Recenzia – Antares – V – Metal Age Productions – 2022
mar16

Recenzia – Antares – V – Metal Age Productions – 2022

Zverejnené v mar 16, 2023

Keby sa stretli všetky kapely s názvom Antares, ktoré kedy existovali (minimálne podľa metalových archívov), tak by ich bol dostatok na menší dvojdňový festival. A objektívne zhodnotené, martinský Antares by boli jedným z headlinerov tohto festivalu. Skúsená kapela vznikla v roku 1994, ale albumy začala vydávať až v tomto tisícročí. Po nahrávkach Sad Hope (2001), Made in Fear (2003), Mind Collectors (2005) a Resurrection (2011) prichádza po viac ako desaťročí piaty album logicky a stručne nazvaný V. Nahraný bol v zostave Michal Miko (bicie), Juraj Mác (gitary), Michal Puškár (gitary), Peter Kaštil (vokál a basgitara) a Juraj Šimek (klávesy). V rámci prípravy na recenziu som si vypočul celú diskografiu, väčšinu albumov prvýkrát, len Ressurection som v čase vydania viackrát otočil. Antares nikdy nehrali zásadne originálne, vždy po svojom spracovali rôzne inšpiračné zdroje. Treba uznať, že kvalitou nikdy nešetrili a nahrávky sa počúvajú dobre aj dnes. Doomové prvky zostali na starších albumoch, rovnako aj modernejší groove zvuk predchádzajúcej Resurrection, na V sa hrá mocný death metal na viacero spôsobov. Album začne poriadne zostra, jednotka s krásne slovenským názvom „Pľuhavec“ má cannibalovský nekompromisný úvod, aj keď vokál nie je žiadny extrém a je celkom dobre zrozumiteľný. Skladba vrcholí parádnym refrénom, v ktorom je štedrá porcia melódií na spôsob Depresy. V nastúpenej ceste album pokračuje aj ďalej, ostré gitary v štýle zámorského death metalu sa striedajú s melodickým death metalom, nechýbajú gitarové sóla, ktoré zabrúsia až niekde k heavy metalu. V tretej „Keď človek nevie“ jemný vybrnkávaný úvod rozbije nekompromisný náklep, v šiestej „Ty ja my vy oni“ je intenzívna riffovačka odľahčená oddychovou pasážou v strede. Rýchlejšie časti sa niekedy pohrávajú s harmóniami typickými pre death/black metal, ale gitara tiež vie zjemniť až do hard rockových sfér. Death metal ako ho hrajú Antares nie je extrémny, lepšie výraz je intenzívny. Nálož nápadov, zmien tempa a nálad, riffy, sóla, to všetko sa na poslucháča valí a nedovolí mu vydýchnuť. Deathové vokály neraz doplní aj melodický spev, ale v extrémnejších chvíľach dosahuje riadnu kadenciu, v „Proti srsti“ chrlí ako Archspire. Chlapi sa neboja prekračovať hranice a svoje nápady zbytočne žánrovo neobmedzujú. Síce nič prevratné, ale som rád, že to nie je rutinné cvičenie na tému klasický death metal. Veľmi silnou stránkou V sú silné a jasné refrény, ktoré okamžite identifikujete a chytíte sa takmer na prvýkrát. V kombinácii s dobrými textami (niekedy anglicky, ale väčšinou slovensky) tvoria hlavné prvky, vďaka ktorým bez problémov rozlíšite skladby. Z nahrávky počuť profesionalitu, výborné hráčske schopnosti, ale zároveň aj obrovskú chuť hrať a tvoriť. Mohlo by sa to zdať samozrejmé, ale mnohé albumy toto nespĺňajú. Zvukovo je album ošetrený na vysokej úrovni, aj keď som si v niektorých...

Čítaj ďalej
FORREST JUMP prináša množstvo dobrých správ!
mar15

FORREST JUMP prináša množstvo dobrých správ!

Zverejnené v mar 15, 2023

FORREST JUMP vydání nového alba, jež je naplánováno na květen u Smile Music, připomínají ještě jednou skladbou plnou pozitivního poselství. Lyric video k singlu „Víc dobrých zpráv“ se staví strachu a přináší víru v naději, kterou v dnešní době všichni potřebujeme. Vydání nového alba FORREST JUMP je na spadnutí! Předchází mu ještě jeden singl, a to v podobě lyric videa k písni „Víc dobrých zpráv“. „Kamkoliv se podíváš, drtí Tě negace a čím větší hrůza, tím lépe pro ty, kteří je vypouští. Samé šíření strachu – často jen proto, aby se vystrašená masa dala lépe ovládat… Mám toho plné zuby a prostě potřebuju k životu taky zprávy dobré… Proto se je snažím hledat… Často jde ale o plané sliby, takže jsme vlastně zase na začátku,“ popisuje primární inspiraci k písni autor textu a frontman FORREST JUMP Pepa Michálek aka Michail Fabien, tentokrát bez svého typického úsměvu. „Někdy na Tebe všechno padá a potřebuješ upustit páru,“ doplňuje kytarista a autor hudby Michal Stochleba. „Z lidí kolem sebe v poslední době hodně cítím, že jsou jako kotel před výbuchem. Myslím, že taky proto chtěl koncem refrénu Pepa říct, že prostě potřebuješ cítit naději, protože bez ní to nemá cenu. Zní to jako klišé, ale to vlastně celá spousta pravd…,“ zamýšlí se Stochleba. Video pochází z dílny Petera Beťka, který je známý svým působením ve slovenské stálici Doomas a v neposlední řadě také díky pozici šéfa Gothoom Productions. „Spolupráci s Peťom „spískal“ náš kamarád a parťák Rado Juriga, který je zároveň blízkým Peterovým spolupracovníkem,“ vysvětluje basista Kuba Ticháček. PŘEDPRODEJ ALBA Album „Vrtochy“, které singl „Víc dobrých zpráv“ uvádí, vychází oficiálně 6. května 2023, kdy bude zároveň pokřtěno na luhačovické štaci jarního turné. Samotné album, z nějž pochází i předchozí úspěšné singly „Uprostřed magnetických polí“, „Truet“, „Do krve“ nebo cover „Zafúkané“, by ale mělo být k dispozici už na prvním koncertě této šňůry v olomouckém Bounty Rock Café. Celé túrování absolvují pánové FORREST JUMP spolu s parťáky PORTA INFERI. „Už teď asi můžu slíbit, že se zdaleka nejedná o poslední obrázky k novému albu a překvápko chystáme taky spolu s klukama z PORTA INFERI. Sledujte naše sítě, jsme s Váma,“ uzavírá povídání Michálek. Forrest Jump https://forrestjump.cz https://facebook.com/forrestjumpofficial https://instagram.com/forrestjumpofficial Smile Music Records https://smilemusicrecords.cz https://facebook.com/SmileMusicRecordsCZ...

Čítaj ďalej
Festivalové leto 2023: Back to the Symbolic
mar12

Festivalové leto 2023: Back to the Symbolic

Zverejnené v mar 12, 2023

V rámci môjho dlhoročného trajdania sa na akciách v blízkom aj vzdialenejšom okolí, som sa za ten čas už dvakrát vyskytol na festivale nesúcom meno Symbolic. Naposledy to bolo minulý rok v júni v Topolnej, kúsok od Uherského Hradišťa. Napriek lineupu natrieskanom silnými menami ako Candlemass, Sinister, Wombbath, Convulse, Master… bola návštevnosť slušne povedané slabá a s budúcnosťou festivalu to aspoň mojou optikou vyzeralo zle nedobre (hlavnou príčinou bola asi zmena areálu, čo sa vypomstilo už viacerým festivalom, stačí pozrieť na Flesh Party v roku 2019). Zázraky sa dejú nielen na pochybných stránkach Biblie a tak sa Symbolic vracia na miesto, kde som sa s týmto festivalom stretol poprvýkrát – Tři Dvory u Kolína. V tom predpandemickom roku 2019 som si do areálu prírodného kúpaliska prišiel vypustiť paru pri takej zostave kapiel ako Benediction (posledný koncert s Daveom Huntom za mikrofónom), Morta Skuld (prvýkrát v Európe), Demilich, Interment, God Macabre… Radosť spomínať. Každopádne, Symbolic hlási návrat na miesto činu ako vrah (aj keď to nie je tak pravda, pretože rozlúčka s letom sa v tomto areáli konala každý rok tak či tak), aj keď s prívlastkom Back to the Symbolic (to je tá spomínaná rozlúčka s letom). Veľký Symbolic sa teda tento rok nekoná, ale keď oko náhodného fanúšika zablúdi na plagát aj tohto „malého“ Symbolicu, tak sa zorničky roztiahnu na celú plochu očnej gule. No a ja som tu od toho, aby som aspoň v skratke predstavil, čoho sa ako fanúšikovia dočkáte na konci augusta.   Sorcery (SWE) – Jedným z veľkých plusov Symbolicu, ktorý mne (a asi nielen mne) veľmi imponuje je ten, že organizátori vozia do týchto zemepisných šírok kapely, ktoré tu buď nikdy nehrali, alebo si na to spomínajú iba naozaj vytrvalí pamätníci. Sorcery patria do tej prvej skupiny a svoj debut v krajine tekutého zlata a podobných životabudičov si odbijú práve na Symbolicu. Švédsko a death metal idú k sebe ako, ja neviem, napríklad párky a horčica. Proste pakt, ktorý je nezlomný. Aj keď sa pri tomto spojení vyroja v hlave väčšie (no, to je relatívny pojem) kapely ako Dismember, Grave, Entombed, Unleashed…, tak Sorcery sú opantaní kultovým statusom (ako celá tá rada kapiel typu Nominon, Excruciate, Centinex, Eucharist, Nirvana 2002… apropo, čo sa týka posledných menovaných, nenájde sa nikto, kto by ich ukecal, aby sa s tým nesrali a vrátili sa opäť medzi aktívne bandy?). Sorcery mali smolu na stálu zostavu a škrt prišiel, keď sa v roku 1997 rozpadli. Trvalo to dlhých dvanásť rokov, ale vrátili sa. Odvtedy potešili fanúšikov trojicou albumov, vrátane zatiaľ posledného kúsku Necessary Excess of Violence z roku 2019. Čo ja vám budem viac k nim kecať. V...

Čítaj ďalej
Recenze – Mörghuul – Possessed By Demo (2022)
mar10

Recenze – Mörghuul – Possessed By Demo (2022)

Zverejnené v mar 10, 2023

Copak se nám to tu vylouplo, nemají snad mývalové z brněnské zoo vycházky? Nenechme se zmást, i přes podobný puch máme co dočinění s novou smečkou drhnoucí metal toho nejoldschoolovějšího zčernalého zrna. Mörghuul započali svoji nesvatou existenci již v roce 2019, ale až o dva roky později přišli s prvním promem v podobě singlu a EP The Beginning of Unholy Ride vydaném přesně v den pálení čarodějnic. Bylo nahrané v amatérském rapovém studiu, a opakovala se podobná situace jako když Mayhem nahrávali své legendární Deathcrush – nebyl zde nikdo povolaný se zkušenostmi, jak nahrávat metal, tudíž nahrávka disponovala ne zrovna kvalitním zvukem. Avšak, už tehdy bylo jasné, že se u nás bude jednat žánrově o docela velkou výjimečnost, protože zatímco v okolních státech se již semtam nořily kapely mající zalíbení v kombinaci Black, Thrash a Speed metalu a ortodoxní osmdesátkové estetice, zde žádný takový vlajkonoš nebyl. Během prodlevy mezi prvními nahrávkami a tímto počinem si zakládající členové Matěj Kunc (vokály) a Viktor Heža (kytara) ještě stihli skočit do jedné nejmenované blackmetalové kapely, ale brzy zjistili, že hraní se zapšklými  dědky opravdu není pro ně, a tak se plní motivace vrhli zpět na Mörghuul. Slovo dalo slovo, přidal se k nim ještě bubeník Dominik Šuchma z výborné mlátičky Refore, basák Adam a vrhli se za tím, co jejich srdcím bylo nejbližší. Teď už k samotnému Possessed By Demo. Jedná se o opravdu kratičké demo o délce 13 minut, obsahující jednu instrumentálku a tři neurvalé skladby. Otvírací Outbreak Of Possession mi svými kytarovými pick slidy trošku připomíná kanadské Revenge, ale opravdu jen atmosférou, jinak vás psychicky připraví na následující tři vály. Podobné kytarové hluky jste mohli postřehnout i u ranných Sodom, kteří klukům posloužili jako nepopřitelná inspirace, i kdyby jen podvědomě. Již při první skladbě Hellborn vám Matěj ukáže, jak umí krásně zaútočit náhodnými ječáky a přiblížit se Schmierovi z Destruction, když si to zrovna usmyslí během skřetího lehce black metalového projevu. Celkově jsou vokály zvukově dosti zastřené, což je malinko škoda, ale demu to výrazně neubližuje, nějak se ty vykřičené hlasivky z festivalu zakrýt musí. Následující Sabbath Night mi přijde kytarově nejsilnější, tento vál obsahující prosté primitivní, ale efektivní riffy, musí naživo strhnout i mrtvého. Za zmínku stojí také rytmická sekce, která i přes celkovou syrovost nahrávky plyne přirozeně a zároveň nerozsypaně v plné síle. Vše zní přesně jak má, aniž by to ztratilo cokoli z lidskosti. Refrén vybízející ke skandování vám naservíruje finální Blessed Rapist. V její jedné části během závěrečné minuty dema otevřené nejšílenějším výkřikem, se vám kapela jakoby rozhodne namlátit co nejvíce, abyste si pamatovali, že si nemáte pouštět takové hovaďárny. Nebo taky jo. A opakovaně. Škoda...

Čítaj ďalej
Recenzia – Origin Of Infinity – After The Slumber – Dead Maggoty Productions – 2022
mar07

Recenzia – Origin Of Infinity – After The Slumber – Dead Maggoty Productions – 2022

Zverejnené v mar 7, 2023

K prvému albumu kapely Origin Of Infinity The Last Day On Earth (recenzia tu) som si hľadal cestu dlhšie, pričom prvotný skepticizmus nahradila spokojnosť. Nakoniec sa k albumu pravidelne vraciam a obľúbil som si ho, dá sa povedať, že odolal zubu času a zásadne sa neopočúval. Takže moje očakávania pri druhej radovke After The Slumber boli nezanedbateľné. Základ kapely Origin Of Infinity tvorí Vladimír „Vladin“ Novák (gitara) a Miroslav „Levi“ Kočegura (bicie), ktorých na najnovšej nahrávke doplnil druhý gitarista Jakub Vácha. Ako je to s vokálom sa dozviete nižšie. Spomínaný debut často pôsobil ako zbierka nápadov, ktoré mali slušnú úroveň, ale neboli dostatočne rozpracované a rýchlo končili. Pomedzi to rôzne medzihry kúskovali dej albumu, a aj keď boli niektoré zaujímavé, v iných prípadoch opodstatnenie nemali. Aké zmeny sa udiali na druhom albume After The Slumber? Aj pri pohľade na zoznam skladieb a ich dĺžky je jasné, že samostatné ambientné veci neboli zaradené, ale sú zapracované v jednotlivých kompozíciách. Skladateľsky sa Origin Of Infinity výrazne posunuli, nápady sú prepracovanejšie a využité účelnejšie, vďaka čomu sa skladby vyvíjajú a nie sú príliš priamočiare. Čiastočne sa vytratil strojový neľudský chlad debutu, čo je trochu škoda, ale vyvažujú to spomínané komplexnejšie skladby. Aj žánrová pestrosť je väčšia, djentové a deathcoreové sekanie bolo doplnené hardcoreovou agresivitou v štýle Hatebreed, najmä po vokálnej stránke. Prekvapil ma black metalový úvod prvej Insomnium, pri ktorom som musel kontrolovať, či som si nepustil niečo iné. Tiež sa zvýraznili tech-death metalové prstolamy a pokrútené riffy – napríklad v trojke Soul Progress alebo nasledujúcej And The Sky Turned Red. Príjemne pôsobia aj jemnejšie meditatívne úseky na konci Insomnium, prípadne prvá polovica Voices II. Ich protiklad ku chladným sekaným a agresívnejším motívom prevzdušní nahrávku a spríjemní počúvanie. After The Slumber je hodne ostrá a natlakovaná nahrávka. Síce nejaké odľahčené pasáže majú svoje miesto, ale brutálnejšie pasáže drvivo prevažujú. Nástroje sú technicky prepracované a premyslené, vokál vystrieda niekoľko polôh. Je to samozrejme aj tým, že na albume sa vybláznili hneď dvaja vokalisti: coreovejší Tomáš „Hospi“ Hospodka v prvej polovici po skladbu s číslom 5 a potom od sedmičky prevezme žezlo deathmetalovejší Jiří Krš. Melodických momentov nie je veľa, strojový chlad a neprívetivosť dominuje. Niekedy to má pozitívny efekt vo forme vyššie spomenutej brutality a tlaku, niekde sa prejaví jednotvárnosť a slabá odlíšiteľnosť skladieb. Ktorá strana vyhrá však záleží najmä na prístupe a nálade poslucháča, a ochote ponoriť sa do hudobného sci-fi príbehu. Futuristická estetika, texty aj nálada pôsobí veľmi sympaticky a stále originálne. Zvuk už nie je taký šialene strojový a robotický ako na debute, ale (ne)zdravú porciu neľudskosti si zachoval. Hellsound Studio a Honza Kapák sú zárukou kvalitnej práce. Honza pomohol...

Čítaj ďalej
Report – Ravenarium, Together as one, Vanguard, Dogma Inc. – Randal Music Club, 24.02.2023
mar05

Report – Ravenarium, Together as one, Vanguard, Dogma Inc. – Randal Music Club, 24.02.2023

Zverejnené v mar 5, 2023

Keď sa po dlhom čase vrátila na koncertné pódia opäť kapela Ravenarium, bola som unesená. Písal sa február v roku 2016 a Ravenarium odohrali po 13 rokoch v Randali svoj koncert v obnovenej staronovej zostave. V tom čase sa v ich set liste nachádzali staršie skladby z ich tvorby, no aj no niekoľko piesní z novej tvorby. Už prvé skladby z novej tvorby sľubovali, že pôjde o posun smerom k progresívnejším postupom, komplikovanejším kompozíciám, či iným prvkom v ich hudbe, ktoré predtým až tak nevystupovali do popredia. Uplynulo úctyhodných 7 rokov a po Novom roku ohlásilo Ravenarium dátum vydania a krstu nového albumu na deň 24.02.2023. Dnešný večer sa pri tejto príležitosti stretli na jednom pódiu dohromady štyri kapely. Ako hostí pre tento dôležitý míľnik si vybrali kapelu Dogma Inc., českú skupinu Vanguard a nemohla chýbať personálne spriaznená skupina Together as one, alebo inými slovami pocta skupine Death. Do Randalu som prišla niečo po siedmej a privítal ma jeden z členov Ravenarium, ktorý mal pre účastníkov prichystaný prípitok v podobe Jaegermeistra. Túto malú pozornosť som síce odmietla, ale určite potešila mnohé iné smädné krky. Taktiež bola možnosť pri vstupe zakúpiť si aj čerstvé nové CD od Ravenarium, ktoré dnes čakalo na svoj krst. Klub bol už trochu zaplnený, väčšina stolov bola obsadená, ľudia sa poistili dopredu. Keďže som tento večer fotila a zároveň aj píšem tento report, pretože si chcem uchovať pamiatku na túto akciu a kolegov z iných médií akosi nevidela, možno som si niektoré detaily pri kapelách nevšimla, takže ma v tomto smere ospravedlňte. Hoci to na slovenské pomery nie je veľmi zvykom, koncert sa začal na čas a presne o 19:30 sa rozoznelo intro k prvej skladbe Dogma Inc. Okolo tejto skupiny bolo dlhšiu dobu ticho, ani počas pandemických rokov ich akosi nebolo vidieť na pódiách. Aké boli príčiny ich neaktivity neviem. Po približne troch rokoch sa teda táto stálica na slovenskej scéne objavuje opäť na pódiu a práve pri takejto peknej príležitosti. Dogma hrá groovy metal, zväčša v stredných tempách na spôsob Pantera. Aj v tento večer dokázali, že to so svojimi nástrojmi stále vedia. V roku 2017 vyšiel zatiaľ ich posledný album Blacksun Flowers, ktorý im vydal už nebohý Juraj Haríň vo svojom vydavateľstve Slovak Metal Army. Práve jemu bola venovená aj jedna zo skladieb, ktorá tento večer odznela. Od ich posledného počinu som nezaznamenala novší materiál a tak aj dnes večer odzneli hlavne skladby z posledného albumu. Publikum bolo ešte nie veľmi rozprúdené, no na druhej strane hudba Dogmy veľmi nevyzýva do akcie. Kapela odohrala pomerne krátky set, ale asi to bolo aj z časových dôvodov. Na pódiu im to stále ide dobre a potešilo ma, že som ich po dlhšom čase zas počula. Pokračovalo sa naďalej podľa plánu a na pódium sa nachystala jediná zahraničná kapela...

Čítaj ďalej