Recenzia – Gloom – Awaken – Slovak Metal Army 2020
júl28

Recenzia – Gloom – Awaken – Slovak Metal Army 2020

Zverejnené v júl 28, 2020

Po očiste prichádza prebudenie, možno…Je však toto precitnutie dostatočne, aby neupadlo do zabudnutia? Bola táto očista dostatočná na to, aby človek mohol naozaj začať vnímať? Gloom sa vrátil po 3 rokoch s novým albumom s názvom „Awaken“. Od poslednej dosky sa osadenstvo kapely nezmenilo a zostava sa ustálila, čo ma veľmi teší. Dá sa týmto spôsobom dobre porovnávať jej vývoj, ale o tom až neskôr. Na úvod teda ešte zopár krátkych informácii k novinke. Gloom sa podarilo upísať slovenskému vydavateľstvu Slovak Metal Army, a aj napriek neľahkej situácii (snáď netreba vysvetlovať) sa im podarilo vydať ho vo fyzickej podobe. Nosič sa po dlhšom čase dostáva aj mne do rúk. Ak vás uspokojí aj online verzia, novinka je dostupná na všetkých online platfomách. Na albume nájdete 9 skladieb s celkovou dĺžkou nad 44 minút. Hneď na úvod vás upúta vcelku vydarený cover, ktorý hneď evokuje náladu a štýl hudby. Mne osobne veľmi ulahodil aj pohľad na fyzickú verziu, ktorá má rovnakým námetom potlačené CD a obsahuje aj booklet so všetkými potrebnými informáciami. Vždy ma poteší, keď si kapela dá záležať aj na takýchto detailoch. Texty sú písané po anglicky, a to v prípade Gloom aj schvaľujem, keďže v slovenskom znení si jednotlivé skladby ani neviem poriadne predstaviť. Uznajte sami ako by to znelo v Slovenčine, napr. skladba Lovecry – „Snívam o tebe, princezná môjho života, ukáž mi cestu do tvojho požehnaného srdca“…asi netreba pokračovať 😊. Angličtina tu zohráva naozaj dôležitú úlohu. Texty sú teda vo veľkej miere témami štýlovo klasické, v tom zmysle, že sa zaoberajú hlavne nešťastnou láskou, nešťastným osudom, prázdnotou, bolesťou a pod. Gloom zostal aj na novinke žánrovo verný gothic rock metalu, teda melodike, ktorú v ich prípade tvorí hlavne spev (ženský, mužský), klavír a gitara. Vplyvy cítiť hlavne vo Fínsku, či už Sentenced, alebo aj komerčne známych HIM. Prvá spomínaná skupina sa tu neocitla náhodou. Na najnovšom albume Gloom totiž nájdete práve cover ich skladby s názvom „Bleed in my arms“. V porovnaní s originálom je skladba takmer totožná, len prevedená do Gloomovskeho šatu s inou farbou vokálu. Zlatého slávika v melodickej metalovej scéne by som jednoznačne udelila frontmanovi kapely – Martinovi. Frázovanie, intonácia, farba hlasu, jednoducho všetko znie na nahrávke výborne a zapadá do celkovej hudby a atmosféry albumu. Vidieť tiež jeho veľký progres oproti predošlému albumu. Oproti predchodcovi má novinka taktiež viac ženských spevov, či už na zvýraznenie slohy, alebo ako partnera v „dialógu“. Celkovo je album viac zhustený, viac navrstvený ako predošlý počin. Zvuk mi pripadá oproti Catharsis ešte viac vyčistený. Predpokladám, že požiadavka kapely bola, aby vynikli hlavne spevy, klavír a gitara, čo sa aj vydarilo. Bicie a bassa sú trochu v ústraní, ale keby sa niekto zameriaval na tieto...

Čítaj ďalej
Kandar – Cluster Headache – Bizarre Leprous Production, 2020
júl26

Kandar – Cluster Headache – Bizarre Leprous Production, 2020

Zverejnené v júl 26, 2020

Do interiéru bytu začne dopadať šero a vy viete, že je to ten správny čas pustiť si nejaký nervy drásajúci biják. Do mikrovlnky hodíte vrecko s pukancami a za zvuku gastronomickej kanonády uvažujete, čo vás ešte dokáže vydesiť, pretože po rokoch permanentného otupovania zmyslov hraným kynožením ľudí na striebornom plátne, už s vami niečo len tak nepohne. Strelí posledné zrnko rastliny dovlečenej Španielmi z Ameriky do Európy a vás tak nejako osvieti (možno radiácia z mikrovlnky…), že hororgrinderi Kandar namiešali novú zmes hrôzy v hudobnej forme. Siahnete na poličku po CD, vložíte ho do mechaniky, uložíte svoje pozadie do kresla a začnete nenásytne hltať explodované semená kukurice. Cítite ako vám vstávajú chlpy na tele, oblieva vás studený pot, zrýchľuje sa tep, ťažšie sa vám dýcha, až začnete pociťovať Cluster Headache (do medicínskych terminológií sa ja nevyznám, ale v skratke ide o obrovskú bolesť hlavy, ktorou trpí napríklad aj Topi, preto je na obale práve on s hlavou prebodnutou klincami, vrtákmi a neviem čím všetkým). Na úvod tu máme skladbu Slugs. Vo filmovom svete to je španielsky horor, ktorý vám prezradí, že ak sa slimáky presťahujú z obžierania zeleniny na záhrade smerom k ľudskému mäsu, tak nastávajú problémy. No, pri recenzií na predchádzajúcu nahrávku Kandar som spomínal niečo také, že kapela si našla svoju jasne rozpoznateľnú tvár a práve tu to potvrdzujú. Pomalší úvod Slugs sa postupne prevalí do pasáže, ktorá neustále zvyšuje tempo, až vám krvný tlak vytláča očné gule z jamiek. A to ja rád. Keď už sme pri tom tlaku v hlave, schválne, aká je najznámejšia scéna z Cronenbergovho hitu Scanners? Asi všetci myslíme na to isté. Skladba tohto mena patrí medzi také skôr priamočiarejšie záseky na tomto EP a jej dve minúty stačia na to, aby vám pekne vyrabovala dutinu lebečnú. V hororovej kompilačke sa posúvame opäť o kúsok ďalej a na vás dýchne trochu závan chladu zo zimnej idylky v horskom hoteli (v letných „pařákoch“ úplne ideálna vec). Idylka sa mení na príbeh hrôzy, kde rolu hrajú sekery, záplavy krvi, sem-tam nejakí duchovia a duševne labilní jedinci. Zopár úderov do bicích v úvode, ako keď pán Torrance v šialenom amoku mláti do dverí kúpeľne a vám začína byť jasné, aké meno asi nesie zrovna tento track – The Shining ho zovú. V tejto skladbe možno trochu prekvapujúco počujem aj nejaký závan hardcore, teda kým sa nevytáčajú obrátky do červených čísiel. Myslíte, že dokážu horory priniesť aj nejaké morálne posolstvo? No možno nie tak zrovna doslovne, ale niečo takéto si môžete odniesť zo sledovania Polanského Rosemary´s Baby. Že aké? No keď sa zlejete na nejakej party, tak rozhodne nemávajte nechránený styk s podozrivým týpkom. Mohol by...

Čítaj ďalej
Perfecitizen vydávajú nový album! Už prvého augusta prichádza Humanipulation
júl18

Perfecitizen vydávajú nový album! Už prvého augusta prichádza Humanipulation

Zverejnené v júl 18, 2020

Česká kapela Perfecitizen sa po piatich rokoch hlási o slovo s novým albumom, ktorý vychádza pod hlavičkou Neonarcis aka L´Inphantile Collective už 1.8.2020. Či už to skupina mala na pláne, alebo sa prípravy urýchlili aj vďaka prebiehajúcej pandémii, Perfecitizen sa vracia v plnej sile s témami a hudbou, ktorá je pre nich už príznačná. O originalite tohto zoskupenia by sa dalo tiež obsiahlo dišputovať, no to už nechávam pre recenzenta, ktorý rozpitvá ich najnovšie dielo na naších strankach neskôr. Počiatky skupiny siahajú do roku 2011, ako pohrobka už neexistujúcej českej skupiny Alienation Mental. Bubeník Jarda, gitarista Tomáš a spevák Olda sa rozhodli tvoriť pod novým názvom, ktoré dnes už poznáme ako Perfecitizen. Od svojich počiatkov sa kapela snažila ťahať smerom k vyspelému technickému death-grindu s modernými prímesami a zvukom, ktorý najviac vystihuje názov „Blastcore“. Už v roku 2011 vyšlo prvé demo s názvom „Promo MMXI” a ich snahy vyvrcholili v roku 2013 debutovým albumom s názvom „Through”. V tom istom roku im vychádza aj split album so skupinou Meshina (Projekt pôvodných členov Devourment). S týmto materiálom sa dostali čoraz viac do povedomia a odohrali koncerty napríklad s Napalm Death, Brutal Truth, zúčastnili sa Obscene Extreme Festivalu a Brutal Assault festivalu. Druhým zárezom sa stal album vydaný v roku 2015 s názvom “Corten”. S týmto počinom prichádza ďalšie koncertovanie a účasť na rôznych festivaloch. Počas tohto obdobia (v roku 2016) však odchádza z kapely spevák a nahráza ho na tomto poste Adriano Neri, bass gitaru obsluhuje od roku 2016 Honza. V tomto roku sme sa dočkali pokračovatela s názvom Humanipulation. Keď vám dekel neustrelilo pri poslednom albume, teraz vás pravdepodobne vystrelí rovno do iných dimenzií. Perfecitizen totiž obohatili svoju tvorbu okrem príznačného blastcore aj o ďalšie žánrove prvky a výsledok je zmes extrémneho experimentálneho technického death grindu s prímesou jazzu, či grunge a dokonca hip hopu. Či sa im tento mix rôznych štýlov vydarilo príhodne zakomponovať, môžete zistiť sami už čoskoro. Na doske hosťuje na vokáloch Dalila Kairos a Matt Delirious zo Sould Decoder. Tracklist 1.Humanipulation 2. Blind ignorance 3. Misunderstanding 4. Propaganda 5. Mental obesity 6. Motivation 7. Injection 8. Flashback = Hope Celkový hrací čas 30:29 Zostava: Jarda Haž: bicie Tomáš Mleziva: gitara Honza Habr: vokál (od roku 2016) Adriano Neri: bass gitara (od roku 2016) Zaujímavé momenty: – bývalí členovia: Jig-Ai, Alienation Mental, Epicardiectomy, Psychotic Despair, Mincing Fury and Guttural Clamour of Queer Decay, Novembre (IT) atď. – Európske turné s Psychofagist (IT), 2016 Perfecitizen Europe Blastcore Tour – Festivaly: Brutal Assault (2013, 2016, 2019), Obscene Extreme (2013), Neurotic Death Fest (NL, 2015), Motocultor (FR, 2017) – Nominácie: Anděl award (Czech Grammy) Kontakty: www.perfecitizen.com www.youtube.com/PERFECITIZEN www.facebook.com/perfecitizen www.instagram.com/perfecitizen...

Čítaj ďalej
Hluboká temná modř od Gride konečne aj na CD!
júl16

Hluboká temná modř od Gride konečne aj na CD!

Zverejnené v júl 16, 2020

Nie je u mňa zas tak veľkým zvykom robiť promo články na jednotlivé albumy. Ale sú kapely, o ktorých albumoch by sa patrilo dať vedieť v širšom meradle. Takou je aj stálica na poli grind/HC/neviemčohovšetkého, teda Gride. Na jeseň minulého roku vyšlo EP Hluboká temná modř, ale iba v digitálnej forme (teda medzitým toto EP vyšlo aj na vinyle, ale ukrátené o bonusy, ktoré nájdete na CD) . Sedem skladieb, uháňajúcich v pekelnom tempe. Avšak my, milovníci fyzických nosičov sme sa dočkali, vďaka vydavateľstvu L´inphantile Collective aj pevného kotúčika. A aby toho nebolo málo, tak sedem skladieb z pôvodného EP dopĺňajú aj veci zo splitiek so Sidetracked (2014) a Thema Eleven (2009). Takže, kto neváha, nech veselo zháňa. A samozrejme v dohľadnej dobe u nás nájdete aj recenziu. https://www.facebook.com/Gride-182120031803322/...

Čítaj ďalej
Cannibal Corpse: Krvavé stopy, kam sa len pozrieš
júl14

Cannibal Corpse: Krvavé stopy, kam sa len pozrieš

Zverejnené v júl 14, 2020

V krajine kde sa obličkové kamene liali a krv sypala, v detských izbách, ktoré svojim hlukom vypĺňali vtedajšie ťažké váhy tvrdej hudby ako Metallica, Slayer, Kreator…, sa pomaličky v hlavách pubertálnych výrostkov posiatych akné, rodili základy kapely, ktorej mal death metalový žáner nasadiť kráľovskú korunu. Ja viem, ono to je také kontroverzné tvrdenie, pretože Possessed boli asi prví, kto spojil slová death a metal do jedného celku a Chuck Schuldiner bol otec, inovátor a mozog death metalu ako takého. Ale Cannibal Corpse sa stali modlou, ku ktorej sa s nádejou krviprelievania utiekajú stáda fanúšikov do dnešných dní. O tejto kapele boli popísané stohy papiera a nespočet GB zaberajú články v počítačoch redaktorov, ale ja mám aj tak chuť omočiť môj kolohnát do tejto rieky plnej umrlcov a baktérií, ktoré nežne okúsajú tkanivá až po samotnú kosť. Odhrňme teda záves z ľudskej kože, ako v obývačke Eda Geina a pozrime sa znova na zúbok tlupy kanibalov. Písal sa rok 1988 a spojením kapiel Tirant Sin (Chris Barnes, Bob Rusay, Paul Mazurkiewicz) a Beyond Death (Alex Webster, Jack Owen) vznikli Cannibal Corpse. Takto to znie úplne jednoducho a prirodzene. Ale obe tieto protokapely natočili aj niekoľko demo nahrávok, menovite Beyond Death stihli nahrať dve demá, kým si Webster a Owen zbalili fidlátka (A Slice of Death – 1987 a Yuk Fou – 1988, ono po ich odchode pribudlo ešte zopár demo nahrávok a v roku 2008 prišlo dokonca aj k debutu HappySick) a Tirant Sin prispeli do metalovej histórie trojicou demo pások – Desecration of the Graves, Chaotic Destruction (obe rok 1987) a Mutant Supremacy (1988, až tu sa vyskytol Chris Barnes, ktorý dovtedy stihol odtlačiť svoje hlasivky na zopár nahrávkach thrash/deathových Leviathan). Sfúkli sme teda prach z dávnych archiválií a z doby, ktorá ešte len predznamenávala neskoršiu najpredávanejšiu death metalovú kapelu sveta, sa dostávame priamo do centra diania, kde musíme dávať pozor, aby sme nešliapli do nejakého exhumovaného torza. Na jednej skúške, keď kapela ešte stále nemala meno, prišiel Alex Webster so slovným spojením Cannibal Corpse a bolo vymaľované. Od tohto momentu aj samotní členovia kapely vedeli akým smerom sa bude kapela uberať a najmä chorý mozog maestra Barnesa začal plodiť mini hororové príbehy, ktoré stoja za textovou zložkou kapely. V roku 1989 sa táto pätica ľudožravých post teenagerov dokopala k natočeniu prvého a vlastne aj jediného dema pod hlavičkou Cannibal Corpse. Päť skladieb, ktoré obsahovala táto kazeta, vyšlo v 200 kusovom náklade a doteraz platia za veľkú raritu. Ak ale túžite počuť pôvodné znenie týchto prvých novorodených kanibalov, môžete tak urobiť napríklad cez kompilačku 15-Year Killing Spree. Alebo tu. Ako lepšie odkrojiť poslednú dekádu minulého storočia, ako natočením kultového...

Čítaj ďalej
Recenzia – Mysterious Eclipse – Iný Svet – 2020
júl09

Recenzia – Mysterious Eclipse – Iný Svet – 2020

Zverejnené v júl 9, 2020

Mysterious Eclipse nepatrí medzi nové mená na slovenskej scéne, ale verím, že nie som jediný, kto ich tvorbu dosiaľ (príliš) nepoznal, takže na úvod spomeniem pár faktov. Vznikli už v roku 1996, ak nerátam novinku, tak doteraz vydali 3 albumy a niekoľko demonahrávok, mnohé so dĺžkou plnohodnotnej nahrávky. V podstate celkom slušná porcia hudby, meno Mysterious Eclipse toho má za sebou hodne, vrátane veľkých zmien v zostave, ktorá ja na aktuálnej novinke Iný Svet nasledovná: Peťa Siažiková (vokál), Martin Bradáč (hlavná gitara), Lukáš Glos (basa), Jakub Najman (gitara), Jakub Kouřil (bicie) a ako hosť Andrea Almaši (klávesy). Zároveň s novinkou som si prebehol aj niektoré predchádzajúce nahrávky, na porovnanie a zároveň aj na letmé spoznanie tvorby. Pochopiteľne, pri takej veľkej časovej škále sú badateľné rozdiely, ale charakteristický rukopis sa rozpoznať dá, veď Martin Bradáč je podpísaný pod všetky diela. Oproti minulosti na novom albume pribudli niektoré black metalové elementy a výraznejšie klávesové plochy, ale smrtiaci kov s charakteristickými melódiami ostal. Najväčšou zmenou, ako už napovedá aj názov albumu, sú kompletne slovenské texty. V Inom Svete sa odohráva sedem príbehov, na ploche približne polhodiny. Vďaka často epickému rázu album slušne odsýpa a vôbec by nevadilo takých desať minút navyše. Ale nevadí, radšej menej ako zbytočne naťahovať minúty. Štýlovo sa pohybuje vo vodách melodického heavy/black/death metalu, najmä Petin vokál to do prílišných extrémov neťahá a textom je bez problémov rozumieť. Inštrumentálne tiež nejde o žiadne zverstvo, zaujímavo pôsobí kontrast ostrých riffov a prebublávajúcej basgitary na jednej strane a celkovým melodickým vyznením. Dôležitú rolu najmä na začiatku hrajú klávesy, ktoré však časom ustúpia dominantným gitarám. Iný Svet nie je kompozične príliš komplikovaný, pomerne ľahko sa do neho dá dostať, je tu však riziko rýchlejšieho opočúvania. Čo sa týka vyššie spomínanej textovej zložky, nie je sa načo sťažovať, texty sú napísané dobre, občasnú kostrbatosť a predvídateľnosť bohato vyvážia mrazivo osobné slová, ktoré mňa osobne zasiahli najviac, alebo zaujímavé príbehy. Celkovo sa témy pohybujú od osobných, vyrovnávajúcich sa s negatívnymi pocitmi (napr. Samo Vražda (Tŕne ruže už nebodajú), Čierny pasažier), až po historické námety (napr. Šintavská bosorka (Anna Rosina Listiusová)). Nič veselé ani upokojujúce nečakajte, to by ste boli na zlej adrese. Asi najrozporuplnejšou stránkou Iného Sveta je zvuk a produkcia, ktorá sa asi mnohým páčiť nebude. Najmä začiatok je veľmi neučesaný a občas niektorý nástroj alebo vokál príliš vytŕča alebo akoby nezapadá. Osobne príliš nepreferujem nablýskanú modernú produkciu, ale v tomto prípade som si musel chvíľu zvykať. Na fyzickom nosiči si Mysterious Eclipse dali záležať, takže jeho majiteľ bude mať to dôležité „čosi navyše“ oproti digitálnej forme. V booklete je ku každej skladbe samostatná ilustrácia od rôznych autorov (Alexandra Power, ktorá robila aj...

Čítaj ďalej