Uerberos – Tormented by Faith – Immortal Souls Productions, 2017
Kapela Uerberos bola pre mňa neznámy pojem, dokiaľ ju pre mňa nezviditeľnili Immortal Souls Productions a keďže hudobný vkus Jura Haríňa je mi blízky, pozrel som sa, čože sa to uvarilo v hrnci pod menom Tormented by Faith. Tradične si kapelu trošku predstavme. Uerberos vznikli v roku 2015, keď ju založili Bartlomej Kaniewski (spev), Dariusz Koczorowski (basa), Bartosz Koczorowski (gitara), Kamil Scibik (bicie) a ako posledný sa pridal gitarista Piotr Chodorowski. Tormented by Faith je ich debutovým albumom, ale chlopaki majú už skúsenosti z iných kapiel, prví traja napríklad z kapely Inset. Do albumu nás vtiahne Intro, ktoré navodzuje jemne náboženskú idylku, ktorú naruší príchod niečoho temného a zlého. Zrazu je počuť už iba zúfalé výkriky, chrčanie zrejme duseného kňaza a praskanie ohňa. Plynule prechádzame k úvodnému vyhladzováku nazvanému …and Finally, I Will Come, kde sa v texte vlastne vysvetľuje situácia z intra. No po hudobnej stránke tu máme pred sebou kombináciu, povedal by som, Behemoth či Hate, ak by sme si odmysleli ich kríženie sa s black metalom a nechali iba ohlodanú death metalovú mršinu. Najmä hlasové zafarbenie Bartlomeja Kaniewskeho mi pripomína niečo medzi hlasom Nergala a Adama z Hate. Je síce brutálny, ale za to úplne zrozumiteľný. Zrejme to je poľským ovzduším. Ruka v ruke s vyššie spomenutými stálicami poľskej extrémnej scény ide aj textová náplň, ale to sa dá bez problémov odvodiť už od názvu albumu. Čo sa týka môjho skromného úsudku, tak za najvýraznejšiu skladbu albumu považujem jednoznačne Black Emissary. Zmeny tempa, melodické vyhrávky, chytľavý motív uprostred songu atď., proste každému fanúšikovi kovu smrti sa musí z kútika úst ťahať krvavá slina. Ale samozrejme, každý si tam môže nájsť iného favorita. Palec hore udeľujem aj za krásnu maľbu na obale. Presne takto si predstavujem obal metalovej kapely, ktorá sa vŕta vo svojich textoch v jemne blasfemických témach. Naopak, mínusom pre mňa je, že v booklete nenájdem fotku kapely, proste mám rád, keď viem, s kým mám tú česť. Keďže ale po hudobnej stránke nemám čo výrazne vytknúť, predsa len tento album má takú silu, že aj hurikán Katrina je oproti nemu príjemný letný vánok, vládne u mňa spokojnosť. Hodnotenie:...
Report – Deadly Error Fest – Fuga – Bratislava – 02.11.2017
Druhý novembrový deň bola Bratislava dejiskom dvoch udalostí. Jedna prebiehal v klube Randal a druhá, nepochybne šialenejšia vo Fuge. Samozrejme, ja som si vybrala tú vo Fuge, predsa len mám radšej žánre, ktoré sa tu stretli dnes. Na pódiu sa vystriedal gore grind, death metal, modernejší death core a brutal death grind v podaní hlavnej hviezdy večera – Benighted. Vzhľadom na to, že sa akcia konala vo štvrtok a kapiel bolo až päť, pôvodný plán bol, začať už okolo 19:00, ako to už však býva zvykom, začiatok sa trochu posunul. Hneď pri vchode som stretla párik Rakúšanov, ktorých určite pozná každý, kto bol aspoň na jednom slovenskom alebo českom festivale. Ich prítomnosť zaručovala, že pôjde o poriadny koncert :). Určite aj na potešenie organizátorov sa začal klub celkom zapĺňať, pretože rady na pivo boli v hornom aj dolnom bare ešte pred začiatkom prvej kapely. Poznáte to, prvé kapely zväčša nemávajú veľa poslucháčov. Toto avšak neplatilo pre Urtikaria Anal z Mexika. Názov kapely asi každému naznačí, čo asi tak chalani môžu hrať, áno, je to gore-grind. Kapelu momentálne tvoria len dvaja ľudia – gitarista a spevák, bicie sú automatické. Práve bicích je trochu škoda, pretože určite sa nájde človek, čo by toto odbúchal a občas to bol pre mňa trochu rušivý element. Podobne ako aj na poslednom vystúpení, ktoré som videla, celý set začínal nejakou mexickou hymnou alebo jednoducho hudbou typickou pre Mexiko. Po nej sa samozrejme všetko rozbehlo a ľudia pod pódiom tiež neváhali. Samozrejme, kapela mala typické BDSM doplnky a asi v polovici setu sa spevák vyzliekol do plaviek. Pre niekoho možno negustiózne, pre iných zábavné, pre mňa osobne kus exhibicionizmu a odvahy (myslené samozrejme v dobrom). Za samostatnú kapitolu by som označila spev. Ten sa pohybuje v dvoch polohách, škreku a zároveň v hlbokom „prasacom“ kviku. Mne osobne sa viac páči ten hlbší vokál, keďže škrek je niekedy riadne chaotický. Inak je Urtikaria Anal proste klasický gore-grind, tuca-tuca, na ktoré buď máte náladu a vybláznite sa pri tom, alebo po 4 skladbe odídete. Na otvorenie a dobrú náladu však táto Mexická banda určite zafungovala. Prichádza však čas na o niečo vážnejšie melódie. Od gore-grindu sa totiž presúvame k death metalu v podaní českej kapely Lupara: The Widowmaker. Naposledy videné pred rokom v Prahe. Títo páni nám predviedli skladby zo svojej doterajšej tvorby, ktorá má na živo dobré grády. Death metal podľa mňa čerpajúci viac z americkej školy, pre mňa veľmi počúvateľná záležitosť. V tomto bode sa asi poslednýkrát zastavím pri zvuku. Pri všetkých kapelách tohto večera platil akcent na vokál a nástroje v úzadí. Buď si na toto nastavenie človek zvykne, alebo môže frflať celý večer. Pri...
Revenge Division pozastavujú svoju aktivitu!
Kapela Revenge Division, ktorá v priebehu posledných rokov patrila medzi najobľúbenejšie na Slovensku náhle ukončila na čas svoju činnosť. V tomto roku ešte stihli pod značkou Slovak Metal Army vydať album „The grey eminence“ a natočiť videoklip „The Tank“, ktorý mnohí označujú jeden z najlepších na Slovensku v tomto roku. Odohrali množstvo koncertov, hrali ich v rádiách a za posledný album získavali naozaj dobré recenzie. Hoci som na ich vystúpenie tento rok v Bratislave na ZLE JE feste hľadela trochu kriticky, verím, že si z týchto slov kapela snáď ťažkú hlavu nerobila :). Aj na tomto koncerte bolo totiž vidieť, že majú nemálo naozaj oddaných fanúšikov, ktorý im vždy verili a ich hudba ich oslovovala. Na svojej FB stránke oznámili už dávnejšie (25.10.) túto správu svojim fanúšikom nasledovne: „Ahojte všetci. Najbližšia správa nie je zrovna najpríjemnejšia a nie je príjemné ani ju písať, prejdime rovno k veci. Na najbližších koncertoch ktoré sme mali odohrať v Banskej Bystrici, Žiline a doma v Považskej, sme účasť zrušili. Na neurčité obdobie nebude možnosť vidieť Revenge Division naživo. Aktuálna situácia nám neumožňuje či už koncertovať alebo venovať sa RD v plnej zostave, takže úplne pozastavujeme aktivitu. Ďakujeme všetkým za podporu ktorú ste nám prejavili po vydaní druhého albumu, za všetky pozitívne reakcie a komenty. Veľmi si to vážime. Ďakujeme za obrovskú podporu nášmu labelu Slovak Metal Army a Ďurovi Harínovi, Michalovi Roháčovi, Alexovi Hricovovi a všetkým ostatným zinom a portálom.“ RD Aj napriek všetkému verím, že kapela bude pokračovať, len to asi chce čas. Držím palce ;) Osobnejšia výpoveď: https://simasumienkova.blogspot.sk/2017/10/revenge-division-zvesili-vlajku.html Odkaz na kapelu: https://www.facebook.com/revengedivision/ Zmienený Klip – The...
Laid to Waste – Mental Decay – Support Underground, 2017
Ani trochu neskrývam svoj obdiv k Support Underground a ku Koníkovi. Tak maličké vydavateľstvo a tak veľa, a hlavne, kvalitných albumov, čo stihnú behom roka vydať, to je až neuveriteľné. A ešte väčšinou aj podľa môjho gusta. To je aj prípad thrasherov Laid to Waste. Album síce vyšiel už v máji, ale kvôli sérií rôznych peripetií som sa k nemu dostal až teraz. Tak si ho priblížme. Najprv malé info o kapele. Laid to Waste vznikli v roku 2014 a album Mental Decay je už ich druhým štúdiovým albumom. Okrem toho ich diskografia eviduje ešte album Counterattack z roku 2015. Laid to Waste tvoria Zdenda Smrťák (basa, spev), Vojta Blackwild Černý (gitara), Sky Kobylak (gitara) a Ryan Mowbray (bicie). Artwork mi tak trošku pripomenul kultový animovaný seriál Metalocalypse, za prácou stoja borci z Profikomiks. Schválne, aké meno vám napadne po tom, ako dohrá jemné akustické intro skladby Reborn? Mne sa hneď v hlave rozozvučal King Diamond. Samozrejme, že hudba sa potom dostane do úplne odlišných vôd, ale ten úvod mi silne pripomenul kráľa hudobného hororu. Následne nám sluchovody ošmirgľuje ten najklasickejší speed/thrash metal, aký si viete predstaviť, v dobrom slova zmysle. Myslím, že čo sa týka vzorov, je tu badať inšpirácia Anthrax, Megadeth, Nuclear Assault a najmä Overkill, kde mi aj Zdendov spev veľmi evokuje istého Bobbyho Blitza Ellswortha. Z ďalších skladieb si ma podmanila najmä rock n rollom napáchnutá The Breaking Wheel. Myslím, že aj Lemmy by si spokojne podupával svojou koženou čižmou do rytmu. Ešte jedna vec, ktorá ma viac zaujala, sa nachádza pod číslom 5 a nesie názov Bells of Return. Ide o inštrumentálnu skladbu, ktorá sa dosť vymyká zvyšku albumu. Samozrejme, sú aj tu thrashmetalové pasáže, ale je výrazne melodickejšia a je tu cítiť dosť NWOBHM, najmä inšpirácia Iron Maiden. Záverečná časť je ako vystrihnutá z hitovky Hallowed Be Thy Name. Ostatok albumu si to drhne v speed/thrashových mantineloch vyššie spomínaných kapiel, ale vo veľmi chytľavom prevedení, takže viaceré skladby majú predurčené stať sa koncertnými stálicami. Konečný rezultát je u mňa teda pozitívny, čím viac takýchto kapiel, tým lepšie pre old schoolových maniakov, vrátane mňa. Hodnotenie:...
Report – XIII. Století, Gloom – 27. 10. 2017, Bratislava, Randal Club
XIII. Století, priekopnícka kapela, čo sa týka gotického rocku Česka a Slovenska, sa po dlhom čase predstavila aj slovenskému publiku. V pláne mali dva koncerty. Najprv si zobrali na paškál bratislavský Randal, deň na to potešili svojou prítomnosťou Banskú Bystricu v klube Tartaros. Ja som si zobral na starosť piatkový koncert v Bratislave. Do pozície zahrievača publika sa na oboch koncertoch pasovala sabinovská formácia Gloom. Banda fungujúca od roku 2001, aktuálne hrajúca v zostave Martin Pazdera (spev), Igor Tinak (gitara), Miroslav Maľcovský (basa), Barbora Petrášová (klávesy) a Radoslav Priputen (bicie, ex-Insepultus, Perversity), nám predviedla svoju verziu gotického metalu. Človek ani nemusí mať veľmi napočúvané, aby cítil v ich hudbe výrazný vplyv Fínov HIM. Ale je tam badať aj pach iných velikánov, The 69 Eyes, The Cure miestami, kamarátovi vedľa mňa nejaká pasáž pripomenula Paradise Lost, mne zase Amorphis. Keď si tieto prísady zmiešate a dáte na tanier pred seba, máte plne výživnú porciu Gloom. Partia nám teda naservírovala zmes z dvojice ich albumov Nostalgia a tento rok vydaného Catharsis. Po zvukovej stránke by som asi nemal veľmi čo vytknúť, aspoň čo sa týka Gloom. So zvukom mali problémy XIII. Století. Ale po poriadku. Po sete Gloom nasledovala česká legenda, kde príprava pódia zabrala, povedal by som, prekvapivo dosť času a zvukovka tiež trvala dlhšie. Takže avizovaný začiatok 21:20 sa posunul zhruba o 25 minút. XIII. Století teda odštartovali dvojicou skladieb z albumu Dogma – Kabarette Voltaire a Katakomby. A problémy so zvukom trvali aj počas nich, keď gitaru Petra Štěpána nebolo takmer vôbec počuť. Až myslím v tretej skladbe Transylvanian Werewolf sa zvuk ako tak dal do poriadku, ale ideál to stále nebol. No ale legendárni gotici nám namixovali pekný prierez ich kariérou. Mimo už spomínaných skladieb zazneli aj Upír s houslemi, Absinth, Elizabeth, Justýna či Karneval… . Nezabudlo sa ani na posledný album Intacto, z ktorého zaznela skvelá Phobia Nocturna. V prídavkoch prišlo ešte na dvojicu Fatherland a Rúže a kříž. Trochu mi je ľúto, že neodohrali moju obľúbenú Nosferatu is Dead, ale pri veľkosti ich diskografie je jasné, že sa proste na všetky pecky nedostane. Zaujímavé bolo aj sledovať kapelu na pódiu, kde samozrejme najväčšiu pozornosť na seba strhával svojou charizmou spevák a gitarista Petr Štěpán, jeho neustále gestá atď. Tak isto bola radosť pozerať aj na jeho brata, bubeníka Pavla Štěpána, na ktorom bola vidieť úprimná radosť z hry. U mňa teda po koncerte zavládla spokojnosť, predsa len to bola jedna z mojich obľúbených kapiel, ktorú som doteraz ešte nemal to štastie vidieť naživo. A myslím, že podobne spokojná bola aj väčšina návštevníkov slušne zaplneného Randalu. Za foto ďakujem Martinovi Mayerovi, viac fotiek...
Report – BelUSA Death Fest vol. 11– DK Beluša – 21.10.2017
Beluša, malá obec na Považí, ktorá bola už po jedenásty krát dejiskom veľkej udalosti. Raz za rok sa tu zíde množstvo slovenských aj zahraničných kapiel. Spočiatku sa táto akcia uskutočňovala v jarných mesiacoch, no už dosť dlhú dobu sa s ročnou pravidelnosťou koná vždy v októbri, ľudia si už na ňu zvykli. Aj napriek jedenásťročnej tradícii sa mi podarilo zúčastniť sa tohto podujatia po prvýkrát až v tomto roku. Súpiska zúčastnených kapiel sa ešte pred koncertom niekoľkokrát zmenila. Odpadli Depresy, kvôli zdravotným problémom jedného z členov, nezúčastnili sa ani pôvodný co-headlineri Aborted a v deň konania odpadli aj Švajčiari Carnal Decay. Aj napriek týmto zmenám bolo čo počúvať a nebolo toho veru málo. Dokopy osem kapiel, z toho štyri slovenské (TYPHOID, KILLCHAIN, SUBURBAN TERRORIST, BLOODY REDEMPTION), dve české (SHAMPOON KILLER, SPASM), jedna francúzska (DARKALL SLAVES) a jedna švédska (CUT UP). Inak povedané, pomenovanie BelUSA death fest, je naozaj výstižné, pretože to je naozaj malý outdoor festival. V deň konania koncertu vládlo typické sychravé a upršané jesenné počasie. Cestu som zvolila vlakom, ktorý po ceste nabral aj ďalších kamarátov a známych. Hoci sme prišli asi hodinu pred začatím koncertu, na mieste sa už kumulovalo množstvo ľudí. Vyzeralo to ako malý festival, všade skupinky ľudí, každá s dobrou náladou. Vo vnútri už boli rozbalené distrá, občerstvenie bolo pripravené a na pódiu sa už ozvučovala prvá kapela – Killchain. Keďže som sa na mieste nachádzala prvýkrát, môj záujem vzbudila aj budova. Dom kultúry v Beluši je typickou, trochu nadrozmernou stavbou z čias socializmu. Sála ponúka veľké množstvo priestoru, pódium nie je priveľmi vysoké a tak sa naňho dokážu dostať aj fanúšikovia. Nad sálou sa vypína veľký balkón, ktorý však nebol prístupný. Hoci Beluša nie je Praha alebo Viedeň, uvedené priestory sú podľa môjho názoru možno priestrannejšie a lepšie, ako niektoré veľkomestské sály. Desať minút po údere piatej hodiny sa spustila prvá skladba kapely KILLCHAIN z Košíc. Začalo sa teda načas. Z vonkajších priestorov sa po prvých tónoch dovalila väčšina ľudí, ktorí ako tak zaplnili priestor. Na prvú kapelu myslím slušne veľa divákov. Spočiatku ma zarazil až extrémne plechový a hrkálkový zvuk bicích, spev, ktorý bol v popredí, nástroje v úzadí. Po prvej skladbe sa bicie dali ako tak do poriadku a na zvyšné podmienky, ktoré si „nadiktovala“ kapela som si proste zvykla. Ako som už spomínala, veľkosť sály má svoje výhody, pretože som sa mohla dobre pohybovať a striedať miesta. Zažila som už množstvo tvárí Killchain, množstvo koncertov. Dá sa povedať, že každý bol iný a každý niečím špecifický. Tentokrát mali chalani zhoršenú pozíciu, pretože začínali ako prví. Gabi (spevák) sa snažil ľudí hecovať a čiastočne sa mu to i podarilo. Vždy...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (11.5.2026 22:00) 11. mája 2026
- Headbanger_FM (4.5.2026 22:00) 4. mája 2026
- Headbanger_FM (27.4.2026 22:00) 27. apríla 2026
- Headbanger_FM (20.4.2026 22:00) 20. apríla 2026
- Headbanger_FM (13.4.2026 22:00) 13. apríla 2026
