Recenzia – Vortex Unit – The Bringer Of Sun – Slovak Metal Army – 2020
apr23

Recenzia – Vortex Unit – The Bringer Of Sun – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v apr 23, 2020

Asi skoro každý osciluje medzi dvomi pólmi ohľadom výberu nahrávky, ktorú sa chystá počúvať. Buď mám chuť na niečo tradičné, čo ma ničím zvláštnym neprekvapí a užijem si svoj obľúbený žáner tak, ako ho mám rád. Nevadí, že to nehýri originalitou, teraz nemám objaviteľskú náladu. A potom na opačnej strane je chuť vypočuť si hudbu, ktorú neviem prirovnať k inej kapele a objavovať nové svety. Samozrejme, pohľad na originalitu je často subjektívny, možno by mi niekto rovno z rukáva vysypal desať kapiel, ktoré znejú v danej situácii rovnako. S takýmto nezvyčajným, prekvapivým albumom v mojom prípade prišli Vortex Unit. Ich EP Nec Plus Ultra ma úspešne minulo, pri pohľade na predchádzajúce inkarnácie som už síce hlavou kýval, že to som určite počul (The Cryptosy, The Crypt), ale tak dávno, že nemám ani tušenie o čom to bolo. A načo sa hrabať zbytočne v minulosti, poďme sa radšej pozrieť na novinku The Bringer Of Sun, ktorá vychádza pod hlavičkou Slovak Metal Army. Pre neznalého je jednou z najdôležitejších otázok: Čo vlastne hrajú? Odpovedať pár slovami neviem, ale pár vetami hádam áno. Dôležitú rolu tu hrá black aj death metal, niekde má navrch jeden, potom druhý, najmä čo sa týka strunových nástrojov. Bicie sú šialené, nestratili by sa na prog metalovej nahrávke, rôzne polámané rytmy a neštandardné tempá zaručene pozapletajú hlavu. Vokály približne napoly rozdelené medzi mužský štandardný, ale pekne zrozumiteľný chropot a ženský občas jemne operný, občas viac civilný melodický spev. Znie to celkom zamotane, a aj to tak je. Pestré skladby, ktoré neprestávajú udivovať množstvom nápadov, ktoré neustále prichádzajú popri hlavných motívoch. Môžete sa oprieť o viac či menej chytľavý refrén, ale zároveň sa noríte do množstva sól, medzi-motívov a nových riffov. Atmosféra nahrávky sa dá popísať ako chladne agresívna, jemne odľudštená a cynická. Tomu zodpovedajú aj texty pojednávajúce o vzťahu akéhosi boha alebo bohočloveka vládcu ku svojim poddaným. Tieto šialené, niekedy ironické vízie sú veľmi dobre napísané, a naozaj si zaslúžia pochvalu (a hlavne prečítanie). Jeden odstavec ešte venujem stránke, ktorej sa možno mnohí v úvode zľakli, a tou je ženský spev. Ten ťahá už aj tak skvelú nahrávku ešte o pár levelov vyššie. Krásny odtieň hlasu Siren, v ktorom sa zrkadlí široká škála pocitov, je naozaj pestrý a neviem si bez neho The Bringer Of Sun predstaviť. Výborne zakomponovaný, skvele sa so svojím mužským protikladom dopĺňajú. The Bringer of Sun by Vortex Unit Rozoberať jednotlivé položky sa nechystám, album nemá slabé miesto a je extrémne vyrovnané. Takže si to môžeme zhrnúť: všetky nástroje na výbornú, určite ohúria bicie a ženský spev, a dosiaľ som nespomenul žiadne negatívum. Ale žiadne ma momentálne nenapadá a zatiaľ to u mňa...

Čítaj ďalej
Mark Riddick: Umenie vytiahnuté spod rozpadnutej krypty
apr21

Mark Riddick: Umenie vytiahnuté spod rozpadnutej krypty

Zverejnené v apr 21, 2020

Už sme tu dlhší čas nemali článok, ktorý sa nezaoberá striktne iba hudbou, ale umením v širšom rozsahu. V prípade Marka Riddicka je slovné spojenie širší rozsah naozaj na mieste. Medzi fanúšikmi prevažne extrémnej scény je známy ako vynikajúci maliar a jeho diela s hrdosťou prijali mnohé kapely. Stačí sa len rozhliadnuť niekde na koncerte a na oblečení nejedného vyznávača hluku nájdete nejaký morbídny motív, za ktorým stojí práve tento pán. Mark Riddick sa narodil 24. júna 1976 v Bossier City v Louisiane (pochádza z dvojičiek a so svojim bratom Mikom hral v niektorých kapelách, či projektoch ako Grave Wax, Moonrot, Equimanthorn, Unearthed…). Od roku 1991 začal ilustrovať demá, vytvárať logá atď. kapelám, fanzinom a aj vydavateľstvám v totálnom metalovom undergrounde. V roku 1998 ukončil štúdium na Greensboro College v Severnej Karolíne v odbore výtvarných umení a odvtedy sa naplno venuje prácam hlavne pre metalové podzemie. Okrem toho prispel niekoľkými prácami k seriálu Metalocalypse, vydal niekoľko kníh zaoberajúcich sa jeho tvorbou (Compedium of Death – 2012, Logos from Hell – 2015 a Morbid Visions – 2016), objavil sa v mnohých časopisoch ako Kerrang!, Terrorizer, Legacy či Metal Hammer. Mimo death metalu a extrémnej scény tvoril dokonca aj pre Justina Biebera, Rihannu, alebo niektoré odevné značky. Ako som vyššie spomínal, že v prípade tohto chlapíka sa jedná o multitalentovaného umelca, tak popri grafických prácach tvoril aj priamo hudbu. Už som zmienil niektoré kapely, v ktorých sa ocitol s jeho bratom, ale bolo toho samozrejme viac. Ja osobne za jeho najpodarenejší hudobný projekt pokladám Fetid Zombie, kde je zodpovedný za všetky nástroje a od roku 2007, kedy položil jeho základy, stihol vydať šesť albumov a obrovské množstvo splitiek. Aktuálne figuruje na zozname celkom rozbehnutého vydavateľstva Transcending Obscurity Records (napríklad spolu s kapelami ako Master, Paganizer, De Profundis, Gods Forsaken, alebo aj Slovákmi ONO). Myslím, že by nebolo zlé si pripomenúť nejaké albumy, ktoré sa hrdo prezentujú artworkom z dielne maestra Riddicka.   Arsis Visitant Agonia Records, 2018 Zase tak veľa kapiel, ktoré by defacto celú svoju kariéru zverili do rúk jedného umelca nie je. Jednou z výnimiek sú Američania Arsis. Môžno je aj trochu prekvapením, že sa nejedná o kapelu holdujúcu práchnivému old school death metalu, ale táto banda si to od svojich začiatkov krúti skôr v technickom, melodickom a moderne znejúcom death metale na spôsob povedzme The Black Dahlia Murder. Aj keď v ušiach fans majú väčší cveng zrejme staršie albumy, ja som vyberal album asi s najkrajším obalom. Tým je zatiaľ posledný album Visitant, kde by zrejme aj Ján Žižka pomocou jedného oka poznal prácu Marka Riddicka.   Avulsed Revenant Wars, EP Unholy Prophecies, 2013 Teší ma, že Mark...

Čítaj ďalej
Novinky zo slovenskej scény z posledných týždňov!
apr19

Novinky zo slovenskej scény z posledných týždňov!

Zverejnené v apr 19, 2020

Hoci koncerty a festivaly sú momentálne hudbou budúcnosti, väčšina kapiel nezaháľa a svoje aktivity rozvíjajú aj naďalej. Mnohé skupiny stihli ešte pred epidémiou nahrať album a tak sa posledné mesiace pracovalo už len na dolaďovaní, finalizácii a pod. Prinášame vám krátky prehľad posledných týždňov zo slovenských vôd, na čo sa môžete tešiť, čo si už môžete pustiť a prípadne čo sa chystá v najbližšej dobe. Zároveň ide hlavne o tie skupiny, ktoré sme opomenuli a nebola o nich zmienka ani na našom FB stránke Metalexpress. Morhörr Morhörr je kapela, ktorá pochádza z Bratislavy. Po dlhej dobe prípravy kapela Morhörr vydáva svoje debutové ep- Pach Krvi. Ide o digitálny release na weboch: https://morhorr.bandcamp.com/releases https://bandzone.cz/morhorr V blízkej dobe bude dostupné aj na ďalších streamovacích platformách. FB kapely: https://www.facebook.com/morhorr/ REALMS OF CHAOS REALMS OF CHAOS, death metalisti z Banskej Bystrice v minulom týždni zverejnili novú skladbu na Youtube s názvom „Forces Of Oppression“. Je súčasťou ich debutového albumu „The Seed“. Video je playthrough v podaní gitaristu Martinusa v prostredí Múzea SNP. Kapela momentálne hľadá vydavateľstvo a dátum oficiálneho vydania ešte nie je zverejnený. O ďalších detailoch k nastavajúcemu albumu vás budeme informovať. https://www.facebook.com/RealmsOfChaosSVK/ https://bandzone.cz/realmsofchaos NEOBLIVION Na konci marca došlo k vydaniu EP projektu Neoblivion s názvom „The Ethics of the Herd-men“. Ide o samostatný počin gitaristu z 0N0, na ktorom sa však objavujú aj hostia. Ako sme už zvyknutí pri 0N0, hudba sa nedá zaškatulkovať. Ide o mix žánrov od grindcore, cez death metal, až po industial a noise. Projekt Neoblivion vznikol už v roku 2010 a na svet sa dostalo prvé trojskladbové EP, ktoré vyšlo na kompilácii Noize Konspiracy Volume 12. Materiál bol v podstate zložený v roku 2015, no finálnu podobu uzrel až v tomto roku. Ak teda obľubujete neštandartnú pestrú škálu melódií a výbuchy gitarových nápadov, určite sianite po tomto projekte. Neoblivion: T (N) – guitars, vocals, programming Hostia: A (O) – additional noise S (N) – guest vocals W(E) – guest vocals https://neoblivion.bandcamp.com/ DISTANT SHAPES Distant Shapes je death doomová kapela, ktorá pochádza z Nitry. Celú hudobnú produkciu majú na starosti len dvaja ľudia, Igric (všetky nástroje) a Svarten (vokály). V roku 2016 debutovali EP s názvom „Autumn Fall“ a na začiatku apríla sa prihlásili s novým singlom „Tam kde mŕtvi spia“. Skladba „Tam kde mŕtvi spia“ sa dotýka záhrobnej témy, a naráža na jedno smutné miesto vo Francúzsku. Ide o miesto Verdun, kde počas prvej svetovej vojny vyhaslo státisíce životov. K debutovému albumu ešte nie sú presné informácie a preto vás o prípadných novinkách z tábora Distant Shapes budeme informovať. Distant Shapes je momentálne čisto štúdiový počin. EP, aj singel si môžete vypočuť na Bandcampe, prípadne na...

Čítaj ďalej
Kým nás Smrť nespojí: 4. časť – Na východnom fronte hluk – Východoslovenský death metal
apr19

Kým nás Smrť nespojí: 4. časť – Na východnom fronte hluk – Východoslovenský death metal

Zverejnené v apr 19, 2020

Nešpecifikované miesto, nešpecifikovaný čas. Niekde na východnom fronte. Všade vo vzduchu je cítiť pachuť Smrti. Len zopár jedincov, ktorí ešte stihli vypadnúť z už tak preplnenej lopaty hrobárovi. Ich stopy sa odtláčajú do brečky tvorenej blatom a rozkladajúcimi sa ostatkami ľudí, ktorých už pohltili tie najnižšie možné pudy. V pätách sú im iba potkany, krkavce a podobné zvery, na ktorých obraz krvilačnosti sa menia aj postavy v uniformách. Kráčajú napriek hladu, únave a ťažkým zraneniam, k vidine záchrany a spásy. Že sa jej nedočkajú je jasné zrejme aj im samým… V momente však nastalo hrobové ticho a ťaživá atmosféra začala ešte väčšmi dopadať na hlavy jediných osôb v tejto bezbožnej pustine. V diaľke bol však počuť zlovestný šepot, a pretože ešte nemali zmysly úplne otupené, vydali sa za ním. S približovaním sa k miestu, odkiaľ vychádzal šepot, sa aj zvyšovala jeho intenzita. Keď prišli na miesto, tak už nešlo o šepot, ale o intenzívny krik, ktorý však nemal nikde na dohľad svojho autora. Krik sa už stával kakofóniou neskutočných škrekov, ktoré začínali pripravovať túto skupinku o posledné črepiny zdravého rozumu. Keď zrazu opäť nastalo ticho. Ale ticho doslova ohlušujúce. Prestal fúkať vietor, svet onemel. Zem tu ale bola skrvavená viac ako inde. Krvou už boli ale pošpinení aj oni. Táto krv sa ale prežierala na kožu a ďalej začala leptať tkanivá. Vojaci začali zo seba zhadzovať zvršky v nádeji, že sa toho zbavia, ale krv ich požierala viac a viac. Prešli od tichých, šepotavých vzlykov po krik ako týrané zvieratá. Až kým sa krv nenakŕmila nimi samotnými a oni sa proste rozptýlili do priestoru. Okolím sa rozhostilo zase ticho. Pokiaľ ho znovu neprerušil hluk na východnom fronte. Ak máte radi horory a vojnová tematika vám tiež nie je úplne cudzia, tak ste možno postrehli, že tento úvod som písal popri sledovaní filmu Deathwatch. Skoro ako Baywatch, lenže tu nepobehovali po pláži prsaté blondíny, ale Smrť si tu verbovala do svojich radov. Pretože Smrtka je to, o čo v tomto seriály ide (aj keď samozrejme jej umelecky a najmä hudobne stvárnená podoba), je to celkom pochopiteľné. A, samozrejme, východný front. Vysvetlenie je naprosto logické – východoslovenský death metal. Pre mňa je (alebo bol) východ takou liahňou množstva najmä originálnych a zaujímavých kapiel. Takže začíname. Nemohol som si však odpustiť otázku pre skupinu mojich vyvolených osobností, čím to bolo, že východ si vybudoval tak silnú pozíciu na metalovej mape Slovenska. Roman Regina (Typhoid): Keďže som na východe nevyrastal, nezažil som priamy vývoj tunajšieho UG. Poznal som dianie na strednom a západnom Slovensku, ale kapely z východu som poznal len vďaka nahrávkam. Sem tam sme hrali na východe, tak sme spoznali aj...

Čítaj ďalej
RAMCHAT zrušil KrutoFest 2020, ale v nedeľu zverejní svoju novú pieseň Matka ZEM
apr16

RAMCHAT zrušil KrutoFest 2020, ale v nedeľu zverejní svoju novú pieseň Matka ZEM

Zverejnené v apr 16, 2020

Kapela Ramchat bola vonkajšími okolnosťami donútená zrušiť druhý ročník festivalu KrutoFest 2020, ktorý sa mal uskutočniť 6. júna 2020 v Martine. Avšak s prácami na novom albume neustala a práve dokončuje mastering chystaného materiálu, ktorý plánuje vydať na jeseň tohto roka. Jednou z lastovičiek albumu bude aj pieseň Matka ZEM, ktorú skupina zverejní v nedeľu, 19. 4., na svojom YouTube kanále. „Text piesne som napísal začiatkom zimy 2019 a pojednáva o tom, ako nezodpovedne sa správame k našej matke, hosťujúcej Zemi. Korona neprišla len tak, veľa nás prišla naučiť a celosvetová stopka pre ľudstvo je aj o tom, aby sme si uvedomili náš devastujúci prístup k zvieratám, hmyzu, včelstvu, rabovaniu drevín a lesov, výroby nových a nových chemikálií, ktoré lejeme do žíl našej milovanej planéty, obrovskej produkcii plastov, z ktorých odpadkov je už v Atlantickom oceáne ostrov veľkosti polovičky Francie… Extrémny konzum, premrštená chemizácia a prehnaná industralizácia zanecháva za nami spúšť pre naše deti. Náš nový videoklip k tejto téme zverejníme v nedeľu, buďte na príjme, ale hlavne sa všetci zamyslime a zmeňme naše konanie,“ vyjadril sa Hirax, líder pagan metalového Ramchat. Minútový trialer k piesni si môžete pozrieť už dnes na YouTube kanály Ramchat: Tlačová správa...

Čítaj ďalej
Recenzia – Ashes of Life – Seasons Within – 2020
apr16

Recenzia – Ashes of Life – Seasons Within – 2020

Zverejnené v apr 16, 2020

Nielen slovenskými a českými kapelami žijeme, a nejedna zatiaľ neznáma kapela si zaslúži podporu, pokojne aj z druhej strany sveta. Dnes však nepôjdeme až tak ďaleko, pozrieme sa na Pyrenejský polostrov, kde svoju prvú oficiálnu nahrávku vydávajú Ashes Of Life, napriek existencii od roku 2010. Nemám informácie, čo tých desať rokov robili, v studnici všetkých informácií, teda metalových archívoch, sa nespomínajú ani žiadne demo nahrávky, takže to budem brať tak, že Seasons Within je úplný začiatok. Žánrovo sa budeme pohybovať vo vodách atmosférického, dalo by sa povedať aj romantického, doom metalu. Také niečo som už dlho nepočúval, nehovoriac o tom, že nikdy nerecenzoval. Dni sú síce čoraz teplejšie a slnečnejšie, ale mnohí aj tak musia sedieť doma, tak pokiaľ netrpíte depresiami, s chuťou sa do tejto posmutnelej nahrávky pustite spolu so mnou. Trojica (aj keď podľa fotky štvorica) má základňu v Portugalsku, dvojicu Luis Pinto (g) a Tiago Silva (clean v, g, b, programming) dopĺňa Švéd Stefan Nordstrom, ktorý zaobstaral slušné záhrobné chroptenie. Ako ste si istotne zo zostavy všimli, na nahrávke sú bicie programované, čo možno bude niekomu vadiť, ale ja osobne som to neregistroval, takže to berte tak, že pre netrénované ucho je to len informácia. Atmosféru navodí hneď jednotka Shores, so šumom mora a nárazmi vĺn blízkym takmer všetkým Portugalcom, ktorých život je Atlantikom významne ovplyvnený, takže celkom očakávateľný začiatok. Je to zároveň najdlhšia kompozícia na albume a pre mňa aj najpestrejšia. Jemný inštrumentálny začiatok, melodický stred s vokálom podobným Swallow the Sun, ktorý vyvrcholí v záverečnej časti s hrubým growlom. Napr. v dvojke nájdete len čistý spev, v trojke pre zmenu žiadny nenájdete. Nemá však zmysel rozoberať každú jednu položku, pretože kvalita je vyrovnaná a náladovo je album kompaktný, aj keď nie jednotvárny. Hlavnú rolu hrá hrubý vokál, s čistým hlasom sa šetrí a vďaka tomu nahrávka nestráca tvrdosť. Seasons Within by Ashes Of Life V prípade Ashes of Life nejde o žiadny funeral doom, skladby sú plné melódií, tempo sa z pomalých rýchlostí často celkom slušne vyhrabe až do melodeath rýchlosti. Počúvanie je prekvapivo ľahké, celý album svižne odsýpa a nepôsobí príliš depresívne, skôr majestátne a melancholicky. Osamelosť a smútok sa vinú celým albumom, ale zároveň cítiť aj zmierenie a možno aj nádej. Je možné, že doom-maniaci sa budú sťažovať na prílišnú uhladenosť a priateľskosť k poslucháčovi, a v podstate budú mať pravdu. Seasons Within je príjemným spestrením playlistu, ale neprináša až takú hĺbku prežitku a pohltenia, ako od najsilnejších doomových nahrávok očakávame. Ashes of Life vydali veľmi dobrý, až výborný debut, na ktorom môžu stavať aj do budúcnosti a rozvíjať svoje smutné vízie. Odporúčam ho aj tým, ktorým sa inak zdá doom príliš...

Čítaj ďalej