Ramchat svoj nový album pokrstí na klubovom KrutoFeste!
máj18

Ramchat svoj nový album pokrstí na klubovom KrutoFeste!

Zverejnené v máj 18, 2020

Druhý ročník pagan metalového festivalu KrutoFestu 2020 sa nakoniec uskutoční, ale len v klubovej podobe. Ak skutočnosti dovolia, udeje sa tak na jeseň v rockovom klube Mlyn. A práve na tejto akcii martinskí metalisti pokrstia svoj štvrtý album pracovne nazvaný Nežime v tme. A čo nového dovtedy chalani chystajú? Po zverejnení klipu „Matka Zem“, zverejníme v najbližšiu nedeľu 24. 5. ďalšiu našu novú pieseň Tryzny a tmy. Bude k nej len jednoduchý klip, ale keďže nemáme šancu teraz koncertovať, chceme našich fanúšikov z času na čas potešiť aspoň jednou novou skladbou. Máme ich ešte nezverejnených mnoho, je z čoho čerpať,“ vyjadril sa k plánom líder kapely, Hirax. Nový klip – Matka...

Čítaj ďalej
D ako death metal
máj18

D ako death metal

Zverejnené v máj 18, 2020

K tomu nadpisu by sa ešte malo doplniť brutal death metal, ale to by mi potom nejako nevychádzalo. Každopádne dnes by som ale rád zabrdol do nejakých aktuálnych vecí, ktoré ma v poslednom čase zaujali. Všetko sú to veci z death metalovej škatuľky (čo je u mňa teda vec vcelku „prekvapivá“…) a všetky tieto kapely začínajú písmenkom D. Ako prví z tejto skupinky prichádzajú živelní šialenci z Holandska – Disavowed. Banda okolo Robbeho Koka príde po neskutočne dlhých trinástich rokoch od posledného albumu Stagnated Existence s novinkou. Tá dostala meno Revocation of the Fallen a dočkáme sa jej niekedy v priebehu roka na značke Brutal Mind. Dovtedy si môžeme sluch ničiť pri lyric videu ku skladbe The Enlightened One. Z Holandska urobíme krôčik vedľa do Nemecka. Z Berlína sa hlási kapela s rozmazaným logom – Defeated Sanity. Po nedávnom odchode gitaristu Christiana Kuhna sa scvrkli iba na trojicu s gitarovou výpomocou zvonka. To ale nezabránilo nahratiu nasledovníka schizofreného albumu Disposal of the Dead/Dharmata. Ten nový dostal meno The Sanguinary Impetus a v druhej polovici júla sa naň môžete tešiť s razítkom vydavateľstva Willowtip Records. Krátiť čakanie si za úlohu dala skladba Propelled into Sacrilege. A tretie bolestné zastavenie pod písmenom D nás zavedie na Apeninský polostrov. Tu si vo večnom meste hudlujú už nejaký ten rok brutalisti Devangelic. Tri roky po poslednej placke Phlegethon (čo je to v porovnaní s trinástimi u Disavowed…) nás prevedú svojimi zbíjačkovými melódiami na novinke Ersetu. Keby niekoho zaujímalo čo ten názov znamená, tak je to akkádsky výraz pre ríšu mŕtvych. Tento veselý kotúčik vyšiel už v piatok, podobne ako novinka Defeated Sanity u Willowtip Records. Aby ste nekupovali mačku vo vreci, nechajte cez seba prejsť song Eyes of Abzu....

Čítaj ďalej
Ako zaobaliť hudbu do priliehavého kabáta?
máj13

Ako zaobaliť hudbu do priliehavého kabáta?

Zverejnené v máj 13, 2020

Len nedávno kolovala po sociálnych sieťach výzva, kde musel človek uviesť 10 albumov, ktoré ho ovplyvnili v hudobnom vývoji. Žiadny komentár, čisto len obal albumu. Nie je to pravidlo, ale v mnohom môže práve dizajn coveru zaručiť úspech, alebo neúspech kapely, a to, či si vôbec niekto album vypočuje. Možno si to pripúšťame, možno nie, aj dizajn je dôležitou súčasťou celého diela (CD, EP). V metale to platí o to viac, že jednotlivé štýly majú svoju zaužívanú symboliku, podľa ktorej sa mnohí orientujeme. Svoju obrazotvornosť, možno až klišé využívajú napr. thrash, heavy, black, death, gore, či progresívny metal. Skúste si predstaviť, že by ste si kúpili napr. CD, ktorého ústredným motívom na obale by bola gore téma, napr. postava s črevami vonku, no potom ako by ste stlačili tlačítko „play“ by sa na vás vyvalil napr. symfonický black metal. Asi by ste boli v pomykove. Určité klišé teda má v metalovej hudbe svoje opodstatnenie. Niektoré kapely využívajú dokonca služby svojich dvorných umelcov. Ako príklad uvediem náš nedávny článok o Vincentovi Locke, ktorý vytvoril image Cannibal Corpse. Tento krát to teda bude o obrázkoch, takže ani nemusíte veľa čítať :). Na tému coverov albumov som si opäť zobrala na pretras niekoľko členov slovenských kapiel. Zámerne som zvolila členov skupín naprieč rôznymi štýlmi (death, thrash, progresívny metal, black, grindcore…). Mala som tentokrát až šesť otázok a ako sa s nimi jednotliví členovia popasovali si môžete prečítať nižšie. Zároveň sa chcem všetkým osloveným hudobníkom poďakovať za zaujímave odpovede a čas, ktorý mi venovali. Death black metalovú legendu Depresy z Trenčína netreba snáď našim čitateľom predstavovať. Je to stálica na našej scéne už od 90 rokov. Na moje otázky mi ochotne a veľmi promptne odpovedal gitarista Roman Špatko. Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo. Keď tak nad tým premýšľam, tak obľúbené ani nie. Možno len viac vryté v pamäti covery prvých albumov od Death, Obituary, Grave, Morbid Angel.. pretože rád spomínam na tie časy. Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover? Mám určite viac takých čo by zniesli kritéria Tvojej otázky. Páčia sa mi minimalistické grafiky v spojení s prepracovanou muzikou. Napr. taký 3rd and the morta-In this room. Minimalistický digi pack. Tiež Mgla – Exercises in futility. Ťaživý, depresívno – strašidelný námet. V spojitosti len s čisto čiernymi stranami bookletu s textami, čistá temnota! Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ? Pár áno. Asi najznámejší je Juanjo Castellano, ktorý robil aj cover našim Dehydrated a ďalším desiatkam death metalových kapiel po celom svete. Šikovný je aj Janči z Graphicores, ktorý...

Čítaj ďalej
Druhý album Minor vydá český tlačený magazín Pařát!
máj12

Druhý album Minor vydá český tlačený magazín Pařát!

Zverejnené v máj 12, 2020

Kov smrti má mnoho různých podob a jednou z nich je „Thelemic death metal“. V roce 2015 se bubeník Milan Macháč, kterého můžete znát ze sestavy OLD, případně jako člena SANATORIUM, s nimiž v roce 1999 nahrál první album „Arrival Of The Forgotten Ones“, rozhodl založit svůj sólový projekt pod názvem MINOR. Z původně zamýšleného projektu hostujících hráčů po dvou letech vznikla regulérní kapela. Ta na sebe výrazněji upozornila v roce 2018 albem „The Hidden God“ (celé poslechněte na YouTube zde), na němž si MINOR pohrávali s myšlenkami thelemismu, tedy opakem dogmatizmu masivního náboženství. Na letošním druhém albu „Book Of Shadows“ se na ploše 35 minut na tuto filozofii soustředili ještě víc. „Book Of Shadows“ obsahuje deset skladeb nahraných v žilinském studiu Briana Bajaka. Spolupráci s tímto producentem si kapela fungující v klasické sestavě zpěv, kytara, baskytara a bicí nemůže vynachválit. Brzy budete moci posoudit i vy; první skladbu z alba a jeho obal zveřejníme 22.5., přesně měsíc před vydáním alba „Book Of Shadows“. Ke spojení Pařát versus MINOR dojde 22. června v 94. vydání magazínu, v němž najdete full original CD „Book Of Shadows“. Kontakt na Pařát: https://paratmagazine.com/ Kontakt Minor: https://www.facebook.com/MINOR-1485956561692016/ https://minor6661.bandcamp.com/ Tlačová správa...

Čítaj ďalej
Tetovanie a tvrdá hudba
máj11

Tetovanie a tvrdá hudba

Zverejnené v máj 11, 2020

Tetovanie a tvrdá hudba k sebe patria ako šálka kakaa a vianočka, hrianka a cesnak, vyprážaný syr a hranolky… Pardon, som trochu hladný. Tetovanie malo spojitosť s hudbou už dávno predtým, ako začali rezonovať struny na gitarách a bubny začali čeliť tvrdým úderom. Ale necítim sa byť tak fundovaný, aby som načrel až tak hlboko. Asi moja prvá spomienka na tetovanie v spojitosti s tvrdšou hudbou smeruje niekam ešte na základnú školu. Vtedy som v nejakom časopise videl tú slávnu Ozzyho fotku, ako sedí na porceláne s nohavicami na pol žrde a z jeho kolien sa do objektívu usmievajú vytetované smajlíky. Prešlo síce ešte veľa rokov, kým som sa dostal pod ihlu, ale tá myšlienka mi odvtedy stále tepala v hlave. Tento článok je takou sondou medzi hudobníkov, ktorí si tiež našli záľubu v tom, byť trochu farebnejší. A teda nie iba medzi nich. U nás v redakcií sme tomuto koníčku podľahli traja (možno aj ďalší, ale tam moje vedomosti nesiahajú). Aj keď v 2/3 ide tiež o hudobne aktívnych ľudí. Iba ja som taký moták, hehe. Rád by som zmienil ešte jednu vec. Pretože mám medzi tatérmi veľa kamošov a známych, tak mi neušla petícia, ktorú dali pred pár dňami dokopy. Ide o to, aby sa v aktuálnej situácií postupného uvoľňovania preventívnych opatrení nezabúdalo na tatérske štúdia. Tak ak môžete, pridajte svoj podpis. https://www.peticie.com/peticia_za_otvorenie_tetovacich_tudii?fbclid=IwAR0zWPJA4rqgWz67JmDhpMZtJFVb5dK-15331q35_wK7OBYhsVJxJBvdJMI Mrkva Moje (a asi aj každého iného) tetovania vlastne odzrkadľujú moje koníčky, záujmy… U mňa to sú teda okrem hudby aj horory a umenie ako také. Pravdepodobne odjakživa som bol fascinovaný strašidelnými príbehmi a preto si u mňa našli miesto tetovania s tematikou spustnutého cintorína, postavou Pinheada z kultovky Hellraiser, Facehuggera z Votrelca alebo bájna entita Cthulhu. Veľmi dlho som sa vydržal dívať na obraz Saturna pojedajúceho jedno zo svojich detí od Francisca Goyu, takže teraz sa môžem dlho pozerať na svoju ruku bez toho, aby to vyzeralo divne. Teda o trochu. Cez Votrelca som sa dostal k tvorbe génia H. R. Gigera a obraz Satan I patrí medzi jeho najznámejšie diela a preto som rád, že ho mám taktiež pod kožou. Tento obraz použili na svojom debute Švajčiari Celtic Frost, čím sa dostávam k mojim hudobným kérkam. Tam patrí Johnny Cash v ikonickej póze so zdvihnutým prostredníkom a obal asi najlepšieho albumu od Craniotomy – Supply of Flesh Came Just in Time. Posledným (ale v poradí prvým) tetovaním je nápis Non Serviam. Tu sa dá jednak hovoriť o hudobnom vplyve, pretože tak znie album druhého albumu od Rotting Christ, ale je to aj celkom dobré heslo do života. Všetky moje tetovania boli vytvorené majstrom Tomášom Kasalom v jeho štúdiu 218: https://www.facebook.com/tattoostudio218/ Mrtvolka No prejdime...

Čítaj ďalej
Recenzia – WICTIMS – Lorn Echoes (Slovak Metal Army, 2020)
máj10

Recenzia – WICTIMS – Lorn Echoes (Slovak Metal Army, 2020)

Zverejnené v máj 10, 2020

Deathcore patrí medzi tie novšie metalové žánre a jeho priaznivci sa radia skôr k mladším vekovým kategóriám. Je mi jasné, že väčšina metalistov starej školy nie je z podobných žánrov veľmi nadšená, ale verím, že sa nájde aj mnoho skúsených metalových poslucháčov, ktorí dokážu oceniť aj takýto modernejší žáner. Ja si pamätám takmer presne, kedy som s touto odnožou death metalu prišla prvý raz do kontaktu. Bolo to vystúpenie americkej formácie CARNIFEX na Brutal Assaulte (možno rok 2009?), ktoré nás všetkých rozsekalo na malé kúsky a vďaka nim som začala vnímať tento žáner veľmi pozitívne. Deathcoru upísala svoju aktivitu aj česká formácia WICTIMS a čuduj sa svete, vyzerá to tak, že na metalovej scéne funguje už od roku 2005. Chalani teda začali hrať už v časoch keď sa samotný deathcore len šplhal z podzemia na povrch a v súčasnosti najznámejšie mená tohto žánru ako DESPISED ICON, THY ART SI MURDER alebo WHITECHAPEL sa v tom období len začínali formovať. Aj napriek dlhšej existencií, WICTIMS zatiaľ vydali 4 EPčka, nejaké demá a splitko, no na debutový album si fanúšikovia museli počkať dlhých 15 rokov. Debutová doska „Lorn Echoes“ vyšla chalanom až tento rok a vydavateľsky sa pod ňu podpísal slovenský label Slovak Metal Army. Album obsahuje spolu s introm 7 skladieb a jeho dĺžka sa mierne približuje k 30 minútam, čo v súčasnosti už nie je v prípade plnohodnotných albumov nič nezvyčajné, ale pri tak dobrej a kvalitnej muzike by človek kľudne vydržal aj dlhšie. Nemám síce doma fyzickú kópiu dosky, ale obal vyzerá veľmi zaujímavo, tajomne, a minimalisticky. Myslím, že sa veľmi vydaril a to isté sa dá povedať aj o zvuku, za ktorým stojí Tonda Smrčka Jr. zo Seabeast Production. Album znie brutálne, moderne, a vyvážene. Zvuk je naozaj masívny a viem si predstaviť ako by sa mi rozkmital všetok nábytok v byte, keby som si album pustila na poriadnej audio zostave. Jediné, čo mi úplne nevyhovuje je akýsi výškový zvuk gitár, ktorý z času na čas poriadne zareže do ušných bubienkov. Chalanom to hrá naozaj solídne, nepochybne ide o zdatných muzikantov, ale musím povedať, že nezaostávajú ani v tvorbe štruktúry skladby. Skladby sú rozmanité a aj napriek tomu, že v nich máte natlačených nespočetne veľa prvkov, všetko je vyvážené a presne na svojom mieste. Breakdowny, ktoré sú základom deathcoru sú použité tak akurát, skladby sú skôr postavené na melódiách a prídavok synth elementov, či občasných symfonických pasáží buduje skvelú atmosféru naprieč celou doskou. Niektoré pasáže nasiaknuté black metalovými prvkami, ktoré podporuje aj vysoko položený uškriekaný vokál zasa len pridávajú albumu na pestrosti. Tieto prvky sa postupne stávajú v deathcore celkom bežnou záležitosťou, vnášajú do skladieb chlad a temnotu. Atmosféra albumu je skôr pochmúrna a názvy skladieb ako „Hate“, „Sinmaker“, či...

Čítaj ďalej