Report – High Purity – Dehydrated – Phrenelith – Břeclav – Piksla – 7.4.2018
apr15

Report – High Purity – Dehydrated – Phrenelith – Břeclav – Piksla – 7.4.2018

Zverejnené v apr 15, 2018

K niektorým veciam sa človek dostane úplnou náhodou. Takou náhodou bol aj tento koncert, na ktorý som sa dostala na poslednú chvíľu. Priznám sa, že som o ňom až do utorka (3.4.) nemala ani povedomie. Táto zostava bola lákavá, ale ako ubiehal týždeň, začala som sa zmierovať s tým, že sa sem asi nedostanem. Ako som už na začiatku písala, nakoniec som sa v tomto prihraničnom meste predsa len ocitla. Večer nám teda spríjemnili tri kapely – High Purity, Dehydrated a Phrenelith. Rada objavujem nové miesta a ešte radšej má menšie komorné koncerty, ktoré majú vždy svoju špecifickú atmosféru. Ja osobne som ešte na koncerte v meste Břeclav nebola. Klub Piksla už samozrejme existuje celkom dlho. Pravidelne sa tu konajú koncerty rôznych žánrov, takže pre miestnych nič výnimočne. Klub sa nachádza v blízkosti centra na hlavnej ceste smerujúcej na rôzne strany. Vchod je viac menej nenápadný, neupútal ma žiadny veľký banner, iba plagáty s pozvánkami na ďalšie akcie dávali tušiť, že je to správne miesto. Klub by som veľkosťou porovnala asi k ružomberskému klubu Nové Korzo. Nie je teda veľmi veľký, zmestí sa sem odhadom len okolo 200 ľudí. Pódium je len trochu vyvýšené, takže kapely majú takmer priamy kontakt s účastníkmi. Za pódiom sa nachádzali drevené stoly a lavice a celý priestor bol nefajčiarsky. Do klubu sme prišli okolo siedmej a už sa tu pohybovalo celkom dosť ľudí. Privítala som sa známymi, prehodila pár slov…Prvá kapela sa začala pripravovať na pódiu, avšak vyskytli sa menšie technické problémy, ktorá sa našťastie vyriešili. Začiatok sa avšak tým pádom trochu posunul až na deviatu hodinu. Vydýchla som si, že nejdem vlakom alebo autobusom. To by som toho veľa z večera nemala. High Purity som mala možnosť počuť do dnešného večera iba jedenkrát na Fekal party v Prahe. Kapela vystupovala myslím už ako druhá v poradí, v najväčšom teple a ich koncert bol poznamenaný (ako aj ďalších kapiel) dosť zlým zvukom. Pamätám si, že som nebola vtedy veľmi uchvátená muzikou, ale ako píšem, bolo tu niekoľko faktorov, ktoré prvému dojmu vôbec neprospeli. Dnes sa na pódium postavila táto štvorčlenná zostava a zapôsobila na mňa v úplne inom svetle. Nedá sa povedať, že by zvuk bol nejako úžasne vyladený, ale na tieto priestory som bola spokojná. High Purity spojili dohromady dravosť grind-core a zároveň sa postarali aj o death metalové a progresívne momenty. Vokál je v tejto kapele aspoň z môjho pohľadu výrazný element, nakoľko to nie je klasický growl, kde čas od času nerozumieť ani slovo, ale naopak má zaujímavú farebnosť a prechádza skôr do screamov. Texty sú napísané po česky a tým pádom dodávajú celej hudbe nevšednosť, hlavne pre človeka, čo...

Čítaj ďalej
Phylactery – Aeber – Support Underground, 2018
apr15

Phylactery – Aeber – Support Underground, 2018

Zverejnené v apr 15, 2018

Pri debutových albumoch, ktoré sa mi dostanú na recenziu, zvyknem byť ohľaduplnejší a privieram oko, ak nie je niečo úplne tip – top. Ale potom plesknú predo mňa prvotinu Aeber od Phylactery a tu nemusím privierať nič. Ak by všetky kapely, začínali na takto vysokej úrovni, tak žijeme v dokonalom svete. Ale pekne postupne. Phylactery sú kapelou z Brna a cesta ich hudobnou dráhou sa začala v roku 2014. Zostava je teda nasledovná : Aleš Seth Krupica ( spev ), Tomáš Melichar ( gitara ), Dominik Kure ( gitara ), Mirek Hanák ( bicie ) a Jan Blaha ( basa ). Nedajú sa nejak výrazne zaškatuľkovať, je to proste death metal vo viacerých jeho podobách. Každý song dýcha tak nejak svojim vlastným životom, čo robí tento album nesmierne pestrým. Pritom je zaujímavé, že albumom sa preplieta istý textový koncept. Dalo by sa povedať trošku brutálnejšia love story. Album nám dá hneď na úvod poriadnu ranu do tváre, ako Mike Tyson v jeho najlepších rokoch. Žiadne intro, rozohranie a neviem čo. Priamo útok na kladivko, nákovku a strmienok. Tento atak nesie meno Descent Into Madness. Nejde tu ale o nejaké extra rýchlostné preteky, ale o premyslenú skladbu, ktorá pri ďalších a ďalších počutiach odkrýva nové vrstvy, ale tak je to na celom albume. Ako som spomínal tú pestrosť, tak si skúste pustiť Nighfall a schválne, čo vám pripomenie spôsob spevu. Mne hneď vybehol na rozum Dethklok a ten animovaný klip Batmetal, ktorý zrejme väčšina z vás pozná. Nemenej zaujímavým trackom je Forest Eternal. No povedzte, kedy ste naposledy počuli od death metalovej kapely baladu? Ešte by som rád upozornil na The Grand Abomination. V prome na tento album, je písané, že Phylactery vo svojej hudbe kombinujú viacero prvkov, medzi nimi aj slam. No popravde na celom albume veľa slamových pasáží zrovna nie je, ale práve v The Grand Abomination je to zrejme skutočne aj počuť ( slamová pasáž vyskocí ešte v Under the Red Sun, pozn. red. ). Skôr sa albumom prelína technická odnož ( nielen ) death metalu. Vplyvy Suffocation, Dying Fetus v kombinácií s deathcorovými kapelami, ale sú tu aj také miesta, ktoré pripomenú Meshuggah, či The Dillinger Escape Plan. Preto, tak ako sa robí zemiakové pyré zo zemiakov, mlieka a masla, tak presne tak tvoria základ hudby Phylactery vyššie spomenuté death legendy a technické hviezdy metalového neba. Slam je tu v pozící takého muškátového orechu, presne ako v tom pyré. Jeho úlohou je rozšíriť paletu chutí. Toľko z deathmetalovej gastronómie. Zvuk albumu je čistejší ako laboratórna skúmavka. V brnenskom štúdiu Sonidos si dali naozaj záležať. Čo sa týka obalu, tak keď som ho zbadal ešte dávnejšie predtým...

Čítaj ďalej
Report – Kvelertak, Čad, Sibiir – 4. 4. 2018, MMC, Bratislava
apr10

Report – Kvelertak, Čad, Sibiir – 4. 4. 2018, MMC, Bratislava

Zverejnené v apr 10, 2018

“Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť”. Prapodivná hláška z prapodivného seriálu Twin Peaks, sadla na tento večer. Nórski milovníci operencov, počúvajúcich na latinský názov Strigiformes sa zastavili po prvý krát na Slovensku, kam si odskočili z turné s Metallicou. Ako support sa predstavili ich krajania Sibiir a domáci Čad. Zostava pre mnohých zrejme lákavá. V tento istý deň prebiehal dolu v Randali aj koncert Uada a Furia, takže aj keď ide o diametrálne odlišné štýly, fanúšikov si žiaľ tieto dve akcie navzájom kradli. Kvôli môjmu brutálne nabitému programu v ten deň som nevedel, či stihnem vôbec aj začiatok koncertu, ale kedže som sa naháňal, prišiel som ešte s poriadnym predstihom. Vybavil som si všetko potrebné a prišiel do sály, kde to ale okolo pol ôsmej zívalo prázdnotou, napriek tomu, že koncert mal začať o trištvrte na osem. Pre naozaj hŕstku fanúšikov začali bez zbytočných slov svoj set Sibiir. Zo základky si pamätám, že Sibír je časť Ruska, ale svoj Sibiir má aj Nórsko. Tento nórsky však nebol chladný, ale snažil sa fanúšikov rozpalovať. Satanžiaľ, aj napriek nespornej snahe sa im to nepodarilo. Nasadenie bolo u nich značné, ale nech som sa snažil akokoľvek, ich hudba ma proste nebavila ani trochu. Ich skladby mi prišli takmer všetky na jedno kopyto. Možno posledná bola niečím iná. Jediná vec, čo ma oslovila bol bubeník. Páčil sa mi jeho štýl a technika. Ale po koncerte som na nich počúval viac – menej chválu. Nuž, sto ľudí, sto chutí. Po chvíli sa dostáva na vavrínovými vencami, soškami Radio Head Awards a neviem čím všetkým ovenčenými, Čad. Už v trojici, ale stále bez Bašky, za to s Hulom ako basgitaristom. Na rozdiel od ich aktuálneho tour s Malignant Tumour a Acid Force sa hrabalo o čosi viac v archíve ( na tour hrajú celý nový album + pár overených songov ), ale vytiahlo sa aj niekoľko peciek z posledného albumu Bastard. Tento album bol síce ocenený ako najlepší album za minulý rok, ale mne nejak veľmi pod kožu nevliezol. Preto som bol rád za staršie veci. Ale ich set mi prišiel nejako dlhý a ani typické Pištove kecy medzi skladbami ma nejak nechytili. Možno som ich už len presýtený. Predsa len ich vidím častejšie, ako môj rozbitý pohľad každé ráno v zrkadle. Pod pódiom sa ale aj strhol kotol a ľudí výraznejšie pribudlo, takže moje “remcanie” je zbytočné. O desiatej sa zhasli svetlá a na pódium si to za tónov Apenbaring nakráčala nórska skvadra Kvelertak a spevák Erlend Hjelvik s vypreparovaným exponátom z kabinetu prírodopisu na hlave. Tej sove tentokrát aj svietili oči. Neviem síce ako to má pôsobiť, ale na mňa to...

Čítaj ďalej
Symfobia vyrukovala s novým videoklipom ku skladbe Človek
apr05

Symfobia vyrukovala s novým videoklipom ku skladbe Človek

Zverejnené v apr 5, 2018

Symfobia vo svojej prvej slovenskej skladbe Človek so silným odkazom. Návrat k človeku v časoch prekvitania „fejku“. Nitrianska symfonicko-metalová kapela Symfobia nahrala svoju prvú skladbu v slovenčine. Súčasťou skladby je aj gitarové sólo Jimmyho Cimbalu, ktorý je prvým hosťujúcim hudobníkom, s ktorým kapela od svojho vzniku vôbec spolupracovala. Nová skladba Človek podáva obraz dnešnej spoločnosti plnej prázdnych fráz a pripomína to, čo je naozaj dôležité. Text napísala speváčka Erika na hudbu k už existujúcej piesne v angličtine – From the Ashes a do veľkej miery je inšpirovaný, ako sama vraví, momentálnou stratou hodnôt a slušnosti, kde poznanie a láska sú zatienené túžbou po moci a chamtivosti. Hlavný odkaz piesne sa nesie v duchu prebudenia a v snahe vyvarovať sa chybám, ktoré ľudstvo opakovane pácha. Človek má viac dôverovať svojej intuícii a srdcu a nezabúdať, že iba láska napraví chyby tam, kde niet viac poznania. Videoklip sa natáčal v štúdiu Jimmyho Cimbalu v Seredi a to rovno pri nahrávaní skladby. Symfobia momentálne dokončuje svoj druhý album, na ktorom fanušíkovia nájdu aj spomínanú, a ich zatiaľ jedinú, slovenskú skladbu Človek. Tlačová správa Symfobia Kontakty na kapelu: https://www.facebook.com/Symfobia/ http://symfobia.sk/...

Čítaj ďalej
Report – TRIVIUM+POWER TRIP+VENOM PRISON – MMC klub, Bratislava – 28.03.2018
apr03

Report – TRIVIUM+POWER TRIP+VENOM PRISON – MMC klub, Bratislava – 28.03.2018

Zverejnené v apr 3, 2018

Asi nie je náhoda, že práve TRIVIUM z floridského Orlanda a POWER TRIP z Dallasu zdieľajú pódiá na spoločnom európskom turné. Aj keď ide o žánrovo rozdielne formácie, obe kapely vydali minulý rok skvelé dosky, ktoré boli pozitívne hodnotené hudobnými kritikmi po celom svete. A práve táto rôznorodosť prilákala dnes do bratislavského MMC-čka  množstvo fanúšikov z oboch hudobných táborov. Support týmto dvom formáciám robilo mladé zoskupenie VENOM PRISON, ktoré otváralo aj celý dnešný program. Hudobníci pochádzajúci z anglického Južného Walesu sa na scéne objavili len prednedávnom (2014) a na konte majú zatiaľ jedno EPko a debutový album „Animus“. Síce majú na webe žánrové označenie death metal hardcore, ich surová a nasratá produkcia občas hraničí s grindcorom a nájde sa tu aj mnoho sludgových či blackových prvkov. Po vypočutí debutovej nahrávky som šípila, že dnes sa máme na čo tešiť, ale VENOM PRISOM žiaľ trochu utrpeli postavením otvárajúcej kapely večera čo sa týka zvuku, počtu fanúšikov a odozvy publika. Ale keďže hrajú dá sa povedať chaotickú zmes kadečoho s občasnými pomalými atmosferickými pasážami, radi väzbia, no proste ponúkajú dobre organizovaný chaos, tak to s tým zvukom nebolo najhoršie. Z pódia šla poriadna zloba a to hlavne prostredníctvom vokalistky Larissy, ktorá v hrdle neukrýva žiadne zlato, ale poriadne železo. A k tomu ešte poriadne špinavé, či už ide o hlboké growly alebo vysoké ukričance, z úst jej šiel obzvlášť hnusný vokál. Taký, aký milujú hlavne oldschoolisti. Aj keď sa mi zdalo, že kapela hrá všetko s prehľadom, ich vystúpenie bolo dynamické, akosi mi to celé znelo veľmi chaoticky a nedávalo to dokopy zmysel. Márne som hľadala záchytný bod. Občas som zaznela vynikajúcu pasáž, ale asi aj ten nie dokonalý zvuk spôsobil, že to nevytváralo súvislý celok. Ich muzika obsahuje veľa zaujímavých pasáží a momentov, ale asi ešte potrebujú čas na poriadne stmelenie. Mohlo to byť priestorom, zvukom, momentálnym rozpoložením, lebo debutový album určite stojí za vypočutie, takže VENOM PRISON po prvom koncerte určite nezatracujem. Mnohými ospevovaný POWER TRIP si isto zaslúži veľké pódiá, ale čo sa týka budovy YMCA viac by som si ich vedela predstaviť na skromnejšom randalovskom stejdži. Svojím druhým dlhohrajúcim albumom „Nightmare Logic“ posadili na zadok mnohých fanúšikov oldschool žánrov, či už hovoríme o death metalovo, thrashovo, či crossoverovo ladených priaznivcoch. Priznám sa, ja som dnes prišla viac-menej kvôli týmto maniakom do starej školy. Riffy ostré ako britva sa nám zarezávali do mäsa v strednom aj rýchlom tempe a crossoverové sekačky hneď od začiatku ich setu vyprovokovali v MMC-čku hromadný mosh. Aj keď kapela vyzerala byť v plnom nasadení, vokalista Riley sa dostával do varu pozvoľnejšie, zo začiatku pôsobil ako po mierne prehýrenej noci, len tak sa motal po pódiu. Ale jeho vtipné vsuvky medzi skladbami a neohrabané inštalovanie červenej ruže, ktorú si vyslúžil od slečny z publika na stojan mikrofónu to všetko prekryli. Miestami bolo vtipné...

Čítaj ďalej
Reportáž – Pressburg Black Death Fest – Bratislava – Randal Music Club, 23.03.2018
apr02

Reportáž – Pressburg Black Death Fest – Bratislava – Randal Music Club, 23.03.2018

Zverejnené v apr 2, 2018

Pressburg death fest bol ohlásený zhruba pol roka dopredu a tak si každý mohol v kalendári poznamenať dátum aj vyhradiť čas. Hoci mala akcia názov black death fest, toho death metalu tam naozaj veľa nebolo, gro tvorila skôr black metalová tvorba. Zato black metalové odnože sa tu stretli v rôznych podobách a počas večera bolo možné počuť rozmanité podania tohto čierneho kovu. Nestáva sa tiež často, že do našich končín zavítajú dve ukrajinské kapely, a dve skupiny z východného Slovenska. Organizátori pridali aj jednu skupinu z Čiech a na záver odohrala aj kapela z Rakúska. Tento report bude obohatený o dva pohľady na celú akciu. Report teda uverejňujem najprv v mojom znení a pod ním nájdete report od autorov – B. a Mirisa. Hoci niekoľko hodín pred začatím akcie bol ohlásený presný program, okolo siedmej, kedy mala vystúpiť prvá kapela sa ešte nič nedialo. Chvíľu potrvalo, kým sa s miernym omeškaním postavili na pódium jediní zástupcovia death metalových melódií – Mordum. Po reinkarnácii a vydaní nového albumu sme sa dočkali po dlhom čase ich vystúpenia v Bratislave. V súčasnosti kladú dôraz hlavne na prezentáciu tvorby z posledného albumu a nebolo tomu inak ani tento večer. Chalani rezali svoj svižný death metal zaradom, bez dlhších predslovov. Keďže som kapelu videla relatívne nedávno v Liptovskom Mikuláši, môžem v krátkosti porovnať tieto dve vystúpenia. Bratislava poskytla Mordum väčšie priestory, tým pádom aj veľkorysejší zvuk. Lepšie vyzneli hlavne jednotlivé party gitár, pochváliť treba aj rozmanitosť polôh vokálu a samozrejme presné bicie Roba Kuzmu. Predsa však mi chýba bass gitara, ktorá dodávala hudbe väčšiu hĺbku. Ku staršej, no zato veľmi úspešnej ranej tvorbe z albumu Systems sme sa vrátili v skladbe „The needle“, ktorá odznela ako posledná. Niekedy v strede setu sme okrem nových skladieb z albumu „And what is the truth?“ mali možnosť vypočuť si ešte jednu starú pieseň zo Systems s názvom „It stinks from your mouth“. Mordum ako prvá kapela mala síce dostatočné publikum, no predsa sa prejavoval klasický syndróm prvej kapely, kedy sa ešte väčšina ľudí drží v úzadí a len pasívne vníma hudbu. Za mňa však výborný začiatok. Pomerne rýchlo sa na pódium postavila jediná kapela z Česka, Degoryen, ktorá aspoň z môjho pohľadu tento večer povýšila show nad hudbu. Dvaja členovia mali na sebe natiahnuté mníšske rúcha, nechýbali warpainty, nechýbali náramky s klincami, výzorom by trhli nejednu hviezdu black metalového neba. Horšie to už bolo s hudobnou produkciou. Zo začiatku sa mi vôbec nepozdával zvuk, pretože nástroje dohromady zneli ako jeden veľký hluk. Nedala sa rozoznať basa od gitár, jedine spev sa ako tak prebíjal cez túto zvukovú masu. Keď už spomínam tú show, to čo sa nepodarilo...

Čítaj ďalej