Dehydrated – After the Funeral – Bizarre Leprous Production, 2021
V novembri sa nám po štyroch rokoch od výborného comebackového albumu Resurrection ozvali zas a znova kultoví „Hydranti“. Nebolo to z ničoho nič, ako som niekde čítal. Kto ich sleduje, tak vie, že títo borci stále niečo kutia, skladajú a tak podobne. Takže bolo otázkou času, kedy prídu kontrakcie a nový prírastok scény bude na svete. Problém sa asi musel riešiť v otázke vydavateľstva, pretože po smrti Jura Haríňa bolo asi jasné, že Immortal Souls Productions bude už žiaľ minulosťou. Kapela tak presedlala za rieku Moravu a našla útočisko u Bizarre Leprous Production, čo ma vcelku prekvapilo, pretože tí sa sústredia väčšinou na všemožné odnože grindu a nejakého takéhoto vyložene old schoolového death metalu v ich stajni veľa nenájdete. Ale zase patria tu v okolí k tomu najlepšiemu. Okrem tohto asi nenastala v kapele žiadna zmena. A tak je na čase si položiť otázku. Nepodliezli Dehydrated tú vysoko nasadenú latku z roku 2017? Túto otázku nech si zodpovie každý sám. Ja to mám takto. Po až filmovom intre sa na mňa vyvalila kanonáda bicích titulnej After the Funeral. Pasáž zhruba niečo okolo minúty mi príde taká príliš obyčajná, ale od toho momentu ako sa ukáže pekne ohlodaný riff v celej svojej kráse, tak aj moje uši zbystrili. Taký ten závan začiatku deväťdesiatych rokov ála Massacre. K tejto modle majú Dehydrated celkovo blízko, pretože na predošlom albume si chlapi zobrali na paškál ich prastarú hitovku Dawn of Eternity a na EP And Death Shall Have No Dominion (2019) im čo to zamumlal samotný Kam Lee. Jedna vec na ktorú som si chvíľku musel zvykať, je Draganov tak trochu inak posadený vokál, ak si to porovnám s minulou nahrávkou. Príde mi, že ide viac do hĺbky a nepôsobí na mňa tak ostro ako minule. Čo ale nie je na škodu, len v tom cítim zmenu. Zvuk na celom albume mi príde mäkší, ak je to ten správny výraz. Nazvučenie gitár by som prirovnal k mačkaniu koženej sedačky. Taký ten milý zvuk, pri ktorom tým správnym ľuďom naskočí husia koža od rozkoše. Najpodarenejšie sú v tomto ohľade bicie. Moje dve prkotiny na hlave postihnuté tinnitusom sa vyškierajú od radosti. O Elevových schopnostiach netreba zbytočne diskutovať a mám dojem, že práve jeho nástroj prevzal na tomto albume takú vodcovskú funkciu. Krásne posúva a dramatizuje skladby. Presne to je prípad Scatering Ashes, najdlhšej kompozície na albume. Vyše sedemminútový opus, v ktorom sa nachádza na pomery death metalu možno až veľa. Hovorený úvod na ktorý nadväzuje až skoro doom metalová časť, ktorú zase rozrazí artiléria bicí, ktorú zase vystrieda veľmi chytľavý riff. A niekde uprostred čnie nad tým všetkým ešte heavy metalové sólo (tej melodiky...
POETRY IN TELEGRAMS: Chcel som, aby sa Gil Sharone v piesni The Crowds odviazal!
Projekt POETRY IN TELEGRAMS sa pripomína tretím singlom z EP Trivial Optical Tricks. Pieseň The Crowds nahralo duo Štefeček (gitara, spev) – Sharone (bicie) a netradičné video k nej natočil/zostrihal Peter Čermák. Ide o akúsi kaleidoskopickú koláž, v súčasnosti populárny „visualizer“. Johny Štefeček k pesničke dodáva: „Chcel som, aby sa Gil v závere The Crowds odviazal a hral, čo len chce. Vo finále z toho vzniklo niečo ako voľná bubenícka jazda a song má takmer noise-rockovú príchuť.“ Gil Sharone sa aktuálne pripravuje na turné s Jerrym Cantrellom (gitarista Alice in Chains) a v minulosti bol bubeníkom mnohých ďalších osobností svetového rocku, napr. Marilyna Mansona alebo China Morena (Team Sleep). Koncom minulého roka vyšli postupne dva single Poetry in Telegrams: Boiling Alive (videoklip s Evou Kučíkovou v hlavnej úlohe) a Something/Anything (lyric video). Hlavou medzinárodného projektu je Johny Štefeček. Na predchádzajúcich štyroch minialbumoch spolupracoval s menami ako Thomas Lang (AUT/USA), Marco Minnemann (GER/USA) či Jørgen Munkeby (NOR). EP Melancholy a I, Koheleth boli nominované na Radio_Head Awards, obe v kategórii album roka Hard & Heavy. Nahrávky vznikajú v Grapow Studios, pod taktovkou nemeckého producenta Rolanda Grapowa. Viac informácií k novému CD i k predchádzajúcim albumom získate na oficiálnej webovej stránke www.poetryintelegrams.com. Piesne si môžete vypočuť na Bandcampe https://bit.ly/3wT5eCE i na všetkých zásadných streamovacích službách. POETRY IN TELEGRAMS, január 2022...
Čo si dovolil Ramchat, to už je vrchol!
Limitované vinylové EP Krútňava od Slovákov Ramchat vyšlo v posledné decembrové dni. Ako druhú pieseň zo singla Martinčania zverejnili prerábku Karola Duchoňa Šiel, šiel, šiel. Pieseň však obsahuje Hiraxov text, takže nesie názov Miesto, kde piesne umierajú. Líder kapely, Pavel Hirax Baričák, sa k tomu vyjadril nasledovne: „Prečo som pretextoval tento parádny text? Nedarilo sa nám skontaktovať s autorom textu, a tak som si povedal, že napíšem svoj. Reflektujem v ňom terajšie dianie vo svete, ako sme sa na seba zlí, nerešpektujeme sa, nepočujeme sa, nevnímame iné postoje, len ego a presadzovanie si cez mŕtvoly a bez tolerancie toho svojho… zrkadlím v tých slovách aj ako sa správame k planéte, len tárame o jej záchrane, no svetové politické špičky v danej oblasti nerobia temer žiadne pokroky. Je to excelentne depresívny text, muzika čistý black metal, Karol Duchoň sa musí v hrobe obracať.“ Klip k piesni si môžete pozrieť tu: Samotné EP-ko či limitované trička k obom piesňam nájdete na Hirax Shope: https://www.hiraxshop.sk/search?q=ramchat Tlačová správa...
Rozhovor – Empty Hollow – „Momentálne je pre nás priorita, aby ľudia počuli naše múzy…“
Na Slovensku vznikla nová kapela s názvom Empty Hollow. Ako povedali v rozhovore pre Hlukoskop, názov Empty/Hollow opisuje „prázdnotu a ničotu“. To nám však vyriešilo iba samotný názov. Okolo kapely je ešte akési mystérium a vypovedajú o nich len tri vydané skladby formou EP. Tak som sa rozhodla trochu ich vyspovedať a zistiť, niečo viac. Na moje otázky ochotne odpovedal Jakub, takže nech sa páči, zoznámte sa s Empty Hollow. Zdravím kapelu a ako to už na začiatku rozhovorov býva, keďže ide o prvý rozhovor s vami, prosím predstavte kapelu, členov a ako ste sa dali dokopy? Ahoj Metalexpress, čitatelia, fanúšici, prihovára sa k vám Jakub. Sme päťčlenné hudobné zoskupenie momentálne z rôznych kútov Česka a Slovenska. Hráme tvrdú muziku, ktorá sa najlepšie dá nazvať deathcore – štýl, ktorý nás všetkých spojil. Potreba breakdownov, rýchlejšej, zvučnejšej a zároveň temnejšej tématiky nás naturálne spojila najprv v skúšobni, no vzhľadom na Covid a uľahčenie a hlavne možnosti pracovať virtuálne (čo si veľa ľudí neuvedomovalo/neuvedomuje) fungujeme z domu, od počítača. Viem, že je to trochu provokačná otázka, ale prečo na vašej FB stránke nemáte žiadne informácie o zostave ani o vašej hudbe, aby mal človek aspoň na úvod akú takú predstavu? Je to tak schválne, aby si ľudia rovno vypočuli vašu hudbu? Momentálne je pre nás priorita, aby ľudia počuli naše múzy a formovanie našich ideí dokopy, čo chceme ponúknuť svetu a čo chceme zo seba dostať von. Máme toho ešte celkom málo na tácke pre ľudí na to, aby sme sa prezentovali, kto reálne sme. Na predstavenie ešte len príde ten správny čas Členovia Empty Hollow majú aj ďalšie projekty, resp. kapely v podobnom štýle. Je v Empty Hollow niečo, čo im chýba napríklad v Sinner Self? Kde, okrem nástrojového zloženia vidíš najväčšie odlišnosti? Sinner Self je oveľa melodickejší ako Empty Hollow, ktoré je viac heavy. Nie len rozdielnym ladením ale aj odlišným prístupom k songwritingu. Ale povedal by som, že obe skupiny majú spoločné to, že vedia vytvoriť skvelú atmosféru. Kým je ale v Empty Hollow táto atmosferickosť braná skôr zo žánrov ako shoegaze alebo blackgaze (Deafheaven, Deftones, Loathe), v Sinner Self skôr navodzujeme atmosféru orachestralnymi prvkami a klávesami. Ako vznikali jednotlivé skladby? Bol niekto z kapely tým povestným hnacím motorom, alebo je Empty Hollow skôr kapelou, kde sa uplatnia nápady, ktoré sa nepoužili v ostatných projektoch? Aký je zhruba skladateľský proces u vás? Skladby v EP vznikali jednoducho. Keďže Kyjo vokál a Kili basa v druhej kapele nevedeli niektoré veci dať zo seba von a ja a Beny gitary sme v podstate od pôsobenia v Abysse netvorili nič a mali plnú hlavu nápadov tak riffy a ideu nebol až taký problém napísať. Problém bol to šperkovať a neustále do toho šprtať, keďže sme...
Recenzia – Jablká & Doom Vol.1 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021
Dlho som si kládol otázku, či má zmysel recenzovať kompiláciu. Záver mojich úvah je jasný, hlavný dôvod bol ten, že sa venuje slovenskej scéne a je aj žánrovo homogénna. Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 je spojená s graficky minimalistickým, ale čo do množstva čítania bohatým blogom Jablká ďaleko od stromu. Je označená ako Vol.1, takže nepôjde o jednorázovú záležitosť a ak ste ešte nezaregistrovali, dvojka je už na ceste. Spojivom všetkých skladieb je doom, niekde tradičnejší, niekde viac s prvkami sludge bahna, občas sú tu aj náznaky ďalších žánrov ako black a crust. 7 skladieb, viac ako polhodina hrací čas, však v rámci žánru asi nikto neočakáva trojminútové veci. Verím, že pre mnohých bude nahrávka zoznamovacia, osobne som poznal štyri z prítomných kapiel a som vďačný za rozšírenie obzorov. Úvod zaobstarajú Therapist so skladbou s výborným názvom Zbrane hromadného myslenia. Špinavý bahnitý zvuk, pomalý hypnotický rytmus, monštrum sa pomaly sunie, a nikto nemá tú silu ho zastaviť. Na prvý pohľad jednoduché, ale rafinovanejšie momenty nechýbajú. Dvojka Søcky a Sabbath od kapely Sløn, to je takmer doomovo spomalený punk so zaujímavým vyššie posadeným vokálom, opäť hodne špinavé, žiadnu romantiku nečakajte. K tradičnejšie zameranému doomu sa dostaneme v prípade Samsara a The Letter About Knowledge. Čistý zvuk, príjemné melódie, zložitejšia kompozícia, počuť anglickú školu 90. rokov aj pohrebné rozjímanie. S Ničiteľ-om sa prepadneme do hlbokého marazmu, zmučený vokál, šialene spomalený DSBM, špina a zvrátená príťažlivosť. Originálna záležitosť s nenápadnými melódiami evokujúca totálnu depresiu. Od Old Tomb som na našej stránke recenzoval celé EP, kde je aj A Search and An Invocation, takže dojmy si môžete prečítať (tu). Výborná vec. Veteráni Möbius (feat. Ma Rie) dodali cover Beton Naveky Nasratý, keby som nevidel názov skladby, asi to nespoznám. Nápad zaujímavý a prevedenie originálne, Möbius majú toho za sebou už dosť a vedia ako na to. Záver obstará FAT a ich takmer 15 minútový kolos Phabaj. Pestrý premenlivý kus, ktorý baví počas celej dĺžky, netreba sa báť. FAT sa kompozične slušne vypracovali, už na Granum ma zaujali a teraz len potvrdili, že sa ich oplatí sledovať. Jablká & Doom Vol.1 by Jablka daleko od stromu Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 sa ponára hlboko do pomalého podzemia a prináša zaujímavé mená, o ktorých mnohí ani netušia. Osobne si slušne užívam všetky položky, nič ma neotravuje ani kvalitatívne nevyčnieva. Krásny obal od Déé X Géé a pekne vyrovnaný zvuk je príjemný bonus. Nahrávka vyšla digitálne a na MC kazete, takže hlavne pre zberateľov. Keďže nemám kazetový prehrávač, tak aspoň zdobí poličku, Žltému bastardovi som neodolal. Zaujímavý počin zviditeľňujúci menej známe mená na domácej scéne. Číselne hodnotiť nebudem, ale mám jednoznačne pozitívny dojem. Kontakt: https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/album/jablk-doom-vol-1 https://jablkadaleko.blogspot.com/...
Recenzia – ČAD – Medvede – 2021
S prvým decembrovým dňom sa do našich uší dostalo ručanie Medveďov, alebo inak povedané nový album od kapely Čad. Myslím si, že ich netreba nikomu predstavovať a tak len uvediem niekoľko suchých faktov, ktoré sa dozviete, ak si otvoríte ich FB stránku, prípadne Bandcamp, kde sa dá mimochodom celý album tiež vypočuť. Novinka obsahuje 12 skladieb, ku každej sú dostupné už aj texty. Na nahrávke participovala trojčlenná zostava, čiže Pišta Vandal– gitara, spev, Valér Tornád – bicie a basová gitara v podaní Knežího. Nahrávalo sa v štúdiu SONO pod taktovkou Milana Cimfeho a Pierra Gougesa. V tomto štúdiu nahrávajú rôzni umelci a inštrumentalisti z Českej scény, no žánrovo ide skôr o pop/alternatívu/prípadne jazz a podobné nahrávky. V každom prípade, zaujímavý výber štúdia. Už zaujímavejší je z môjho pohľadu mix, urobený vo Švédsku u Daniela Bergstranda (produkoval napríklad aj In Flames, Meshuggah, Soilwork, Dimmu Borgir, Behemoth). Master zabezpečil Lawrence Mackrory. Ide vlastne o tých istých pánov, čo sa podieľali svojim dielom aj na albume ČAD – Bastard. Ako kapela ďalej informuje, súčasťou fyzického nosiča sú samozrejme texty, bohato ilustrovaný booklet z dielne Jana Ivana, ktorý obsahuje aj literárny útvar od Pištu o večných štvancoch, ktorí si hľadajú miesto pod slnkom, no odvšadiaľ sú vyháňaní. Verím, že po grafickej stránke to bude jedna báseň, pokiaľ máte radi štýl tvorby Jána Ivana. Už samotný cover, ktorý je možné vzhliadnuť tomu nasvedčuje a pokiaľ sa niekedy ku mne dostane aj fyzická verzia ich albumu, verím, že po tejto stránke by som bola spokojná. Mne osobne sa dokonca front cover páči omnoho viac, ako na predošlom albume „Zabi ma“. Vystihuje danú skladbu, vystihuje album, vystihuje dobu. Dobrá práca! Posledná informácia, ktorá vychádza z popisu k albumu na Bandcampe je o tvorbe skladieb. Ide o ôsmy radový album, piesne boli vytvorené ako inak počas korona krízy, kedy neboli koncerty, takže bolo dostatok času na nahrávanie a produkciu nových songov. Nakoniec, táto doba nakopla nie len Čad, ale aj mnohé ďalšie slovenské a zahraničné skupiny. Poďme však k tomu podstatnému a to je hudobná stránka. Rada by som sa najprv vyjadrila krátko ku zvuku. Celkovo pôsobí kvalitne a vyzdvihnúť v tomto ohľade treba z môjho pohľadu hlavne bicie a spevy. Zároveň však tieto dva elementy nechávajú v ústraní zvyšnú inštrumentálnu časť, čiže gitaru a basovú gitaru. Asi najmenšie slovo má v tomto ohľade basová gitara, ktorá vyniká len v niektorých pasážach a skladbách. To isté sa dá povedať aj o pre mňa dosť „utopenom“ zvuku gitary, ktorá preráža skôr v pomalších skladbách ako je napríklad „Chýbaš priateľ môj“, naopak pri rýchlejších a pre mňa typických ČADovských skladbách sa vyslovene stráca pod paľbou bicej mašinérie a spevu. Po inštrumentálnej stránke nedochádza opäť k výraznému odklonu od staršej tvorby. Mne osobne niektoré skladby evokujú pokračovanie...








