Report – Memory Error – Matrix Club – Kanianka – 12.11.2022
nov29

Report – Memory Error – Matrix Club – Kanianka – 12.11.2022

Zverejnené v nov 29, 2022

Keďže sa svet konečne ako tak dostal do normálu po dobe zákazov, rozhodli sa mnohí organizátori obnoviť svoje každoročné koncerty. Jednou z nich je aj Memory Error v Kanianke, ktorý po pauze pokračoval svojim 11 pokračovaním. Tentokrát pripravili organizátori naozaj pestrý line-up. Počas večera zaznel punk, deathcore, grindcore a death metal v rôznych podobách. Ani tento koncert sa nezaobišiel bez menšej zmeny. Pre zdravotné problémy nevystúpila kapela Empty Hollow. Nakoľko však aj napriek tomu figurovalo na tomto koncerte ďalších sedem kapiel, náhrada nebola. Počas večera odzneli sety od Stále nič, Embolism, Depresy, Anime Torment, Stercore, Stellaris a Craniotomy. Čo sa týka klubu Matrix v Kanianke, musím sa priznať, že som tu ešte nikdy predtým nebola a bola som príjemne prekvapená. Klub je veľký a pojme snáď aj 400 -500 ľudí. Tento večer sa tam totiž zišlo až 300 platiacich a prirátajme si k tomu ešte kapely. Jediný nedostatok, ktorý pocítili avšak len fotografi boli hlavne zo začiatku slabé svetelné podmienky a nie veľmi veľké a ani nie vysoké pódium. Kapely tak boli v tesnej blízkosti fanúšikov a myslím si, že aj to prispieva k priateľskej atmosfére, ktorá tu celý večer vládla. Koncert sa mal začať už o piatej, takže sme o tejto hodine boli nastúpení v klube. Ako prvá odohrala česko-slovenská skupina Stále Nič. Ich históriu som veľmi neštudovala, takže sa priznám, že neviem, či ide o novú, alebo dávno zabehnutú kapelu. Z môjho pozorovania a počúvania by som však povedala, že ešte nemajú toho až tak veľa za sebou. Skupina má štyroch členov, pričom na pohľad na mňa pôsobili ako mladšie ročníky od 20 – 30 rokov. Nástroje sú obsadené klasicky – bass gitara, dve gitary a spevy a samozrejme aj bicie. Na Bandzone majú uverejnených niekoľko skladieb a z nich nám zahrali, pričom v pamäti mi utkvela hlavne skladba „Nezmysel“. Čo ma celkom zaujalo bolo, že tým, že časť kapely pochádza zjavne zo Slovenska, aj texty sú československé. Pri niektorých vyslovene počuť, že kde sa viac hodilo české slovo, je vsunuté do rýmu. Stále nič nám teda ponúkli pohľad na svoju doterajšiu tvorbu, ktorú tvorí klasický dovolím si povedať česko-slovenský punk. Skladby sú v stredných, až rýchlejších tempách a do sveta kričia svoje témy, ako to už pri punku býva. Publikum bolo ešte vcelku vlažné, však večer sa ešte len rozbiehal. Po približne pol hodine ukončili svoj set, aby dali priestor domácej kapele Embolism. Chalanov som na živo videla naozaj dávno, ako som to zhodnotila, uplynuli až 4 roky, kedy som ich mala možnosť vidieť naposledy. Odvtedy sa toho celkom dosť zmenilo, pretože kapele sa medzičasom podarilo zložiť nový materiál na dosku, ktorá snáď čochvíľa uzrie aj svetlo sveta. Zostava sa nezmenila, stále tu figurujú bratia na gitare a basovej gitare, spevák ničí hlasivky aj v Attack of rage a bicie zostali tiež...

Čítaj ďalej
Report – Beton – Mordloch – Rato Triste – Funus – Pink Whale – Bratislava, 21.10.2022
nov01

Report – Beton – Mordloch – Rato Triste – Funus – Pink Whale – Bratislava, 21.10.2022

Zverejnené v nov 1, 2022

Už je to nejaký piatok, čo sa v Bratislave niečo krstilo. Napokon, tie posledné dva roky na to ani moc príležitostí nebolo. Post-covidová doba však opäť praje koncertom a tak sme sa dočkali aj tohto koncertu. Usporiadateľská kapela si na vybrala pomerne nové a zaujímavé miesto v Bratislave – Pink Whale. Je to vlastne prikotvená loď, ktorá sa nachádza v blízkosti mostu SNP. Keď sa nachádzate na terase, máte krásny výhľad na hradný kopec a rozostavenú Vydricu. Samozrejme, na druhej strane je vidieť aj Petržalku. Koncertovalo sa v podpalubí lode a klub ma prekvapil pomerne veľkou priestrannosťou. Toto je naozaj dobrá správa pre Bratislavu a organizátorov, keďže sa sem zmestí do 200 ľudí, možno aj viac, netrúfam si to veľmi odhadnúť. Jediné mínus bol bar, ktorý nestíhal nával smädných krkov, tak snáď na budúce to bude lepšie. Ako prví sa na pódium postavili domáci Funus, ktorých obľubujú hlavne uši, ktoré holdujú old school death metalu. Na moje prekvapenie sa za bicími nenachádzal bubeník, ktorý vo Funuse figuroval od jeho začiatkov. Tak som sa dozvedela, že momentálne nemajú stáleho bubeníka. Zastupoval ho nejaký starší pán, ktorého meno žiaľ nepoznám, takže sa ospravedlňujem za túto nevedomosť. Neviem, koľko spolu skúšali tento set, ale miestami bolo vidieť, resp. počuť, že im to spolu nejako nejde. Napriek tomu, klobúk dole, lebo asi sa skúšalo v expresne krátkom čase, takže mohli sme byť radi, že vôbec Funus odohrali. Čo sa týka skladieb, postrehla som hlavne už notoricky známe z dema, ako – „Príchod Zla“, alebo „Ohňom a Mečom“, ale mali sme možnosť počuť už aj nové piesne, ktoré už čoskoro budú vydané na EP. Funus ma pre tento večer trochu sklamal, ale dúfam, že sa im podarí nájsť kvalitnú náhradu za starého bubeníka, nech opäť môžu valcovať pódia. Nasledovala česká kapela Rato Triste. Táto skupina vás zavedie do temných, ponurých vôd sludge – doom metalu. Červené svetlá, hmla, pomalé tóny a traja hudobníci, umocňovali atmosféru. Ďalším prvkom ich vystúpenia boli aj noisové zvuky z laptopu a sample. Na to, že majú už celkom slušnú diskografiu som ich myslím počula prvýkrát.  Tento rok vydali aj novú dosku, z ktorej nám zahrali skladbu „Prízraky“. Celkovo ma ich vystúpenie, ktoré ubehlo mimochodom nejako veľmi rýchlo zaujalo. Ešte sa k ním v najbližšom čase určite vrátim. Na území českej republiky sme zostali aj pri ďalšej kapele, ktorá funguje ešte pomerne krátko. Názov si dali Mordloch a pochádzajú z mesta Kolín. Keďže jeden z členov figuruje aj v zostave už úspešnej českej old school death metalovej kapely Sněť, bolo jasné, že aj Mordloch bude znieť v podobnom duchu. V mesiaci jún im vyšlo aj debutové EP s názvom 2022 a dnes sa v Bratislave predstavili premiérovo so skladbami, ktoré nájdete aj na spomínanej nahrávke. V zásade ide o priamočiary...

Čítaj ďalej
Reportáž – Paradise Lost – Hangman´s Chair – MMC – Bratislava – 12.10.2022
okt19

Reportáž – Paradise Lost – Hangman´s Chair – MMC – Bratislava – 12.10.2022

Zverejnené v okt 19, 2022

Jeseň, ako ročné obdobie je ideálnou kulisou k smutným melódiám a melancholickým náladám doom metalového žánru. Ak ma pamäť neklame, historicky druhá zastávka Paradise Lost v Bratislave bola preto ideálnou príležitosťou pre všetkých milovníkov „pomalého“ metalu. Ja sám som ich premiéru v roku 2017 (vtedy v Randáli) zmeškal. Bol som preto zvedavý, či dôjde ku potvrdeniu, alebo vyvráteniu chýrov o kolísavej kvalite koncertných výkonov hlavnej hviezdy večera. Začínalo sa, ako je na akciách Obscure Promotion už dobrým zvykom, presne podľa plánu. Pred už pomerne dosť zaplnenou sálou začínal nový objav Nuclear blast a zároveň stajňoví kolegovia Paradise Lost, francúzski Hangman’s chair. Krivdil by som im, keby som tvrdil, že ich tvorba, pohybujúca sa kdesi na pomedzí post rocku a doom metalu nemala svetlé momenty. Celkovo mi ich set však splýval, čomu nepomáhal ani nie veľmi vydarený zvuk a nulová komunikácia kapely smerom k publiku. Všetky skladby sa niesli v približne rovnakom tempe a keď to už vyzeralo, že sa bude hrať svižnejšie, alebo sa objavila chytľavá melódia, či vokálna linka, veľmi rýchlo sa všetko vrátilo naspäť ku pomalým tempám a repetitívnym gitarovým plochám. Najviac by som asi vyzdvihol spievajúceho gitaristu, ktorého hlas síce nebol ničím špecifický, ale ku tejto muzike mi sedel a keby spieval do lepšieho materiálu, nemal by som ku jeho výkonu žiadne námietky. Po zhruba trištvrte hodinke produkcie Hangman’s Chair a krátkej prestávke už prišiel čas na headlinera večera. Dobre naladení Briti začali mojou obľúbenou Enchantment, ktorá je vďaka klávesovému úvodu vhodná ako intro. Pokračovalo sa ďalej primárne skladbami z poslednej etapy existencie kapely,  prekladanými osvedčenými položkami zo starších období. Najpočetnejšie bola logicky zastúpená posledná radová doska „Obsidian“, nezabudlo sa však ani na ostatné fázy kariéry. Nechýbali zásadné hity ako „Last Time, Say Just Words“, či prastará „As I Die“. Zvuk, asi ešte zotrvačnosťou po predkapele, nebol zo začiatku najlepší. V priebehu večera sa však, postupne všetko na dobré obrátilo a pri spomínanej „Say Just Words“, ktorá uzatvárala hlavnú časť koncertu, už bol zvuk podstatne lepší, aj keď nie dokonalý. Po ďalšej krátkej pauze musel ešte samozrejme prísť na rad obligátny troj-skladbový prídavok, v ktorom ma potešila najmä ďalšia z mojich obľúbených skladieb a to „Embers Fire“ z albumu „Icon“. Je vecou individuálneho vkusu každého fanúšika, ktoré obdobie v histórii britskej legendy preferuje. Mne osobne, keďže mám najradšej obdobie od Icon, po dajme tomu eponymný album Paradise Lost, v setliste chýbalo viac skladieb z experimentálnejších čias kapely. Sklamaný som však nebol a určite by sa našlo veľa ľudí, ktorí ocenili setlist práve tak, ako bol postavený. V každom prípade išlo o vydarený večer v spoločnosti jedného z priekopníkov a aj v dnešnej dobe pilierov žánru. Text – Smeth Fotografie...

Čítaj ďalej
Report – Belusa Deathfest vol. 14 – 8. 10. 2022 – DK, Beluša
okt10

Report – Belusa Deathfest vol. 14 – 8. 10. 2022 – DK, Beluša

Zverejnené v okt 10, 2022

Trvalo to dlho, ale dočkali sme sa. Po dvoch rokoch, kedy na jeseň vzniklo také nepríjemné vákuum, sa vrátila do koncertného kalendára tradičná, viac-menej death metalová akcia v Beluši. Novinkou pre tento rok bolo trochu „vzrúšo“ pár dní pred samotným koncertom, keď sa vraj samotný pastier miestnych ovečiek rozhodol viesť „svätú vojnu proti satanskému živlu“. Hádzanie pokazených vajíčok, ani modlenie ruženca sa pred kultúrnym domom akosi nekonalo a tak zrejme vášne opadli, čím ale nechali naše hriešne duše napospas ohňom pekelným. No čo už, musíme sa s tým naučiť žiť. Odhliadnuc od týchto relatívne humorných storiek, sa tu zišlo osadenstvo, ktoré sem prišlo za muzikou. Lineup, ktorý bol pôvodne nachystaný na rok 2020 prešiel miernymi kozmetickými zmenami (vypadli Švajčiari Consumed by Vultures a taktiež usporiadatelia Suburban Terrorist po prvýkrát nehrali na svojej akcií, nahradili ich Moraváci Melancholy Pessimism a nový zjav na domácej scéne Souls to Deny z Liptova). Prišiel som s dostatočným predstihom a tak bola aj chvíľka na nejaký predkoncertný pokec, z ktorej bol pomaly čas odobrať sa do centra diania. Okolo piatej poobede sa tu ešte nepohybovalo závratné množstvo ľudí (celkovo však bolo oproti minulým rokom menej návštevníkov – 207 platiacich, čo je ale pochopiteľné v aktuálnej dobe), ale Minor, ako prvá kapela v poradí, si aj tak návštevu pochvaľovali. Týchto Žilinčanov som videl viackrát, ale vždy sa im tuším nejako mení zostava. Už je to zhruba dva roky, čo odišiel Minor Macháč spoza bicích a za škopkami teraz sedí Martin Ďugel, ktorý pri nasvietení pódia vyvolával dojem, ako keby tam sedel samotný Aleister Crowley (kapela sa textovo venuje Theléme, tak preto ten Crowley). Okrem zabehnutých vecí N.O.X, či Eucharist sa dostalo aj na ukážky pripravovaných skladieb, ktoré pekne zapadli do koncertného setlistu. Mám však takú malú poznámku. Kapele by určite pristala aj druhá gitara, pretože pri sólach mi príde, že je tam veľa prázdneho priestoru, ktorý by bolo fajn vyplniť. Ale to len tak na okraj. Pozíciu číslo dva behom tohto príjemného októbrového večera obsadzovalo nové meno na slovenskej death metalovej scéne – Souls to Deny. Síce ide o novú kapelu, ale jej členovia majú v curriculum vitae záznamy z kapiel Feel a Curse, či Desecrated Dreams. Ak sa nemýlim, tak pre Souls to Deny to bol iba druhý koncert, po krste ich debutového albumu spred pár týždňov. A ja musím povedať, že to bolo veľmi príjemné prekvapenie. Ak sa povie Souls to Deny, tak väčšine death metalovo zdatných ľudí samozrejme vyskočí v hlave album od Suffocation z roku 2004. Toho štýlu ála Suffocation tu veľa nebolo, ale žánrovo to lietalo od groove pasáží k pomaly hardcore vplyvom, pomedzi to sa rinul progresívny nádych a...

Čítaj ďalej
Report – Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment, Korpse, Craniotomy, Cranial Void – 14. 8. 2022 – Randal Club, Bratislava
aug19

Report – Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment, Korpse, Craniotomy, Cranial Void – 14. 8. 2022 – Randal Club, Bratislava

Zverejnené v aug 19, 2022

Letné koncerty v kluboch sú peklo. A to teraz nemyslím len nejako obrazne. Bod varu je blízko a vy sa postupne meníte na čajník, ktorý už-už začne pískať. Môj katalóg podobných ľudských gril párty sa pred pár dňami rozrástol o nový prírastok (pamätné koncerty Brujeria v 2016 a Obituary o rok neskôr na tom istom mieste). Dosť hustú zostavu Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment a Korpse doplnili ešte dve slovenské mená, ktoré majú čo to spoločné s lebkami (hoďte si ich mená do prekladača, ak neviete o čom je reč) Craniotomy a Cranial Void. Už len pri predstave týchto kapiel a pri predstave tepla v klube, som sa doma začínal cítiť ako ožužlaný marshmallow. Koncert mal začať o pol siedmej, ale trošku sa nám to posunulo. Nie však nejako drasticky. Prvým polienkom do vatry boli Cranial Void. Kapela, ktorá minulý rok získala ocenenie Radio Head Awards za svoj album Celestial, trošku štýlovo vybočovala z viac-menej brutal deathových vôd dnešného večera. Chlapci nakráčali na pódium, spustilo sa intro a šlus. Technické šarapaty opäť trošku „zacloumali“ s hracím časom. Po niekoľkých minútach sa problém vyriešil a mohlo sa pokračovať (resp. vlastne začať). Viem, čo zhruba Cranial Void hrajú, ale napočúvaných ich nemám. O to väčšie bolo moje prekvapenie o aký zaujímavý a pestrý materiál ide (ono tú cenu asi nezískali len tak, všakže). A tak sme prechádzali od klasicky death metalovo znejúcich pasáží, k progresívnejším vplyvom, podľa ľubovôle zase naspäť a to všetko so šmrncom moderny. Na začiatok večera veľmi slušný výber. Aj keď hrali ešte pred pomerne poloprázdnym publikom. Mimochodom, spevák sa podobá na môjho bratranca. Asi by som mu mal oznámiť, že má na hudobnej scéne dvojníka. Od mladej krvi sa presunieme k borcom, ktorým už pomaly vyskakujú pečeňové škvrny (hehe, sorry). Craniotomy terorizujú scénu už takmer štvrťstoročie, čo je v tunajších podmienkach vec vcelku nevídaná. Vonku majú nový album Ripped Out by Violence, z ktorého logicky zaznelo celkom dosť. Inak sa setlist nemenil v porovnaní s koncertami na Flesh Party, či Obscene Extreme. Na početnosti fanúšikov bolo vidieť, že Craniotomy sú vlajkovou loďou slovenskej scény, pretože pri ich sete už bol klub slušne zaplnený a potoky potu prerazili hrádzu. Ako som spomenul tie dva festivaly, tak pri koncertoch Craniotomy na nich sa mi zdalo, že sa Lukášovi za bicími sem-tam „podarila“ nejaká chybička. Tak som tentokrát schválne naťahoval uši a musím podotknúť, že teraz to bolo čisté ako môj alkoholový test. Ako sa zvykne hovoriť, aj majster tesár sa utne. V tento večer však tesár vytĺkol zo svojho nástroja maximum. Na prvý zahraničný výlet tohto hlučného sviatku sme si odbehli s Holanďanmi Korpse. Je to iba pár mesiacov dozadu,...

Čítaj ďalej
Reportáž – Comeback Kid – Dagger Threat – Spaced – Fuga – 11.8.2022
aug17

Reportáž – Comeback Kid – Dagger Threat – Spaced – Fuga – 11.8.2022

Zverejnené v aug 17, 2022

Program na štvrtkový večer vo Fuge sľuboval zážitok v znamení Hardcore najvyššej akosti. Comeback kid sú už právom legendou a hneď z kraja môžem prezradiť, že nesklamali. Spoločnosť im robili nemeckí Dagger Threat spolu z Američanmi Spaced. Posledných menovaných, ktorí celú akciu otvárali som nestihol, respektíve videl som len posledné dva songy. Bol to priemerný hardcore punk s ukričaným ženským spevom, na mňa ktovieaký dojem neurobil a ohlasy ľudí boli tiež zmiešané. Od nadšených až po mierne rozčarovanie. S vyslovene negatívnymi dojmami som sa však nestretol. Ide o mladú kapelu, ktorá má vonku len jedno demo a jedno EP, takže čas na to, aby svojej tvorbe dali viac originality a vlastnej tváre majú. Čiže asi OK. Po nich už nastupovali ťažkotonážni Nemčúri Dagger Threat. Ich snaživý Hardcore s vplyvmi nu metalu, alebo ako sa dnes hovorí groove metalu, ma tiež nejako extra nezaujal. Chvíľami  bolo počuť vplyvy Slipknot, chvíľami dokonca Korn. Prím avšak hralo stredne tempove hacéčko doplnené kde tu o sample a kde tu o “pochodovú” choreografiu, ktorá mi ku tomuto štýlu hudby nepasuje a hodila by sa skôr ku nejakému Rammsteinu. V ich hudbe počuť aj veľa drop downov, momentálne veľmi obľúbených a využívaných hlavne v metalcore. Suma sumárum pohodový set s dobrým zvukom. Kvôli nim sme tam ale neboli všakže.. No a potom už prišlo to na čo, dovolím si tvrdiť, všetci čakali. Kanaďania Comeback Kid potvrdili svoj status, splnili očakávania a rozsekali Fugu parádnym setom, s výborným zvukom (ten mali všetci zúčastnení, v ten večer). Počas vystúpenia  odohrali prierez svojou dvadsaťročnou históriou. Nechýbali osvedčene hitovky ako G.M Vincent & I, alebo Wake the dead, doplnene o rovnako kvalitne zárezy z nového albumu, ku ktorému aktuálne tour prebieha. Špeciálne by som vyzdvihol najmä nasadenie a výkon speváka Andrewa Neufielda, ktorý v kombinácii s prirodzene skromným vystupovaním pôsobil veľmi sympatickým dojmom. Keď je takýto frontman podporený dobre namazanou mašinou, akou Comeback kid nesporne sú, výsledok nemôže dopadnúť zle. Pripočítajme k tomu spomínaný kvalitný zvuk, početné a spokojné publikum a nemôže to dopadnúť inak, ako zatiaľ jedným z najlepších klubových koncertov roka.  Za udelenie akreditácie ďakujeme Tempørary Text: Smeth Foto: Mrtvolka Vzhľadom na minimálne osvetlenú kapelu Dagger Threat sa ospravedlňujem za minimum fotiek.  Viac fotiek nájdete na FB stránke...

Čítaj ďalej