Purnama – Lioness (YOUTUBE) / Death metal/ Czech Republic
apr21

Purnama – Lioness (YOUTUBE) / Death metal/ Czech Republic

Zverejnené v apr 21, 2019

Sú to už skoro dva roky, čo bol vydaný album Lioness od turnovskej kapely Purnama. V tej dobe bol album vydaný aj v rámci charitatívnej podpory pre onkologických pacientov. Prešli dva roky a chalani si získali meno ako v Českej republike tak aj na Slovensku. Ich tvorba sa dá zaradiť do blackened death metalu. Čo je však najhlavnejšie, pred pár dňami chalani ku získaniu 4000 „bojovníka“, uvoľnili svoj album na Youtube kanáli. Z toho dôvodu sme položili aj pár otázok hlave kapely Jakubovi Vitákovi. 01. Ahoj Jakube. Nedávno sme sa osobne stretli na jednej zastávke kapely Nahum, kde kapela Purnama zdieľa pódium pro podpore ich posledného albumu. Môžeš povedať pár slov o vzniku vašej prvotiny nazvanej LIONESS a prečo bolo vydané kapelou?. JV. Album jsme si vydali sami, protože jsme chtěli prodejem prvních 100 CD pomoci dětem s rakovinou, což se také povedlo. Chtěli jsme pro ně získat čistý zisk. Věříme hlavně v naše lidi, kteří nás následují a díky nim se podařilo získat 27 300 Kč pro Nadační fond Šance onkoláčkům. Lidé vyslyšeli hlas a poselství naší Lvice a my jsme si mohli splnit svůj první sen. Zapsali jsme do našeho prvního CD i něco víc než jen hudbu. Zlem vzniklo dobro a naděje pro ty, kdo ji potřebují. Rakovina je hrozná, a ještě mnohem horší je, pokud jí trpí někdo tak nevinný, jako je dítě. Proti tomuto Zlu jsme vyslali to své Zlo, a proto se k našemu prvnímu CD váže slogan Zlem proti Zlu. Album je pojmenované Lioness po nejsilnější písni z něj. Ta píseň je obrazem matky Lvice, která bojuje proti člověku a chrání svá mláďata. Je ochotna zemřít a do poslední chvíle za ně bojovat. Tato Lvice je i na přebalu našeho digipacku a je věnována všem maminkám, které neztrácí naději a bojují za své nemocné děti. Na toto album jsme velmi hrdí. Nejvíce jsme vděční všem těm prvním sto válečníkům, kteří vlastní verzi, která přinesla světlo naděje. Světlo se může zrodit jedině v temnotě a takovou temnotu jsme stvořili. 02. Ako som už písal, album bol spustený aj na youtube, pričom ku fanúšikom sa dostáva cez bandcamp, bandzone a hlavne samotnou kúpou nosiča. Prečo youtube? JV. Album jsme uvolnili již volně k poslechu na YouTube pro všechny lidi, kteří nás následují, ale i třeba ty, kteří nás ještě neslyšeli. V poslední době zaznamenáváme velký zájem o naši kapelu, za což jsme velmi vděční. Chceme moc všem poděkovat a sdělit, že nyní je Lvice volná. Necháváme jí volně se rozeběhnout a lovit tam, kam jí nasměrují naši válečníci. Ano tak říkáme našim fanouškům. Purnama nemá fanoušky, ale válečníky. Moc dobře si totiž uvědomujeme, že...

Čítaj ďalej
Arawn – Zrození – SMA, 2018
apr19

Arawn – Zrození – SMA, 2018

Zverejnené v apr 19, 2019

Už mi bolo pár krát vyčítané, že som vo svojich recenziách zhovievavý a málo kritický. Vec sa má tak, že väčšinou píšem o veciach, ktoré sú mi štýlovo blízke. Z času na čas mi ale poryvy hudobných vetrov dovejú kapely, ktoré nie sú zrovna niečím pod zub pre mňa. Táto situácia nastala pri kapele Arawn. Aby sme si trošku predstavili s kým máme dočinenia, tak kapela Arawn pochádza z Ústí nad Labem, funguje od roku 2017 a Zrození je ich debutovým albumom. Ale nejde o žiadnych cucákov, ale chlapov, ktorí už majú aj niečo odohrané. Album mi bol doporučený so slovami, že je to do thrashu ladená vec. Ono hej, thrash tam niekde na pozadí je, ale ak by mal niekto potrebu škatuľkovania, skôr by som to hodil do melodického death metalu. Hóóóódne melodického. Sú tam počuť však aj vplyvy modernejších kapiel, pri ktorých síce viem uznať kvalitu, ale fanúšik metalcoru zo mňa asi nebude. Takže ak mrdnete do hrnca starý In Flames, pobrichtovskú éru Arakainu (keď som si ten album púšťal na nočnej v práci, tak mi tam niektoré pasáže vážne akoby sedeli do Áčiek), niečo z už spomínaného súdka metalcoru, následne necháte previezť varom a zrazu máte hotovú jednu porciu kapely Arawn. Ingrediencie sú dobré, ale niekedy aj kuchár s Michelinovou hviezdou urobí chybu. Okrem dvoch – troch skladieb mi materiál príde taký nevýrazný Keď už sme v tom gastronomickým žargóne, tak pokrm mi príde slabo ochutený. Zasýti vás, ale chuťové bunky neskáču od radosti. Z času na čas vyskočí pasáž, ktorá zaujme, ale inak mi to príde dosť monotónne. Chýba mi tam proste čosi (čo ja proste neviem opísať), čo by kapelu posunulo nad ostatok iných spolkov a plesklo by ma to cez uši. A teraz to, čo sa mi viac páči. Album je skrytý v celkom peknom obale. Okrem toho zmasakrovaného pajďuláka, ktorý hádže očkom po poslucháčovi, sa v pozadí odohráva scéna ako z dôb temného stredoveku a inkvizičného šialenstva. Tak trošku mi to pripomenulo niečo málo z diela Hieronyma Boscha. Pochvalu si zaslúži zvuková stopa. Po technickej stránke je to výborné. Dynamická nahrávka a všetky nástroje sú pekne čitateľné. Za toto je zodpovedné štúdio Sonidos v Brne. Záverom treba dodať, že keby tam boli výraznejšie nápady, tak by šlo o veľmi slušný album. Takto sa v tom trošku strácam a celá doska sa mi zlieva dokopy. Takže snáď nabudúce. Hodnotenie: 5,5/10    ...

Čítaj ďalej
Report – Six Feet Under + Support – 13. 4. 2019 – Rock Café Southock, Jablunkov
apr17

Report – Six Feet Under + Support – 13. 4. 2019 – Rock Café Southock, Jablunkov

Zverejnené v apr 17, 2019

Síce som zvyknutý cestovať na koncerty sólo, ale tento rok to vyzerá ako by som organizoval zájazdy. Cestovali sme ako kvartet a od Žiliny dokonca ako kvintet. Človek sa aspoň nenudí a k dispozícií je kvantum srandy a nemalé množstvo trápnych momentov, ktoré tu radšej rozpisovať nebudem. V Jablunkove som v živote nebol a o klube, kde sa mal odohrávať koncert som ani nepočul (teda donedávna, pred pár týždňami tam vystúpil malý uškriekaný Nemec v maskáčoch – Udo Dirkschneider). O to väčšie bolo moje prekvapenie o aké pekné miesto sa jedná. Klub patrí k jedným z najkrajších, ktoré som navštívil. Mám iba jednu výčitku a to úzke dvere, pretože kvôli tomu vznikali zbytočné rady. Nebyť toho, tak ide o dokonalý plac pre hudbu vzývajúcich maniakov. Pred koncertom sme ešte odišli na večeru do neďalekého penziónu, kde mimo toho, že asi prebiehala svadobná hostina, tak taktiež naberali sily Six Feet Under (teda okrem hlavného zombíka). Pretože sme sa trochu zakecali a nechali tráviť večeru, tak sme toho veľa nestihli z prvej kapely Dead Eyes Always Walking. Popravde, ničím zaujímavý deathcore. Takých kapiel sú stovky. A podľa fans, zvuk behom prvých skladieb nestál za veľa. Ale to je pochopiteľné. Nasledovala druhá kapela – Morose Vitality. Pre mňa ďalšie neznáme meno, ale myslím, že som nebol jediný, kto ani jednu z predkapiel nepoznal. Morose Vitality taktiež neboli nejako veľmi nápaditou kapelou, ale štýlovo to bolo o poznanie bližšie môjmu vkusu. Old school death metal amerického strihu, kapela hudobne asi najbližšia hlavnej hviezde večera. Príjemne pôsobilo striedanie dvoch vokálov jedného z gitaristov a basáka. Inak neodpustím si poznámku k obrovskej podobe jedného z gitaristov na Sida Haiga. Ak to meno niekomu nie je povedomé, tak je to herec, ktorý hral Captaina Spauldinga vo filmoch House of 1000 Corpses a Devil´s Rejects. Opäť sme sa vrátili k štýlu skôr pre mladšie publikum. Childrain mi prišli ako taký naozaj klasický príklad metalcorovej kapely. Sympatickí chlapci ako z omaľovánky, ale hudba na kilometre ďaleko od toho, čo by mohlo viac zaujať a presadiť ich meno medzi širšie metalové publikum. Viem, že s tým veľa ľudí asi súhlasiť nebude, ale je to taký ekvivalent k chlapčenským kapelám, akurát tu určený pre násťročné baby, so sklonom ku gitarovej muzike. Každopádne ja nie som niekto, kto má ľuďom niečo kázať a publikum sa celkom bavilo. Ale či to bolo spôsobené tým, že spotreba drinkov stúpala, to už nechám na posúdenie každého jedného jedinca. Ja som sa radšej v polovici setu odišiel nadýchať na čerstvý vzduch. Short Fuse z Kalifornie. To je asi tak všetko čo som o tejto kapele vedel. Ak mám ale pravdu povedať, tak zo supportujúcich spolkov tohto...

Čítaj ďalej
Recenzia – Pothrator – Demo – 2018 – Samovydanie
apr14

Recenzia – Pothrator – Demo – 2018 – Samovydanie

Zverejnené v apr 14, 2019

Symbolicky na „metálovom Valentíne“ sa mi do rúk dostala prvá nahrávka popradskej kapely Pothrator. Čo – to je už o nej známe aj z nášho rozhovoru a severné okresy Slovenska už mali možnosť obohatiť svoje sluchové bunky o ich potratové vystúpenia. Pre poriadok sa oplatí spomenúť, že vznikli v roku 2016 a v minulom roku začali aj aktívne koncertovať. Vydali aj demo, ktoré sa mi ocitlo v paprčiach a je predmetom tohto krátkeho „rozboru“. Obsahuje šesť skladieb s ľúbeznými názvami ako „natrhnutá riť, bohapustá jebačka, potrat atď. Kto chce, môže si skladby vypočuť aj na Bandzone a z(anal)yzovať. Dokopy niečo cez 15 minút bohapustej prevažne rýchlej a údernej thrashovej muziky so štipkou grindcore. Kapela svoj popis vystihla do bodky. Naozaj ide o thrash, ktorý má grindcore vokály, no aj hlboký hrdelný spev. Grindcorové časti nie je rozumieť, ale pri hrdelnom vokáli človek zachytí útržky ako – jebali, divú sviňu a pod…treba nastražiť uši (hehe). Všetky skladby sa nesú v hopsavom, niekedy rýchlejšom, inokedy pomalšom tempe. Rify ako vystrihnuté z thrashových učebníc. Pre mňa osobne je vokál asi najdominantnejšou časťou hudby, ale možno to bude tým, že je aj najviac akcentovaný. Naopak, najviac v úzadí sa mi zdá byť basa a jej linky počuť len slabo, čo je škoda. Teraz príde ta horšia časť, resp. trochu kritiky. O Pothrator nečakajte žiadne novoty, špeciálny inovatívny prístup k hudbe, žiadne virtuozity. Tým sa teda dostávam k najzásadnejšej veci, ktorá ma tiež vôbec nevyviedla z miery a je ňou celkový zvuk. Všetko je pokiaľ viem nahrávané v garáži, a preto moje očakávania neboli vysoké. Pre mňa asi najsmiešnejšie zo všetkého z hľadiska zvuku pôsobia bicie. To je fakt čistá garážovka, a to nič v zlom. Keď už je človek pri nejakej štvrtej skladbe, tak to až tak nevníma. V prvom momente pri počúvaní skladby „Pedofil“, to doslova znie vtipne. Chalani sa taktiež nepaprali s nejakým vizuálom CD, ale ani sa im nečudujem, pretože je to nahrávka, ktorá sa dostala do uší len pár ľuďom ako fyzický exemplár. Ja osobne si vlastne takéto nahrávky veľmi cením. Mám ich v zbierke niekoľko, od rôznych skupín a všetky majú svoje čaro toho pravého UG. V zásade neviem, či je vhodné túto nahrávku vôbec hodnotiť, keďže nejde o oficiálne vydanie. Summa summarum, určite by som na mieste Pothratoru uvažovala aj o kvalitnej nahrávke. Pothrator je rezká hudba, ktorá nenudí a akurát mi postačuje dĺžka dema. Otočila som ho niekoľkokrát a keď budem mať zlú náladu, určite siahnem po tomto trochu neokrôchanom debute. Možno by stálo za to niektoré skladby z tohto dema prehrať aj na budúce full CD. Určite si potom dajte námahu s bookletom, nech si...

Čítaj ďalej
Singlová prietrž mračien
apr12

Singlová prietrž mračien

Zverejnené v apr 12, 2019

Dnes sa pozrieme na niekoľko legendárnych mien. Ako prví nám tu vyskakujú Satanovi brigádnici Possessed. Jeff Becerra a jeho kapela sa prirútia 10. mája s novým albumom po dlhých 33 rokoch. Skladba Shadowcult (záznam z festivalu Bloodstock) je po No More Room in Hell druhou ukážkou z albumu Revelations of Oblivion. Zostávame pri niekom, kto taktiež osviežuje vzduch arómou síry. Reč je o starých pekelných psoch Venom. Cronos a jeho banda neznabohov vydali na sklonku minulého roku album Storm the Gates. A z neho pochádza lyric video ku skladbe Bring Out Your Dead, teda skladbe, ktorá album otvára. Ďalšia novinka patrí grindovej úderke spoza Atlantiku, Full of Hell. Agresívna hudba a temný klip, to je to, čo kapela ponúka v single Burning Myrrh. Túto skladbu nájdeme na albume Weeping Choir, ktorý vychádza 17. mája u Relapse Records. Načrieme aj do súdka death metalu. Beheaded sú kapelou, ktorá sa pohybuje na scéne už naozaj dlho a tento rok, presne 14. júna im vychádza nový album Only Death Can Save You. Z neho pochádza ukážka počúvajúca na meno A Greater Terror. Iba doplním, že na Beheaded môžete naraziť v lete na LoudFarm festivale. Zakončíme to opäť pri velikánovi. Je síce polovica apríla, ale vonku sa nejako ochladilo. Otázka znie, či v tom nemá prsty nórsky trol Abbath. Minulý rok vydala nový a vysoko hodnotený album Northern Chaos Gods, jeho bývalá kapela Immortal, s ktorou sa nerozišli zrovna v najlepšom, a tak je čas na odvetu. Tou bude album Outsrider a ako predzvesť prichádza klip ku skladbe Harvest Pyre. Outsrider vychádza u Season of Mist 5. júla....

Čítaj ďalej
Recenzia – Stabbed – In the Shadows – Support Underground – 2018
apr10

Recenzia – Stabbed – In the Shadows – Support Underground – 2018

Zverejnené v apr 10, 2019

Občas sa ráno zobudím s pocitom, že niečo je veľmi zle a neviem identifikovať príčinu tohto stavu. Rozmýšľam, hľadám v pamäti, či som na niečo zabudol alebo to majú na svedomí zlé sny, ktoré vyšumeli z hlavy s prebudením. A niekedy takýto pocit ostane vytrvalo sedieť na mozgu a neodíde. Ak by som takýto stav mysle potreboval soundtrack, tak Stabbed ho ponúkajú na svojom debutovom albume. Kapela vznikla len nedávno, v roku 2016, ale stoja za ňou skúsení hudobníci zo súčasných alebo minulých zostáv kapiel ako Obliterate a Alma Persona a ďalších. To zaručuje kvalitu minimálne po muzikantskej stránke, ostáva už len otázka, aké nápady sa urodili pri vzniku In the Shadows. V tomto prípade si páni užívajú hranie oveľa jednoduchšej hudby ako v domovských kapelách a stavili skôr na údernosť a atmosféru. Rovnako ako kapela nebudem zdržovať a rovno prezradím, že zámer sa podaril. Album otvára štýlové intro Butcher of Rostov, niekto by povedal, že trochu klišé, ale zas vrahovia z bývalého ZSSR nie sú takí prefláknutí. Takúto prezývku dostal Andrei Chikatilo, ktorý si potreboval vyvetrať svoje mindráky, tak si povedal, že je síce impotent, ale zato zbabelec, takže sa venoval zabíjaniu detí a mladých žien. Po intre (resp. už aj v intre) sa to sype, stručné ostré skladby zväčša okolo 2 minút, osekané o zbytočné naťahovanie, dobre mierené rany nožom, prípadne aj sekerou. Tempo sa pohybuje zväčša v intervale valivé až stredné, mimoriadne vedia Stabbed aj pekne zrýchliť a spestriť materiál, štýlovo je to klasický death metal ochutený hardcoreom. Pre mňa je najväčšia hitovka práve najrýchlejšia zombícka vec 245 Trioxin(e), možno preto, že sa vymyká. Jednotlivé stopy občas trochu splývajú, občas sa javia monotónne, ale všetko hlavne záleží od poslucháča, ako sa na hudbu naladí. Čo sa týka textov, ako hovorí kapela „80ties horror movies rulez!“, a tým je povedané všetko. V zostave pôsobia všetci súčasní členovia Obliterate okrem Gabiho, teda Ivan „Ivin“ Babilonský, Stu Ragančík, Matúš Špak. Posledný menovaný a Marek Kaščák si zobrali na starosti vokály, v skladbe In the Woods si zahosťoval aj Peter Beťko. Po skladateľskej stránke má hlavné slovo Ivan a Matúš, pričom Ivan album aj produkoval, a aby toho nebolo málo, tak sa postaral aj o drvivú väčšinu textov. Bicie boli nahrané v Gothoom studio u spomínaného Peťa Beťka, zvyšok v štúdiu Fork in the Eye. Veľmi minimalistická grafika a cover art, pod ktoré sa podpísali Ivan a Nelka Babilonská, vhodne dokresľuje zlovestnosť celej nahrávky, škoda chýbajúceho/nesprávneho textu k Brains a dojmu istého odfláknutia. O vydanie sa postaral Petr „Koník“ Nejez a jeho Support Underground, ktorý takto zmiernil presilu thrash metalu na svojej značke. Na In the Shadows dokonale spolupracuje zvuk,...

Čítaj ďalej