Ako zaobaliť hudbu do priliehavého kabáta?

Len nedávno kolovala po sociálnych sieťach výzva, kde musel človek uviesť 10 albumov, ktoré ho ovplyvnili v hudobnom vývoji. Žiadny komentár, čisto len obal albumu. Nie je to pravidlo, ale v mnohom môže práve dizajn coveru zaručiť úspech, alebo neúspech kapely, a to, či si vôbec niekto album vypočuje. Možno si to pripúšťame, možno nie, aj dizajn je dôležitou súčasťou celého diela (CD, EP). V metale to platí o to viac, že jednotlivé štýly majú svoju zaužívanú symboliku, podľa ktorej sa mnohí orientujeme. Svoju obrazotvornosť, možno až klišé využívajú napr. thrash, heavy, black, death, gore, či progresívny metal. Skúste si predstaviť, že by ste si kúpili napr. CD, ktorého ústredným motívom na obale by bola gore téma, napr. postava s črevami vonku, no potom ako by ste stlačili tlačítko „play“ by sa na vás vyvalil napr. symfonický black metal. Asi by ste boli v pomykove. Určité klišé teda má v metalovej hudbe svoje opodstatnenie. Niektoré kapely využívajú dokonca služby svojich dvorných umelcov. Ako príklad uvediem náš nedávny článok o Vincentovi Locke, ktorý vytvoril image Cannibal Corpse. Tento krát to teda bude o obrázkoch, takže ani nemusíte veľa čítať :). Na tému coverov albumov som si opäť zobrala na pretras niekoľko členov slovenských kapiel. Zámerne som zvolila členov skupín naprieč rôznymi štýlmi (death, thrash, progresívny metal, black, grindcore…). Mala som tentokrát až šesť otázok a ako sa s nimi jednotliví členovia popasovali si môžete prečítať nižšie. Zároveň sa chcem všetkým osloveným hudobníkom poďakovať za zaujímave odpovede a čas, ktorý mi venovali.


Death black metalovú legendu Depresy z Trenčína netreba snáď našim čitateľom predstavovať. Je to stálica na našej scéne už od 90 rokov. Na moje otázky mi ochotne a veľmi promptne odpovedal gitarista Roman Špatko.

Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo.
Keď tak nad tým premýšľam, tak obľúbené ani nie. Možno len viac vryté v pamäti covery prvých albumov od Death, Obituary, Grave, Morbid Angel.. pretože rád spomínam na tie časy.

Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover?
Mám určite viac takých čo by zniesli kritéria Tvojej otázky. Páčia sa mi minimalistické grafiky v spojení s prepracovanou muzikou. Napr. taký 3rd and the morta-In this room. Minimalistický digi pack. Tiež Mgla – Exercises in futility. Ťaživý, depresívno – strašidelný námet. V spojitosti len s čisto čiernymi stranami bookletu s textami, čistá temnota!

Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ?
Pár áno. Asi najznámejší je Juanjo Castellano, ktorý robil aj cover našim Dehydrated a ďalším desiatkam death metalových kapiel po celom svete. Šikovný je aj Janči z Graphicores, ktorý na to ide úplne inou technikou, ako Castellano, ale tiež sú to kreatívne, temné námety. Tiež má za sebou spoluprácu s mnohými domácimi aj zahraničnými kapelami. No a poslednú dobu mám rád všetko od Emina Gulyieva z Azerbajdžanu, ktorý stojí za „one man“ projektom Violet Cold. Tento človek prepája svoje hudobné predstavy s tými vizuálnymi naozaj dokonalo!

Stalo sa ti už, že si si kúpil nejaké CD len na základe coveru, ktorý sa ti páčil? Ak áno, od akej skupiny to bolo a ako sa ti nakoniec CD/LP/MC páčilo po hudobnej stránke?

Nie som tento typ, takže nie :).

Ktorý z vašich doterajších coverov považuješ za vydarený? Kto ho robil? Čo znázorňuje?
Posledný album Morph. Ten skladací pentagram nás stál veľa pôrodných bolestí, ale s výsledkom sme aj po toľkých rokoch spokojní. Na idei takéhoto vizuálneho prevedenia digipacku sme pracovali spoločne, ako kapela. Do výsledného produktu ju priviedli v tlačiarňach v Brne. Hlavne je to úplne niečo iné, ako doteraz niekto ponúkol.

Je pre teba dôležitá pri prezentácii aj dizajnová stránka? Dávate si ako kapela záležať na coveri?
To je bez debaty, že to je dôležité! Aj v tomto smere sa budeme stále snažiť zlepšovať a napredovať.


Zabočíme hudobne do experimentov, alternatívneho metalu, ku projektu zo Senice s názvom Poetry in Telegrams, ktorého ústrednou postavou je gitarista Johny Štefeček. Priznávam, že ma premohla trochu zvedavosť, pretože coverarty tohto projektu mňa osobne veľmi oslovili, takže som bola zvedavá na odpovede.

Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo.

Je ich viac, ale vyberme napríklad tri tituly, ktoré mám doma v zbierke (nebudem teraz hodnotiť svoje vlastné albumy):

Megadeth – Youthanasia. Celý ten motív (spolu s videoklipom Train of Consequences, kde bol aj v pohybe) má veľmi pekné farby i nápad. Hugh Syme robil návrh už na Countdown to Extinction, ale až toto jeho dielko ma vizuálne fascinovalo. Rozhodne najkrajší obal z veľkej thrashovej štvorky.

Priaznivcom rôznych ponurých diel asi nemusím predstavovať meno Sam Shearon aka Mister-Sam. Ja mám od neho obálku k albumu kapely – Broken Pieces, vrátane CD, pravdaže. Tento námet „nového začiatku“ (bábätko liahnuce sa z bocianieho vajíčka v tme) pôsobí o to temnejšie, že pár dní pred oficiálnym vydaním „Rozbitých kúskov“ zomrel Shane Gibson, gitarista skupiny stOrk a Jonathana Davisa. Človek, ktorý mi pomohol rozbehnúť môj projekt Poetry in Telegrams, keďže ma nakontaktoval na bubeníka Thomasa Langa. Bol to vtedy šok, keď sme sa dozvedeli o jeho smrti a Thomas tú stratu niesol veľmi ťažko.

Mám rád aj ďalšieho umelca – Dana Hilliera. Obálku debutového albumu dvojice Royal Blood – Royal Blood má na svedomí práve on. OK, chalani nie sú celkom metalová kapela, ale „ťah na bránu“ majú lepší ako niektorí metalisti. :-)

Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover?

Pre túto kategóriu som si nechal CD Deftones – White Pony. Deftones je skupina, z ktorej umenie doslova prýšti. Každý album je vizuálne i hudobne iný a dokonca aj ich merchandise je pestrý a zaujímavý. V tejto kolónke by mohol byť uvedený taktiež ich rovnomenný album, no ten prehráva s prvým spomínaným o body za zvuk/produkciu. Toto sú každopádne ich dve najsilnejšie nahrávky. Čo sa týka samotného motívu (bežiaci poník), niežeby som si predstavoval, že chlapci spievajú čosi o jazdení alebo chove – ide o abstraktný symbol, za ktorý si každý môže dosadiť, čo chce. :-) V každom prípade je taký silný a vizuálne čistý, že sa stal takisto logom ich merchu a nezabudnuteľným vizuálnym prvkom jednej ich éry. Za grafickou stránkou by mal stáť Frank Maddocks, s ktorým – ak som dobre zachytil – Deftones spolupracujú aj na chystanej novinke. Mimochodom, názov White Pony vraj mala kapela vybraný ešte pred nahrávaním a obálka vyšla v niekoľkých farebných variáciách.

Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ?

Osobne poznám asi len zopár z nich a pár ďalších mien, ktorých tvorba sa mi páči, už som spomenul. V dnešnom umeleckom svete je však pomerne bežné, že si grafiku tvoria aj samotní muzikanti. Neskúmam túto problematiku nejako do hĺbky, no ako príklad takéhoto DIY prístupu môžem uviesť prog-gitaristku Yvette Young. Hrá na nástroji svojráznou prstovou technikou, ale robí si tiež vlastné obálky a vlastné maľby na gitary. Novinkou je jej signature model Ibanez Talman so samolepkami podľa jej grafického návrhu. Šikovná je. :-)

Stalo sa ti už, že si si kúpil nejaké CD len na základe coveru, ktorý sa ti páčil? Ak áno, od akej skupiny to bolo a ako sa ti nakoniec CD/LP/MC páčilo po hudobnej stránke?

Keď som bol teenager… :-) Chodievali sme občas s rodičmi na nákupy do Bratislavy a myslím, že to bolo v predajni poľských kníh. Tam mali aj gramofónové platne a iba na základe obalu som si kúpil Crossfire – Second AttackSteelover – Glove Me, ak si dobre pamätám. Nešlo ani tak o to, že by sa mi zdali tie obálky až také neodolateľne krásne, ale vedel som z nich vyčítať, že ide o metalové platne. :-) Dnes by som už album iba na základe tohto kritéria pravdepodobne nekúpil. Inak tie LP sa mi vtedy celkom páčili a pieseň Atomic War od Crossfire sme si občas zahrali aj s mojou vtedajšou kapelou Diadem.

Ktorý z vašich doterajších coverov považuješ za vydarený? Kto ho robil? Čo znázorňuje?

Všetko ohľadne Poetry in Telegrams som doteraz robil s grafikom Pavlom Trubenom – či už išlo o logo, web, knihu alebo obálky albumov. Ťažko povedať, ktorá grafická práca sa vydarila najviac. Páčil sa mi už motív prvého EP (vlk a vlčica), ale najradšej mám asi posledné dva obaly – MelancholyI, Koheleth. S „koheletovským“ námetom vyšlo i naše tričko a teraz aj rúško. :-) Pri oboch dielach išlo skôr o abstraktno a o možnosť viacerých interpretačných rovín…

Je pre teba dôležitá pri prezentácii aj dizajnová stránka? Dávate si ako kapela záležať na coveri?

Od začiatku je vizuálna stránka môjho hudobného projektu Poetry in Telegrams jednou z priorít. Chcel som, aby všetko do seba zapadalo. Minimalizmus v hudbe (spev + jedna gitara a bubny) musel korešpondovať s minimalistickou grafikou (jednoduchosť, symboly, ČB), o čom sa nakoniec môžete presvedčiť sami – napríklad na našom Bandcampe.  Iba videoklipy  idú v trochu odlišnej línii, tie však rozvíjajú celkom iný, päť dielny príbeh s Gregorom Hološkom a krásnymi „ženami z iných svetov“ v hlavnej úlohe… :-).


V úvode som spomínala rôzne metálové štýly. K nim bezpochyby patrí aj thrash metal a grafika, ktorá je väčšinou nezameniteľná. Na Slovensku sa len nedávno objavila kapela s názvom, ktorý zákonite vždy napíšem zle – Guzzle Booze z Banskej Bystrice. V roku 2018 vydali debutové EP s názvom „Maniacs“ a dostali sa pod hlavičku českého vydavateľstva Support Underground. Oslovila som bubeníka Marcela (ex Acid Force), pretože cover ich EP je pre mňa tak trochu záhadou.

Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo.
Ako dieťa som vždy obdivoval covery, ktoré majú na albumoch Iron Maiden. Fascinoval ma ich maskot Eddie. Pamätám si ako som vždy hľadal v každom jednom obrázku nejaký príbeh. Začalo to albumom A matter life and death potom Killers až  som si nakoniec zamiloval každú jednu kresbu od Dereka Riggsa. Mám rád keď cover albumu odpovedá pesničkám prípadne v ňom môžem vidieť príbeh, ktorý chce kapela rozprávať. Obdivujem napríklad aj Eda Repku, ktorý kreslil covery pre Megadeth (Holy wars… The Punishment Due, Peace sells… But who´s buying ?, Hangar 18, Rust in peace) Toxic Holocaust (hell on earth) Death (Leprosy, Scream bloody gore, Spiritual Healing) Dark angel (Darkness Descends, Leave Scars) kopec ďalších kapiel. Dalo by sa povedať že je to kráľ thrash metalových coverov.

Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover?
Pred nedávnom do mojej zbierky pribudol skutočný skvost a to album od kapely Bewitched s názvom Rise of the antichrist. Tento album ulahodí oku ale aj ušiam. Je to skutočný klenot mojej zbierky. Cover kreslil Per Johansson.

Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ?
Ako som už spomínal tak moji obľúbenci sú Ed Repka a Derek Riggs ale páčia sa mi diela, ktoré kreslí Andrei Bouzikov. Ten kreslil covery
Pre kapelu Acid Force, v ktorej som pôsobil, na EP „Towards the Nuclear Load“ a potom aj na debutový album „atrocity for the lust“. Musím pochváliť aj Valéra z kapely ČAD, ktorý je tak isto veľmi šikovný v tomto.

Stalo sa ti už, že si si kúpil nejaké CD len na základe coveru, ktorý sa ti páčil? Ak áno, od akej skupiny to bolo a ako sa ti nakoniec CD/LP/MC páčilo po hudobnej stránke?
Zatiaľ všetko čo kupujem, kupujem na istotu, ale ak by som si mal na slepo kupovať nejaký album určite by to bolo niečo zo speed/thrash metalovej
tvorby. Väčšinou to bývalo tak že keď som si aj niečo pustil na Youtube z toho žánru, vyberal som si podľa toho čo sa mi páčilo vizuálne a nakoniec som ani neľutoval, lebo aj muzika stála za to.

Ktorý z vašich doterajších coverov považuješ za vydarený? Kto ho robil? Čo znázorňuje?

Určite ten, ktorý kreslil Bouzikov (Towards the Nuclear Load) (Acid Force pozn. redakcie). Celý album bol inšpirovaný Chernobylom a nehode, ktorá sa tam stala a tak isto aj cover. Myslím že je to celkom slušná práca.

Je pre teba dôležitá pri prezentácii aj dizajnová stránka? Dávate si ako kapela záležať na coveri?
Cover ako taký je veľmi dôležitý a tak isto aj celá vizuálna stránka nosičov. Každý detail si treba dobre rozmyslieť.  Prvé čo človek vidí je obal a či chceme, či nie to je to, čo spraví náš prvý dojem. Dôležitý je aj preto, že sa následne použije aj na ďalší merch ako sú tričká, nášivky, odznaky atď. My ako kapela sme nad vymýšľaním coveru strávili veľa času. Odstupom času musím uznať že sme tomu mali dať viac priestoru. Niekedy je naozaj ťažké sa aj medzi sebou dohodnúť a niekedy je najlepšie nechať to na odborníkoch. Vždy však je nutné aby cover ladil z danou muzikou.


Presuňme sa od thrash metalu k trochu extrémnejšej muzike, ktorou je bezpochyby grind-core a gore grind. Na slovo som si tento krát zobrala Gore Bindi z východoslovenskej kapely Thorwald. Ako je u nás zvykom, necenzurujeme, takže pre slabšie povahy odporúčam preskočiť túto pasáž :).

Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo.

Áno, mám zopár obľúbených a rád ich ukážem. Insect Warfare – World Extermination – pekná čiernobiela kresba dokonalo dopĺňa ľubozvučnú hudbu na albume. Švárna deva s úsmevom na lebke v plameňoch tancuje nad mestom, ktoré čaká skaza. Spojenie hudby a tohto coveru je dokonalý audiovizuálny zážitok.
Terrorizer ‎– World Downfall – podobnosť čisto náhodná. Pri tomto diele bola použitá moja obľúbená výtvarná technika – koláž. Cover do detailov vystihuje  názov albumu. Verím, že aj Železná lady sa potešila, keď sa videla s fešným nápadníkom. Last Days Of Humanity ‎– Hymns Of Indigestible Suppuration – kompozične priam dokonalá fotka, všimnite si ako diagonálne je zafarbená podlaha. Samotný obsah coveru iba jemne naznačuje hudobnú produkciu L.D.O.H. Hermaphrodit ‎– Fekal Party Fekal Party, aneb hoši z gay klubu si olizují prdel, co by na to řekl Radim Uzel.“ Mňa by zaujímalo, čo by na to povedal brat Marián Kuffa. V jednoduchosti je krása a v tomto prípade to platí trojnásobne. Je to obscénna perokresba dotiahnutá štetcom, ktorá vo mne evokuje pocit, že som stále neobjavil hranicu špinavej ľudskej fantázie.

Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover?

Samozrejme, nech sa páči.

Regurgitate – Carnivorous Erection

Mokrý sen každej ženy. Dokonalá súhra farieb, krásne ladená v teplých tónoch škoricovej. Na samotnom CD nosiči sa nachádza aj výsledný produkt pána z obalu a na druhej strane produkt pánov z Regurgitate.

Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ?
Veľmi sa mi páči práca Pen n Ink Designs, ktorý sa stará aj o merch pre Obscene Extreme Fest.

Stalo sa ti už, že si si kúpil nejaké CD len na základe coveru, ktorý sa ti páčil? Ak áno, od akej skupiny to bolo a ako sa ti nakoniec CD/LP/MC páčilo po hudobnej stránke?

Veruže, stalo sa mi to. Onany Boys – Busen. Áno, áno, sex predáva. V tomto prípade nepotešil CD nosič iba oko, ale aj… ucho. Ide o naozaj zaujímavý noisecore s veselým introm. Na albume je 82 skladieb, vymenujem iba zopár: Zena Fulsom,Lolo Ferrari, Busty Dusty, 127-59-91, Tiffany Towers…

Ktorý z vašich doterajších coverov považuješ za vydarený? Kto ho robil? Čo znázorňuje?
Ak si musím vybrať jeden, tak je to určite cover albumu Kolízie Systému, ktorého autorom je Martin Koniar. Znázorňuje apokalyptickú víziu skutočne posledného koncertu známej slovenskej kapely, ktorý by sa odohral v Košiciach.

Je pre teba dôležitá pri prezentácii aj dizajnová stránka? Dávate si ako kapela záležať na coveri?
Pochopiteľne, je to dôležitá stránka prezentácie kapely. V dnešnej dobe už platí, že sa kapely prezentujú nielen hudbou. Prezentácia je odraz toho, ako kapela pristupuje k svojej tvorbe. Od coveru sa následne odráža aj merch, ktorý je v dnešnej dobe mimoriadne dôležitý artikel. CD je dnes zaujímavé skôr pre skalných fanúšikov a pre zberateľov. Preto sme pri predaji každého trička/CD radi, že dotyčný chce mať od nás niečo hmotné. Myslím, že cover je veľmi dôležitý a malo by na ňom záležať každej kapele.


Prelaďujeme na lyrickejšiu nôtu, na iné výrazové prostriedky, viac na atmosféru, na hmlu…Pôvodne projekt, Krajiny Hmly ste tento rok mohli vidieť v bratislavskom Kulturák klube. Tu sa predstavili po prvý krát aj na živom koncerte. Ako už asi tušíte, ide o slovenský pagan black metal. V súvislosti s covermi som oslovila gitaristu a spoluzakladatela kapely, ktorým je Namtar.

Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo.

Povedal by som, že by to mohli byť covery Emperor – In the Nightshade Eclipse, Bathory – Blood, Fire, Death, Graveland – Following the Voice of Blood, At the Gates – Gardens of Grief, Eucharist – A Velvet Creation, určite aj nejaké Summoningy. Možno je v tom trochu nostalgie, ale to sú veci, ktoré ma svojho času hudobne aj vizuálne ohúrili, a dojem z nich ostal.

Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover?

Asi prvý mi napadol album Far Away from the Sun od kapely Sacramentum. To by sa mohlo blížiť tvojej definícii.

Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ?

Skôr len zbežne. Nepovedal by som, že obdivujem, ale určite by som vyzdvihol práce Dávida GlombuSvjatogora, ktorí kvalitou svojej práce presiahli horizont našej scény.

Stalo sa ti už, že si si kúpil nejaké CD len na základe coveru, ktorý sa ti páčil? Ak áno, od akej skupiny to bolo a ako sa ti nakoniec CD/LP/MC páčilo po hudobnej stránke?

Neviem či je to celkom ono, ale o vyššie spomínanom In the Nightshade Eclipse som vedel, že sa mi bude páčiť skôr, ako som ho počul. Ten cover by rozprával príbeh aj bez hudby.

Ktorý z vašich doterajších coverov považuješ za vydarený? Kto ho robil? Čo znázorňuje?

Za vydarené považujem vlastne všetky. Ak by som si ale mal vybrať, tak by to bola reedícia splitka Keď padnú hmly. Na obale, ktorý kreslil náš zosnulý spevák Samoš, sa nachádza démon spánku, Vij.

Je pre teba dôležitá pri prezentácii aj dizajnová stránka? Dávate si ako kapela záležať na coveri?

Od začiatku bola pre nás dôležitá kvalita obrazového prejavu. Do svojej smrti bol pre nás „dvorným“ grafikom Samoš, ktorý stál za Folkingrimm. K novému materiálu obrazovo prispel chalan z Orkan Graphics. Vybrali sme si ho, lebo nám pasoval svojim prejavoma mám pocit, že sa jeho tvorbou neprerušila kontinuita dizajnovej časti nášho prejavu.


Od východoslovenského grindcore a pagan metalu sa posuňme naspäť na západ, do Žiliny. Tu funguje death metalová skupina MINOR. Na slovo som si zobrala zakladatela a bubeníka Minora, ktorý má vždy čo povedať :).

Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo.

Ahoj, áno mám veľa obľúbených coverov v metale a nielen v ňom. Ako naj cover by som za mňa vyzdvihol obal kapelky Death – Individual thought patterns. Tá kolážová grafika v nihilistckom prevedení mi príde stokrát desivejšia a progresívnejšia ako mnohé klíše gore alebo Satanisticko temne covers. Jednoducho smrť vládne svetu je odkaz tohto albumu. Čo je silné sociálne zameranie. Mám rád covers. Ale nie animovaného charakteru ale skôr kombinácie foto/digitál grafika koláže. Samozrejme originálna fotka je pre mňa zlato. Viac ako konkrétna symbolika alebo jasná animácia. Tu je pár covers čo ma úplne pohltili: Morgoth – Cursed, Morgoth – Odium (symbiózne s hudbou spojené), Meshuggah – Obzen, Dismember – Pieces, Decapitated – Carnival is Forever, Burning Skies – Murder by means of existence, Master s Hammer – Ritual, Mentality – Teonanacatl, Breathing hell – Gospel of Annihilation, Evil – Legenda Neskrotných Živlov, Evil – Studňa, Pothrator – Demo 2018.

Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover?

Nóooo mám takú kapelku. Je to dark/crust/metal čvarga DECREPIT (Seattle USA) a ich MC verzia Tired of Licking blood from a spoon. Vyšlo u PL distra Czerwony diabelek. Je to fest black crust xerox cover. Keď počúvam túto už nefungujúcu UG mašinériu musím čítať texty a furt skúmať samotný obal. Je to pre mňa dosť mágia. A pri tom je to dosť sociálne založené. Ale samotné spracovanie ja fascinujúce. Sound analaog MC je brutal. Cover z nejakej smutnej reštaurácie a jeho grafické Xerox pastel spracovanie u mňa prevalcovalo polovicu Black covers. Decrepit bola fest brutal formácia. Nebolo to klasické crust teleso čo sa na všetko sťažuje. Toto ich MC ma vie rozložiť po oboch stránkach naraz aj cover aj muzika. Silná underground záležitosť.

Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ?

Tak na druhom albume MINOR – Book of Shadows sa nám postaral o grafiku coveru Matej Slovák (ex.Suburban Terrorist, ex. Feel a curse, From the sky). Je to v prvom rade muzikant ale medzi jeho hobby patrí grafika a práca s fotografiou. Je veľmi šikovný a má oko umelca. Jeho prácu môžeme sledovať na plagátoch BelUSA death festu alebo napríklad albumoch Feel a Curse či Suburban Terrorist. Považujem ho za umelca v každom smere. Vo svete milujem technicko chladnú grafiku Luminokaya. Jeho spolupráca je hlavne z mojou naj kapelou Meshuggah. Temná famózna technická grafika ma vie rozložiť na atómy. Cover albumu Meshuggah – The violent sleep of reason je úplne masaker! Inšpirované dielom španielskeho umelca Fransiska Goyu (spánok rozumu vytvára netvorov) Lumikaya spravil cover úplne: vesmírno/astrálnom rozhraní. Je to u mňa top progress umelec na metal covers.

   Stalo sa ti už, že si si kúpil nejaké CD len na základe coveru, ktorý sa ti páčil? Ak áno, od akej skupiny to bolo a ako sa ti nakoniec CD/LP/MC páčilo po hudobnej stránke?

Jasné naposledy čo si pamätám to bolo na Gothoom festivale v roku 2017. Kde sme mali možnosť zahrať s MINOR (Dikes ešte raz Peťo – Doomas). Na tomto ročníku hrala aj švédska death-metal banda DEMONICAL. Kapelu som poznal dobre, dokonca Martina Schulmana osobne. Ale vôbec som netušil, aké bude ich EP Black flesh redemption. No keď som zbadal ten krásny čiernobiely DIGI PACK a na vrchu len tak švacnutý Leviathan symbol, jednoduché bones spracovanie a zároveň celkom dosť odkaz na zamyslenie! Kúpil som si nielen cd ale aj úžasne tričko! Keď som to doma osadil do prehrávača ma to rozjebalo ako hnoj po poli. Strašná pecka ako aj cover! Skladba To Become the Weapon je náklad ako krava! Kto pozná túto pecku formáciu vie že ich covers sú mágia a pravý blackened death metal odkaz !666!

Ktorý z vašich doterajších coverov považuješ za vydarený? Kto ho robil? Čo znázorňuje?

Ku tejto otázke mám veľmi jednoduché odpovede. Čo sa týka MINOR coverov páčia sa mi všetky. Prvé EP 666 a debut The Hidden god robil môj brat Lucker, EP MUTO jedna moja kamarátka, ktorú fascinuje okultizmus, o naše EP Live I scream party 2018 sa postaral Peťo Beťko (Doomas, Gothoom fest) a na novom albume Book of Shadows zamakal Macej Slovák (ex.Suburban Terrorist, ex.Feel a curse, From the sky), Každý cover vždy znázorňuje myšlienku Thelemizmu, jeho učenie a odkaz. (Kto nevie o čo ide: naštudovať!)

Je pre teba dôležitá pri prezentácii aj dizajnová stránka? Dávate si ako kapela záležať na coveri?

Dôležitá je v prvom rade myšlienka. Ja v kapele poväčšine určujem smer ako sa to má uberať. Takže covers sú hlavne moja vízia. Vždy si dávam záležať na originalite. Nekupujeme hotové profi covers, ani nedávame robiť animácie/maľby. Pokiaľ sa ako kapela zhodneme, že to spĺňa našu predstavu tak ho zverejníme na albume/EP. Naše covers nikdy neohurovali všetkých a ani tam nebol marketing ťah na fans, predajnosť atď. Je to vždy o tom čo sa páči nám ako kapele. Či sa niekomu páči alebo nie, je už na metal fans. Takže áno, ako kapela si dávame záležať na coveroch.


Našu „cestu“ ukončíme v hlavnom meste, dvoma kapelami. Len nedávno zhodou okoloností obidve debutovali. Reč je o skupinách LATE a Vortex Unit. Kým hudobne sa Vortex Unit dá opísať ako death, black, progresívny metal, ale celkovo ich zaradiť je celkom ťažké, Late sa držia skôr vo vodách progresívneho metalu. Dajme teda slovo najprv Vortex Unit, kde mi na moje otázky odpovedal Gitarista Anguis a nasledovať budú odpovede od bass gitaristu Vaca z Late (Abort to be born, Ravenarium, Vortex Unit…

Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo.

Opeth – všetky od Blackwater Park po Watershed, vďaka ich ponurej, temnej atmosfére, ktorou ovplývajú a naozaj pekne dotvárajú hudobný obsah.

Rotting Christ – Aealo, tento cover pre mňa vykresľuje podstatu kapely Rotting Christ.

Haken – The Mountain, je veľmi jemne spracovaná obálka, je to jednoduché, na prvý pohľad „iba pekné“. Keď si však pozrieš celý booklet a pochopíš, o čom je, uvidíš aj na coveri skryté veci, ktoré ťa donútia povedať si wow, ok, toto je fakt dobré.

Nekrogoblikon – Heavy Meta, tento patrí k tým vtipnejším, no zasmeješ hlavne po otvorení digipacku. Obrovský goblin so vztýčeným prostredníkom, padajúci chrbtom z vesmíru priamo na metalovú bandu goblinov regulérnej veľkosti, pričom niektorí z nich majú „oblečené“ ľudské tváre členov kapely. Booklet je vo forme leporela.

Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover?
Dokonalosť po hudobnej stránke podľa mňa neexistuje. Ak by som však mal zhodnotiť prepojenie coveru s hudobným obsahom, ako to do seba zapadá a čo to tvorí ako celok, bude to určite Eluveitie – The Early Years. U mňa tento dvojalbum vykresľuje určité obdobie môjho života, ktoré si viem okamžite pripomenúť pohľadom na jeho cover a cítim nesmierne silnú nostalgiu.

Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ?
Asi najviac času som strávil pri študovaní coveru a vlastne celej grafiky albumu Meliora od Ghost, robil na tom Zbigniew M. Bielak. Je to neskutočne detailne prepracovaný kúsok, špičková práca. Keď sa nudíš a nechce sa ti lúštiť krížovky alebo hlavolamy, booklet k tomuto albumu je výborná voľba na relaxačnú mozgovú aktivitu.

Stalo sa ti už, že si si kúpil nejaké CD len na základe coveru, ktorý sa ti páčil? Ak áno, od akej skupiny to bolo a ako sa ti nakoniec CD/LP/MC páčilo po hudobnej stránke?
Haken – Affinity. Ten cover a celý digipack je retro jak hovado, výborne spracované, neskutočná haluz. Ale to uvidíš hlavne keď to držíš v ruke, ten spôsob akým je to vytlačené je skvelý. Niečo podobné má I – Between Two Worlds, ale to mi zas skôr pripomína éru Pogov.

Ktorý z vašich doterajších coverov považuješ za vydarený? Kto ho robil? Čo znázorňuje?
Tak samozrejme považujem za najvydarenejší ten najnovší. Robil ho Ondrej Forus, ktorý už veľmi dlho pracuje v dizajne, fotografii a grafike. Znázorňuje hlavnú postavu celého dejstva, obklopenú neistotou, chladom a  prázdnotou. Prázdnota však nemusí byť vždy zlá, na prázdnej lúke môže predsa vyrásť strom, z prázdneho domu sa dá vytvoriť domov.

Je pre teba dôležitá pri prezentácii aj dizajnová stránka? Dávate si ako kapela záležať na coveri?

Cover má určiť, či na to človek klikne na internete. Predtým to bolo o tom, či si niekto nosič kúpi aj keď ho ešte nepočul, lebo nie každý sa dostal do rádia. Obálka nosiča hrá stále veľmi dôležitú rolu, keďže hudobný priemysel sa každým dňom rozširuje, a taktiež je to jedným z ukazateľov kvality bez toho, aby človek počul album.


Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo.
Samozrejme mám. Uvediem 3 moje obľúbené covery albumov.
1. Altar of Plagues – Teethed Glory and Injury

Cover tohoto albumu ma zaujal svojou jednoduchosťou čo sa týka jeho kompozície a čierno-bieleho spracovania. Samotný motív nevyjadruje nič konkrétne – iba nejakú, zatiaľ neznámu, umeleckú expresiu. Avšak pri pustení si tohoto albumu tento cover dostáva celkom nový rozmer a obrovskú pestrosť toho, čo môže vyjadrovať.

2. Lantlos – Melting Sun.

Cover tohoto albumu ma okamžíte zaujal a spôsobil na prvý pohlaď výbuch emócii. Hoci album ako taký pôsobí veľmi ležérne, tak ako celok tento album navodzuje obrovskú pohodu. Celkovo art tohoto albumu považujem za „terapiu farbami“.

3. Triptykon – Eparistera Daimones

H.R.Giger – a tam by som napríklad mohol aj skončiť pri opise tohoto coveru. Tom G. Warior je jedným z menej ako desiatky muzikantov, ktorí mali tú česť spoznať jedného z najväčších umelcov 20. storočia a používať jeho obrazy ako súčasť svojej vizuálnej expresie.

Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover?
Áno, vlastním LPčko Altar of Plagues – Teethed Glory and Injury :)

Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ?

Poznám zopár ľudí čo sa venujú aj takýmto prácam. Osobne čo poznám, tak sa nám tu rysuje na Slovensku úžasná umelkyňa Miss.Anthropi , určite kuknite instagram. Ďaľší človek zo Slovenska ktorého dieľa sa mi veľmi páčia je Matúš Ďurčík, ktorého môžete poznať napríklad zo 777 Babalon. Jeho práce sú fakt extrémne (dobré).

Stalo sa ti už, že si si kúpil nejaké CD len na základe coveru, ktorý sa ti páčil? Ak áno, od akej skupiny to bolo a ako sa ti nakoniec CD/LP/MC páčilo po hudobnej stránke?
Áno, kúpil som si takto ako 13 ročný, System of a Down – System of a Down. Túto kúpu považujem ako jednu z tých zásadných v mojom živote, tá hudba na tom albume je geniálna.

Ktorý z vašich doterajších coverov považuješ za vydarený? Kto ho robil? Čo znázorňuje?
Keďže ako LATE máme za sebou iba náš prvý počin, nemám to s čím porovnávať. Cover našeho debutu The One and I , nám poskytol Jeffrey Thelin. Lepšie povedané, my sme ho kontaktovali že máme záujem o jeden z existujúcich obrazov. Obraz sme si vybrali na základe toho, že sme chceli dosiahnúť určitú fúziu coveru, názvu albumu a aj témy textov. Cover pozostáva pozadím zo štruktúry, ktorá farebne je viac menej homogénna ale sama o sebe členítá, roznôrodá. Celej tejto štruktúre dominuje obrovský gradient ( farebný prechod ) ktorý svojím tvarom môžeme preniesť na názov albumu – “ The One “ alebo “ I “. Keďže album sa po stránke textov venuje jednotlivcovi a spoznávaniu samého seba, tak človek ako taký je jednotkou ktorá je v určítom zmysle jednoliata, ale zároveň zložitá a štruktúrovaná osobnostne. Farebný prechod môžeme považovať za fázy, ktorými si prechádzame a meníme sa.

Je pre teba dôležitá pri prezentácii aj dizajnová stránka? Dávate si ako kapela záležať na coveri?
Áno, je to podla mňa veľmi dôležité. Už len zo svojich skúseností musím povedať, že cover predáva album. Ja sám som sa dokázal nadchnúť kapelou vďaka coveru, pritom tá hudba nebola až tak úžasná, čo som ale samozrejme akceptoval až po tom, čo zo mňa opadlo to nadchnutie z coveru. ( napr. Deafheaven – Sunbather ). Na vizuálnej stránke si dávame zálezať určite. Lebo môžete mať hocijak dobrú hudbu, ak album po vizuálnej stránke bude vyzerať jak leták od sťahovacej služby, ľudia po ňom nesiahnu. Nebudeme si klamať… obal predáva knihu. A veľa krát až potom dokáže človek odceniť alebo zatratiť jej obsah.

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj