Reportáž – Paradise Lost – Hangman´s Chair – MMC – Bratislava – 12.10.2022
okt19

Reportáž – Paradise Lost – Hangman´s Chair – MMC – Bratislava – 12.10.2022

Zverejnené v okt 19, 2022

Jeseň, ako ročné obdobie je ideálnou kulisou k smutným melódiám a melancholickým náladám doom metalového žánru. Ak ma pamäť neklame, historicky druhá zastávka Paradise Lost v Bratislave bola preto ideálnou príležitosťou pre všetkých milovníkov „pomalého“ metalu. Ja sám som ich premiéru v roku 2017 (vtedy v Randáli) zmeškal. Bol som preto zvedavý, či dôjde ku potvrdeniu, alebo vyvráteniu chýrov o kolísavej kvalite koncertných výkonov hlavnej hviezdy večera. Začínalo sa, ako je na akciách Obscure Promotion už dobrým zvykom, presne podľa plánu. Pred už pomerne dosť zaplnenou sálou začínal nový objav Nuclear blast a zároveň stajňoví kolegovia Paradise Lost, francúzski Hangman’s chair. Krivdil by som im, keby som tvrdil, že ich tvorba, pohybujúca sa kdesi na pomedzí post rocku a doom metalu nemala svetlé momenty. Celkovo mi ich set však splýval, čomu nepomáhal ani nie veľmi vydarený zvuk a nulová komunikácia kapely smerom k publiku. Všetky skladby sa niesli v približne rovnakom tempe a keď to už vyzeralo, že sa bude hrať svižnejšie, alebo sa objavila chytľavá melódia, či vokálna linka, veľmi rýchlo sa všetko vrátilo naspäť ku pomalým tempám a repetitívnym gitarovým plochám. Najviac by som asi vyzdvihol spievajúceho gitaristu, ktorého hlas síce nebol ničím špecifický, ale ku tejto muzike mi sedel a keby spieval do lepšieho materiálu, nemal by som ku jeho výkonu žiadne námietky. Po zhruba trištvrte hodinke produkcie Hangman’s Chair a krátkej prestávke už prišiel čas na headlinera večera. Dobre naladení Briti začali mojou obľúbenou Enchantment, ktorá je vďaka klávesovému úvodu vhodná ako intro. Pokračovalo sa ďalej primárne skladbami z poslednej etapy existencie kapely,  prekladanými osvedčenými položkami zo starších období. Najpočetnejšie bola logicky zastúpená posledná radová doska „Obsidian“, nezabudlo sa však ani na ostatné fázy kariéry. Nechýbali zásadné hity ako „Last Time, Say Just Words“, či prastará „As I Die“. Zvuk, asi ešte zotrvačnosťou po predkapele, nebol zo začiatku najlepší. V priebehu večera sa však, postupne všetko na dobré obrátilo a pri spomínanej „Say Just Words“, ktorá uzatvárala hlavnú časť koncertu, už bol zvuk podstatne lepší, aj keď nie dokonalý. Po ďalšej krátkej pauze musel ešte samozrejme prísť na rad obligátny troj-skladbový prídavok, v ktorom ma potešila najmä ďalšia z mojich obľúbených skladieb a to „Embers Fire“ z albumu „Icon“. Je vecou individuálneho vkusu každého fanúšika, ktoré obdobie v histórii britskej legendy preferuje. Mne osobne, keďže mám najradšej obdobie od Icon, po dajme tomu eponymný album Paradise Lost, v setliste chýbalo viac skladieb z experimentálnejších čias kapely. Sklamaný som však nebol a určite by sa našlo veľa ľudí, ktorí ocenili setlist práve tak, ako bol postavený. V každom prípade išlo o vydarený večer v spoločnosti jedného z priekopníkov a aj v dnešnej dobe pilierov žánru. Text – Smeth Fotografie...

Čítaj ďalej
Report – Belusa Deathfest vol. 14 – 8. 10. 2022 – DK, Beluša
okt10

Report – Belusa Deathfest vol. 14 – 8. 10. 2022 – DK, Beluša

Zverejnené v okt 10, 2022

Trvalo to dlho, ale dočkali sme sa. Po dvoch rokoch, kedy na jeseň vzniklo také nepríjemné vákuum, sa vrátila do koncertného kalendára tradičná, viac-menej death metalová akcia v Beluši. Novinkou pre tento rok bolo trochu „vzrúšo“ pár dní pred samotným koncertom, keď sa vraj samotný pastier miestnych ovečiek rozhodol viesť „svätú vojnu proti satanskému živlu“. Hádzanie pokazených vajíčok, ani modlenie ruženca sa pred kultúrnym domom akosi nekonalo a tak zrejme vášne opadli, čím ale nechali naše hriešne duše napospas ohňom pekelným. No čo už, musíme sa s tým naučiť žiť. Odhliadnuc od týchto relatívne humorných storiek, sa tu zišlo osadenstvo, ktoré sem prišlo za muzikou. Lineup, ktorý bol pôvodne nachystaný na rok 2020 prešiel miernymi kozmetickými zmenami (vypadli Švajčiari Consumed by Vultures a taktiež usporiadatelia Suburban Terrorist po prvýkrát nehrali na svojej akcií, nahradili ich Moraváci Melancholy Pessimism a nový zjav na domácej scéne Souls to Deny z Liptova). Prišiel som s dostatočným predstihom a tak bola aj chvíľka na nejaký predkoncertný pokec, z ktorej bol pomaly čas odobrať sa do centra diania. Okolo piatej poobede sa tu ešte nepohybovalo závratné množstvo ľudí (celkovo však bolo oproti minulým rokom menej návštevníkov – 207 platiacich, čo je ale pochopiteľné v aktuálnej dobe), ale Minor, ako prvá kapela v poradí, si aj tak návštevu pochvaľovali. Týchto Žilinčanov som videl viackrát, ale vždy sa im tuším nejako mení zostava. Už je to zhruba dva roky, čo odišiel Minor Macháč spoza bicích a za škopkami teraz sedí Martin Ďugel, ktorý pri nasvietení pódia vyvolával dojem, ako keby tam sedel samotný Aleister Crowley (kapela sa textovo venuje Theléme, tak preto ten Crowley). Okrem zabehnutých vecí N.O.X, či Eucharist sa dostalo aj na ukážky pripravovaných skladieb, ktoré pekne zapadli do koncertného setlistu. Mám však takú malú poznámku. Kapele by určite pristala aj druhá gitara, pretože pri sólach mi príde, že je tam veľa prázdneho priestoru, ktorý by bolo fajn vyplniť. Ale to len tak na okraj. Pozíciu číslo dva behom tohto príjemného októbrového večera obsadzovalo nové meno na slovenskej death metalovej scéne – Souls to Deny. Síce ide o novú kapelu, ale jej členovia majú v curriculum vitae záznamy z kapiel Feel a Curse, či Desecrated Dreams. Ak sa nemýlim, tak pre Souls to Deny to bol iba druhý koncert, po krste ich debutového albumu spred pár týždňov. A ja musím povedať, že to bolo veľmi príjemné prekvapenie. Ak sa povie Souls to Deny, tak väčšine death metalovo zdatných ľudí samozrejme vyskočí v hlave album od Suffocation z roku 2004. Toho štýlu ála Suffocation tu veľa nebolo, ale žánrovo to lietalo od groove pasáží k pomaly hardcore vplyvom, pomedzi to sa rinul progresívny nádych a...

Čítaj ďalej
Report – Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment, Korpse, Craniotomy, Cranial Void – 14. 8. 2022 – Randal Club, Bratislava
aug19

Report – Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment, Korpse, Craniotomy, Cranial Void – 14. 8. 2022 – Randal Club, Bratislava

Zverejnené v aug 19, 2022

Letné koncerty v kluboch sú peklo. A to teraz nemyslím len nejako obrazne. Bod varu je blízko a vy sa postupne meníte na čajník, ktorý už-už začne pískať. Môj katalóg podobných ľudských gril párty sa pred pár dňami rozrástol o nový prírastok (pamätné koncerty Brujeria v 2016 a Obituary o rok neskôr na tom istom mieste). Dosť hustú zostavu Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment a Korpse doplnili ešte dve slovenské mená, ktoré majú čo to spoločné s lebkami (hoďte si ich mená do prekladača, ak neviete o čom je reč) Craniotomy a Cranial Void. Už len pri predstave týchto kapiel a pri predstave tepla v klube, som sa doma začínal cítiť ako ožužlaný marshmallow. Koncert mal začať o pol siedmej, ale trošku sa nám to posunulo. Nie však nejako drasticky. Prvým polienkom do vatry boli Cranial Void. Kapela, ktorá minulý rok získala ocenenie Radio Head Awards za svoj album Celestial, trošku štýlovo vybočovala z viac-menej brutal deathových vôd dnešného večera. Chlapci nakráčali na pódium, spustilo sa intro a šlus. Technické šarapaty opäť trošku „zacloumali“ s hracím časom. Po niekoľkých minútach sa problém vyriešil a mohlo sa pokračovať (resp. vlastne začať). Viem, čo zhruba Cranial Void hrajú, ale napočúvaných ich nemám. O to väčšie bolo moje prekvapenie o aký zaujímavý a pestrý materiál ide (ono tú cenu asi nezískali len tak, všakže). A tak sme prechádzali od klasicky death metalovo znejúcich pasáží, k progresívnejším vplyvom, podľa ľubovôle zase naspäť a to všetko so šmrncom moderny. Na začiatok večera veľmi slušný výber. Aj keď hrali ešte pred pomerne poloprázdnym publikom. Mimochodom, spevák sa podobá na môjho bratranca. Asi by som mu mal oznámiť, že má na hudobnej scéne dvojníka. Od mladej krvi sa presunieme k borcom, ktorým už pomaly vyskakujú pečeňové škvrny (hehe, sorry). Craniotomy terorizujú scénu už takmer štvrťstoročie, čo je v tunajších podmienkach vec vcelku nevídaná. Vonku majú nový album Ripped Out by Violence, z ktorého logicky zaznelo celkom dosť. Inak sa setlist nemenil v porovnaní s koncertami na Flesh Party, či Obscene Extreme. Na početnosti fanúšikov bolo vidieť, že Craniotomy sú vlajkovou loďou slovenskej scény, pretože pri ich sete už bol klub slušne zaplnený a potoky potu prerazili hrádzu. Ako som spomenul tie dva festivaly, tak pri koncertoch Craniotomy na nich sa mi zdalo, že sa Lukášovi za bicími sem-tam „podarila“ nejaká chybička. Tak som tentokrát schválne naťahoval uši a musím podotknúť, že teraz to bolo čisté ako môj alkoholový test. Ako sa zvykne hovoriť, aj majster tesár sa utne. V tento večer však tesár vytĺkol zo svojho nástroja maximum. Na prvý zahraničný výlet tohto hlučného sviatku sme si odbehli s Holanďanmi Korpse. Je to iba pár mesiacov dozadu,...

Čítaj ďalej
Reportáž – Comeback Kid – Dagger Threat – Spaced – Fuga – 11.8.2022
aug17

Reportáž – Comeback Kid – Dagger Threat – Spaced – Fuga – 11.8.2022

Zverejnené v aug 17, 2022

Program na štvrtkový večer vo Fuge sľuboval zážitok v znamení Hardcore najvyššej akosti. Comeback kid sú už právom legendou a hneď z kraja môžem prezradiť, že nesklamali. Spoločnosť im robili nemeckí Dagger Threat spolu z Američanmi Spaced. Posledných menovaných, ktorí celú akciu otvárali som nestihol, respektíve videl som len posledné dva songy. Bol to priemerný hardcore punk s ukričaným ženským spevom, na mňa ktovieaký dojem neurobil a ohlasy ľudí boli tiež zmiešané. Od nadšených až po mierne rozčarovanie. S vyslovene negatívnymi dojmami som sa však nestretol. Ide o mladú kapelu, ktorá má vonku len jedno demo a jedno EP, takže čas na to, aby svojej tvorbe dali viac originality a vlastnej tváre majú. Čiže asi OK. Po nich už nastupovali ťažkotonážni Nemčúri Dagger Threat. Ich snaživý Hardcore s vplyvmi nu metalu, alebo ako sa dnes hovorí groove metalu, ma tiež nejako extra nezaujal. Chvíľami  bolo počuť vplyvy Slipknot, chvíľami dokonca Korn. Prím avšak hralo stredne tempove hacéčko doplnené kde tu o sample a kde tu o “pochodovú” choreografiu, ktorá mi ku tomuto štýlu hudby nepasuje a hodila by sa skôr ku nejakému Rammsteinu. V ich hudbe počuť aj veľa drop downov, momentálne veľmi obľúbených a využívaných hlavne v metalcore. Suma sumárum pohodový set s dobrým zvukom. Kvôli nim sme tam ale neboli všakže.. No a potom už prišlo to na čo, dovolím si tvrdiť, všetci čakali. Kanaďania Comeback Kid potvrdili svoj status, splnili očakávania a rozsekali Fugu parádnym setom, s výborným zvukom (ten mali všetci zúčastnení, v ten večer). Počas vystúpenia  odohrali prierez svojou dvadsaťročnou históriou. Nechýbali osvedčene hitovky ako G.M Vincent & I, alebo Wake the dead, doplnene o rovnako kvalitne zárezy z nového albumu, ku ktorému aktuálne tour prebieha. Špeciálne by som vyzdvihol najmä nasadenie a výkon speváka Andrewa Neufielda, ktorý v kombinácii s prirodzene skromným vystupovaním pôsobil veľmi sympatickým dojmom. Keď je takýto frontman podporený dobre namazanou mašinou, akou Comeback kid nesporne sú, výsledok nemôže dopadnúť zle. Pripočítajme k tomu spomínaný kvalitný zvuk, početné a spokojné publikum a nemôže to dopadnúť inak, ako zatiaľ jedným z najlepších klubových koncertov roka.  Za udelenie akreditácie ďakujeme Tempørary Text: Smeth Foto: Mrtvolka Vzhľadom na minimálne osvetlenú kapelu Dagger Threat sa ospravedlňujem za minimum fotiek.  Viac fotiek nájdete na FB stránke...

Čítaj ďalej
Reportáž – Gothoom open air fest 2022 – Očami Fotografa!
aug10

Reportáž – Gothoom open air fest 2022 – Očami Fotografa!

Zverejnené v aug 10, 2022

Tento príspevok nebude zahŕňať hodnotenie kapiel, ale celkový dojem z festivalu Gothoom open air z pohľadu matky fotografky. Gothoom je pre nás ako rodinný festival, kde sme si všetci blízky. Dva roky sa bohužiaľ kvôli korone nekonal. Rozhodla som sa, ako čerstvá mamička, tento festival navštíviť aj s mojou malou dcérkou. Ako mnohých, ani nás horúčavy neodradili sa festivalu zúčastniť. Gothoom open air 2022, ročník, na ktorý sme sa všetci po dvojročnej pauze veľmi tešili, sa nakoniec napriek problémom s areálom uskutočnil. Festival Gothoom open air už vystriedal niekoľko rôznych miest. Posledné 3 ročníky sa konali v malebnom prostredí Revištského podzámčia, ktoré bolo pre náš obľúbený festival priam ideálne. Bohužiaľ, areál počas veľkých búriek zaplavilo. Voda narobila značné škody a bolo potreba veľa opráv. Nakoniec tento areál prebral iný majiteľ a ako to už býva zvykom, voči mierumilovným, srdečným a láskyplným metalistom, nie sú poväčšine bežný ľudia chápaví a zhovievaví. Preto sa musel festival zase sťahovať. Veľké poďakovanie teda patrí Peťovi Betkovi a jeho rodine, že to s festivalom napriek komplikáciám nevzdali. Neviem si ani predstaviť, aké náročné muselo byť nájsť pre Gothoom nový areál. Obdivujem, ako za tak neskutočne krátky čas dokázali tento areál rozvrhnúť a postaviť. Boli to presne 3 mesiace pred otvorením festivalu, keď Peťo Doomas Betko slávnostne oznámil, že sa festival konať bude, a to na letisku v Tekovskom hrádku. Už len slovo letisko, mohlo značnú časť fanúšikov odradiť. Nejde však o veľkú betónovú plochu, ako by sme si mohli myslieť. Letisko v Tekovskom hrádku je malým súkromným letiskom, ktoré pripomína viac veľkú lúku a tak sa zdá byť pre festival celkom ideálnym miestom. Veľa skalným fanúšikom, zvyknutým na luxus Revištského areálu, môže toto miesto pripadať nedostatočné. Nemáme tu rieku priamo v areáli, ani alej stromov, reštauráciu, či tieniace hory. No nič z toho festivalu neuberá na hodnote. Veď prioritou sú predsa kapely, a ľudia, ktorí vytvárajú dokonalú atmosféru festivalu. Na Gothoome nechýbali ani stánky s oficiálnym merchom, Pařát stánok, ručne vyrábané kožené predmety, či keramika od Mara Kadrliaka a iné. Napojiť sme sa mohli v nejednom pivnom stánku. Čapovalo sa české pivo Radegast, ktoré si medzi mnohými našlo svoju obľubu. Nechýbali ani kvalitné jedlá. Bubeník z Depresy Hoyas tu mal vegánsky stánok s obľúbenými nakladanými syrmi a rôznymi bezmäsitými pochutinami. Už len tu vidieť, ako si nás Gothoom rozmaznáva. Obsadenie kapiel prekonalo snáď všetky minulé ročníky. Okrem domácich kapiel sme sa mohli tešiť aj na Suffocation, Draconian, Mglu, poľskú Arkonu, veľkého headlinera festivalu Kataklysm a mnoho iných úžasných kapiel. Každý si určite prišiel na svoje. Osobne ma veľmi prekvapila kapela Moribund Oblivion, ktorých som doteraz nepoznala, no svojim hudobným vystúpením sa mi zapísali do...

Čítaj ďalej
Report – Obscene Extreme Festival 2022 – 13.-17. 7. 2022 – Bojiště, Trutnov
júl30

Report – Obscene Extreme Festival 2022 – 13.-17. 7. 2022 – Bojiště, Trutnov

Zverejnené v júl 30, 2022

Prešiel rok, opäť nejaké tie lockdowny, stresu tak na tri životy, ale nejakým zázrakom sme sa opäť dopracovali do Trutnova a odtlačili sme tenisky do posvätnej červenej pôdy na Bojišti. A tentokrát už v plnej paráde. Už nie v takej uskromnenej verzií, ako tomu bolo minulý rok. Čakala nás teda zostava, ktorá bola pôvodne naplánovaná na rok 2020. Bolo viac ako jasné, že nejaké zmeny lineup postihnú, ale veľmi drastické neboli (teda akurát vyznávači brutal death mohli šomrať, pretože postupne vypadli Vomit Remnants, Internal Bleeding, Origin a Pyrexia, ale čo sa dá robiť, niekedy nabudúce teda). A hneď na začiatku by som chcel dodať, že Obscene Extreme si ja užívam ako dovolenku, preto nemám síl sledovať každú jednu kapelu, nechodím sem s vysloveným cieľom písať report a preto ani nežiadam akreditácie. Takže nejaké detailne rozpitvané pohľady veľmi nečakajte. Takže kalendár ukazoval dátum 13. júla, v práci pochopili, že ukecávať ma, či som si to s dovolenkou nerozmyslel nemá zmysel a tak sa môj ruksak naplnil festivalovo prepotrebnými vecami a kakaovými venčekmi. Tentokrát sme sa do samochodky poskladali pekne z viacerých kútov Slovenska – ja od mesta miest, kde mosty nepálime, ale necháme ich takmer spadnúť do Váhu (reč je samozrejme o Hlohovci) a po jednom kuse z Liptova, Nitry a Bratislavy. Takáto multi kulti spoločnosť na slovenský spôsob teda vyrazila v ústrety niekoľkodňovému hluku. Zábavné je, že na OEF chodím od 2017 (ak dobre rátam), ale nikdy som sa tam nedostal po tej istej ceste. Takže spoznávanie českého vnútrozemia sme mali na programe aj tentokrát. Akurát nás potešil nový úsek diaľnice, ktorý nám značne osekal nekonečnú cestu. Našli sme si teda nejaké miesta na kopci, kde uhol nebol až taký, že máte v noci pocit, že spíte postojačky a postavili sme naše obydlia z údajne nepremokavých materiálov. Naše stavebné zručnosti viac rozmazávať nechcem a po tejto epizóde sme sa urýchlene vybrali smer areál. Všetky ústredné body ako stánky s jedlom, pitím, merchom atď. zostávajú na svojich pôvodných miestach, takže nič nebolo treba nanovo hľadať. Utešene sa akurát rozrastá vegánska ulička smerom hore ku grind marketu. A taktiež sa rozšírila chillout zóna. Súťaže na Freak Feste som opäť nestihol, ale hore na pódiu sa už pomaly zvučil úvodný akt festivalu a to kapela Masáž. A pretože streda niesla názov Festival of Weird Riffs, tak sme sa rôznych ujetostí vcelku nasýtili. No len povedzte, čakali ste niekedy, že budete počuť niečo ako akustický grind? A v podaní členov Gride? Ako povedal sám Áďa, tak by mohli vystupovať aj na folkových festivaloch, len ich tam nikto nevolá. Nasledujúca porcia kapiel Chlad, Vole a Morbid Evils ma nechala vcelku chladným (ono, keď vám...

Čítaj ďalej