MetalGate Czech Death Fest má uzavretý line-up pre ročník 2019
Český festival MetalGate Czech Death Fest sa tento rok uskutoční už po jedenásty krát v areáli ATC Brodsky, v Červenom Kostelci (Česká republika). Na pláne sú tri dni nabité metalom rôznych štýlov. Na svoje si prídu hlavne fanúšikovia black metalu, deathu a grind-core. Medzi potvrdenými kapelami figurujú maná ako Marduk, Asphyx, Vader, Keep of Kalessin, Melechesh a Rotten Sound. Okrem headlinerov tu však nájdete napríklad aj black metalovú kapelu 1914, nekompromisný death metal z Francúzka – Benighted, či amerických Invidiosus a množstvo iných, vyberie si každý. Určite však nejedného fanúšika poteší napríklad aj český Isacaarum, ktorí na čas prerušili svoju činnosť. Z ďalších českých kapiel to budú napríklad aj Fleshless, V.A.R., Godless Truth, Hnus Umírající, Nahum, Spasm, Purnama, Pikodeath, Neurotic Machinery a množstvo ďalších, stačí si pozrieť súpisku potvrdených kapiel. Zo slovenských kapiel sa ako jediní festivalu zúčastnia Craniotomy z Hlohovca. Už tradične sa koná toto podujatie druhý júnový víkend od 13.6. – 15.6.2019. Všetky informácie o tomto festivale nájdete na webových stránkach, alebo na FB udalosti. Tohtoročný line up určite stojí za zváženie aj vašej účasti. Informácie v kocke: Dátum: 13.6. – 15.6.2019 Miesto: AUTOKEMP „BRODSKÝ“, ČERVENÝ KOSTELEC, KRAJ HRADEC KRÁLOVÉ Vstupenky: Vstupenka na celý festival (permanentky na tri dny) Predpredaj – 3. vlna – 900,- Kč – v predaji od 1. 3. 2019 Na mieste na celý festival (permanentky na tri dny) – 1000,- Kč Na mieste na celý festival (permanentky na tri dny) držiteľ preukazu ŽŤP a ŤP – 500,- Kč WEB: https://www.czechdeathfest.cz/cs FB Stránky a Event: https://www.facebook.com/czechdeathfest/...
Singlová prietrž mračien
Začneme asi najdiskutovanejším klipom posledných dní. Rammstein sa po rokoch vracajú a znova sa na nich upierajú zraky a Nemci opäť na seba priťahujú kontroverzné názory. Ale veď práve tým sú známi celú ich kariéru. Klip ku skladbe Deutschland je predzvesťou nového albumu, ktorý by vraj mal zavítať medzi fanúšikov 17. mája. Brutal death metalovej stálici Internal Bleeding vyšlo na jeseň minulého roku nové album Corrupting Influence. Z tohto nosiča samozrejme pochádza titulná klipovka. O chvíľu tu máme Veľkú noc a keby Kristus nevstal z mŕtvych (dajme tomu, no…) tak by asi niesol prívlastok ako táto grécka temná grupa. Rotting Christ majú od februára vonku nový album The Heretics a z neho pochádza klip ku skladbe Hallowed Be Thy Name. Z veľkej talianskej čižmy znovu povstáva hydra menom Fleshgod Apocalypse. Symfo-death metalová banda príde 24. mája s novým albumom Veleno, ktorý má pod svojím patronátom kolos Nuclear Blast. Zatiaľ ich fans musí stačiť ukážka v podobe skladby Carnivorous Lamb. Thrash metalové divožienky z Brazílie Nervosa, ktoré o mesiac zahrajú v košickom Colloseu, nám posielajú pozdrav v podobe klipu ku skladbe Raise Your Fist! z albumu Downfall of Mankind. ...
Fotoreport – Afterdark Fest – Nitra – 30.3.2019
Prinášame vám fotoreport z posledného Afterdark Festu z Nitry. Predstavili sa kapely SUR AUSTRU z Rumunska, Poliaci NORTHERN PLAGUE, slovenskí inštrumentalisti ABSTRACT a melodickí death metalisti – PRISON OF MY LIFE. Svojim fotoaparátom vystúpenia kapiel zachytil Filip Černan....
Metal Feast Open Air aj tento rok na začiatku júna v českom meste Rokytnice!
História festivalu začína v roku 2014. Metal Feast začal pôvodne ako klubová akcia s pol ročným intervalom. Bol zameraný na podporu domácej undergroundovej scény na Morave a hlavne v lokalite Valašsko. Týmto spôsobom prebehlo 5 akcií a bolo jasné, že treba zmeniť formát na open air a celú myšlienku pozdvihnúť. Na indoor koncertoch odhrali kapely ako ČAD, CATASTROFY, X-CORE, BETHRAYER, SUNSET TRAIL a mnoho ďalších. V roku 2017 sa festival presunul po prvýkrát do vonkajšieho areálu a tak začal prvý ročník open air festivalu. Tento rok bude oproti predošlým ešte viac nadupaný po stránke dramaturgickej, tak aj z hľadiska zázemia a služieb. Tento rok sa zúčastnia kapely zo Slovenska, Českej Republiky aj zahraničia. Zo Slovenska sem zavítajú Stercore. Festival sa uskutoční 8.6. v sobotu, v areáli mesta Rokytnice v blízkosti hraníc so Slovenskom. Všetky informácie o mieste konania, vstupnom a pod. nájdete na webovej stránke, poprípade vo FB Udalosti. Ak vás tento festival zaujal, neváhajte a vyberte sa prvú júnovú sobotu práve sem. Line up: 16:00 otevření areálu 18:30 – 19:05 Cruadalach (CZ) https://www.facebook.com/cruadalach/ 19:25 – 20:00 Elysium(CZ) https://www.facebook.com/elysiumcz/ 20:20 – 21:00 Made by Zero(CY) https://www.facebook.com/madebyzeroband/ 21:20 – 22:00 Trynity (GER) https://www.facebook.com/TRYNITYMetal/ 22:20 – 23:05 For I Am King (NL) https://www.facebook.com/foriamkingofficial/ 23:25 – 00:00 Don Gatto (HU) https://www.facebook.com/dongattohc/ 00:00 – 00:20 Fireshow Černí salamandři 00:20 – 01:00 Stercore (SK) https://www.facebook.com/stercore.slovakia/ Dátum: 8.6.2019 Vstup: 150 Kč predpredaj viac tu Miesto: Rokytnice, CZ FB EVENT: https://www.facebook.com/events/359743111265473/ WEB:...
Report – SÓLSTAFIR – 24.marec 2019, Košice, klub Collosseum
Pamätám si na to akoby to bolo včera. Je šiesteho decembra roku 2010, kráčam sama do Randalu a krásne sneží. Bol to prvý tohoročný sneh v Bratislave. Večer patril kapele SWALLOW THE SUN z mrazivého Fínska s ich chladným doom/death metalom a zahalenie mesta pod bielu snehovú pokrývku navodil vskutku magickú atmosféru. To som ešte netušila, že tento večer bude nielen magický, ale naozaj jedinečný a nezabudnuteľný. Jednou z predkapiel boli Islanďania SÓLSTAFIR, pre mňa vtedy ešte neznáma post/black metalová kapela, ktorá svojím setom priniesla kúsok islandskej prírody a emotívny zážitok všetkým zúčastneným. Od toho momentu som ich videla nespočetne veľa ráz, väčšinou na festivale, ale aj v klube, no ak sa nemýlim, na Slovensku sa v klubových priestoroch odvtedy už neukázali. Až dnes, v krásnu marcovú nedeľu v košickom klube Collosseum. V metropole východného Slovenska som bola po prvý raz a očarená krásou tohto mesta sa už teraz neviem dočkať, kedy sa tam budem môcť vrátiť. Klub Collosseum je takmer v srdci Košíc, ale jeho neoznačený vstup je dosť mätúci. Motala som sa okolo neho zopár minút a keby som nevidela metalistov vstúpiť do ošarpaných dverí, asi by som to ani nenašla. Po vstupe do klubu som bola milo prekvapená, to je presne to UG-čko, ktoré všetci milujeme, žiadny načančaný priestor, proste poriadne metalové ‘doupě‘. Klub bol zaplnený tak akurát, žiadna tlačenica, ale viditeľná podpora slovenských fanúšikov, ktorí sem merali cestu zo všetkých kútov krajiny. Na sekundu presne sa spúšťa projekcia na obrovskom plátne v zadnej časti pódia a o niekoľko chvíľ sa za tónov inštrumentálky „Náttfari“ na pódiu ocitne SÓLSTAFIR spolu s hosťujúcim sláčikovým kvartetom a klávesákom. Netuším ako je to vôbec možné, ale len čo Islanďania prvý raz hrabnú do strún, zimomriavky mi naskočia doslova na celom tele. Od temena hlavy až po končeky prstov na nohách. Tentoraz to prišlo hneď počas prvej skladby „Náttmál“, ale jej melancholická atmosféra mala ďalekosiahlejšie účinky. Mala som pocit, akoby všetko to zlé, negatívne, všetok smútok a bolestné spomienky v mojom vnútri začali vrieť a ako skladba plynula postupne zo mňa vyprchávali, vychádzali zo všetkých pórov. Magická hudba SÓLSTAFIR spolu s emotívnym a naliehavým vokálom Aðalbjörna Tryggvasona ani nemôže mať iný účinok. Musím sa priznať, že posledné dva albumy, „Ótta“ a „Berdreyminn“ ma až tak na zadok neposadili, ale počuť tie skladby naživo je diametrálne odlišné. Atmosféra, energia a dynamika sú niekoľkokrát znásobené, je to neuveriteľne silné a živelné, podmanivá hudba Islanďanov vypĺňa celý priestor, absolútne nás všetkých pohlcuje. Prvá polovica setu bola venovaná práve spomínaných dvom albumom, kde hudobníci v oveľa väčšej miere použili sláčikové nástroje a mať ich tu naživo bol naozaj výborný ťah. Štvorica sympatických dievčat pôsobila na jednej strane veľmi sústredene, ale takisto bolo badateľné ako sa dokážu zahĺbiť do úžasnej atmosféry a nechať sa ňou unášať. Podobne si...
Beton/Roxor – Bufet na Nivách/Roxor – Heavy Metal Vomit Party, 2018
Niekedy cez leto mi zamával na rozlúčku môj gramofón. Zomrel, bol kaputt, finito… Proste odišiel na miesto, kde mu už bude lepšie. Lepšie nebolo mne, pretože som si z festivalov doniesol veľa vinylov, na ktoré mi iba tak smutne sadal prach na poličke. Prešlo iba pár dní, kedy som si začiatkom roka zohnal náhradu a už sa mi dokotúľali nejaké okrúhle asfaltové čudá na recenziu. Asi najznámejším z tejto kôpky, boli kapely Beton a Roxor, ktoré dali dokopy splitko. Tento album by sme tak komplexne mohli pomenovať železobetón. Nie iba preto, že by kapely svojimi menami do toho zapadli, ale napriek tomu, že ide o splitko, tak materiál drží pevne pokope. Prvé štyri skladby patria Betonárom z Bratislavy. Na scéne majú svoje renomé a aj ja som si nedávno v Nitre potvrdil, že čo sa týka živého vystupovania, patria medzi to najlepšie, čo ponúka priestor na sever od Maďarska a na juh od Poľska. Samozrejme, kto ich poznáte viete, že znejú ako keby sa nejaká death metalová kapela Made in Sweden vrhla na punk a z tejto svojej charakteristiky neuhýbajú ani o nanometer. Ako keby sa rozložený virtuóz na xylofón vyhrabal z hrobu a doprial si ešte posledné vystúpenie na svoj obľúbený nástroj. Ten chrastivý, zlovestný zvuk neogabeš! Čo ma pri nich ešte baví, sú ich texty. Neberú sa príliš vážne (Warpaint z bambína – frajerina, napr.), alebo na tomto albume skladba F.O.A.D. (vlastne cover od Black Uniforms), ktorá je v maďarčine (aspoň teda myslím, nie som veľmi zbehlý v jazykoch). Ale ak je treba, tak brnknú aj na vážnejšie spoločenské témy, ale podané s ich dávkou sarkazmu. Hovorím o poslednej piesonke Slavianska káva. V konečnom dôsledku treba uznať, že sa im táto štvorica songov nadmieru podarila. Obraciam čiernu plastovú placku a z druhej strany sa mi ozývajú Roxor a taktiež susedov pes, ktorý nebude zrejme patriť k fanúšikom tvrdej hudby. Musím povedať, že Beton sú mi o čosi bližší a Roxor nemám až tak zmapovaných, ale asi je na čase to napraviť, pretože tento Roxor mi prebil hlavu a veje na ňom vlajka s logom kapely, ako v texte skladby jednej známej kapely zo Svätého Jura. Keď sa spustil ten rámus, cítil som sa ako ten pápež, alebo kto to je na obale (cirkevnícke hodnosti sú pre mňa španielska dedina), na ktorého si brúsia zuby medveď a hyena. V porovnaní s Betonárskou stranou, sa celou touto polovicou nesie výraznejšia basa a to má Mrkvička rád. Roxor som mal vždy zafixovaných, ako punkovú (a príbuzné štýly) kapelu. Ale tu miestami počujem aj napríklad black metal (skladba Črepiny), ktorý je tam vkusne zasadený do celku. Z celku ma najviac baví...








