Recenzia – Bloodphemy – „In Cold Blood“ / Death Metal / Netherland
apr29

Recenzia – Bloodphemy – „In Cold Blood“ / Death Metal / Netherland

Zverejnené v apr 29, 2019

Krajina je zahalená hustou hmlou. V diaľke občas preblyskne svetlo s lampy. Nikto nevie prečo. Na týchto už niet pre koho svietiť. Ľudská noha tu už predlho nevkročila. Toto miesto ovláda zlo, skrývajúc sa v ťažkej a hustej hmle. Sám nevieš prečo si tu a ako si sa sem dostal. V hlave ti strašne hučí a niečo teplé ti steká po tvári. Utieraš si tvár a snažíš sa zistiť čo to je. KRV, tvoja vlastná krv!!! V tom sa niečo začína meniť. Teplo sa v okamžiku mení na nepríjemný chlad. Tvoje telo ochabuje a nevládzeš sa zdvihnúť zo zeme. Cítiš, že sa niečo k tebe blíži odzadu a…. Scenár vystihnutý ako s hororu. Takéto krásne dielo bolo vypustené do sveta od holandskej smečky BLOODPHEMY. Nie sú to žiadni nováčkovia a chalani svoje nástroje obsluhujú, alebo obsluhovali v kapelách ako BODYFARM, KHAOZ, DEPARTURE. Po dvoch rokoch od svojho debutu vydávajú novinku „In cold Blood“. Album obsahuje 10 skladieb pravého nefalšovaného old school death metalu. Album otvára intro, ktoré navodzuje atmosféru zombie hororu. Potom už nastupujú nekompromisné šľahy. Po niekoľkonásobnom vypočutí albumu som nadobudol pocit zhmotnenia tónov do krvi, ktorá je všadeprítomná v skladbách. A nie je teplá, ale sakra studená. Obzvlášť vyzdvihujem, že v dnešnej dobe sa chalani nebáli skombinovať atmosféru 90 rokov s vlastnými nápadmi. Bubenícke sypačky prekladané tvrdými sekanými riffmi sú zabíjacké a keď ich začne dopĺňať mŕtvolný, priam hnilobou zapáchajúci growling je jasné, že sme uvedení priamo do centra bojov medzi životom a smrťou. Všetko je vyšperkované gitarovými sólami, ktoré pôsobia ako naštartovaná motorová píla, oddeľujúca hmotu (kedysi to boli ľudské telá a končatiny) od seba. A koho zaujme daný album a kapelka samotná, tu je dobrá správa. Bloodphemy navštívia Slovensko, zahrajú na jubilejnom desiatom ročníku Gothoom open air fest 2019 v dňoch 18 až 20.7. 2019. Masaker a ťažké boje so zombie zavládnu v obci Revištské Podzámčie pod hradom Revište. Hodnotenie: 9/10 „In Cold Blood“ tracklist 1. Psycotic Breakdown 2. Spree Killing 3. Bloodline 4. A Barbarous Murder 5. Mental Atrophy 6. S.P.E. 7. Out of the Box 8. Chambers of Horrors 9. Worship Me 10. L’uomo delinquente Bloodphemy: Edwin Nederkoorn – Drums Winfred Koster – Guitars Olivier van der Kruijf – Vocals Robin Zwiep – Bass Vydavateľ : Black Lion Records https://www.facebook.com/blacklionrecordsswe Bloodphemy online: https://bloodphemy.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/Bloodphemy http://www.bloodphemy.com/...

Čítaj ďalej
Thorwald – Sací Reflex – Bizarre Leprous Production, 2018
apr29

Thorwald – Sací Reflex – Bizarre Leprous Production, 2018

Zverejnené v apr 29, 2019

Niekedy sa proste stane, že sa k nejakému albumu dostanete až s poriadnym odstupom. Ejhle, tu máme jeden príklad. Album Sací reflex je vonku už takmer rok a pol a mne napáda šedú kôru mozgovú až teraz. S košickými pustošiteľmi Thorwald som sa pár krát stretol naživo, ale priznám sa, že väčšinou iba preleteli okolo mňa. Teraz mi tu však dáva nežnú a zároveň perverznú pusinku (takú akú dal správca v nápravnom ústave Sarah Connorovej v Terminátorovi 2) aktuálny album. No ehm, tá pusinka je asi ako dostať demolačným kladivom medzi oči. Tlak ako z požiarnej hadice a tu vám uši stŕha titulná šlupka. Špinavý zvuk, švédsky naladené gitary. Možno by som povedal, že Thorwald sú takým východniarskym ekvivalentom fínskych Rotten Sound. Nie tak zaťažený na nejakú technickú ekvilibristiku, ale skôr masívnu priamočiarosť, ale trošku by tam tá podoba bola. Úvodné štyri skladby na vás zanechajú stopy ako tí štyria vychudnutí týpci na ešte vychudnutejších koňoch počúvajúci na mená Mor, Hladomor, Vojna a Smrť. Po tomto apokalyptickom kvartete možno spoznáte známu melódiu. Len tak mimochodom si predstavte, že by bol maestro Lemmy narodený o 20 rokov neskôr a namiesto Motorhead by drtil struny a vykašliaval chrachle z prefajčených pľúc nie pri rock n rolle, ale pri grindcore. A akoby to zhruba znelo, môžete počuť pri skladbe Grind Out (v originály Rock Out). V záverečnej (teda nie tak úplne) skladbe sa stručne a jasne dozvieme ako sa to veci majú s náboženstvom. Pojebané náboženstvo, nič viac netreba. Keď som povedal pri poslednej skladbe, že nejde tak úplne o poslednú skladbu, tak som to myslel tak, že za albumom nasleduje ešte minulé EP Kolízie systému. Tu by som dodal, že z agresivity kapela nestratila ani Ň, ale paradoxne je na EP čistejší a čitateľnejší zvuk. Aj keď ja teda popravde dávam prednosť špinavosti aktuálneho počinu. Absolútny záver obstaráva remix skladby Igor Liba, ktorý sa nesie v takom, povedzme The Prodigy elektro/industrial štýle. Do budúcna by som sa na ich mieste podobným experimentom nevyhýbal. Podľa mojej skromnej mienky má toto také tie okrúhle vecičky, ktoré by mal mať asi každý jedinec „silnejšieho“ pohlavia niže pása. Aby sme to teda uzavreli. Po tom, ako som si týchto 15 položiek niekoľko krát púšťal za sebou, začal som sa cítiť ako v lete na brigáde u cestárov. Špinavý, zasmradený, unavený, ale v konečnom dôsledku spokojný s výsledkom. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Report – Adacta – Nikander – Kontatto – Fuga – Bratislava – 20.4.2019
apr27

Report – Adacta – Nikander – Kontatto – Fuga – Bratislava – 20.4.2019

Zverejnené v apr 27, 2019

Po štyroch mesiacoch bez sviatku sa nám konečne naskytla možnosť trochu si oddýchnuť a zájsť aj za nejakou tou kultúrou, každý samozrejme čo mu vyhovuje najviac. Bratislava zívala prázdnotou už od štvrtka, zrazu bolo všade dosť miest na parkovanie, ešte aj v noci. Takto prázdno je tu už len keď všetci odídu na Pohodu. Opustené hlavné mesto však nemuselo nič dobré veštiť ani pre dnešný koncert. Samozrejme, prišla som na čas, som nepoučiteľná. V čase môjho príchodu sa kapely ešte len začali vybaľovať. Nuž, čas na konverzácie, ohováračky a pitie, ktorý sa naskytol až zhruba do pol desiatej, kedy začala ako prvá Adacta. Omeškanie bolo teda poriadne, ale na druhej strane, aspoň sa nazbieralo celkom slušné publikum, pretože to zo začiatku vyzeralo na koncert pre kapely a zopár ľudí. Kapela Adacta si za posledné roky vybudovala na slovenskej scéne pomerne slušné renomé, podobne ako aj niektoré ďalšie kapely z hlavného mesta. Za všetko hovorí napríklad nominácia na headbanger_fm awards s ich posledným albumom „Zlo“. Dovolím si jednu krátku úvahu. Myslím si, že na tento koncert došlo veľa ľudí práve kvôli nim. Myslím si to preto, lebo počas ostatných kapiel podstatne ubudlo publika pod pódiom. Priznám sa, že som Adactu už dávnejšie nevidela, hoci sa v poslednom roku vyskytovali na mnohých akciách a hrajú aktívne. Zostava je myslím stabilná, takže bolo na čase vypočuť si ich nielen z CD, ale aj live. Okrem iného sa totiž začali šíriť klebety, že vraj nová Adacta znie ako Dismember. S týmto si trochu dovolím nesúhlasiť a skôr by som ich prirovnala k Disfear. Áno, na tomto koncerte som videla aj HM-2, takže je to potvrdené. Začínalo sa na dvakrát titulnou skladbou „Zlo“, lebo prvýkrát si kapela myslela, že sa spevák niekde pozabudol. Na Adacte vidieť veľký posun vpred a určite tomu dopomohlo aj množstvo odohraných koncertov. Po vizuálnej stránke je samozrejme najvýraznejší spevák, no ak sa na mňa neurazí, nie vždy bolo jeho frázovanie ideálne. Na albume je oveľa výraznejšie a viac menej zrozumiteľné. Niekedy v druhej polke setu nás spevák upozornil, že budeme počuť aj novú skladbu. Samozrejme, bola som zvedavá. Nuž, pripravte sa na ešte výraznejšie odbočenie Adacty od pôvodného crust-punkového smeru. Nová skladba začína sludgovými vyhrávkami, v pomalšom tempe a graduje. Nový album bude určite zaujímavý. Ak som správne postrehla, nehrala sa už žiadna skladba zo starších albumov. Ja osobne mám rada aj staršie obdobie, ale chápem, že prioritou je, aby sa pod kožu ľudom dostali hlavne novšie zárezy. Otvorenie večera teda prebehlo v najlepšom poriadku. Nikander – pre mňa len málo známa kapela z Čiech. Po celkom rezkom začiatku, o ktorý sa postarala Adacta to bolo ako keby som sa prepadla zrazu do poriadne hlbokého močiaru. Už prvé tóny naznačovali, že tu nepôjde o žiadnu ľahkú záležitosť, ale o temné a ťahavé...

Čítaj ďalej
Recenzia – Chalice of suffering – „Lost eternally“ / Atmospheric Death/Doom Metal / USA
apr27

Recenzia – Chalice of suffering – „Lost eternally“ / Atmospheric Death/Doom Metal / USA

Zverejnené v apr 27, 2019

Všetko sa valí na teba. Poslednú dobu nedokážeš triezvo rozmýšľať a tvoje činy sú nevypočítateľné. Všade kam sa obzrieš, je len strach, bezmocnosť a dôvod na radosť je v nedohľadne. Jediná triezva myšlienka čo ťa napadá a tlačí na tvoje zmysly je drvivá a seba deštruktívna. VŠETKO JE STRATENÉ!!!! Slnko ešte nevyšlo, ale ti si už nachystaný. Preč! Od toho všetkého a tvoje kroky smerujú na miesta, kde panuje kľud a harmónia, pokiaľ tam nesiahla ľudská ruka. V diaľke sa nesie opar a zakrýva miesto kam smeruješ. Opar pomaly mizne a nastupujú zvuky chvíľami strašidelne znejúce. Praskne vetva padnutá na zemi. Tvoje zmysly sú po dlhej dobe v plnej pohotovosti. Práve si si uvedomil, že si v cieli. Si na správnom mieste, ktoré si tak dlho obchádzal. Si v lese!!!!!! Napravo sa mihne nejaká postava, pri nohách začuješ zvuky. Keď tvoj zrak si zvykne na ranné šero pozoruješ život panujúci na miestach, kde sa ľudia boja chodiť. V korunách starých stromov sa pomaly preháňa vietor a zvuky získavajú na intenzite. Zatváraš oči a vychutnávaš si každú chvíľu splynutia. Už len tá posledná myšlienka sa ti vynára a zrazu počuješ posledné slová : SI NA KONCI!!!! Áno takéto pocity sa dajú získať pri počúvaní novinky od americkej kapely Chalice suffering. V týchto dňoch bolo vypustené ich druhé album nazvané „Lost eternally“ pod hlavičkou Transcending Obscurity Records. Ako je zvykom u kapiel holdujúcim death doomu, treba počítať s hrou na ľudské city. S týmto sa kapela skvele popasovala a podarilo sa skomponovať pozoruhodné dielo o smútku, osamelosti, ktorá bodá do morku kostí a výhľad do budúcnosti je neistý a plný beznádeje. Na album spolupracovali aj hostia, ktorí prevažne využívajú svoje vokály pre navodenie atmosféry. Ťažké hrdelné growlingy sú s presnosťou vsadené do gitarových vyhrávok. Tie sú tak pomalé a zároveň tvrdé, že aj dych sa chvíľami zastavuje. Ťažko sa mi popisuje daný album. Musíte si ho vypočuť sami. Je to silne emočný album a to sa písmenkami nedá občas popísať. Ako sa hovorí, treba počúvať. Mnohí vravia že počúvať doom s prvkami funeralu je veľká chyba, ale poviem na rovinu, pri takýchto melódiách si vyvetráte hlavu. Všetko čo vás tlači a ničí zároveň, dostane iný zmysel a pohľad na prostredie vôkol vás. Príjemné počúvanie prajem. Hodnotenie: 9/10 „Lost Eternally“ tracklist 1. In the Mist of Once Was 2. Emancipation of Pain 3. Forever Winter 4. Lost Eternally 5. The Hurt 6. Miss Me, But Let Me Go 7. Whispers of Madness Chalice of suffering lajnap: John McGovern – Vocals Will Maravelas – Guitars/Keyboards Aaron Lanik – Drums Nikoley Velev – Guitars/Keys/Drums (on The Hurt, Lost Eternally, Emancipation of Pain) Neal Pruett...

Čítaj ďalej
Fotoreport – The Tour from Hel – TYR – Heidevolk – Dalriada – Surma – Marturos – Banská Bystrica – RC Tartaros
apr23

Fotoreport – The Tour from Hel – TYR – Heidevolk – Dalriada – Surma – Marturos – Banská Bystrica – RC Tartaros

Zverejnené v apr 23, 2019

V piatok sa v Banskej Bystrici uskutočnil koncert v rámci turné s názvom „Tour from hell. Tento koncert pritiahol do srdca Slovenska hlavne folk metalových fanúšikov. Akcie sa zúčastnilo až päť kapiel, jedna slovenská a štyri zahraničné. Hlavnou kapelou tohto večera bol TYR z Faerských ostrovov, ktorý vydal v marci nový album. Na európskom turné sú na ceste spolu s holandskými HEIDEVOLK a maďarskými DALRIADA. Na tomto koncerte vystúpila aj folk metalová kapela SURMA, ktorá je bočným projektov niektorých muzikantov z HEIDEN (bubeník). Večer otvorili domáci Marturos, ktorí sa tiež pýšia nedávno vydaným albumom a speváčkou za mikrofónom. Koncert určite v mnohých návštevníkoch zanechal mnohé spomienky na tento večer. O vizuálne predstavenie sa postarala naša fotografka Veňa Vicianova. Ďakujeme za príjemný hudobný, aj vizuálny zážitok. The gallery was not...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Age of Agony – Čo sa týka tour, tak by som už žiadnu ponuku neprijal, ani keby sa Bolt Thrower dali dokopy!
apr22

Rozhovor – Age of Agony – Čo sa týka tour, tak by som už žiadnu ponuku neprijal, ani keby sa Bolt Thrower dali dokopy!

Zverejnené v apr 22, 2019

Age of Agony je death metalová kapela z Maďarska s 25 ročnou históriou, ktorú ste nedávno mohli počuť naživo v Poprade, na akcii Black Valentine. U nás sa ukázali po dlhšom čase, a tak Štefanovi (realizácia tohto rozhovoru) napadlo, že by sme ich mohli trochu vyspovedať. Prinášame vám teda rozhovor s basákom Age of Agony – Krisztiánom Tothom. Zdravím Age of Agony! Nikde som s vami nečítal rozhovor v slovenčine. Môžte na začiatok povedať niečo o histórii kapely? Zdravím ťa Štefan a pozdravujem čitateľov. Teší nás záujem o rozhovor. Áno skutočne ani ja sa nepamätám, či sme niekedy poskytovali rozhovor pre slovensky zine. Naše začiatky siahajú až do roku 1993, keď sme s bývalým bubeníkom Balázsom začínali u nich v podkroví. Potom v 94tom prichádza spevák Pápai Kálmán. Vtedy sme samozrejme neboli kvazi žiadnou kapelou. Veci sa pohli až v roku 1995, keď prišli dvaja gitaristi. Na začiatku sme hrali samozrejme coveri ako ostatní. Po jednej zmene gitaristu sme nahrali 2 demá (vtedy ešte pod názvom Silent Agony) a po odchode gitaristu sme zmenili názov kapely na Age of Agony. Myslím, že každý kto si váš album pustí a pozrie do bookletu, spomenie si na Bolt Thrower. Čo vás tak fascinuje na vojnovej tematike? Samozrejme, všetci z kapely máme radi Bolt Thrower. Od detstva sa zaujímam o históriu a 25 rokov som aj vášnivým zberateľom, azda aj fanatikom do druhej svetovej vojny. Vojna je tá najstrašnejšia vec na svete a myslím si, že práve preto táto tematika aj pasuje do death metalu, mimochodom neznášame gore a zombie tému. Z vašej hudby a image priam cítiť old-school death metal. Sledujete aj nové kapely, prípadne zájdete si na nejaký metalový koncert? Úprimne, v súčasnosti moc nesledujem scénu, ale samozrejme dostávajú sa ku mne novinky. Posledné roky ma najviac oslovili Voidhanger, Infernal War a Revel in flesh, ale nováčikmi na scéne by som ich nenazval. V minulosti som veľa času obetoval na objavovanie nových skupín, ale dnes je už scéna tak široká, že je nemožné ju denne sledovať. Mám veľkú zbierku mc/cd/vinylov a najčastejšie počúvam tieto rokmi nadobudnuté nahrávky. Ako poznám ostatných členov, tiež viem, že moc novinky nehľadajú. Na koncerty z kapely tiež chodím najčastejšie ja, raz za čas aj do zahraničia, ak to stoji za to. Prešli ste rôznymi labelmi, zatiaľ váš posledný album vyšiel u Neverheard Distro. Povedz nám niečo o tom labeli? Náš label vedie Káger Balázs, ktorý je skutočným fanatikom. Môzem o ňom povedať, že je proste super. Náš posledný album sa dostal do všetkých kútov sveta. Vlani tento album vyšiel aj na vinyle, aj vo verzii die hard. Neverheard Distro vydalo naše posledné dve albumy. Predtym...

Čítaj ďalej