Report – Insomnium, Tribulation – 31. 3. 2018, Randal Club, Bratislava
apr01

Report – Insomnium, Tribulation – 31. 3. 2018, Randal Club, Bratislava

Zverejnené v apr 1, 2018

Zase je tu po roku Veľká noc. Veľkou nocou by sa dal označiť aj tento koncert. Do Bratislavy si to namierili severské úderky Insomnium a Tribulation. Keď som pred pár mesiacmi uvidel, že Insomnium prídu do Bratislavy, tak som trochu váhal. Keď som ich videl pred pár rokmi na Gothoome, tak ma vôbec nebavili ( či to bolo spôsobené ich výkonom, kde niektorému členovi nejako v tom čase zomrel otec, alebo to už bolo proste tým, že v posledný deň festivalu som bol zo všetkého unavený, už riešiť nebudem ), ale keď sa potvrdil ako support Tribulation, tak som váhať prestal a namieril si to už ani neviem koľký krát tento rok do hlavného mesta. Po ceste do klubu som so sebou naberal známych ako snehová guľa, takže bolo postarané aj o partiu. Možno by človek ani nečakal, že bude v Randali až taká plnka, ale okolo siedmej sa rad ťahal pomaly až niekam von. Kombinácia melancholických melódií a tohto počasia na ľudí zdá sa fungovala. S úderom ôsmej hodiny večernej prišli na rad Tribulation. Za zvuku búrky a stroboskopu, ktorý vytváral ilúziu bleskov ( ešte stále mi bliká pred očami ) sa do nás spustil príval ich temnej, za to podmanivej hudby. Tribulation by som opísal asi tak, že sú ako taká katedrála, kde základy tvorí povedzme black metal, na ktoré sú položené múry gotiky, strecha a veža je vyrobená zo zmesi hard rocku a psychedélie rokov sedemdesiatych. Aby toho nebolo málo na túto katedrálu padajú kvapky hororového dažďa. Naozaj by som si ich vedel predstaviť ako soundtrack k nejakému gotickému hororu, úplne vidím opustené sídlo, rozpadnutý cintorín, zlovestnú atmosféru nejakého prekliatia atď. (stačí si ale pozrieť niektorý z ich klipov ). No nechal som sa uniesť, ale dalo by sa to tak opísať. Bol na nich zaujímavý pohľad, ako štyria duchovia chopiaci sa hudobných nástrojov, ktorými sa snažili rozpovedať svoj smutný osud a tragickú smrť. Najmä Jonathan Hultén pôsobil dojmom posadnutej osoby, krútil sa ako v smrteľných kŕčoch a pomedzi to krotil svojich šesť strún. Ak sa nemýlim hralo sa z posledných dvoch albumov Children of the Night a Down Below, teda albumov, ktoré im urobili meno. Po zvukovej stránke som bol spokojný, takže koncert ako víno. Jedna vec sa mi na Obscure páči a to, že dodržiavajú presne časový rozpis. A tak podľa plánov sa o štvrť na desať v klube potemnelo a na pódium si svoje kroky namierila štvorica charizmatických Fínov. Aj dva roky po vydaní svojho posledného albumu, idú Insomnium turné na podporu tohto diela nesúceho názov Winter´s Gate. Prehrali ho v celej kráse, ale tak ide o koceptuálny album a zhudobnenie poviedky ich...

Čítaj ďalej
Teratoma – In the Inside… Reborn the Flesh, Immortal Souls Productions, 2017
mar31

Teratoma – In the Inside… Reborn the Flesh, Immortal Souls Productions, 2017

Zverejnené v mar 31, 2018

Nahnité falusy milovníkov chorobného death metalového zvuku, do pozoru! To sa španielska chcíplotina Teratoma dokotúľala k svojej reinkarnácií. Toto zhubné teleso ( teratom je vlastne druh nádoru… ) sa tu a tam vracia zo záhrobia, aby narobilo nejaký ten krapet bordel a zase zalezú naspäť do hrobu. Tentokrát im to hádam vydrží dlhšie, pretože nám predhadzujú šesť chodové meníčko nazvané In the Inside… Reborn the Flesh. Jediným novým členom na palube tejto bárky do stratena je basák Jose, inak sú tu členovia, ktorý si touto kapelou už nejaký ten čas prechádzali. Moje zvrátené ja, zaplesalo ešte predtým ako vložilo kotúč do mechaniky. Správne morbídny výjav z cintorína, kde sa ruka neboráka pýta na svet, má proste čosi do seba. Za touto krásou, ktorej rozumie iba vyvolená sorta ľudí, stojí Mosaeye Art & Design. Trošku mi ta scéna pripomenula kultový album od Grave You´ll Never See…, čo je samozrejme myslené ako pocta. No prejdime k sladkou hnilobou zaváňajúcemu obsahu. Rovnomenný prvý náhrobok In the Inside… Reborn the Flesh je inštrumentálnym introm, zrejme vysekaným z nejakého starého hororového fláku. Možno sa ale mýlim. Perverznosť zvaná death metal vystrčí svoje rohy v ďalšej stope, Taking Over Brains. Ak by som vám mal priblížiť na akú kapelu sa trošku Teratoma podobá, tak zostaneme v slnečnom Španielsku. Myslím, že je tam počuť Avulsed do istej miery, takže tie prívlastky, ktoré som spomínal vyššie, sedia ako panvové kosti nedomrlca v novučičkej rakve. Imponuje mi, keď sú členovia kapiel fanúšikmi hororov a tu to nie je inak. Čo sa týka The Brundlefly Project, zrejme netreba dodávať akým filmom od maestra Cronenberga sa amigos inšpirovali. Po textovej stránke by som vypichol poslednú krvavú škvrnu, počúvajúcu na meno Suffering. Také milé myšlienky umierajúceho, až sa mi vyronila slza. S mastným okom, pretože tieto veci žeriem, tak ako kyselina Votrelca, podlažia lode Nostromo. Po hudobnej stránke tu máme ale viac menej old school death metal s brutálnym vokálom a kde tu nám vyskočí aj nejaký tanečnejší grindový rytmus. Ak by som niekedy nedajsatan mal kapelu, niečo takéto by som sa snažil vyplodiť, he. Iba po zvukovej stránke mi trošku vadí nejaké chrčanie v pozadí, ale to je možno spôsobené mojimi slúchadlami, ktoré ten nápor už nezvládajú a poberajú sa na onen svet. Nikdy neviem, čo napísať do záveru. Ale vy, ktorým miesto červených a bielych krviniek prúdi v žilách slovné spojenie death & metal, budete spokojní. Tak ako moja maličkosť. Hodnotenie: 9,5/10...

Čítaj ďalej
Murder Inc. – Umlčen navěky – Support Underground, 2018
mar30

Murder Inc. – Umlčen navěky – Support Underground, 2018

Zverejnené v mar 30, 2018

Keď som si včera prečítal, že sa na scénu vracajú Vomitory, tak sa mi v tom ich ozname páčilo prirovnanie, že tak ako sa herpes vracia, tak sa vraciame aj my. No a po cca dvoch rokoch sa ku mne vracajú thrasheri z Berouna Murder Inc. a ich nový album Umlčen navěky. Schválne som si prečítal, čo som o nich vtedy napísal a za všetkým si stojím. Zo svojho thrashového postu neuhli ani o kúsok a to mi je sympatické. S novým albumom sa posunuli o kus dopredu zase. Aj zvuk mi príde lepší ako na minulom albume. Tak sa teda do neho zakusnime. Na úvod tu máme inštrumentálku 42 – 06 – 10, ktorá plynule prechádza do prvého smrtiaceho kusu Rozsudek padl. Ako som povedal vyššie, držia sa toho čo majú radi ako čert svojho kopyta. Extrémne hraný thrash s vokálom blížiacim sa niekde k blackovým škrekotom. Ako som minule povedal, že mi pripomínajú Nemcov Protector, tak sa mi tu teraz miesia aj black/thrashové bandy ako Desaster či Destroyer 666. Už minule ma bavila textová stránka a s tým sa nič nemení ani na novom albume. Pri Rozsudek padl zrejme netreba nejak zvlášt obkecávať o čom text je, mne ako veľkému fanúšikovi hororovej série Hellraiser urobili radosť so skladbou Na kusy roztrhán, kde sa mi pred očami rozohráva kultová scéna z tohto skvostu. K hororu pričuchli ešte v IV. druh, kde hororoví maniaci tak isto odhalia jeden podarený kúsok. V život jde dál sa v texte zaoberajú kritikou spoločnosti a je to myslím jediná skladba, kde sa trochu povolila noha na plynovom pedále ( teda ešte úvod Smrtihlav je kľudný ). Rozumej, strednetempá skladba na spôsob And Then There Were None od Exodus. Nasledujúca Arcifuck je môj najobľúbenejší kus albumu, nasratá vec ako sprievodca vo vlaku, v spacom vozni, keď máte náladu po koncerte ešte počúvať muziku ( vlastná skúsenosť…). V ďalších skladbách sa rozoberajú klasické thrashové, možno klišé témy ako napríklad v P.P.S., taký tradičný pohľad na to, čo sa deje na  koncerte. Ale všetko je to echt dobre zahraté, tak by pokojne mohli spievať aj Pec nám spadla a nevadilo by to. Ak by som mal ale porovnať tento album s mnou nedávno hodnotenými Kaar, tak mi na albume Murder Inc. príde, že skladby nie sú až tak výrazné jednotlivo, ale skôr držia dobre pokope ako celok. Čo nie je zlá vec, predsa len moje vzrušivé bradavky, milujúce death a thrash sú v pozore odkedy album pustím, až dokým nedohrá. Za pekným komiksovým artworkom stojí Boris z Catastrofy, myslím, že jeho štýl už je jasne rozoznateľný. Čo viac dodať? Už pri ich minulej recenzí som si...

Čítaj ďalej
Report – Čad, Malignant Tumour, Morna – 24. 3. 2018 – K Klub, Trnava
mar25

Report – Čad, Malignant Tumour, Morna – 24. 3. 2018 – K Klub, Trnava

Zverejnené v mar 25, 2018

Pred týmto koncertom som zažíval ten mučivý pocit byť strčený v práci na nadčase, kde ma už žrali mrle a klipkali mi kútiky úst aby som neposlal nadriadených do istých partií, viac ako inokedy. Preto som sa tešil na večernú hudobnú terapiu. Už pár dní pred koncertom dorazila správa, že thrashmetalisti Acid Force, na ktorých som sa osobne dosť tešil, sa nezúčastnia, kvôli chorému bubeníkovi. No škoda, ale na poslednú chvíľu sa podarilo zohnať náhradu v podobe kapely Morna. Keď si porovnám poslednú návštevu Čad v sprievode Catastrofy v máji minulého roku, tak teraz som zostal až trochu sklamaný po príchode do klubu. Vtedy stáli ľudia vonku, ktorí sa už do vnútra nedostali. Tentokrát sa tu okolo pol ôsmej potulovalo iba zopár jedincov. Začiatok bol stanovený na ôsmu hodinu, ale začalo sa o pol deviatej. Tým pádom som už čakal klasický prípad koncertov v tomto klube. Naozaj si nepamätám, kedy sa tu dodržal naposledy časový harmonogram. Kapelu Morna nemám nejak extra napočúvanú, tak som k nim prišiel ako taký skoro panic. Ich hudba je takým krížencom progresívneho rocku a melodického death metalu ala starý In Flames. No aj keď mi to príde miestami až príliš zložité, predsa len mám radšej priamočiarejšiu hudbu, tak musím povedať, že po tomto koncerte majú minimálne o jedného fanúšika viac. Nie náhodou si zahrali aj na legendárnom Wackene. Ale čo ma najviac bavilo, boli spevákove hlášky medzi skladbami, kde sa koncert menil na stand up comedy. Bolo nám napríklad oznámené, že ukážky z nového albumu sa nedočkáme, pretože sú (príde vulgarizmus) kokoti a ešte sa to nenaučili hrať. Chalani sa proste neberú príliš vážne, pritom hrajú dosť vážnu hudbu, ale tak to má byť. Celkom podarený set teda. Po dlhej prestávke a nazvučovaní sa dostavili na pódiu ostravskí mládenci Malignant Tumour a opäť sa pokračovalo v stand up comedy. Ale to bolo jasné každému, kto týchto borcov aspoň raz videl. A keď nie, stačí ich fotka a to ako si robia srandu zo všetkých metalových klišé, napriek tomu je metal to čo majú zakódované v krvi. Prefrčalo sa kariérou ich špinavého rock n rollu v štýle Motorhead ( grindovú verziu uvidíme onedlho v Bratislave ) a zazneli takmer všetky zásadné hity tohto ansámblu. Akurát, ak sa nemýlim vynechali hitovku At Full Throttle. Pred Saddam Hussein is Rock N Roll sa vybili Bilosovi vo vysielačke baterky, za čo si vyslúžil od Šimeka kritiku, ale prišiel čas na jeho básničku o orlovi, ktorou vraj vyhral nejakú súťaž na základke. Rád by som vám ju reprodukoval, ale bola strašne dlhá, tak ak ho niekde stretnete, vypýtajte si od neho túto recitačnú smršť. Bilos objavil druhé baterky, ale...

Čítaj ďalej
Recenzia – Day of execution – „Inevitable End“ – Neckbreaker records – 2018
mar17

Recenzia – Day of execution – „Inevitable End“ – Neckbreaker records – 2018

Zverejnené v mar 17, 2018

„Exekúcia“. Tohto slova sa každý poriadny človek bojí ako čert kríža. Keď vložíte CD „Inevitable End“ do prehrávača tak nastane deň exekúcie. Nie že by ste prišli o svoj majetok, ale vaša duša bude evakuovaná v prospech death metalu a konkrétne bulharskej kapele Day of execution. Chalani svoju existenciu započali v roku 2009 a v roku 2012 vydávajú svoj debut nazvaný „Dead Burning to Ashes“, ktorým sa dostáva do povedomia bulharského a európskeho metalového undergroundu. Ale prišiel rok 2018 a čoskoro bude na prehnitý zemský povrch vyvrhnuté nové dieťa, prinášajúce skazu, deštrukciu v podobe čistokrvného deathmetalu nazvané „Inevitable End“. Už ako napovedá názov albumu, chalani nás prevedú súčasným svetom plného chaosu, vojen, nenávisti a nezmyselných chybných krokov ľudstva, ktoré smeruje pomaly, ale istými krokmi ku nevyhnutnému koncu ľudstva! Samotné album obsahuje celkovo 10 skladieb o dĺžke cca 37 minút. Všetko otvára dojemné intro, ktoré sa postupne mení na devastujúcu silu. To čo nastáva od druhej skladby The beast of War je vraždiace, smrtonosné deathmetalové šialenstvo z rannej éry 90 rokov neskonalého rozmachu Death metalu. Zo začiatku mi to pripomenulo československú death metalovú legendu Krabathor, ale po chvíli už chalani nastoľujú svoj štýl a deathové smerovanie. 90 roky pre metal boli čarokrásne a dali nám množstvo skvelých kapiel, ktoré sú vzormi a môžem povedať aj bohmi pre mladú generáciu, ktorá okúsila tú hnilobu vychádzajúcu zo skladieb. Ako som písal zvuk na albume je z 90 rokov kde gitary drhnú nekompromisné riffy, ktoré šľapu a správne nasekané pre vytváranie death kompozícií. Pri sólach sa skvele dopĺňajú a všetko čo sa snaží prežiť reže a píli. Delostrelecká artiléria nezaostáva a tie klepačky sypačky sa valia ruka v ruke s gitarovými pásažami a dokončujú skazu. Aby dielo skazy bolo dokonané musí byť vypustený ešte jeden zver a to spevák Svetoslav, ktorý svojim smrtiacim growlingom, vyvoláva to najhnusnejšie zlo, aké sa nachádza na samom dne pekla a dielo skazy bolo dokončené. Skvelé frázovanie a dokonalý súlad s melódiou dáva tomuto album velikánsky potenciál na európskom poli Death metalu. Záver albumu patrí skvelému coveru od floridských bohov OBITUARY. DEATH METEAL JE VEČNÝ!!!!!!! Hodnotenie: 9/10 Pre MetalExpress – Rado S. „Inevitable End“ tracklist 1. Intro 2. The Beast of War 3. The Final Gift 4. Inevitable End 5. The Last Judgement 6. Lust For Gore 7. Legion 8. The Greatest Pleasure 9. Madness Unto Death 10. Back to One (Obituary cover) Day of execution: Plamen Petkov Drums (2009-present) See also: ex-Brainstorm, ex-Crystallnacht, ex-Immortal Discordia, ex-Abaddon Ivaylo Gradev Guitars (2009-present) See also: ex-Reichsradio, ex-Ablepsia Ivailo Mladenov Guitars (2009-present) See also: ex-Ablepsia, ex-Litera Theta, ex-Catalepsia, ex-Ezkhaton, ex-Imperium Infernal Svetoslav Vasilev Vocals (2009-present) See also: ex-Crystallnacht, ex-Reichsradio Momchil Karamichev...

Čítaj ďalej
Kaar – Svatej holokaust – Support Underground, 2018
mar17

Kaar – Svatej holokaust – Support Underground, 2018

Zverejnené v mar 17, 2018

Ako prvá kapela, z nazvyme to československej Big 3 ( Exorcizphobia, Kaar a Catastrofy, aspoň ja si ich takto volám od ich spoločného splitka ) prichádza s novým albumom Kaar a ich Svatej Holokaust. Aktuálna placka je už ich tretí album a rastú nám do krásy, kluci pražskí. Ale je to logické, pretože už nejaký ten piatok hrajú v rovnakej zostave, čiže Kouďák, Tomo, Ozz a Honzus. Na úvod zaznie inštrumentálka 1095 n.l., čo keď si zbežne prebehneme, je letopočet vyhlásenia prvej križiackej výpravy. Ale hneď v ďalšej skladbe, titulnej Svatej holokaust, to máme vysvetlené pekne po lopate. To je pecka ako hrom po všetkých stránkach, najmä zborový refrén sa bude krásne hulákať na koncertoch. Pri Cirkus, smích & sebevražda kapela zrejme citeľne, aj keď možno neúmyselne skopírovala riff od Debustrol a ich Svět co zatočí s tebou, ale skladba sa rozbehne neskôr do iných dimenzí. Hneď nasledujúci song Tančíme s démony, je jeden z dvoch mojich favoritov albumu (k tomu druhému sa ešte dostanem). A tu sa pekne ukázalo to, čo som spomínal na začiatku, čiže československá Big 3. Ako hostia si tu totiž zakrákajú Tom z Exorcizphobie a Boris z Catastrofy. Za skvelý refrén, pri ktorom hlasivky samovoľne idú na plné grády, musím pochváliť skladbu Město hříchu. No ale aby som sa dopracoval k tomu druhému favoritovi, tak je to záverečná Odraz zničené mysli. Paradoxne najpomalšia a najcitlivejšia vec. Možno preto, že textová náplň je taká dosť osobná a dotkla sa ma, keď sa na človeka valia problémy zo všetkých strán, ale to tu rozoberať nejdem. A myslím, že aj v tomto prípade sa podaril chytľavý refrén, borci majú na to zrejme dobrý patent. Chválim pekný artwork z dielne Jana Amosa Erbena. Štyri postavy si tu užívajú tak trochu inú poslednú večeru. Ďalším plusom je rodný jazyk, ale Kaar spievajú od začiatku v češtine, takže nič nové pod slnkom. Ale aby som iba nechválil, tak keď som tento album točil dokola na nočnej v práci, tak mi trochu vadil zvuk bicích, ale do toho som sa dostal. A za ďalšie aj keď je Tomov hlas ostrý ako Golonka ( čítaj žiletka ), tak je miestami trochu problém mu rozumieť. Album ako celok je výborný a rozhodne skvelý štart do ďalšieho roka pre Support Underground. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej