Act on Disputes – Raw Display of Violence – Slovak Metal Army, 2017
V poslednom čase mi tu nejak na recenziu začali pristávať kapely hrajúce modernejšie znejúce odnože tvrdej hudby. Z donútenia sa ich asi aj naučím mať rád. Samozrejme v dobrom slova zmysle, ani jeden z tých albumov, ktoré sa ku mne z týchto žánrových zákutí dostali nebol zlý a v každom som si aj ja ako skôr milovník old school death metalu našiel čosi čo ma zaujalo. Mám tu teda pred sebou zrovna teraz album Raw Display of Violence od novomestskej kapely Act on Disputes. Borci začali robiť rámus v roku 2014 a toto je ich prvotina obsahujúca 5 skladieb. 5 skladieb, 5 členov takže si ich predstavme – Tomáš Ježo (vokál), Adam Švarko (gitara), Jojo Malina (gitara), Frederik Šimon (basa) a Pavel Holec (bicie). Parta hrá deathcore po vzore dajme tomu Carnifex, Thy Art is Murder a podobných kapiel, ale zabrúsi aj do iných zákutí, ktoré ich robia originálnymi. Ako som už spomínal, tak album tvorí 5 skladieb, takže sa ani nenazdáte a album dohrá. Takže ho nie je problém otočiť niekoľkokrát za sebou. A to ešte štvrtá skladba Deliverance je inštrumentálka, ale za to veľmi podarená, melodická vec. Eraser, ako úvodná vec sa k vám doplazí pomaly z ticha, za jemného vybrnkávania a následne sa do vás zakusnú breakdowny a brutálny vokál, presne ako tá milá zubatá rybička z filmu Čeľuste. Najsilnejšími projektilmi sú zrejme Kingdom of Dirt, striedavé tempá a sólujúca gitara, no a posledná Raw Display of Violence, ktorá sa nesie vo svižnejšom tempe, dočkáme sa tu aj čistého vokálu a ide z nej povedzme až taký nu-metalový feeling. Zvuková stránka je zvládnutá myslím na jednotku, zvuk má grády a moje reproduktory si užili slušný telocvik, keď som čarovný gombík stočil poriadne doprava. Apropo nahrávalo sa v štúdiu Blazy Records v Hlohovci (zdravím Hlohovec, no čo, človek môže byť raz za čas aj lokálpatriot). A jeden dodatok, ktorý je uvedený v booklete, bicie nahral Johny Vetrík, aby som ho neopomenul. Keď som spomenul booklet, tak obal zdobí pekná kresba zjazvenej hlavy nejakej neboráčky. Inak chalani ma pobavili tým ako sami opísali svoju hudbu, takže ich zacitujem: “Drevorubské beaty, v sumáre viacej strún ako na harfe, hutný zvuk a vokál ako z bitúnku. To je Act on Disputes, poctivý novomestský groove/deathcore so zvukom čo ti rozdrtí vajcia a roztvorí anál!” No len chcem podotknúť, že moje dva guľaté poklady zostali nerozdrvené a tak isto môj milovaný otvor zostal na pôvodnej úrovni. Takže album môžem odporučiť, zdravotnej ujmy sa po ňom báť nemusíte. Hodnotenie:...
PHYLACTERY – moravské smrtiace komando sa ustajnilo u Support Underground
PHYLACTERY – „Aeber“ CD-DIGIPACK (24.2.2018) Extrémní metalové tornádo ženoucí se z moravské metropole, přichází s naprosto zničující kolekcí jedenácti kapitol rozmetajících drtivou silou vše, co se postaví do cesty. Kvinteto umě kombinuje prvky smrtelného řemesla infikované těžkotonážními slamovými riffy, tedy spojení přibližující naprostou apokalypsu!!! Debutový zářez „Aeber“ si v ničem nezadá se světovou produkcí a dává vzpomenout na pionýry svojí doby, kteří dosáhli věhlasu i za hranicemi naší země. Skvostný grafický koncept pochází z dílny portugalského umělce Pedra „Lordigana“ Seny. Skladby: 01. Descent Into Madness 02. The Contract 03. …of August 04. Diablo Code 05. Confessor 06. The Grand Abomination 07. Nightfall 08. Forest Eternal 09. Asylum 10. Under The Red Sun 11. Acolytes Of Plague Studio: Sonidos www.sonidos.cz Mix & Master: Zdeněk Ondráček Graphics: Pedro „Lordigan“ Sena www.facebook.com/PedroSenaLordigan PHYLACTERY: Aleš Krupica – Vocals Dominik Kuře – Guitar, Vocals Tomáš Melichar – Guitar Jan Blaha – Bass Miroslav Hanák – Drums Facebook: www.facebook.com/phylacteryband Bandzone: www.bandzone.cz/phylactery Spotify: open.spotify.com/artist/0yAYE0iFmMkNqxbwXDW7y5?si=Eerj6xfTRz-eLSBgy5htQA Objednávejte na:...
Hnisavý Proces – Zahnívanie spoločnosti – Slovak Metal Army, 2017
Hnisavý Proces, kapela, ktorá vlastne vydala iba jedno demo a potom sa po nich zľahla hladina metalového podsvetia. Pre mladšie ročníky, ku ktorým sa vlastne radím aj ja (porevolučné decko), boli vlastne neznámym pojmom. Ale keďže ja sa rád prplám v undergroundových archívoch, potešilo ma to, že sa Slovak Metal Army rozhodli toto ich demo oprášiť a vydať v celkom reprezentatívnej podobe. Ten, kto čaká krištáľovo čistý zvuk a podobné veci, ktoré sa teraz tak proste čakajú od kapiel, ktoré už vydajú nejaký ten nosič, tak by sem ani nemal vôbec zablúdiť. Naopak, uši tých, ktorí majú radi špinu, bordel a smrad sálajúci z reproduktorov, po vložení tohto disku do mechaniky, budú vydávať aplaus ako pri odovzdávaní Oscarov. O čo tu vlastne ide? No Hnisavý Proces sa honosia prezývkou slovenskí Napalm Death a toto prirovnanie sedí ako už to povestné hačadlo na misu. Napalm Death v období prvého albumu Scum, ibaže ešte s oveľa kanálnejším zvukom, ktorý naozaj znie ako keby bol nahrávaný u babky v špajzi, resp. aby sme sa aspoň trochu držali lyrickej stránky, tak na patológií pri mrazákoch. Celkovo album obsahuje dvadsať zárezov skalpelom do torza, aj keď tu máme intro, outro a cover už spomínaných Napalm Death, song Instinct of Survival. Niektoré názvy songov možno vyvolajú úsmev ako napríklad Ritný otvor, Zatuchlé výpary či Zabalený v hovne. Ale ja takéto “libústky” mám celkom rád a baví ma to. Týchto dvadsať stôp natlačených do cca pol hodiny ubehne rýchlo ako fľaša vodky dolu krkom alkoholika a ja sám som album otočil niekoľkokrát za sebou. Príjemne sa mi napríklad pri tom varí. Ako som mal nedávno výčitky k bookletom z dielne Immortal Souls (Slovak Metal Army funguje vlastne súbežne, ak by náhodou niekto nepostrehol ešte…), tak tu u mňa zavládla spokojnosť a taká nostalgická náladička, staré fotky, zrejme pôvodný obal, niekoľko slov Jozefa Kytosha Kytu k začiatkom s takouto extrémnou hudbou a podobne. Takže krvavý pahýľ hore za to. A celkovo aj za to, že niekto dokáže v dnešnej dobe oprašovať prach z tých najzapadnutejších kútov undergroundu. Tentokrát sa s dovolením zdržím hodnotenia, nebolo by to myslím tak úplne...
Recenzia – Ellenséges Gombóc – Six, six, six, unwillingly given figs – 2017
Už ste niekedy mali šialenú, alebo len možno podivnú myšlienku, či nápad, ktorý ste sa rozhodli realizovať? Myslím si, že až tak veľa vás, ktorí ste sa ju rozhodli realizovať nebude, ale minimálne sa nájde osem ľudí, ktorí sa jedného dňa stretli a vymysleli Ellenséges Gombóc. Človeka zmätie už samotný názov. Myslíte si, že ide o maďarskú skupinu? Ste na omyle, pretože táto kapela pochádza z Čiech, z mesta Jihlava, alebo ako majú sami napísané – Ji-had-hlava. Názov mi google translator preložil ako – „Nepriateľské knedle“, ale keďže neovládam maďarčinu, nedala by som za to ruku do ohňa. Mne osobne toto pomenovanie evakuovalo nejaký grindcore, alebo dokonca gore-grind, čo som opäť strelila vedľa :). Tým sme sa dostali k otázke, čo vlastne táto skupina hrá? Tu sa opäť dostávam do úzkych zákutí, pretože sa nedá na túto otázku presvedčivo odpovedať. Asi najlepšie hudbu vystihli samotní tvorcovia, ktorí to avšak zobrali celkom žartovným spôsobom. Vychádzajúc z informácií na stránkach hrajú regresívny banánový metal, rural jazz, groove grind-core, špajzový black metal, glam slam atď. V skratke, je to zmes avantgardy, death metalu, grind-core, jazzu, funky, latino, heavy metalu, ale asi najlepšie by ich štýl mohlo vyjadriť slovo „experimentálny“(metal). Proste tu nájdete zmiešaný poriadny hudobný guláš :). Album s názvom Six Six Six Unwilligly Given Figs vyšiel v decembri 2017 a ku mne sa zatiaľ dostala len digitálna verzia. O cover sa postaral Milan Mátl a perfektne vystihuje celý album. Nájdete tu 11 skladieb a počúvať o kuchynských drámach budete 29 minút. Na tvorbe tohto diela sa podieľalo pomerne veľa ľudí a nedá mi nespomenúť, že tu hosťuje ako spevák Vein, známy aj z účinkovania v skupine Holotropic. Na albume sa avšak podieľali aj ďalší hosťujúci muzikanti napr.: Gitarista Jakub Hubička (Liquid Space 9) – ktorý dodal sólo do songu „Pickle Mafia“, Radek Vorlíček a Milan Vondrák na dychové nástroje (trumpety, barytonový saxofon) a akordeon, Marek Valentíny (basa), Julie Pádivá (ženské vokály) a Milan Mátl (bící, basa, kytary,doprovodné vokály). Fuh, skončili sme účinkujúcimi. Za všetky brokolice sveta určite stoja slová a vlastne aj samotné názvy skladieb ako Veggie wars, Kitchen drama, John Broccoli“, odrážajú, čo asi môžete čakať. Hoci slová môžete sledovať napríklad aj v klipoch na kanály Youtube, je trochu škoda, že nie je printová verzia, kde by sa dali texty hocikedy vytiahnuť a čítať. Tu je aj jedna z mojich mála výčitiek, nakoľko spev nie je vždy úplne dokonale rozumieť a tým pádom by sa texty pri ruke aj zišli. V každom prípade väčšina textov asi vyrobí úsmev na tvári snáď každému. Tento projekt je teda príznačný veľkou dávkou humoru, až paródie. Čo sa týka hudobnej náplne, niektoré skladby sa...
Nový český projekt Martians sa predstavuje s prvým singlom
Conjuring – tak se jmenuje první singl nového projektu MARTIANS, který tvoří Martin ‚Spacosh‘ Peřina (kytary, virtuální nástroje, jinak Between the Planets, Elbe, Sousedi,..) a Martin Schuster (kytary, basa a zpěv, jinak Face the Day,ex-Mindwork). „Tato skladba začala vznikat jednoho rána, kdy jsem se vzbudil se zajímavě temnou melodií v hlavě. Ta tvoří úvodní motiv skladby. Původně jsem si jí ale představoval v úplně jiném aranžmá .Na to jsem začal nabalovat další nápady a kostra skladby byla poměrně brzy hotová. A když přišla se Spacoshem řeč na společný projekt, hodil jsem ji do placu.Spacosh začal přidávat další vrstvy, některé pasáže se pozměnily a Conjuring dostával jasnější obrysy. S finalizací bicích partů nám pomohl Filip Kittnar (bubeník Between the Planets, Face The Day) a na mix jsme skladbu poslali Ecsonovi Waldesovi.Myslím, že zvlášť povedený je artwork z pera Gustavo Sazese, který krásně vystihuje úvodní pasáž textu ‚away, our stubborn minds are flowing‘.“ dodává k novému singlu Martin Schuster.MARTIANS chápou jeho protagonisté jako hudebně neohraničenou ptatformu a v tomto kontextu je možné od nich v budoucnu cekat všelicos .. Text Martians Skladbu je možné poslechnout na těchto odkazech: YouTube: Bandcamp: https://martiansband.bandcamp.com/track/conjuring Bandzone:...
Report – ZORNHEYM – DEHYDRATED – ŽRIEBÄDLO – GHUSA – British Rock Stars – Bratislava, 10.2.2018
Loud Farm začína tohtoročnú koncertnú šnúru. V minulom roku zorganizovali v British Rock Stars v Bratislave svoj prvý koncert a toto rozhodnutie sa ukázalo ako výborný nápad. Viac ako po roku tak opäť začíname na mieste, kde sa všetko začalo. Tentokrát si pre nás organizátori pripravili žánrovo rôznorodý večer. Hlavným ťahákom bola kapela Zornheym, ktorá momentálne prechádza v rámci svojho turné po Európe. Keďže vznikli relatívne nedávno, majú snahu, dostať sa ľudom do povedomia. Títo Švédi ťahajú šnúru spolu s francúzskou death metalovou kapelou Ghusa, ktorú na Slovensku registrujem prvýkrát. Je avšak celkom dobre možné, že mi nejaký ich koncert unikol. Support doplnili dve slovenské kapely – Žriebädlo a Dehydrated. Pre istotu som došla už okolo siedmej, kedy bol ohlásený začiatok a dobre som urobila. Hoci to spočiatku vyzeralo, že kapela bude hrať pre „päť“ ľudí, ku koncu setu sa začala sála zaľudňovať. Prvá sa na pódium postavila formácia Ghusa z Francúzska. Už pri prvých tónoch bolo jasné, že pôjde o kvalitný death metal. Hoci táto kapela existuje už od roku 1989, nemala som o nej žiadne povedomie. V minulom roku vydali svoj druhý full album Öswedeme. Poloprázdnou sálou sa teda začali rozlievať death metalové tóny, popretkávané množstvom melodických častí. Kapelu tvoria skúsení hudobníci, ktorí s istotou predvádzali svoju dávku tohto smrtiaceho kovu. Zároveň som bola prekvapená čistotou zvuku. Na to, že som počula veľa sťažností na zvuk v tomto podniku, musím poznamenať presný opak. Na moju radosť si dostatočne nahlas brblala aj basa svoje party. Za najslabší článok hudby považujem občasný „čistý“ (bolo to mierne falošné) druhý spev gitaristu. Keď sa k nemu pridal hromový a dravý vokál speváka, vyznieval jeho vokál značne slabo. Táto maličkosť mi trochu pílila uši, ale inak voči pánom nič nemôžem namietať, pretože skladby, ktoré som mala možnosť počuť boli naozaj premakané. Je trochu škoda, že kapela sypala jednu skladbu za druhou a veľmi nekomunikovala s okolím. Výnimkou bola jedna skladba, kedy snáď išlo o pokus zistiť, či ľudia vôbec vnímajú. Na otázku, či chceme „love song“, väčšina ľudí zareagovala spôsobom „aaaaa, daaaavaj“, tak nám teda kapela zahrala love song vo svojom ponímaní :). Ako som už písala, väčšinu času hrali len pre poloprázdnu sálu, ale aj tých pár hláv dávalo značne najavo, že sa im hudba tejto kapely páči. Nakoľko som do dnešného večera nepoznala tvorbu, nedokážem odhadnúť, koľko z odohraných skladieb pochádzalo z nového albumu a koľko tvorili staršie veci. V každom prípade, naozaj vydarený koncert. Žriebädlo je na domácej scéne pomerne známy fenomén. Stretávajú sa skôr s pozitívnymi ohlasmi a obľúbenosťou (tak ako všade, nájdu sa aj hejteri). Na ich vystúpenie sa zišlo oproti Ghusa viac ľudí, možno práve preto,...








