Festival In Memoriam po piatykrát v Seredi!
Aj tento rok sa uskutoční piaty ročník spomienkového festivalu In Memoriam. Ako každý rok sa bude konať v Campingu Sereď. Festival síce nemá veľké mená, no zato priateľskú atmosféru menšieho festivalu, kde sa stretávajú každý rok kamaráti a známi a predstavia sa kapely, ktoré vás možno môžu milo prekvapiť. Ak ste sa ešte tohto festivalu nezúčastnili, možno neviete, prečo sa vlastne každoročne uskutočňuje. Nižšie preto uvádzam niekoľko riadkov, ktoré píše organizátorka akcie, Lucia: Teba, ktorý si o akcii In Memoriam ešte nepočul, je dobré oboznámiť s podstatou tejto akcie. Akcia vznikla ako spomienková akcia na kamaráta „Maca“, ktorý zomrel a bol metalista telom a dušou. Táto akcia sa koná vždy na prelome júna a júla, pretože vtedy je výročie jeho úmrtia. Prvý ročník bol koncert, na ktorom bola vyhlásená dobrovoľná zbierka na pomník. Ďalšie ročníky sa akcia zväčšovala až sa vyvinula na dvojdňový festival, ktorý bude tento rok už tretí ročník. Táto akcia je malý „rodinný festival“, ktorý sa koná v prírode medzi stromami v blízkosti rieky Váh. Každoročne nás príde navštíviť okolo 200 návštevníkov. Niektorých priláka hudobný výber, iných už nebavia masy ľudí na iných (častokrát aj komerčných) festivaloch. Podstata tohto festivalu je dať ľuďom „za málo peňazí, veľa (kvalitnej) muziky“. Pre mňa osobne je podstatné podporiť slovenské kapely (či už pre vás známe alebo menej známe), menej známym kapelám dať možnosť ukázať čo v nich je, a samozrejme dodať aj nejakú tú exotiku z iných štátov. Takže sa tento rok môžete opäť tešiť na viacero hudobných štýlov, nové (či už hudobné alebo iné) zážitky a stretnutia s novými ľudmi, ale aj starými známymi. V priebehu ďalších mesiacov budú doplnené informácie o kapelách, predpredaji vstupeniek a iných dôležitých informáciách. O zvuk sa postará osvedčený Libor Hanulay Vomitor Sound: bandzone.cz/vomitorsound Doteraz potvrdené kapely: Empyrion (black/death metal) https://www.facebook.com/empyrion.band/ MOR (black metal) https://www.facebook.com/MOR-393453330766944/ Prolapsed (CZ) (death/grind) https://www.facebook.com/prolapsedcze/ Tisíc let od ráje (CZ) (metal) https://www.facebook.com/tisicletodraje/ Stercore (groovy deathcore) https://www.facebook.com/stercore.slovakia/ Epsilon (death metal) https://www.facebook.com/epsilonthrash/ Immersion (groove/core) https://www.facebook.com/immersionband/ Samsara (doom metal) https://www.facebook.com/OFFICIALAtmosphericDoom/ Gloom (melancholic rock metal) https://www.facebook.com/gloomslovakia/ Hrobar (thrash-corssover) http://bandzone.cz/hrobar Antiflesh (PL) (black/death metal) https://www.facebook.com/AntiFleshband/ Infer (black/death metal) https://www.facebook.com/infer666/ Realms Of Chaos (extreme death metal) https://www.facebook.com/RealmsOfChaosSVK/ Vivetray (Hard rock) https://www.facebook.com/VIVETRAY/ Darchaic (metal) https://www.facebook.com/darchaicmetal/ Dátum: 29.06.2018 – 01.07.2018 Miesto: Camping Sereď, Sereď Vstup: Bude upresnené FB Udalosť:...
Report – Flesh Party 24 – 24. 2. 2018, Kultúrny dom, Sereď
Naše zvrátené a chorobné sluchovody sa po roku znovu dočkali indoor verzie Flesh Party. Po druhýkrát v Kultúrnom dome v Seredi, takže sme už s týmto priestorom boli oťukaní. Miesto úplne vyhovujúce na takéto akcie, aj keď nám, ktorí sme si odkrútili nejednu Fleshku v kine v Leopoldove, sa bude stále cnieť. Hoci by tento kulturák bez problémov pojal možno aj raz toľko ľudí, predsa len underground u nás má svoje limity. Začiatok brutálne hudobných orgií bol stanovený na 18. hodinu, ale svoje krivé pahýle som dovliekol už o nejakú pol hodinu skôr a prebehlo, ako to na týchto akciách býva dobrým zvykom, zvítanie sa, keďže tu pozná takmer každý každého. Toľko k úvodu, prejdime rovno ku kapelám. Neľahká úloha prvej kapely prebrať zamrznuté publikum padla na Bratislavčanov Abort to be Born. Ich melódiami nabitý, modernejšie znejúci death metal to medzi brutalistami a grindermi nemal ľahké a dav sa im veľmi rozhýbať nepodaril, ale za to nasadenie a ich muzika mi padla dobre na dušu. Rozmýšľam, či som niekedy videl celý ich set. Každopádne ma teraz zaujali, a ak by ich niekto nedajsatan nepoznal, je to taký môj malý tip. Majú vonku iba debutový album Misanformic, tak sa po ňom poobzerajte. Na rad prišla grindová brúska z Popradu Human Humus. Tak títo vyznávači grindového plynového pedálu zošliapnutého až na podlahu už podkúrili aj pod pódiom. Nevidel som ich už nejaký ten piatok, asi naposledy, keď vydali vtedy čestvý album Dirty Filthy Mess, no a medzitým majú vonku už novinku The Obligatory Struggle. Aj keď hovorím o nich skôr v súvislosti s rýchlosťou, tak mi najviac zarezonovala jedna skladba (sorry, názov mi stihol vyšumieť z hlavy, ale ja si spomeniem), ktorá sa niesla v pomalšom, povedal by som až v takom stonerovom duchu. Za mňa rozhodne vydarený set a v osobe Ižďa majú skvelého vokalistu, ktorý mi svojim nasadením a aj výzorom tak trochu pripomína Miša z Embolim/Attack of Rage. Prvými zahraničnými hosťami boli Perfecitizen zo Stovežatej. Ako som už písal v prome na Flesh Party, keď počujem meno Perfecitizen, hneď sa mi vybaví ich koncert pred pár rokmi na Gothoome, kde sa po mohutnom lejaku na nich jeden fanúšik doslova a dopísmena obalil v bahne. Vo vnútorných priestoroch takáto liečebná procedúra síce nehrozila, ale parkety dostali zabrať. Bola to pre mňa osobne premiéra ich speváka Honzy Habra a musím povedať, že premiéra rozhodne vydarená. Ako ich opísať? Ich poňatie death metalu je brutálne, technické, miestami by som povedal, že sa dali až nejaké jazzové prvky vycítiť. Napriek zložitosti to bol doslova masaker, ktorý sa mi zafixuje do pamäte. Ďalšou bandou spoza rieky Moravy boli Pothead. Zhulený rap/slam. Vtipná kombinácia...
Report – Nile, Terrorizer, Exarsis, Veins – 27. 2. 2018, Randal Club, Bratislava
Takto nabušený mesiac koncertami väčších mien, ako je tento február, tuším ani nepamätám. Minimálne death metaloví maniaci mali doslova hody, behom 10 dní Pestilence, Cannibal Corpse, teraz Nile a Terrorizer a to hovorím iba o Bratislave. Pridajme k tomu ešte Napalm Death v Košiciach a kvantum undergroundových koncertov a našinec nevie kam skôr. Ale aspoň to človeka v tomto mrazivom počasí ohreje. Predsa len, keď som prišiel dnu, trvalo mi kým som sa dostal do prevádzkovej teploty. Po príchode do klubu som zostal trošku zarazený. Začiatok koncertu bol písaný na 18:30 a klub zíval prázdnotou. Preto mi prvej kapely, Talianov Veins prišlo až ľúto. Hrali pre publikum, ktoré a to asi neklamem, čítalo 5,5 človeka. Ich set preto nemal veľmi koho zaujať a ak mám byť úprimný, tak ani nemali čím. Ich hudba mi prišla taká jalová a ničím nevynikali. Ich výkon pripisujem prázdnej sále, ale ako hovorím, ich skladby sú proste zložené zrejme pre iné publikum ako je to death/grindové, ktoré si dalo “dostaveníčko” tento večer. Zato v poradí druhá kapela Exarsis z Grécka to už bolo iné kafe. Thrash metal ostrý, ako keď si miesto toaletného papiera pretriete svoje zakončenie brúsnym papierom. Ak sa povie thrash metal z Grécka tak mi vlastne vypadne iba jedno meno a to Suicidal Angels, o existencií Exarsis som vlastne až do tohto koncertu nevedel. Pritom už majú vonku štyri albumy. S okolo sediacimi sme sa zhodli, že vokál speváka Nicka Tragakisa v hlbších polohách pripomínal Chucka Billyho z Testament, ale najviac to sedelo na Schmiera z Destruction. Až sme sa na seba viacerí pozreli a všetkým nám vypadlo meno tejto germánskej legendy. Ale ťahal to až niekam do powermetalových výšok. Celkovo bola radosť pozerať na to čo sa dialo na pódiu, až som mal pocit, že im je malé. Hovorím najmä o basákovi, ktorý bol neustále v pohybe a pútal na seba asi najväčšiu pozornosť. Proste ako keby si pýtal miesto v nejakej známejšej kapele. Výborné vystúpenie. A prišiel čas na prvú legendu večera, grindový allstar band Terrorizer. Kto by nepoznal kultový album World Downfall, po ktorom keď ho nahrali, tak to zabalili a vyniesli meno Terrorizer na svetlo sveta zase až v novom miléniu. Aktuálnu zostavu tvoria samozrejme Pete “Commando” Sandoval (ex – Morbid Angel) ako jediný pôvodný člen a dopĺňa ho dvojica Lee Harrison (Monstrosity) a Sam Molina (ex – Monstrosity). Tí ktorí ste boli pred pár rokmi v už neexistujúcom klube U Očka na koncerte Terrorizer LA vedených pôvodným spevákom Oscarom Garciom, kde prehrali celý debut (vlastne neprehrali, lebo polícia vtedy koncert ukončila, aj také veci sa stávajú…), tak ste mali teraz šancu porovnať. Ja som bol aj...
Voracious Scourge – Our Demise – Immortal Souls Productions, 2018
Ku kapelám, ktoré zvyknú mať dodatok super, čiže kapely, či projekty známejších muzikantov, ktorí sa rozhodnú si urobiť radosť hraním, majú tendenciu byť ľudia skeptickí. Niekedy to proste zaváňa vytrieskaním nejakého chechtáku navyše, pretože meno predáva. Samozrejme v okrajovejších žánroch ako je death metal, to zrejme neplatí, ale aj tak. Napadne ma aj tu niekoľko príkladov. Preto, keď sa ku mne odniekiaľ doniesla informácia, že Aad Kloosterwaard (Sinister), Mike Smith (ex-Suffocation) a dvojica Jason McIntyre a Lance Strickland zo Suture sa dali dokopy pod hlavičkou Voracious Scourge, mal som skôr zmiešané pocity. Aj keď mi je jasné, že hudobníci sú to top trieda, o tom sa nemusíme ani baviť. No, ale ako som sa ja mýlil. Moje zmiešané pocity zmietli zo stola silou prívalovej vlny tsunami. Ide síce iba o Ep, ale je tak natlakované skvelými výkonmi, že ten striebristý disk pomaly sám vyskočí z krabičky. Intro Vaticination nás citáciou z Biblie uvedie do predzvesti nášho zániku, čiže Harbinger of Our Own Demise. Skladba odsýpa v slušnom tempe, ale ako v správnej “hitovke” aj tu je melódia, ktorá vŕta do vás ako ten povestný záhrobný červík. Po textovej stránke je jasné už z názvu o čo ide. Proste sa rútime do záhuby z rôznych dôvodov, ale najmä preto, že to máme nejak zakódované v DNA. V ďalšej skladbe Fortuity of the Deceived dýchne aj duch Suffocation. Ale je to proste samozrejmé, že vplyv kapiel, v ktorých muzikanti hrajú, či resp. hrali sa podpíše aj pod týmto albumom. Expiate the Depraved síce začína sypačkou, ale nakoniec je z nej zrejme najmelodickejšia vec z tejto kolekcie, aj keď nasledujúca posledná Oracle of Repugnance je na tom podobne. V tej sa zhruba v polovici dočkáme aj úplne pokojnej pasáže, kde nám recitujúc text prednesie istá Katie Dobson. Zaujímavý protiklad ku zverskému Aadovmu vokálu. K jeho hrdelnému prejavu by som asi moc nedodával, každý kto pozná Sinister, alebo ich niekedy videl naživo, tak vie, že tento chlapík z Holandska má na hlasivkách vypálené slovné spojenie death metal, ako na nejakom stáde kráv. Za parádnym artworkom, ako zo zlatej éry death metalu stojí Mark Cooper, ktorý má na svedomí obaly napríklad pre takých Master, Rings of Saturn či Vulvodynia. Dýcha proste z toho atmosféra takých krásnych malieb, akými sa pyšnia kultové albumy od Dismember, Benediction atď. Čo by som ešte? Vlastne už nič. Možno trochu nadnesene poviem, ale to čím bolo pre pánbičkárov zjavenie Panny Márie, tým je pre deathmetalistov tento album. To hovorí jasnou rečou. Hodnotenie:...
Recenzia – Soul Dissolution – „Stardust“ – Black Lion Records
Keď padá hviezda tak človek si vždy niečo praje a verí, že raz sa jeho prianie splní. Minulý rok som končil svoju recenziu na Soul Dissolution – Pale Distant Light danou vetou: Slová už nevravia nič, tak stíchnite a započúvajte sa do daného albumu. Nepretieklo veľa vody v našom potoku a do mojich hnilobou zničených uší sa dostáva druhý album od danej formácie nazvaný „STARDUST“. Chalani na novom albume pokračujú tam, kde bol ukončený album „Pale Distant Light“. Žiadna drastická zmena v sounde nie je a album je koncipovaný so zámerom prepracovať kompozičný štýl a smerovanie kapely so zachovaním soundu s hudobnými postupmi. Album celkovo obsahuje len 6 skladieb, ale za seba hovorím vyzretejšie. Chytľavé riffy, ktoré sú jedným z typických znakov pre kapelu nás nesú celým albumom ako padajúci hviezdny prach. Ľudia zaslepený dogmatickými predstavami šírené stáročiami rôznymi cirkvami sa tohto prachu boja. Je to niečo nové, nepoznané a strach s neznámeho býva silnejší. Už samotný začiatok je priam famózny. Nastupujúce zvuky a melódie u mňa vytvárajú predstavu ranného prebúdzania prírody so všetkou tou krásou, ktorá dokáže vyniknúť po ožiarení prvými rannými lúčmi slnka. V tom nastane obrazne povedané rana z neba a rozbieha sa neúprosné tempo vetra nesúceho hviezdny prach, s jeho všetkými tvárami radosti, bolestí a v neposlednej rade strasťami. Riffy ako už je spomínané sú veľmi jednoduché, chytľavé a svojim donekonečna obmieňaným a točením vytvárajú neskonalé ilúzie. Jabawock je v tomto pán a jeho tvorba s melancholickými prvkami je krásna. K tomuto všetkému treba vyzdvihnúť Acharonov prejav, ktorý je typický pre zmes screaming growlingu, ale vo veľkej miere sú na albume využívané čistejšie vokály, zvýrazňujúce kvalitu albumu. Ale čo je dôležité je bubenícky post, ktorý na tomto albume zaujal jeden pán až z ďalekej Austrálie (má prsty skoro v každom lepšom blackmetalovom projekte (Norse, Somnium Nox …) a volá sa Forge Stone. Zatiaľ je len uvádzaní ako session drummer, ale uvidíme či podporí svojou prítomnosť kapelu na pódiách. Čo dodať na záver. Jedno poďakovanie smeruje METAL COFFEE PR za sprostredkovanie promo materiálu. PS: Príroda je večná, krásna a rozmanitá. Pričom má aj svoju skrytú tvár ktorú odkrýva pred každým kto jej chce škodiť. Hodnotenie: 10/10 Pre MetalExpress spracoval Rado S. Album Teaser „Stardust“ tracklist 01. Vision 02. Circle Of Torment 03. Stardust 04. Mountain Path 05. The Last Farewell 06. Far Above The Boiling Sea Of Life Soul Dissolution: Jabawock – Guitars, Bass, Arrangements, Vocals Acharan – Vocals Session drums by Forge Stone (Norse, Gods of Eden, ex-The Amenta) Vydavateľ: Black Lion Records https://blacklion.nu/ Soul Dissolution online: https://www.facebook.com/soul.dissolution/ https://souldissolution.bandcamp.com/ English version When a star falls, people usualy have a wish and we believe that once...
Report – PESTILENCE – REBAELLIUN – DISTILLATOR – Randal Music Club – Bratislava – 17.10.2018
Len raz za čas sa podarí naplánovať koncert počas turné kapiel tak, aby vyšiel na víkendové dni. Samozrejme, niekomu nemusí ani sobota vyhovovať, ale to tu neplánujem rozoberať. Tento mesiac je na koncerty záhraničných kapiel, ktoré sa zastavili, alebo zastavia v našom hlavnom meste bohatý. Po naozaj dlhom čase k nám zavítala holandská legenda Pestilence, ktorá bola jedným zo základných pilierov rozvíjajúcej sa death metalovej scény konca 80 a začiatkom 90 rokov. Hoci som ich už mala možnosť vidieť pred 9 rokmi na Brutal Assaulte, koncert v klubovom prostredí je vždy iný, častokrát aj kvalitnejší a osobnejší. Pestilence si na tento večer pripravili setlist len z prvých albumov, z prvého obdobia ich tvorby, aj napriek tomu, že na konci januára vydali nový album s názvom „Hadeon. Spoločnosť na turné im robili Rebaelliun z Brazílie a Distillator z Holandska. Obidve zo zmienených supportov som ešte nepočula naživo, takže som bola zvedavá. Na FB udalosti bol ohlásený začiatok až na ôsmu hodinu, takže som sa veľmi neponáhľala do klubu. Aké však bolo moje zhrozenie, keď som okolo trištvrte na osem vchádzala do Randalu a na pódiu už hrala prvá predkapela Distillator. Časť ich setu som žiaľ zmeškala, čo ma naozaj mrzí. Spočiatku som si pripadala trochu mimo, musela som sa zabývať do thrash metalu, ktorý sa na mňa valil od týchto Holanďanov. Poznáte to, vojdete do miestnosti a chvíľu musíte počkať kým rozmrznete a začnete viac vnímať detaily v prvom okamžiku pre vás nedôležité. V minulom roku tejto pomerne mladej kapele vyšiel album „Summoning the Malicious“, ktorý zožal aj dobré recenzie. Svoj thrash metalový údel ťahajú spolu traja spolubojovníci. Z toho čo sa mi podarilo počuť išlo o celkom drvivý old school thrash metal s odkazmi na staršiu školu. Nakoniec, všetci prítomné muzikanti už majú čo to odohrané v iných kapelách, a tak im živé vystupovanie a prezentácia nerobí žiadne problémy. Thrash metal v krvi demonštrovali aj svojim imidžom, ktorý mi nedá pri nich nespomenúť (biele tenisky s veľkým jazykom napríklad). Celkovo išlo o veľmi energický set, taký má vlastne thrash byť. Na záver zahrali skladbu, ktorá mala pre mňa veľmi chytľavú melódiu a pochádzala z ich posledného albumu. A práve keď ma hudba Distillator chytila naplno, bol zrazu koniec. Čas je však neúprosný a nastupuje ďalšia kapela, na naše pomery celkom exotická, už spomínaná brazílska death metalová skupina Rebaelliun. Opäť ju tvorila trojica hudobníkov, ktorí nám predviedli čo-to, zo svojej tvorby. Ako nám aj sami povedali počas svojho vystúpenia osobne, hrajú proste death metal, nekompromisný, anti-kresťanský, skôr amerického razenia. V mnohom mi pripomenuli svojich brazílskych kolegov Krisiun. Zlovestnosťou mi zas naopak pripomínali Deicide. Nástroje sa mi zdali byť vyrovnané, žiadny...








