Prosím, ZACHOVAJTE PANIKU! Mladá formácia skrývajúca sa pod týmto názvom včera vydala nový singel!
Prosím, ZACHOVAJTE PANIKU! Mladá formácia skrývajúca sa pod týmto názvom včera vydala nový singel! Kapela ZACHOVAJTE PANIKU pochádza z okolia Starej Ľubovne a jej vznik sa datuje do roku 2012. Chalani od tej doby odohrali niekoľko koncertov prevažne na východe Slovenska, v Košiciach, Starej Ľubovni a zahrali si aj na Unicornfeste, kde vystúpili po boku FROM OUR HANDS. Svoj debutový materiál pod názvom „Monument“ vydali v roku 2016 a pozvoľne pokračovali v tvorbe a zbere nápadov a hudobného materiálu. Do radov kapely sa vrátil pôvodný basák Seki a chalani v kompletnej zostave a plnej sile prichádzajú v novom roku 2020 s novým materiálom. Nový singel pomenovaný „Angels“ bol jedným z prvých nápadov, ktoré kapela dala dokopy a prirodzeným vývojom dosiahol svoju finálnu podobu. Moderne znejúca muzika stojaca na základoch tvrdého groove metalu je tu okorenená elektronikou aj hip-hopovými pasážami a okrem klasického vokálu chalani používajú aj screamo, či zborové spevy. Ako aj väčšina predchádzajúceho materiálu, aj tento singel je spievaný v rodnom jazyku. Kapela pri jeho produkcii spolupracovala s profesionálmi ako napríklad gitarista Jakub Tirčo (Helenine Oči, IONS), Ermin Hamidovic (Systematic Production, spolupráca s Architects, Periphery, Animals as Leaders), ktorý sa postaral o mastering a Miro Felber o nahrávanie vokálov. Singel „Angels“ sa zaoberá myšlienkou jedinečnosti človeka, pojednáva o potrebe osobnej slobody, ktorú si nemôžeme dať niekým iným odcudziť. Slobodu si nemôžeme nechať vziať! Singel si môžete vypočuť na všetkých streamovacích platformách vrátane youtube a samozrejme vám ho ponúkame k vypočutie hneď pod príspevkom. Kapela ZACHOVAJTE PANIKU má po tak dlhej pauze prichystaných ešte mnoho noviniek. Jednou z nich je aj pripravovaný featuring s Deelayom. Pre viac informácií pozorne sledujte sociálne siete kapely: https://www.instagram.com/zachovajte_paniku/ https://www.facebook.com/zachovajtepaniku/ Singel „Angels“ nájdete aj tu: https://open.spotify.com/album/2MArpPqMLRadpy29VpCQrN https://music.apple.com/sk/album/angels-single/1497061847?l=sk...
Report – Cruent – Grinding Jesus Brothers – Human Humus – Collosseum – 25.1.2020
Je utorok, ja sedím v Bratislave pri malom pive a čakám, čo všetko vypadne z úst človeka, ktorý je hlavou a srdcom celého Rotten Sound, no nie len tejto skupiny. Reč je samozrejme o spevákovi Keijovi. Keďže je tento pánko ukecaný, ešte som nestihla všetky jeho slová spracovať. Rozhovor si budete môcť samozrejme tiež prečítať, ale o tom neskôr. Z celého rozhovoru si však najviac pamätám rečnícku otázku: „Tak podľa teba, nie je život chaos?“ Vtedy som odpovedala neurčito, ale dnes môžem povedať, že chaos sa stal na niekoľko nasledujúcich dní mojou súčasťou. Rotten Sound je pre mňa od tohto dňa súčasťou chaosu a chaos je Rotten Sound. Je piatok a dozvedám sa medzi prvými, že koncert Rotten Sound v Košiciach nebude. Prečo? Nikto zo skupiny nechce prezradiť jasnú príčinu, personálne problémy, opakujú stále. Do Košíc teda mierim sama a som nesmierne rada, že sa organizátori nakoniec rozhodli koncert uskutočniť, aj napriek neúčasti týchto Fínov. Niečo pred siedmou otváram bránu na Collosseum klube, no v dolnej časti ma privítajú len samé neznáme tváre. Koncert sa totiž koná v menších priestoroch klubu 777. Na poschodí sa všetko ešte len pripravuje. V tomto priestore som ešte nezažila koncert, takže pre tých, ktorí sa tu ešte tiež nevyskytli. Je to jedna veľká miestnosť na poschodí, rozmerovo mi pripomína najviac už neexistujúci bratislavský klub Obluda. Pódium nie je vysoké a hudobníkov neoddeľujú žiadne bariéry, ako v dolnej časti. Kontakt skupín s divákmi je tak o niečo „intímnejší“. Ako prvá prichádza svoj kus muziky predviesť domáca košická úderka Cruent. Hoci sa na scéne pohybujú už naozaj dlho, akosi som na nich nemala šťastie. Až dnes si ich môžem pozrieť po prvýkrát. Zostava je akási okresaná, trochu mi to pripomenulo Contempt pred rozpadom. Na pódiu stojí totiž len gitarista a bubeník. História Cruent je dosť rozmanitá, takže aby som tu niečo tradične nedoplietla, radšej si o nej prečítajte v knihe Monstronomicon. Kapela toho zo svojho života veľa nezdieľa, takže neviem, či bass gitarista odišiel, alebo len proste nemohol. Tento nástroj mi však dosť chýbal, pretože celá hudba stratila hĺbky. Cruent kombinuje brutal death metal s gore prvkami. Niektoré skladby boli ťaživejšie, pomalšie, s väčším dôrazom na gitarové pasáže, iné zas až nabádali do „tanca“. Čakala som, ako budú reagovať domáci, predsa len, Cruent je legenda tunajšej scény, ale väčšina si len podupkávala na mieste, podobne ako ja. Trochu ma sklamala malá rozmanitosť a absencia bass gitary, ale na druhej strane, čo nového sa dá do tohto žánru vniesť? Zahraté bolo všetko poctivo a úlohu prvej kapely si Cruent splnili na výbornú. Grinding Jesus Brothers patria k mojim obľúbencom od ich začiatkov. O to viac ma...
BRUTAL ASSAULT #25 má headlinera – MERCYFUL FATE!
BRUTAL ASSAULT #25 5.-8. srpna 2020 | pevnost Josefov 4 dny – 5 pódií – 130 kapel – horor kino – výstavy „Nebezpečné setkání“ na Brutal Assaultu Neexistuje mnoho kapel, které jsou tak zásadní jako MERCYFUL FATE. Na začátku 80. let položili základy „true“ metalu, stáli u kolébky vznikající první vlny black metalu reprezentované především Venom, Bathory nebo Hellhammer, ale jejich dopad je dodnes pociťován široko daleko napříč spektry od hlubokého undergroundu po titány jakými jsou Metallica nebo Slayer. MERCYFUL FATE vydali v 80. letech tři klíčové nahrávky: eponymní EP (přezdívané fanoušky „Nuns Have No Fun“) a alba „Melissa“ a „Don’t Break the Oath“. Těmito si vytvořili v metalovém undergroundu neotřesitelné postavení a jimi položili základy pro novou odnož heavy metalu, která vyústila později až v black metal v podobě, jak ho známe dnes. Zjednodušeně řečeno, od doby, co kodaňské kvinteto vedené ohromujícím falsetem a démonickými přednesy corpse-paintem „pomalovaného“ frontmana Kinga Diamonda spojilo nakažlivé kytary nové vlny britského heavy metalu se satanskou estetikou a okultními tématy v neuvěřitelně zvučných textech, už svět nikdy nebyl jako dřív. Ojedinělý, pekelně znějící riffing kytaristů Hanka Shermanna a Michaela Dennera spolu se zvonivou basou nedávno zesnulého Timiho Hansena a neúprosným bubnováním Kimiho Ruzza navždy změnily heavy metal a život celých generací nás černooděnců. A nyní, více než 40 let od vzniku a 20 let od posledního regulérní koncertní aktivity kapely, se dánské hvězdy vracejí a znectí pódia vybraných metalových svátků svojí živelnou přítomností, a to včetně nového materiálu. Fanoušci Brutal Assaultu budou mít jedinečnou možnost popřít všechny svátosti spolu s MERCYFUL FATE v čele s metalovým polobohem Kingem Diamondem při show, která v historii festivalu nemá obdoby. Po účasti Motörhead a Slayer na Brutal Assaultu vám tak plníme další z dlouhodobých snů. „Come, come to the Sabbath!“ — Vstupenky: https://shop.brutalassault.cz/ FB event: https://www.facebook.com/events/493050868165392 — Seznam dosud zveřejněných kapel: 1914, THE AGONIST, ALCEST, ARCTURUS, AS I LAY DYING, ASPHYX, ATARI TEENAGE RIOT, AUTHOR & PUNISHER, BENIGHTED, BEYOND CREATION, BLOOD INCANTATION, BLOODBATH, BUTCHER BABIES, CATTLE DECAPITATION, CRADLE OF FILTH, DARK FUNERAL, DESPISED ICON, DEVIN TOWNSEND, DRACONIS INFERNUM, EVOKEN, EXCREMENTORY GRINDFUCKERS, EXHORDER, FEVER 333, FRONT LINE ASSEMBLY, FRONTIERER, FUELED BY FIRE, HAVOK, HENTAI CORPORATION, IMPERIAL TRIUMPHANT, KATATONIA, KVELERTAK, LIFE OF AGONY, MANES, MASS INFECTION, MAYHEM, ME AND THAT MAN, MELT-BANANA, MERCYFUL FATE, MYRKUR, MYSTICUM, NAILED TO OBSCURITY, NECROPHOBIC, NOCTURNUS AD, OBITUARY, OTTONE PESANTE, PARADISE LOST, PENSÉES NOCTURNES, PHILIP H. ANSELMO & THE ILLEGALS PERFORMING A VULGAR DISPLAY OF PANTERA, PSYKUP, RAZOR, RING OF SATURN, SACRED REICH, SHADOW OF INTENT, SIGH, SOEN, STATIC–X, STRIGOI, SUFFOCATION, TERROR TOXIC HOLOCAUST, UADA, VADER, VENOM, WHILE SHE SLEEPS, WORMROT Tlačová správa Brutal...
Recenzia – DMC – Decapitation – Pařát Magazine – 2019
Hudby dnes vychádza neuveriteľné množstvo a aj keď sa človek snaží, mnoho vecí, ktoré stoja zato mu prepláva pomedzi prsty, alebo ich dostatočne nedocení. Často sám pozorujem, že albumy na prvý pohľad nie príliš výrazné sa postupne zmenia na veľmi kvalitné kúsky. Presne sem patrí aj album DMC s názvom Decapitation. Na začiatku sa zaradil do kategórie dobre urobeného, ale ničím špeciálneho death metalu, a s každým ďalším počúvaním rástol a rozvíjal sa, môj pohľad sa zásadne zmenil. Kapelu DMC (Death Mosh Core) som registroval už dávnejšie, k ich albumom vydávaným pod Pařát Magazine sa dá pomerne ľahko dostať, zaujal ma najmä obal predchádzajúceho Blitzkrieg, ale pravda je, že nahrávky som počul len zbežne. Rok vzniku podľa archívov 1989, potom zopár demo nahrávok a prvá radovka až v 2012. To veľmi dobre vystihuje ťažkú cestu nejednej undergroundovej kapely. Decapitation je tretia doska v poradí, takže DMC sa konečne dostali do štádia, že albumy vydávajú, ak sa to pri počte tri kusy dá tak nazvať, pravidelne s troj-štvorročným odstupom. Decapitation pri letmom počúvaní spadne do kategórie drsnejšieho US death metalu, nebudem chodiť ďaleko, dajme tomu Cannibal Corpse. Prvá vec, čo určite zaujme, sú gitarové sóla skoro v každej skladbe. Nič zásadné či geniálne, ale potešia a dobre zapadnú. Druhý výrazný prvok je hutná basa, ktorú poriadne počuť a niekde je v mixe až na úrovni gitár. Ak sa občas sťažujete, že tento nástroj slabo počuť, tu si budete užívať. Doslova cítite v hlave tie vibrujúce hrubé struny. Po niekoľkých vypočutiach sa poslucháč pomaly začne dostávať do rôznych zákutí, nálady sa menia s variabilným vokálom a zmenami tempa. Množstvo vyhrávok, niekedy až black metalové víchrice a melódie (napr. dvojka One Way), dobre využitý potenciál dvoch gitár, z drviaceho death metalu sa vykľujú atmosférickejšie momenty. V tejto chvíli sa viac prejavia motívy skôr z európskej vetvy smrti, české a poľské klasiky, vokál mi občas dokonca pripomenul Nergala a vtedy to znie ako Behemoth bez teatrálneho balastu. Obal predchádzajúceho albumu sa mi páčil viac, ale aj teraz môže byť, pohľad spod gilotíny je nápad zaujímavý. Vyrušujú ma jedine rozpixelované kvapky krvi, to mohlo byť lepšie urobené, aj keď si to na prvý pohľad ani nevšimnete. O výborné prísne logo a komplet artwork sa postaral Deather. K tomu ešte pripočítajme výborný zvuk zo štúdia Davos. Album Decapitation si zaslúži pozorné počúvanie, inak okolo vás len preletí a asi ho príliš neoceníte. Prišli by ste o zaujímavé zákutia a pestrý materiál, ktorý sa však odhaľuje postupne a vyžaduje si, aby aj poslucháč do toho niečo dal. Mám rád tento typ nahrávok, neomrzia a vedia prirásť k srdcu. Ak máte chuť na death metal, tak nech...
Česká kapela Kruton vydáva nový album u Support Underground!
Pražská formace, jenž thrash metalový základ kombinuje s melodickými prvky a svoji pomyslnou káru táhne už od roku 2010. V rámci naši spolupráce přinášíme novinkové, v pořadí už třetí studiové album, nazvané Šeď strachostánků. Album na naše poměry zcela mimořádné, propletené koncepčním příběhem a ne zcela obvyklou stopáží. Album vyvedené na CD v klasickém jewel boxu, s opravdu masivním bookletem, a současně ve vydavatelské premiéře rovnou jako 2 LP v rozevíracím obalu. Album, jehož textová náplň nachází oporu dokonce i v knižní podobě, vyvedené pod dohledem nakladatelství Maťa. I. – Př. n. l. — Nářek Janův II. – Balet stínů (12:18) III. – Nepokřtěný (00:47) III. – Přerod (10:03) IV. – Umučení Antikrista (7:11) V. – Znemrtvýchvstání (12:09) V. — Limb (1:17) VI. – Nanebenevzetí — Nářek Bafometův (16:41) Hudba: Kruton Texty: Vojtěch Šarše Nahráno ve studiu Wariete Mix a master: Jan Bláha Ilustrace: Antonín Handl KRUTON: Vojtěch Šarše – texty, knižní předloha Martin Strnad – kytara, vokály Jan Rameš – kytara David Pospíšil – bicí, perkuse Jérôme Totti – basa, instrumentace Hosté: Mariana Lišková – cello Josef Vodička – piano Esferas kvarteto Bandcamp: https://kruton-cz.bandcamp.com/ Bandzone: https://bandzone.cz/kruton Facebook: https://www.facebook.com/Kruton-121898811162898/ Official Album Trailer: Knižní podoba: https://www.mata.cz/ Objednávejte na:...
Report – Toilet Party 6 – 18. 1. 2020 – Bar u Aničky, Hurbanovo
Ako sa dá prežiť dlhý zimný večer? Možnosť A je vziať si do ruky knihu, uvariť si čaj a ponoriť sa do stavu absolútneho kľudu. Možnosť B tvorí cestovanie vlakom na miesta, kde by som asi inak nešiel a nechať si, na vzdory protestom z ušnej ambulancie, opäť o čosi viac poškodiť sluch. Obe možnosti mám rád, ale tentokrát vyhrala druhá možnosť. V Hurbanove som v živote nebol a tobôž nie na koncerte a tak bolo na čase si odškrtnúť aj toto mesto na mape Slovenska. Večerný program ponúkal to najzvrátenejšie a najbrutálnejšie, čo naša rodná (a nie len ona) cháska vyprodukovala. Síce rád prídem na akciu s dostatočným predstihom, ale teraz som to asi trochu prehnal, pretože som sa uvelebil na mieste činu chvíľku po tom, čo iba prišli organizátori a zvukár. Tak som mal časť sa trochu zžiť s miestom. Bar u Aničky je taký ozaj UG podnik. Za všetko hovoria záchody, kde si asi veľa súkromia neužijete. Viac zaujímavé by to bolo už len, keby boli toalety spojené, ako tomu bolo v Ally McBealovej, či ako sa volal ten seriál. O ôsmej sa začali z pódia ozývať nekoordinované zvuky a pohyby, čo znamenalo začiatok. Pretože pár dní pred akciou vypadla zo zostavy formácia The Manufacturing Technology of Retarded Nation, náhradou sa stal Necrov goregrind/noisový projekt Urinaemia. Projekt, ktorý má taký premenlivý život ako aprílové počasie a iba z času na čas je aktívnym. Nič iné ako dokonalý bordel sme ani nemohli čakať. Necra, ktorý nasadil masku ála pilčík z Texaského masakru, sprevádzali basák a bubeník. Možno to je tým, že tieto veci nemám napočúvané, tak som sa v tom miestami strácal. Ale zase, to čo bolo na pódiu ma bavilo. Samozrejme, že najviac pozornosti strhával Necro, ktorý sám sebou vyutieral pódium a tak. Bolo to divé, živelné a fekálne roztomilé. Ako povedal klasik – zrýchlili a posekali. Nič viac dodať netreba. Necro si nestihol asi ani vydýchnuť, ale stihol si aspoň vymeniť masku za S/M kuklu. A tak sme sa dostali k pocte a vlhkým spomienkam na pornoherečky (ako sami uvádzali jednotlivé skladby). Enema Shower je už takou klasikou scény. Všade nejaké dildá (pri bicích bol z nich zložený obrátený kríž, hehe), erotické propriety a goregrind. No uznajte, dá sa lepšie stráviť sobotný večer? Ale ku kapele. O poznanie viac som sa bavil pri Enema Shower, ak pri Urinaemií. Predsa len ich skladby majú klasickejšiu štruktúru a samozrejme som ich už neraz počul. Čo som nepočul a z čoho mám veľkú radosť je, že nám kapela poskytla aj nejaké nové ukážky, ktorých sa zrejme čoskoro dočkáme aj vo fyzickej podobe. Už nech to je, pretože to znelo...










