Recenzia – DMC – Decapitation – Pařát Magazine – 2019

Hudby dnes vychádza neuveriteľné množstvo a aj keď sa človek snaží, mnoho vecí, ktoré stoja zato mu prepláva pomedzi prsty, alebo ich dostatočne nedocení. Často sám pozorujem, že albumy na prvý pohľad nie príliš výrazné sa postupne zmenia na veľmi kvalitné kúsky. Presne sem patrí aj album DMC s názvom Decapitation. Na začiatku sa zaradil do kategórie dobre urobeného, ale ničím špeciálneho death metalu, a s každým ďalším počúvaním rástol a rozvíjal sa, môj pohľad sa zásadne zmenil.

Kapelu DMC (Death Mosh Core) som registroval už dávnejšie, k ich albumom vydávaným pod Pařát Magazine sa dá pomerne ľahko dostať, zaujal ma najmä obal predchádzajúceho Blitzkrieg, ale pravda je, že nahrávky som počul len zbežne. Rok vzniku podľa archívov 1989, potom zopár demo nahrávok a prvá radovka až v 2012. To veľmi dobre vystihuje ťažkú cestu nejednej undergroundovej kapely. Decapitation je tretia doska v poradí, takže DMC sa konečne dostali do štádia, že albumy vydávajú, ak sa to pri počte tri kusy dá tak nazvať, pravidelne s troj-štvorročným odstupom.

Decapitation pri letmom počúvaní spadne do kategórie drsnejšieho US death metalu, nebudem chodiť ďaleko, dajme tomu Cannibal Corpse. Prvá vec, čo určite zaujme, sú gitarové sóla skoro v každej skladbe. Nič zásadné či geniálne, ale potešia a dobre zapadnú. Druhý výrazný prvok je hutná basa, ktorú poriadne počuť a niekde je v mixe až na úrovni gitár. Ak sa občas sťažujete, že tento nástroj slabo počuť, tu si budete užívať. Doslova cítite v hlave tie vibrujúce hrubé struny. Po niekoľkých vypočutiach sa poslucháč pomaly začne dostávať do rôznych zákutí, nálady sa menia s variabilným vokálom a zmenami tempa. Množstvo vyhrávok, niekedy až black metalové víchrice a melódie (napr. dvojka One Way), dobre využitý potenciál dvoch gitár, z drviaceho death metalu sa vykľujú atmosférickejšie momenty. V tejto chvíli sa viac prejavia motívy skôr z európskej vetvy smrti, české a poľské klasiky, vokál mi občas dokonca pripomenul Nergala a vtedy to znie ako Behemoth bez teatrálneho balastu.

Obal predchádzajúceho albumu sa mi páčil viac, ale aj teraz môže byť, pohľad spod gilotíny je nápad zaujímavý. Vyrušujú ma jedine rozpixelované kvapky krvi, to mohlo byť lepšie urobené, aj keď si to na prvý pohľad ani nevšimnete. O výborné prísne logo a komplet artwork sa postaral Deather. K tomu ešte pripočítajme výborný zvuk zo štúdia Davos.

Album Decapitation si zaslúži pozorné počúvanie, inak okolo vás len preletí a asi ho príliš neoceníte. Prišli by ste o zaujímavé zákutia a pestrý materiál, ktorý sa však odhaľuje postupne a vyžaduje si, aby aj poslucháč do toho niečo dal. Mám rád tento typ nahrávok, neomrzia a vedia prirásť k srdcu. Ak máte chuť na death metal, tak nech sa páči, Decapitation vás nesklame, poctivá robota!

Kontakt:
https://www.facebook.com/deathmoshcore/

Hodnotenie: 8/10

Nihil

Autor: Nihil

Zdieľaj