Report – Jungle Rot, Surgery, Bloody Redemption, Deposited Flesh – 7. 8. 2019 – Nové Korzo, Ružomberok
Väčšina ľudí je teraz rozlietaná po Brutal Assaulte a na nás, ktorí na tento festival nechodíme, dopadajú útržky vo forme klubových koncertov kapiel, ktoré tam vystupujú. V utorok sme si tak mohli vychutnať Hypocrisy a Soilwork v Bratislave, deň na to, o niečo viac undergroundovú akciu v Ružomberku, za účasti amerických smrťákov Jungle Rot, ktorých sprevádzali slovenské bandy Surgery, Bloody Redemption a Deposited Flesh. Obšírny úvod máme za sebou, pozrime sa, čo sa dialo na severe Slovenska. Takže naskočil som na vlak a už je takou tradíciou, že väčšinou chodím sám, tak mi spoločnosť robila kniha. Na mieste činu som stihol pred koncertom ešte prehrabať merch a vysvetliť borcovi, čo sa staral o tieto veci u Jungle Rot, že mi vydal akosi veľa. Som predsa nejaký charakter. Ako prví páni na holenie prišli Deposited Flesh z Banskej Bystrice. Ide o relatívne novú kapelu. Relatívne v tom zmysle, že členovia sa scénou potulujú už nejaký ten pekný rôčik. Z času na čas na mňa vybafne nejaká vec okolo tejto bandy, ale úprimne, asi som sa do toho veľmi nezahryzol. Čakal som niečo viac hodené do old schoolu a dostal som porciu celkom šmakózneho brutal death metalu, akým sa prezentovali Internal Bleeding, Suffocation, Pyrexia, alebo ja som tam niekde vycítil aj trošku Devourment. Toto všetko a štipka svojskosti a stojí pred vami Deposited Flesh. Aj keď speváka by som podľa výzoru a prezentácie tipoval skôr niekam do black metalu, alebo paganu, ale musím uznať, že jeho hrdelný prejav by mohol samovoľne otvárať kryty na kanáloch (po koncerte bolo aj treba, pretože sa dovalila búrka). Svoj set nám ponúkli v takom sendviči medzi dvoma covermi od Pathology Stench a Internal Bleeding. Každopádne príjemné prekvapenie a uvidíme s čím príde kapela v budúcnosti. Ďalej už ale prišiel čas na old school death metal tak, ako ho vidím a hlavne počujem rád ja. Bloody Redemption tentokrát iba v trojici, sekali a ťali do živého jedna radosť. Nasadzujem okuliare, aby som prižmúril štyri oči, keď domrvili jeden song, ale to sa stáva aj iným borcom, takže neva. Mimo toho, asi dohľadám moju recenziu a prihodím ešte nejaký bod v hodnotení ich albumu (inak hodnotenie na body mi príde ako fakt blbosť, nie som rozhodca na krasokorčuľovaní…), pretože tá muzika má proste čosi do seba. Ak máte radi vizuálnu formu muziky, vyhľadajte si v nedeľu 18. augusta, facebookovú stránku kapely, pretože príde premiéra ich klipu. A dovolím si malú zákulisnú info. Kapela maká na nových skladbách a v dohľadnom horizonte sa snáď dočkáme nasledovníka debutového albumu. Pretože Jungle Rot hrali na druhý deň okolo obeda na spomínanom Brutal Assaulte, prehodili si pozície s popradskými Surgery, aby...
Recenzia – Peorth – Make The Reversal – Slovak Metal Army – 2018
Albumov, ktoré úplne zmenia váš pohľad na hudbu nie je veľa. K mojim medzníkom patrí mimo iných aj dvojica Whoracle a Colony od In Flames, ktoré mi navždy definovali, čo je melodický death metal a ako by mal znieť. Práve na tieto albumy som si spomenul pri počúvaní nového albumu Make The Reversal vrábeľských Peorth. Nie v zmysle, že by to bola kópia spomínaných albumov, ale že konečne počúvam poriadny melodický death metal. Meno Peorth registrujem už dlho, ale nikdy som ich na koncerte nevidel (aspoň si nepamätám), ani som nepočul žiadny album. Pritom ich existencia siaha až do roku 2002, takže času a príležitostí bolo pravdepodobne dosť. Na druhej strane, Make The Reversal je len tretí album, predošlý Escape To Prison vyšiel už poriadne dávno pod značkou Gothoom Production v roku 2009, debut Not Civilized, Yet v 2004. Začiatky, resp. skoro začiatky, si pamätajú gitaristi Mário Minár a Boris Kováč, ktorí sú aj autormi hudby na albume, zostavu dopĺňajú bubeník Martin Novoveský, basák Dávid Csámpai a vokalista Dodes Zaujec. Väčšinou v recenziách skôr chválim, že intro žiadne nie je, ale v prípade Peorth to neplatí, skvelý úvod Chapter 0.0 navodí náladu a aj samostatne je to zaujímavá kompozícia. A po nultej kapitole sa začne parádna jazda plná energického melodického death metalu, ktorá sa skončí až po poslednej titulnej položke. Gitary často pripomenú najlepšie časy spomínaných In Flames, charakteristické riffy sa v svižnom tempe striedajú a zachovávajú si zdravú nevtieravú mieru chytľavosti. Občas začujem aj veľmi jemnú príchuť moderných core žánrov v podobe sekanejších pasáží, ale naozaj len veľmi jemnú. Počas celého albumu si Peorth držia veľmi vyrovnanú formu, vďaka zapojeniu melodického vokálu asi najviac vyčnieva štvrtá Personal Hell, ale ťažko sa dá vybrať, ktorá skladba je najlepšia. Počas prvých počúvaní všetko trochu splýva dokopy, ale postupne sa vyrysujú jednotlivé stopy. Možno práve absencia totálneho hitu je to, čo mi na albume chýba. Vďaka parádnemu zvuku vyniknú všetky nástroje, samozrejme aj vokál, a je čo počúvať, Peorth v tomto ohľade nič nenechávajú nedokončené alebo nedokonalé. Keď pripočítam pekný cover art a texty, ktoré majú hlavu a pätu, výsledkom je kvalitný profesionálny melodic death metalový album. Na zoznam vydaných albumov aktívneho vydavateľstva Slovak Metal Army pribudla v podobe Make The Reversal jedna z najlepších položiek. Melodický death metal, ktorý sa nestratí v zahraničnej konkurencii, poteší každého, kto má rád túto prívetivejšiu podobu smrti. Hodnotenie: 8,5/10 Pre MetalExpress spracoval...
Druhé vydanie knihy Monstronomicon!
Druhé a posledné vydanie knihy zo sveta skôr naozaj tvrdej hudby vyšlo 12. júla a už je k dispozícii pre záujemcov. Limitovaná edícia prináša tvrdú väzbu, oproti 1. vydaniu o takmer 50 strán viac, množstvo aktualizácií, nových informácií a fotografií. Bližšie informácie: FB: https://www.facebook.com/Monstronomicon/ E-mail: nomenmortis@hotmail.com...
Singlová prietrž mračien
Nechcem vyvolávať paniku, ale je tu zase prietrž mračien. Singlová. Na začiatok tu máme jednu death metalovú kultovku od našich západných susedov. Disastrous Murmur prišli s novým albumom po dlhých trinástich rokoch. Placka s názvom Santo Subito vyšla 26. 7. u Metal Bastard Enterprises a my vám z nej ponúkame vec s názvom Stop Talking – Stard Dying. Z nemecky hovoriacich krajín neuhneme a pozrieme čo nové v tábore thrashových Destruction. Okrem toho, že sa táto thrashová legenda rozrástla na kvartet, tak im 9. 8. vychádza nový album Born to Perish u Nuclear Blast. Práve z tohto albumu pochádza klip ku skladbe Betrayal. S predzvesťou nového albumu, o ktorom zatiaľ nevieme nič konkrétnejšie, prichádza aj ruská mašina Katalepsy. Moskovčania pre nedočkavcov uvoľňujú aspoň singel Beast of Nod. Z grind/crustového kútika počuť novinky od nemeckých Implore. Táto banda sa dočká nasledovníka albumu Subjugate presne 27. septembra u Century Media Records. Album bude niesť meno Alienated Despair a ako to bude približne znieť, sa môžeme dozvedieť zo skladby All Consuming Filth. Už to bude takmer rok, čo poľskí rúhači Behemoth rozdelili albumom I Loved You at Your Darkest metalovú scénu na dva nezmieriteľné tábory. Aj keď ja patrím do tej skupiny fans, ktorým tento album veľmi neulahodil, nemôžem im odoprieť skvelú vizuálnu stránku, ktorú dokonale prezentujú v klipe k songu Sabbath Mater. ...
Recenzia – Numenorean – Adore – Season of Mist – 2019
Dnes si v rámci recenzie dáme niečo jemnejšie a to kapelu Numenorean a ich nový album. Na titulnú skladbu Adore som náhodou natrafil na youtube kanáli vydavateľstva Season of Mist v rámci proma na vtedy pripravovaný album. Obal nič moc, logo parádne, treba skúšať nové veci. Numenorean toho ešte veľa za sebou nemajú, ale ukážka bola lákavá, takže po vydaní albumu v apríli som s vypočutím neváhal. Kapela pochádza z Kanady, ich debut Home vyšiel v roku 2016 rovno pod Season of Mist. Žánrovo sa zaraďujú ako post-black metal, ale zase až také jednoduché to nie je. Už úvodná inštrumentálka Nocebo naznačuje, že pôjde o rôznorodý album, kde hrá významnú úlohu atmosféra a pocity. Skladby sa nikde neponáhľajú, nálada sa buduje pomaly, druhá Portrait of Pieces začne melancholickou gitarou, ktorá sa v momente, kedy by už začala nudiť, zvrhne na (post)blackmetalovú víchricu. Nešetrí sa ani akustickými gitarami a v rámci jednej položky sa kontrastné nálady vystriedajú často aj niekoľkokrát a s tým súvisia aj časté zmeny tempa. Väčšina piesní pôsobí na prvé počutie pomerne zložito a je zaujímavé sledovať ich postupný vývoj. Množstvo nápadov sa postupne prelieva z jedného do druhého, hudba plynie s dojmom pokoja aj napriek tomu, že veľa motívov je hodne emotívnych a inštrumentácia rýchla. Napriek tomu toho na poslucháča nie je priveľa a nestratí sa v nekonečnej spleti riffov a kompozičných zákutí. V priebehu hracieho času mi aktuálne dianie pripomenulo viacero kapiel, napr. v spomínanej Portrait of Pieces to boli Tribulation, Stay by pokojne mohla byť na posledných albumoch Woods of Ypres, v Adore sa nedá prehliadnuť vplyv Gojira. Všetko je to pospájané post-black elementami, kedy sa zjavia Harakiri for the Sky, v niektorých momentoch prechádzajúcich dokonca až do shoegazeu. Numenorean sa nebránia ani veľmi hitovým momentom, refrén v siedmej Coma je naozaj chytľavý. Nezvyčajne pôsobia texty o smútku, láske, pocitoch, teda témach, ktoré by sa skôr hodili do oveľa mainstreamovejších žánrov. Post žánre sa však takýmto témam úplne nevyhýbajú, v prípade Numenorean je to možno niekdy až moc sladkobôľne, ale väčšina aj tak texty príliš nevníma a na rozdiel od Woods of Ypres sú predsa len poetickejšie a nie tak „polopate“. Album Adore príjemne plynie, napriek zložitosti a premenlivosti sa počúva jednoducho a jeho nálada sa prispôsobuje nálade poslucháča. Aspoň na mňa tak pôsobil, čo sa mi stáva málokedy. Zvukovo je príliš uhladený, chcelo by to predsa len viac ostrosti, a v kombinácii s poslucháčsky príjemným vyznením hrozí, že sa rýchlo opočúva a nebude mať ďalej čo ponúknuť. Mne sa to zatiaľ nestalo, uvidíme, čo bude ďalej. Numenorean kontakt: https://www.facebook.com/Numenoreanofficial/ http://www.numenorean.bandcamp.com Hodnotenie: 7/10 Pre Metalexpress...
Report – Aborted – Une Misère – Randal Music Club – 22.7.2019 – Bratislava
Festivalové leto je v plnom prúde a prvý deň po víkende je väčšina ľudí rada, keď im v práci ubehne čas čo najrýchlejšie. To ale neplatilo pre prázdninujúcu mladú krv, po-Gothoomových preživších a skalných milovníkov žánru. Blížili sme sa k Randalu s entuziazmom na očakávané a s očakávaním na prvotriedne. Pár nadšencov už posedávalo na pivku pred klubom, kde po debate zisťujeme smutnú správu. Decapitated neprídu. Po pár ťahoch na mobile zisťujeme, že sa im pokazila dodávka. Nuž, smola. Stáva sa. Už len dúfať, že sa tam nemotali nejaké chtivé fanúšičky. Randal otvoril svoju klietku podľa stanoveného času a zopár desiatok hladných krkov po metale sa bežalo občerstviť po horúcom dni. Na pódiu bolo všetko prichystané, ale sčasti aj zahalené. Headliner bol v tomto prípade jasný. Hracie časy sa síce upravili, ale začiatok koncertu otvorilo intro zo samplu načas. Sexteto pánov v čiernom to zobralo zostra. Spevák vyburcoval bratislavské publikum drsným prejavom, ale zmiernil to post-blackmetalovým rolákom. Na mňa to pôsobilo afektívne hneď na úvod, ale celkový dojem som si nenechal pokaziť možnou absenciou charizmy. Nespútaná energia metalovejšieho hardcoru sa premiešala s náladovejšími a temnejšími atmosférami čierneho subžánru. Une Misère z Reykjavíku pumpovali divákov prakticky od prvej skladby. Valivé rytmické riffy striedali beatdown pasáže prepletené blackovými šestnástinovými pílkami. Fanúšik Hatebreed by sa kýval, Converge zamýšľal a pri prižmúrení oka a pol by sa tam zatúlal kdesi v melodickom a atmosférickom výraze aj ten Behemoth. Spevák vrieskal aj za občasnej podpory gang vocals zvyšných členov kapely, ktorých počet ma po pár skladbách pribrzdil. Traja gitaristi išli síce na istotu, ale ten nevyužitý potenciál vždy zamrzí. Na severe majú asi akýsi „kvelertak efekt“. To ale nič nemení na moshových pasážach a energii, ktorú im dav opätoval s nadšením. Po približne trištvrte hodinke sa potleskom lúčime s novým objavom z Islandu. Poteší znalosť, že ich súčasná metalová scéna nepredstavuje len Misϸyrming alebo Sólstafir. Navyše sa po novom upísali Nuclear Blastu! Po vyprázdnení aj doplnení tekutín cez pauzu sa oku publika otvorila nová pódiová scéna. Doplnené farebné svetlá nasvecovali vertikálne rakvy so smrtkami, bubenícku svätyňu a obrovský baner s motívom posledného albumu Terrorvision. Cinematické intro v sprievode suchého ľadu a červeno-fialového koloritu odpálilo hneď dve prísne skladby – Terrorvision a Deep Red. Aborted si v klubových koncertoch zakladajú na teatrálnosti, čo bolo badať od prvého nástupu na pódium. Pätica obrábačov smrtiaceho kovu teda nielenže nakladá nekompromisnú muziku, ale aj vizuálne pôsobí príjemným dojmom. Niekomu to mohlo pripadať príliš vyumelkované, ale nalejme si čistého vína. Aj keď jediný pôvodný člen je spevák Sven (navyše aj jediný Belgičan!), tak sú na scéne už vyše 20 rokov, a z toho posledné roky medzi úplnou špičkou v...










