložiť svoju predstavivosť. Keď som natrafil na jeho kanál na youtube, hneď som vedel, že toto by bol ten správny človek, ktorý by to hravo zvládol naklepať.

Ako vlastne vyzerá skladanie muziky? Máš veľa nápadov, skladieb a musíš nakoniec oddeliť zrno od pliev? Alebo od začiatku vzniká materiál nejakým spôsobom koncepčne a ty presne vieš, kde akú pasáž chceš mať?

Zrno je už dávno plesnivé celé, haha. O materiál si myslím, že nie je núdza. Z pôvodných cca 12 songov prešlo ďalej 8 a na konečnú podobu albumu 7 songov. Skladby mali relatívne pevnú koncepciu už od začiatku, ale meníme veci aj za pochodu a je to často krát vec improvizácie. Základ hudby vychádza z gitarových partov a riffov. Celý rok 2019 sme skladby skúšali, aby sme si boli dostatočne istí, že sme s nimi spokojní.

Veľkým prekvapením je spolupráca s Colinom Marstonom. Popíš nám ako ste ho kontaktovali, ako pristupoval k práci a ako ste spokojní s celkovým výsledkom? Motivuj trochu slovenské kapely, aby sa nebáli kontaktovať skúsených producentov zo zahraničia 😊

Je to prekvapenie aj pre nás. Už pri vzniku kapely boli pre nás inšpiráciou kapely ako KRALLICE či GORGUTS a celkovo, ja si na zvuku Colina Marstona idem už roky. Preto som mal už roky v hlave myšlienku, že ak sa nám raz podarí spraviť album na vyššej úrovni ako je garážové demo, či selfmade EP, určite bude prvý človek, ktorého chcem osloviť. Nakoľko sa prezentuje vo svojej tvorbe ako relatívne neštandardný hudobník a producent, dávalo mi zmysel, že by s nami do toho mohol ísť. Po prvom maily a prvom poslanom deme už bolo jasné, že sme sa vcelku našli a ďalší postup bola už radosť sama o sebe. To, aby nám to na mixoval a mastroval, bol vlastne aj uskutočnením hlavného cieľa toho albumu. Všetko naviac je už len plus… Colin je veľký dobrák, profesionál, ochotný človek a je stále veľkou inšpiráciou pri našej tvorbe. Najlepšie minuté peniaze ever… a samozrejme veľmi cenný kontakt. S výsledkom som nadmieru spokojný, hlavne keď viem s akými stopami musel pracovať, haha. Vymenili sme si desiatky mailov na relatívne kamarátskej báze a to je skvelé, lebo som mal poriadne stresy ako zareaguje na náš raw mix, haha…  Kapely určite skúšajú rôzne vydavateľstvá či producentov, ale asi sa netreba báť trochu zaspamovat cez mail a netreba mať určite zbytočne veľké očakávania, treba mať vždy plán B aj C.

Zaujímavý je aj obal albumu, je to nejaká graficky upravená fotografia? Čo to vlastne je a kto stojí za námetom a realizáciou?

Témou na obal albumu sa stal zhluk vodných červov žijúcich v kale zoskupených do tvaru gule. Autorom tejto makro snímky je český fotograf Ján Hamrský (lifeinfreshwater.net), ktorý sa venuje profesionálnemu fotografovaniu sladkovodných bezstavovcov. Snímka bola následne spracovaná a upravená našim grafikom, ktorý celý koncept vizuálne navrhol a zrealizoval do výslednej podoby spolu s aktuálnym logom kapely.

Samotné červy symbolizujú časť ľudskej populácie prežívajúcu vo vlastnej úzkosti na samom dne, v pomyselnom usadenom kale vo svojom vnútri.

Na novom albume cítiť vplyvy post-blacku, možno občas aj death metalu, ale v prvom rade je postavený na atmosfére. Aké kapely si najviac počúval v období keď vznikal tento materiál? Prezraď, aký album ťa najviac oslovil za posledné obdobie?

Určite je tých kapiel mnoho. Okrem vyššie spomínaných by som spomenul za seba napr. IMPERIAL TRIUMPHANT a ich svojské poňatie žánru. Ďalej kapely ako ARTIFICIAL BRAIN, SCHAMMASCH, AKHLYS, ULCERATE, či DsO. . Prípadne by som to zovšeobecnil na scény ako je francúzska, kanadská či poľská a z domácich určite spomeniem CEREMONY OF SILENCE, to je top. Najviac som si ale tento rok išiel asi PANZERFAUST a ich „The Suns of Perdition – Chapter II: Render unto Eden“. Videl som ich v Kultúraku v 2019 naživo a je to kapela, čo je live neskutočný náklad a štúdiový album je krása.

Čo lyrická stránka skladieb? Čo ťa inšpiruje?

Proces tvorby textov je zdĺhavý. Sú to mesiaci zapisovania poznámok, z ktorých potom vzniká veľmi abstraktný celok. Tu sa jedná konkrétne o fiktívny, nazvime to „List na rozlúčku“…  Treba veľa čítať medzi riadkami, veľa toho je „unspoken“, ale myslím, že zmyslom nie je pochopiť či hľadať nejaký konkrétny príbeh. Sú to kúsky našich neuróz a porúch. Čiže inšpiráciou pre texty sú naše emócie… tie negatívne ovšem, haha. Vysporiadanie sa so závislosťami, prežívanie samoty a hľadanie riešení v paradoxne rezignovanej duši.

Chystáte aj fyzickú podobu albumu? Myslím, že aj predošlé EP bolo dostupné len digitálne. Mýlim sa?

CD by bolo fajn, nebudem klamať. Skúsime to po novom roku poriešit, prípadne radšej vinyl. Boli by sme radi ak by to dostalo fyzickú podobu, ale vravím, to by bolo len plus, cieľ sme už dávno splnili. Mať vlastný vinyl na poličke musí byť určite super pocit, haha. A takisto by sme radi potešili aj tých zopár ľudí, ktorí už prejavili o CD záujem. Snažili sme sa poriešit aj nejakého vydavateľa, ale moc energie som na to nevynaložil, ani sa im nečudujem, nakoľko je doba aká je… Ale opäť, som rád za každý pozitívny feedback, ktorí sme dostali od rôznych zainteresovaných ľudí.  Celkovo sme vložili do albumu veľa času, energie a samozrejme aj peňazí. Myslím, že ľudia, čo tvoria vlastné veci to poznajú… Takže ak bude fyzický formát, bude to už len tá „čerešnička na torte“.

Diky za rozhovor a nech sa Vám darí!

Ďakujeme veľmi pekne za otázky. Sme radi, že dostávame možnosť o sebe prezradiť niečo naviac, aj keď stále je to z našej strany len o hudbe a všetko ostatné nie je podstatné… Kým sa snažím písať tieto odpovede, ozvalo sa nám jedno zaujímavé zahraničné vydavateľstvo, takže sám sa nechám prekvapiť, ako sa veci vyvinú… Ahoj!

HYENISM onlajn:
https://hyenism.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/hyenism/

Autor: Petra

Zdieľaj