Split Murder Inc. a KAAR na CD s kontroverzným coverom vyšiel u Support Underground tento týždeň!
máj07

Split Murder Inc. a KAAR na CD s kontroverzným coverom vyšiel u Support Underground tento týždeň!

Zverejnené v máj 7, 2020

Třetí SPLIT titul v naší historii, jenž nabízí účast dvou smeček, jejichž tažení na scéně jsou už nějaký ten pátek spojená právě s naším skromným podnikem. Po společných emisích 1000bombs s Bajonet a vinylovém trháku Exocizphobia/Catastrofy/Kaar přichází tentokrát na řadu úderka Murder Inc. v „překvapivé“ společnosti neznabohů Kaar. Obě formace se dle našeho (soukromého a zcela nepodstatného) názoru už nějaký ten pátek řadí ke špičce tuzemského thrashového pelotonu a troufáme si tvrdit, že s ohledem na obsah tohoto díla svoje těžce vydobyté pozice jednoznačně potvrdí!!! 01. Sodoma Gomora (3:40) 02. Nic nám není svatý (3:15) 03. Gehen zur Wand (4:09) 04. Potomci zrazení církví (3:40) 05. InTroll (1:30) 06. Anal Canal (2:45) 07. Pól chladu a krutosti (2:50) 08. Průmyslová smrt (2:10) 09. Totální válka (3:30) Hudba: Kaar (1-4), Murder Inc. (5-9) Texty: Kaar (1-4), Murder Inc. (5-9) Kaar: studio DAVOS Records, produkce/master Otyn Murder Inc.: studio HELLSOUND, produkce/master Jan Kapák Artwork: Pen´n´ink design Grafické zpracování: Lukáš Prskavec KAAR: Kouďák – basa, vokály Honza – rytmická kytara, vokály Tomas – sólová kytara, zpěv Ozz – bicí MURDER INC.: Petr – zpěv, kytary Lukáš – kytary Fanda – bicí Vendy – basa Bandcamp: https://kaarthrash.bandcamp.com/ Facebook: https://www.facebook.com/KAARthrash/ Bandzone: http://bandzone.cz/kaar E-mail: kapela.kaar@seznam.cz Bandcamp: https://murderinc.bandcamp.com/ Facebook: https://www.facebook.com/RawThrash666/ Bandzone: http://bandzone.cz/murderinc E-mail: Murder.Inc.Thrash@seznam.cz Official Album Trailer Objednávejte na:...

Čítaj ďalej
Vincent Locke: Človek, ktorý vytvoril image Cannibal Corpse
máj04

Vincent Locke: Človek, ktorý vytvoril image Cannibal Corpse

Zverejnené v máj 4, 2020

Nedávno sme venovali niekoľko viet Markovi Riddickovi, dnes presedláme viac do farieb. Neviem ako je meno Vincent Locke známe aj mimo ortodoxný žáner death metalu, ale jeho diela (minimálne tie, ktorými ozdobil albumy Cannibal Corpse) pozná asi každý fanúšik, ktorý aj čo len okrajovo narazil na niečo hudobne extrémnejšie. Vincent Locke sa narodil v roku 1966 a o dvadsať rokov neskôr začal prenášať svoje vízie plné násilia a brutality do kultového zombie komiksu Deadworld. Práve nad stránkami tohto šťavnatého plátku slintal kedysi slovutný chroptič (aj keď v tom čase ešte samozrejme len smerujúci k svojmu neskoršiemu postu) Chris Barnes. Celkom známou je historka ako Chris (v celkom spoločensky unavenejšom stave) v mene celej kapely zavolal v neskorých večerných hodinách Vincentovi a poprosil ho, či by mohol namaľovať čosi pre jeho bandu, kde by figurovali témy zombie a apokalypsy. Nakoniec si „tľapli“ a vznikol obal kultového debutu Cannibal Corpse – Eaten Back to Life. Úprimne, táto prvá spolupráca ešte nedosahovala neskorších mantinelov zvrátenosti a kvality (aj keď samozrejme kult to je ako prasa, to bez debaty, ale to najlepšie ešte len malo prísť) a je možno takou drsnejšou parafrázou na obaly Iron Maiden a ich maskota Eddieho. Od nasledujúcej echt nechutnej kolekcie Butchered at Birth už ale začalo ísť do tuhého. A to nielen v dobrom slova zmysle, keď obrazy plné krvi a smrti priťahovali zraky fanúšikov silou magnetu. Mocná sila cenzúry zasiahla plnou kadenciou a poznačila jednak kapelu a jednak aj samotného Vincenta. Kým kapele zrejme zväčšená popularita, kvôli nie tak úplne želanej reklame nevadila a miestami sa v nej asi aj vyžívala, tak od Vincenta začali prichádzať otázky, či je naozaj nutné tak tlačiť na pílu a neustále rýpať do osieho hniezda. Cannibal Corpse sa tak stali pre cenzúru niečím, ako červené súkno pre býka. Neskoršia verzia albumu Butchered at Birth vyšla aj so silne upraveným obalom, kde vidíte iba logo kapely a názov albumu. Od tretieho albumu Tomb of the Mutilated začal Vincent robiť pravidelne dva obaly pre kapelu. Jeden zásadne brutálny a druhý, ktorý by síce nezapadol medzi všetky tie neutrálne obaly mainstreamu, ale od všemožných organizácií bol aspoň pokoj. Vincentova spolupráca s kapelou pokračuje až do dnešných dní a vrátane EP, živákov, singlov a neviem čoho všetkého, vytvoril pre Cannibal Corpse cca 40 diel. Celkom zaujímavá je informácia, že Vincent Locke nie je zrovna fanúšikom death metalu. Prvý krát zašiel na koncert „kanibalov“ až okolo roku 2010. Sám má v obľube skôr rockové veci typu Pink Floyd, The Doors… Aj keď zopár ďalších diel by ste našli na obaloch niekoľkých kapiel (Rademassaker, Rotting Repugnancy…), jeho prioritou je čosi iné, ako maľovanie obalov metalových kapiel. Tu...

Čítaj ďalej
Kým nás Smrť nespojí: 6. časť – Nová krv v starých žilách – Nastupujúca death metalová generácia
máj03

Kým nás Smrť nespojí: 6. časť – Nová krv v starých žilách – Nastupujúca death metalová generácia

Zverejnené v máj 3, 2020

Nočná búrka mučí sluch rámusom hromov. Hustý lejak doslova rozpleptáva rokmi zanedbávanú komunikáciu. Práve po nej dorazilo auto, ktoré zastalo pri ošarpanej budove, ktorej sa v oknách ale mihá svetlo. Z auta vystupujú postavy odeté v dlhých plášťoch a ich tváre zakrývajú do čela zarazené kapucne. Zo zadných dverí vyťahujú vrecia a ich ruky sa sfarbujú do červena. Ani prudký dážď im nedokáže z rúk zmyť krv. Vrecia sú plné infúznych vakov s najcennejšou tekutinou . S vrzgotom sa otvárajú staré dvere a dvojica tajomných postáv nesie vrecia do vnútra. Hneď, ako prekročia prah, ťažké železné dvere s rachotom opäť ukryjú desivé tajomstvá za múrmi budovy. Vo vnútri čaká laboratórium ako z románu od Marry Shelleyovej. Vo vnútri jednej obrovskej kade pláva v nejakom roztoku čosi, čo pripomína cievnu sústavu plus mozog a oči. Postavy v plášťoch priniesli vrecia a dávajú ich na miesto na ktorom, podľa zaschnutej krvi, už nejedno spočinulo. Nervózne sa odoberajú pomaly preč. V momente, ako odídu, sa spoza tieňa regálov začne sunúť niečo ponášajúce sa na človeka. Pohybom si to namieri k vreciam s krvou. Pohyb je malátny, ťahá za sebou jednu nohu a z očí je ľahko čitateľná bolesť miešajúca sa so šialenstvom. Začne rozbaľovať vrecia a krv dostávať do infúzií, ktoré sú napojené na podivnosť v kadi. V momente, ako sa krv dostane do ciev toho monštra, začne sa hýbať. Podivný doktor dostane cez takmer zrastené pery ťažko zrozumiteľné slová: „Ono žije!“ V návale radosti si nevšimne, že zakopol do stojana, na ktorom je nádrž uložená. Tá sa rozkývala a bolo už iba počuť, ako sa s nárazom na zem roztrieštila na stovky častí. Tvor, ktorý bol v nej uväznený, sa začal trepať ako ryba na suchu, ale dve oči nesúmerne rozložené pomedzi črepy začali sledovať, kam sa podel doktor. Ten sa v nemom úžase a strachu schoval do rohu miestnosti ako ranené zviera. Bytosť si ho už vyhliadla svojimi krvilačnými očami a prisala sa na neho ako medúza na svoju obeť. Stačilo iba málo. Dostať novú krv do starých žíl. Tak tak. Do toho starého tela death metalového organizmu treba pravidelne dopĺňať životodarnú tekutinu. Tým myslím nové kapely. Našťastie toto telo je stále udržiavané pri živote a infúzie ho nenechajú zbaviť vitality. Ja prežívam vždy taký malý ohňostroj radosti, keď sa mi dostane do uší správa o nejakej mladej kapele, ktorá srší aktivitou. Ale má to tak aj mojich sedem statočných? Pátrajú aj oni stále po novej muzike? Sú mladé kapely, ktoré ich oslovujú? Roman Regina (Typhoid): Veľa vecí, nemám zábranu pustiť si goregrind, slam, technický metal. Jediné, čo nepočúvam, je deathcore, aj keď sú aj tam kvalitné bandy, ktoré stoja...

Čítaj ďalej
Filmy a hudba!
apr27

Filmy a hudba!

Zverejnené v apr 27, 2020

Nedávno sme tu mali tému knihy a metal. Niekoľkých členov kapiel sme vyspovedali, aké knihy, ktoré sa týkajú muziky majú najradšej, či čítajú a aký je napríklad ich obľúbený žáner knihy. Dnes je téma jasná – FILM. Filmy, rovnako ako knihy a hudba patria k umeniu. Filmový priemyseľ produkuje neustále nové filmy, či už celovečerné, krátke, alebo dokumentárne…Odkedy vypukol Covid-19, takmer každý deň na mňa vyskočí reklama na Netflix…a tak som si povedala, že tému filmov v súvislosti s hudbou sme na našich stránkach ešte nemali. Na túto tému sme tentokrát vyspovedali iných členov slovenských kapiel, ako pri knihách. Na slovo sme si zobrali ôsmych členov slovenských kapiel (death metal, black metal, crust, grindoce atď.), ktorí mi odpovedali na päť mojich zákerných otázok. Ako si s nimi poradili si môžete prečítať nižšie. Začnime pri tejto téme od konca, čiže na východe Slovenska. Zobrala som si na slovo až troch pánov z rôznych kapiel. Starší majú prednosť a tak začnime Stanom z death metalovej skupiny Killchain (ex Erytrosy). Mimochodom, ich nový album už je na spadnutie. Prvú ochutnávku s názvom „Your stench“ ste si mohli vypočuť v Headbanger FM (20.4.2020). 1. Aký film o skupine, alebo hudobníkovi by si odporučil? Nemusí byť len metalový, kľudne môže byť aj rock, punk atď. – Mám na mysli film ako bol teraz nedávno napr. o Queen, alebo napr. Dirt. Presne Dirt by som doporučil, lebo mňa nenudil ani chvíľku. Stále sa tam niečo dialo a to je ešte málo čo povystrájali. Podľa mňa asi najlepšie urobený film o hudobníkoch. V knihe Nikkiho Sixxa je toho ešte oveľa viac. Queen som videl, ale nejak ma nenadchol. Nevravím, že ten film je zlý, ale chce to akciu. Lords of chaos bol zaujímavý, no ako to bolo naozaj už vie len dotyčný, ktorý tam osobne bol. 2. Ktorý dokumentárný film o hudbe by si odporučil? (opäť, nemusí byť len metal) The Godfathers of Hardcore je celkom dobré, ďalej Get Thrashed o thrashovej scéne. Black metalovy dokument Until the Light Takes us, samozrejme Death by metal o skupine Death. Lemmy, Slave to the Grind, Curbyho Obscene a viac ma nenapadá… 3. Aký soundtrack ku filmu máš najradšej? (opäť, nemusí byť len metal) Asi naj je Votrelec, Halloween, Phantasm, no soundtrack veľmi nepočúvam ešte som na to nedorástol :D. 4. Ktorý live záznam z koncertu sa ti najviac páčil? Nemám favorita z pomedzi live koncertov. Pozriem si to čo sa mi páči, poznám, alebo chcem vidieť ako to vyzerá na koncerte danej kapely. 5. Je nejaký film, ktorý sa týka hudby, či už autobiografia kapely, hudobníka, ktorý ťa vyslovene sklamal? U mňa je to tažké. Sklamanie neberiem vážne....

Čítaj ďalej
Kým nás Smrť nespojí: 5. časť – Symfónia lariev – Grind, gore a iné zrúdnosti
apr26

Kým nás Smrť nespojí: 5. časť – Symfónia lariev – Grind, gore a iné zrúdnosti

Zverejnené v apr 26, 2020

Za múrmi starého cintorína dopadá na hlavy smútiacich tichý dážď. Pietnu chvíľu prerušuje iba niekoľko naučených a rokmi otrepaných fráz od kňaza. Každý pohreb je taký malý osobný horor pre každého, tu ale pozostalí na seba iba pokukujú a v hlavách si prerátavajú, koľko komu po nebožtíkovi pripadne do lona. Že neodišiel dobrovoľne je zrejmé na prvý pohľad. Jednoizbový, drevený byt určený na večnosť je už uložený v jame a dav sa rozpŕchol. O pár dní si nikto na meno jeho nájomníka ani nespomenie. Skutočný horor ale čaká domnele mŕtveho. Z historických prameňov sú známe prípady o ľuďoch, ktorí sa prebudili šesť stôp pod zemou. Keďže sa náš uväznený hrdina venoval počas života týmto témam, bol si toho vedomý. Nikdy ho ale nenapadlo, že sa to prihodí jemu. Napriek tomu, že otvoril oči, tma neustúpila. Zatuchlé zvyšky vzduchu sa rýchlo míňali a jeho prepadla panika. Nevedel čo robiť, a tak iba šialene kričal, čím sa oberal o posledný kyslík a aj o to, čo ho behom života najviac zdobilo. Zdravý rozum. Zrazu sa iba mocne rozrehotal a upadol do spárov spánku. Vibrácie spôsobené krikom odtrhli od posledných súst krvilačné červy, hodujúce na posledných tkanivách vo vedľajšom hrobe. Poháňané pudom sebazáchovy im drevené steny rakvy nerobili najmenší problém a dostali sa cez obal k vytúženému čerstvému pokrmu. Začali ho neuveriteľne pahltne požierať, čím už muža odsúdeného k pozretiu naposledy prebrali k chvíľke života. Cez chodbičky v pôde sa mu dostalo letmého závanu vzduchu a vydal z ešte stále prekvapujúco fungujúcich hlasiviek posledný výkrik šialenej bolesti. Červy pokračovali v obžerstve a do pár minút bolo po hostine. Do stále teplých útrob nakládli vajíčka svojho rovnako nenásytného potomstva a odobrali sa pátrať po ďalšej porcii čerstvej mršiny. Z vajíčok začali vyliezať stovky hmýriacich sa lariev, ktoré vydávali ukrutne hlučný, mľaskavý rámus. Ak sa pri prechádzke cintorínom započúvate a započujete podobné zvuky, vedzte, že ide o symfóniu lariev, ktoré sa tešia zo života po živote. Tentokrát som sa v úvode nenechal uniesť žiadnym hororom. Aspoň teda nie úmyselne. Ale tá téma rozkladu je takým leitmotívom grindu vo všeobecnosti. Či už vnímate grindovú muziku po vzore patologickej uličky a doslovného rozkladu tela, ako nám to kedysi hlásali Carcass, Regurgitate, Haemorrhage… alebo dávate prednosť politickejšie ladeným kapelám ako Napalm Death, Brutal Truth apod., ktorí sa zase venujú rozkladu v spoločnosti, jedno je isté. Tá tému rozpadu a následných procesov v rôznych súvislostiach sa ťahá celým týmto žánrom. Čo majú však všetky tieto kapely spoločné po hudobnej stránke, je to, že zasiali na tento svet ten najagresívnejší a najšialenejší štýl. Keď už som spomenul Napalm Death, doteraz si pamätám na jednu historku z môjho detstva, ktoré...

Čítaj ďalej
Slovenský Suffocate nájdete na Youtube aj Bandcampe!
apr25

Slovenský Suffocate nájdete na Youtube aj Bandcampe!

Zverejnené v apr 25, 2020

Na death grindcore kapelu Suffocate z  Tešedíkova pri Šali si spomínajú už asi len pamätníci. Počas doby svojho pôsobenia však toho stihli celkom dosť. Od roku 1992, kedy sa datuje ich vznik, vydali do roku 2003 tri dlhohrajúce nahrávky, dve demá a jeden split (rok 2000 spolu so slovenskými Embolism, Obliterate a Heamorrhage). Prvý full album vyšiel v roku 1998 s názvom „Exit 64“, nasledoval „Lust for Heaven“ z roku 2000 a posledným počinom bol „Freestyle“ z roku 2003. Počas ich existencie ste ich mohli vidieť a počuť na mnohých akciách na Slovensku, ale aj v Čechách. Od určitého času, niekedy po roku 2004 sa však po nich zľahla zem a kapela upadla do „zabudnutia“. Čo sa presne stalo , a čo bolo príčinou rozpadu zostáva pre mňa trochu záhadou. Dobrou správou však je, že v týchto dňoch nám 4 NEW BLOOD všetkým sprístupnilo nahrávky Suffocate na Youtube a na Bandcampe. Tí, čo nevlastníte ani jeden ich fyzický nosič si takto môžete hudbu tejto takmer zabudnutej slovenskej kapely vypočuť v pohodlí domova. Bandcamp Exit 64 – prvé full CD z roku 1998 Nahraté a mix – Martin Papp Štúdio – Paladis Moonset – Slovakia Marec 1998 Cover – Roman Papp Cover koncept – Roman Papp & Suffocate Zostava: Gellért Pásztor – vocal Zsolt Hölgye – guitar Attila Pócs – guitar, back vocal Zoran Kočiš – bass, back vocal Erik Balogh – bicie Vydania: Exit 64 (Cass) | Erebos Production / cat# ERE07 / Slovakia / 1998 Exit 64 (CD) | Great White North Records / cat# GWN002 / Canada / 2000 Druhé full CD – Lust For Heaven 2000 Nahrávanie a mix – Martin Papp Štúdium – Paladis Moonset – Slovakia April – May 2000 Texty: Gellért Pásztor Cover – Roman Papp & Erik Balogh Zostava: Gellért Pásztor – vocal Zsolt Hölgye – guitar Attila Pócs – guitar, back vocal Zoran Kočiš – bass, back vocal Erik Balogh – drums Vydania: Lust for Heaven (Cass, CD) | Erebos Production / cat# ERE 019 / Slovakia / 2000 Tretie a posledné full CD – Freestyle 2003 Nahrávka a mix – Martin Papp Štúdium – Paladis Moonset – Slovakia Máj 2002 Cover – Roman „ROMBE“ Papp & Zoran „FOGEL“ Kočiš Zostava: Gellért „GERALD“ Pásztor – vocals Attila „ATTI“ Pócs – guitar, back vocal Zoran „FOGEL“ Kočiš – bass, back vocal János Bertók – drums Hudba – SUFFOCATE Texty – GERALD Dôležité upozornenie: Digital release Ⓟ © 2020 4NEWBLOOD All rights of the produced and of the owner of the work reproduced reserved. Unauthorised copying, hiring, lending, public performance and broadcasting of this recording prohibited. Recorded at studio Paladis Moonset – Slovakia,...

Čítaj ďalej