Portál do piatej dimenzie je otvorený… vyšla nová doska EUFORY!
Dnes pro slovenské EUFORY nastal den D. Po pěti letech vyšla jejich nová, v pořadí třetí deska pojmenovaná „Fifth Dimension“. Pro její progresivitu i absolutně moderní vizi power/heavy metalu jde v žánru o událost, která dokáže zasáhnout i fanoušky mimo melodické směry. EUFORY jsou energická slovenská kapela, která servíruje propracovaný, dynamický a vyzrálý power/heavy metal. Zmodernizováním jeho tradic a progresivním smýšlením překračují hranice obou žánrů a svou vlastní optikou ho otevírají i posluchačům z jiných žánrů. Vznik pětice z Martina se datuje k roku 2008 a stojí u něj vášnivá fanynka heavy, glamu i hard rocku 80. let bubenice Miriam. Jak žánrové zařazení EUFORY napovídá, pro jejich dvě vydaná, ale již vyprodaná alba jsou příznačné nejen dynamické kytary a výrazově bohatý hlas zpěváka Luboše Senko, ale i hravé, propracované a melodické linky doplňované divokými, šviháckými sóly a občasnými sborovými refrény. „Fifth Dimension“ na SPOTIFY EUFORY jsou ale dynamit, který si ve své tvorbě hraje i s kompoziční stavbou, která z „Fifth Dimension“ dělá překvapující a svěží desku s nekonvenčně složenými písněmi, zapojuje synthy i jemné orchestrace nebo si pro inspiraci odskočí na Dálný východ, kterou ale vždy podporuje kvalitní nápaditá instrumentace. Jejich hudbou tak nebude zklamán žádný fanoušek HELLOWEEN, NEVERMORE, SYMPHONY X, AVANTASIA, ani DREAM THEATER, natož ten, který zavítá na jejich koncert. Sebejistým vystupováním a svou energií si EUFORY nejen doma na Slovensku, ale i při výjezdech do Evropy získávají stále nové fans. PRODEJ ALBA Jak se ale říká, třetí album je pro kapelu zásadní. Energičtí Slováci z Martina proto novince „Fifth Dimension“ věnovali mimořádnou péči. Grafiku tak zpracovali Remedy Art Design z Athén a výtečný, úderný zvuk Adama Mičince ve finále ošetřilo věhlasné Fascination Street Studios Jense Bogrena (OPETH, DIMMU BORGIR, ARCH ENEMY, KREATOR, SEPULTURA ad.) ve Švédsku. Nový desetiskladbový a ambiciózní komplet EUFORY o délce 42 minut hudebně dalece překračuje hranice klíčových žánrů i jejich domoviny a má sebevědomě nastoupeno rozpínat se přes celou Evropu. O EUFORY rozhodně ještě uslyšíte! EUFORY https://facebook.com/euforyband https://instagram.com/euforyofficial Smile Music Records https://smilemusicrecords.cz https://facebook.com/SmileMusicRecordsCZ https://instagram.com/smilemusicrecordscz Tlačová...
K-popom impregnovaný melodic metal. Vytvorila ALIA TEMPORA nový mainstream?
ALIA TEMPORA se po čtyřech letech vrací na scénu s dalším studiovým zápisem. V novém singlu „Fake It Till You Make It“, jež je předzvěstí třetího alba, se brněnská pětice v čele se zpěvačkou Markie Morávkovou vydala na hudební průzkum za hranice melodic metalu a noří se do syntetických žánrů. Před více než dekádou ALIA TEMPORA začínali jako jedna z mnoha female fronted kapel ovlivněných tradičními gothic/symfo titány jako jsou NIGHTWISH nebo WITHIN TEMPTATION. Tuto dobu reflektuje debut „Digital Cube“ (2015), jež vyšel za spolupráce s kytaristou a producentem Timo Somersem (DELAIN), druhá deska „Dragonfly Effect“ však už, především po produkční stránce, absorbovala nové vlivy a odlišné směry. Ke skutečné katarzi, kterou kapela prošla a kterou začíná nová éra ALIA TEMPORA, však došlo až nyní. Zásadní inkorporací vlivů ze světa taneční hudby – především dubstepu a K-popu – se zvuk brněnské pětice proměnil daleko výrazněji a posunul ji směrem k novým horizontům, které druhé album pouze naznačilo. Jste připraveni na r/evoluci a poslech neonového EDM metalu? Pak se ponořte do nového singlu „Fake It Till You Make It“, který nyní uvádí v létě u Smile Music vycházející třetí album „Prismatica“. YOUTUBE LINK // SPOTIFY LINK A abyste mohli projít celou metamorfózou společně s kapelou, odhalíme vám ji postupně. Nyní ale nový singl nechme představit tvář a hlas kapely, zpěvačku Markie Morávkovou. „Zdánlivě dokonalé životy a snadné cesty k úspěchu lidí kolem nás jsou jako nablýskané ledovce – vidíme jen to, co nám chtějí ukázat, ale realita často zůstává skryta. Za falešnými bublinami jsou stejné starosti, slabosti a neúspěchy, kterým všichni čelíme, a když se podíváme pozorněji, zjistíme, že nejsme tolik odlišní.“ I když hudba ALIA TEMPORA nově stojí na tepající frenetické rytmice, vedle hlasu a osobitého projevu zpěvačky Markie v ní samozřejmě zůstaly chytlavé melodie a tvrdé kytarové riffy. Ty jsou fanouškovi melodického metalu a rocku akorát zabaleny do soudobého a odvážného balení, které si užijí nejen posluchači AMARANTHE nebo BABYMETAL, ale i fanoušci ‚asijského metalu‘ s dívčím hlasem oděným do kárované sukýnky či flitrových šatiček. Křest alba: 2. 4. 2023 – Brno, Melodka Oficiální vydání: Léto 2023 Předprodej na turné: 1. 4. – 7. 5. 2023 (4. 4. 2023 – Praha, Futurum!) Alia Tempora https://aliatempora.com https://facebook.com/AliaTemporaOfficial https://instagram.com/AliaTemporaOfficial singl Fake It Till You Make It Smile Music Records https://smilemusicrecords.cz https://facebook.com/SmileMusicRecordsCZ https://instagram.com/smilemusicrecordscz Tlačová...
Festivalové leto 2023: Obscene Extreme Festival
Asi nie som zďaleka jediný pre koho je Obscene Extreme vrcholom festivalovej sezóny. Každoročne sa vyberám na tú očisťujúcu cestu do Trutnova, ktorá protirečí tomu známemu sloganu, že cesta je cieľ. Cieľom je prežiť zopár dní v zajatí ohlučujúcich decibelov, ľudí s ktorými si mám vždy čo povedať a naplniť sa zážitkami z ktorých čerpám energiu ešte niekoľko mesiacov po festivale. Tak to mám teda ja. Minulý rok sa teda Obscene Extreme vrátil v plnej paráde po rôznych obmedzujúcich ročníkoch a ešte teraz, keď si spomeniem na niektoré koncerty kapiel (Feastem, P.L.F., Dismember, Macabre, Hellbastard…) tak mi idú chlpy od vzrušenia do pozoru. Tento rok to určite nebude inak. Stačí jeden pohľad na plagát a musí to byť každému jasné. Do festivalu zostáva zhruba deväťdesiat dní a tak je čas si o tomto nadchádzajúcom ročníku niečo porozprávať. Carcass – Najväčšie meno na plagáte. Všeobecne známe doškrkané logo. Banda, ktorá položila základy z ktorých sa odrazilo kvantum ďalších kapiel. Kto by to bol povedal, že keď spustili koncom osemdesiatych rokov ten svoj patologický zvukový bordel medzi prostý ľud, tak tu budú ešte o vyše tridsať rokov stále tvoriť novú muziku. Samozrejme, posunuli sa teda poriadne do iných sfér, ale Jeff Walker a Bill Steer sú stále aktívni. Tie kultové paľby zo starých albumov Reek of Putrefaction, Symphonies of Sickness, Necroticism – Descanting the Insalubrious, či komerčnej atómovky Heartwork, to všetko sa tam hádam podarí poskladať do setlistu. Ale netreba zabúdať ani na (pre niekoho) nenávidený album Swansong a dvojicu dosiek po comebacku Surgical Steel a Torn Arteries. Carcass rozhodne majú z čoho vyberať a nám zostáva veriť, že to bude ďalší koncert s prívlastkom legendárny. https://www.youtube.com/watch?v=sSzVyxlhq4o Massacre – Minulý rok na jeseň hrali Massacre na severe Čiech v Srbskej Kamenici a niekde na mňa vyskočila fotka ako tam Čurby kecal s Kamom Lee. A tak nejako som tušil, že Massacre sa zrejme zúčastnia na ďalšom ročníku OEF. Možno aj preto, že keď ja som bol o nejaký ten deň neskôr na Massacre v Olomouci, tak Kam Lee tam chodil oblečený v tričku Obscene Extreme. Ale niečo ku kapele. Opäť koniec osemdesiatych rokov. Rodiaci sa bastard menom death metal plodil kapely ako na bežiacom páse a tie zase rodili albumy v neskutočných intervaloch. Jednou z prvých boli Massacre. Klasická zostava Kam Lee, Rick Rozz, Terry Butler a Bill Andrews asi nemala napísané v knihe osudu, aby spolu hrali nejako dlhodobo. Napriek tomu dali dokopy album From Beyond. Album, ktorého meno je vytesané na náhrobku, ktorý stráži kryptu celého žánru. Po miliarde zmien v zostave a nemenšom počte rôznych rozpadov a návratov, dokázali zbúchať niekoľko ďalších albumov. V poslednom čase sú...
Something Like vydali singel s názvom „Dnes je ten den“!
Something Like – Dnes je ten denDnes je ten den je název nejnovějšího singlu západočeských Something Like. Píseň je vzdáním holdu HC scéně. „Ať už je svět okolo nás zkažený, jak chce, v tom našem platí jiná pravidla.Přátelství, vzájemná podpora, pozitivní myšlení, tvořivost, zábava… koncert je místo, kde jsi doma. Místo, kde se lidi potkávají, ne střetávají, kde se baví. Místo, kde můžeš hodit všechno svinstvosvěta za hlavu a žít život, který máš rád.“, říkají Something Like v textu songu Dnes je ten den. Singl vychází na všech běžných platformách, jako jsou Spotify, Apple Music nebo Youtube Music.Something Like k novince natočili také klip, který najdete na Youtube. O zvuk se opět postaral Tonda Smrčka a jeho Seabeast Studio. Natáčení klipu se ujali Media X Production. Pětičlenná kapela, původem ze západočeského Tachova, dnes fungující v Plzni. To jsou Something Like, kteří hrají metalcore, ve kterém mixují melodické vyhrávky s hutnými breakdowny a českými texty, které v jejich muzice mají nezastupitelnou roli. Odkazy k songu „Dnes je ten den“:Youtube klip: Spotify: https://open.spotify.com/track/2zref6AY5yAzRUA0ftIHV3?si=c34325c763ed47f0 Ostatní odkazy a kontakty:Facebook: https://www.facebook.com/somethinglikeofficialInstagram: https://www.instagram.com/somethinglikebande-mail: somethinglike@seznam.cz Tlačová...
Report – Master, Death on Arrival, Radiation – 19. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava
A pokračovanie môjho víkendu plného starých death metalových legiend. Deň predtým zaplnila Randal zostava bývalých členov Death, pod názvom Left to Die a koniec týždňa patril jednému charizmatickému bradatému borcovi a jeho kapele Master. Na to, že Master nejako viac vnímam od albumu The Spirit of the West, čiže bezmála dvadsať rokov, tak sa mi až do minulého roka stále záhadne vyhýbali. Paula Speckmanna som síce stretol ráno na Symbolicu, ale pretože ja som kvôli práci mohol prísť len na posledný deň, tak to zase neklaplo. Šťastena mi dopriala až na minuloročnom OEF, kde na poslednú chvíľu nahradili v lineupe Pyrexiu. Pripadol im čas niekedy neskoro v noci, čo kvôli únave asi jemne skresľovalo môj pohľad na nich. Medzitým som s Paulom zbuchol rozhovor (https://metalexpress.sk/2022/10/rozhovor-paul-speckmann-master-death-strike-ex-krabathor-pripojit-sa-ku-krabathor-bola-ta-najlepsia-vec-ktora-sa-mi-mohla-stat/), no a 19. marca som si ich mohol konečne v pokoji vychutnať v klube. Master samozrejme neprišli sami. Pôvodne s nimi mali vystúpiť ukrajinskí brutal death metalisti Schizogen (napr. pred pár rokmi na Slamtastic Party sme s nimi mali tú česť), ale žiaľ kvôli aktuálnej situácií u našich východných susedov nemohli opustiť krajinu. A tak sa role supportu ujali bratislavskí Radiation a pre mňa totálne neznámi Death on Arrival z Brna. Ako prvá nastúpila domáca mlátička Radiation. Ako sami hovorili, tak v Bratislave nehrali dlhé roky. Ja osobne som ich asi naposledy videl pred tromi rokmi v Poprade, čiže rozhodne sa ich človek nepreje. A tešil som sa na nich minimálne podobne ako na Master. Čo sa týka nejakej novej hudby, tak nepatria medzi najaktívnejšie bandy (to si trochu vynahrádzajú v iných kapelách, či projektoch, napr. Goatcraft), ale padli slová o tom, že po šiestich rokoch by niečo nové už malo vzniknúť. Tak snáď. No a čo vám budem, keď rozbehli ten svoj rádioaktívny ansábel, tak to hučalo veľmi dobre. Takí Sodom na steroidoch. Aj keď musím priznať, neviem či som si to v minulosti až tak nevšímal, ale z mnohých skladieb srší taký heavy metalový opar, čo príjemne kontrastuje s tým, keď Radiation znova podkúria pod kotlom. Do toho Mrožov sarkazmom napáchnutý suchý humor medzi skladbami a je vymaľované. S kolegyňou Mrtvolkou sme sa zhodli, že napriek tomu, že brázdime pomerne aktívne po koncertoch kde sa dá, tak meno kapely Death on Arrival sa nám ešte do uší nedostalo. Na stoloch ste ale mohli nájsť vizitky s nejakým QR kódom, kde sa môžete niečo málo o kapele dozvedieť. Nuže, Death on Arrival je mladá kapela z Brna. Doteraz splodili nejaké to EP a vraj hrajú thrash. No, toho thrashu tam zase až tak veľa nie je, skôr prevažuje death metal a tu a tam sa nakukne do pootvorenej izby s cedulkou thrash metal...
Report – Left to Die, Sněť – 18. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava
Keď sa ku mne niekedy minulý rok dostala informácia, že Left to Die, teda dvaja bývalí členovia bájnych Death – Rick Rozz a Terry Butler + dvojica Matt Harvey (Gruesome, Exhumed…) a Gus Rios (Gruesome, ex-Malevolent Creation, Resurrection…) si dá „dostaveníčko“ v Bratislave, tak mi bolo hneď jasné, kde sa budem v ten večer potĺkať. Keďže v čase keď Chuck Schuldiner zomrel mi bolo jedenásť rokov a keď sa niekoľkokrát dostavil do Čiech, tak som ani netušil, čo to je death metal, logicky som nemal šancu vidieť skladby tejto legendy v originálnom znení. Ale jedno malé porovnanie by tu bolo. Je to zhruba deväť rokov, čo v Bratislave, v tej istej budove, len o poschodie vyššie, rozbalili svoj set Death to All, v tom čase v zložení Sean Reinert (R.I.P.), Paul Masvidal, Steve DiGiorgio a Max Phelps. Vtedy sa v setliste nachádzali najväčšie hity Death s prihliadnutím na album Human, ktorý táto zostava po boku Schuldinera stvorila. Z toho večera mi najviac utkvel v hlave fakt príšerný zvuk z ktorého som bol tak hluchý, že som nepočul prichádzajúci vlak na stanici. Späť do súčasnosti. Večer s dátumom 18. marca sa mal niesť v duchu toho najoldschoolovejšieho, čo Death stvorili. Tento fenomén bol spôsobený tým, že vyššie spomínaná dvojica bývalých členov Death sa podieľala na druhom albume Leprosy, ktorý mal zaznieť v celej svojej dĺžke, poprekladaný niekoľkými kúskami z debutu Scream Bloody Gore. Lákadlá to boli veľké a očakávania ešte väčšie. Podarilo sa ich naplniť? Do klubu som prišiel s riadnym predstihom. V podstate tam nebol ešte nikto, okrem merch guya, ktorý si rozkladal tovar a zamestnancov klubu. Tak som si odbehol oproti do pizzerie na večeru, lenže keď som sa vrátil, tak miesto činu už obliehali zástupy vyznávačov istej „Smrti“. Plagát na dverách hlásal okrem programu aj informáciu, že na mieste sa nachádza aj posledných tridsať lístkov a tak muselo byť každému jasné, že dnes bude nátresk (čo sa aj potvrdilo, keďže sa kapacita naplnila a koncert sa vypredal). Tradične som postretával kopu postavičiek zo scény. Dovialo sem borcov z Piešťan, Serede, Púchova, Popradu, Humenného… V publiku bola často počuť maďarčina (neskôr som pozrel na rozpis turné a nebolo to spôsobené iba ideálnym sobotným termínom, ale aj tým, že toto turné Maďarsko tentokrát obišlo). Takže sme sa tu všetci v dobrej vôli zišli a zostávalo už len jediné – nejaký ten rámus. O ten sa v pozícií zahrievača publika postarala v posledných rokov slušne rozbehnutá česká kapela Sněť. Na členov sa dobre pozerá nielen pre ich hudbu, ale je mi sympatická taká až ich zarážajúca usilovnosť, ktorá z nich srší. Okrem záležitostí spojených s kapelou totižto organizujú aj indoorový...