Enema Shower – Pandemic Prostitution – Self-Released, 2020
Pamätáte tie časy, keď tie prastaré hard rockové kapely typu Black Sabbath, Deep Purple, Uriah Heep… dokázali behom roka vydať dva/tri albumy a ani sa pritom veľmi nezapotili? Teda ja viem, že až takí pamätníci, ktorí by si reálne tú dobu pamätali asi tieto riadky veľmi nečítajú, avšak hudobné archívy existujú. Kam týmto tliachaním vlastne mierim? No neprešiel ani rok, čo som sa vyhral s poslednou dávkou zvrhlostí z pohraničnej oblasti s Maďarskom a už si tu perverzne s nimi laškujem znova. Enema Shower využili túto dobu koncertom neprajúcu, ktorá sa ťahá ako telesné sekréty z genitálnych oblastí, na nahratie niečoho malého, milého a ohlušujúceho. A tak mi pred niekoľkými dňami v schránke pristála stuhou previazaná škatuľka a v nej bola, bola, bola, bola… Ehm, trojskladbové EP, krásne nazvané Pandemic Prostitution. Toto radosť vytvárajúce miníčko obsahuje iba tri skladby, ale aj to stačí na chvíľkové zahnanie hudobného hladu. Takže hneď z fleku nám nejaký pán oznámi, že konečne chytili niekoho, kto to má rád mrtvě. A počet partnerov sa zastavil na číslovke sto. Fajn. Táto dojemná zoznamovacia seansa nesie meno Fresh from Morgue. Striedanie dvoch vokálnych polôh (efekt/zachraptelý škrek) a následná pochodová pasáž mi pekne premasírovali mozgové hemisféry. Na rad sa dostane aj spomalenie a dokonca aj nejaké to sóličko (nejako veľa zdrobnenín používam, pozn. mne samému). Pri druhej skladbe – Bile máme opäť intro, akurát teraz nám o nálezoch rozpráva monotónny dámsky hlas. A pretože čas je drahý, tak hneď skočíme do tupa-tupa rytmu a kýveme prdeľkami v presne stanovených mantineloch goregrindu. O tejto skladbe som musel hodiť pár slov s Necrom, či je v tom zapletená stará holandská gore brúska Bile. Ale nie je. Inšpiráciou bolo zdravotníctvo a Necrova operácia žlčníka. No a na záver opäť intro s trochu pesimistickým prednesom. To je vcelku v kontraste asi s najpozitívnejšími tónmi z tejto trojice. Pandemic Prostitution mi príde ako vcelku punková vec, kým vokál nestiahne hĺbky na svoju stranu. Potom skladbe narastú gule ako po nadmernom užívaní testosterónu. Spomenul som ten punk. V poslednej skladbe je to narážka na takú jednoduchosť, ale keď si porovnám Pandemic Prostitution po zvukovej stránke s jej predchodcom Sadomazoo, tak aktuálna vec je takým jeho punkovejším príbuzným. Na Sadomazoo som chválil hutný a masívny buldozérový zvuk. Tu sa mi zvuk zdá taký plochejší a po vypočutí nemám pocit, že by mi niekto fľasol poza uši. Najprv mi vadil, ale postupne som si na to zvykol. Ale pretože nahrávka zrejme vznikla v skúšobni, tak je to vlastne vcelku podarené. Smrdí z toho underground a to ja mám rád. Na záver malý dodatok. Ak po tejto zbierke nehanebnej radosti túžite, tak si ju môžete stiahnuť...
Recenzia – InnerSphere – Omfalos – Slovak Metal Army – 2021
Logo InnerSphere som svojho času zaregistroval na viacerých koncertných plagátoch, ale priamo k ich tvorbe som sa nedostal. Ideálny čas teda nastal, keď sa naskytla možnosť recenzovať ich nový album. Popis melodic death metal s prvkami doomu, v promo materiáloch sa mihne aj slovo progresivita, takže celkom sľubná kombinácia kľúčových slov, aj keď výsledok môže mať mnoho podôb. Kapela vznikla v 2015 v Plzni, o rok na to vydali prvé EP, neskôr v 2018 debutový album Amnesia u MetalGate. Nový album Omfalos vychádza s etiketou Slovak Metal Army, s pozmenenou zostavou: Míra Litomerický (gitara, spev, sample), Lukáš Mai (gitara), Marek Hubocký (basgitara, doprovodný spev) a Filip Wintr (bicie). Hudba InnerSphere potrebuje pozorného poslucháča, aspoň čo sa týka začiatočného objavovania. Pre nepripraveného najprv nevýrazné skladby na pomedzí melodického death metalu a ďalších extrémnych prímesí v sebe ukrývajú množstvo dychberúcich momentov. Ale tie sa odkrývajú postupne, máloktoré chytia na prvýkrát. Väčšinou stredné tempo s tendenciami spomaľovať je zaujímavou spleťou melodických gitarových vyhrávok spolu s často sekanou strojovou rytmickou sekciou. Hlboký rev je dokreslený melodickým, ale nie úplne čistým vokálom, ktoré hlavne v refrénoch spoja sily. Výraznú rolu pri budovaní nálady majú klávesy a orchestrálne prvky. Celok pôsobí bombasticky a monumentálne, množstvo energie vyvierajúcej z hudby pôsobí veľmi optimisticky a príjemne. Základom prakticky každej skladby je zaujímavý úvodný riff alebo melódia a silný refrén. Napríklad vo štvrtej Fire je hymnický charakter refrénu sprevádzaný až power metalovými motívmi, samozrejme v dobrom. Vo vhodnom okamihu album spomalí a ponorí sa do doom metalového bahna, šestku Wisdom síce jemne presvetľuje gitara, ale osudové nálady prevládajú. To isté sa dá povedať aj o záverečnej The Fall. Z opačného pólu spomeniem titulnú Omfalos s jemným úvodom, epickým refrénom a výbornou nosnou melódiou. Nechýbajú ani skvelé gitarové sóla, to z deviatej The Embodiment by sa nestratilo ani na prog-rockovom albume. Zložitejšia kompozícia skladieb nejde proti faktu, že si zachovávajú pesničkovosť a chytľavosť. Pri niektorých motívoch si človek povie, že ich už niekde počul, ale deje sa to v rozumnej miere. O produkciu, nahrávanie a zvuk sa postaral Dan Friml v The Barn studio, takže o zvukovej kvalite netreba pochybovať. Úderný, čistý, ale nepôsobí synteticky a umelo. Artwork vytvorila Martina Samková. Videoklip Omfalos (tu) vystihuje moje pocity pri počúvaní. Fascinovaný zasnený pohľad na hviezdnu oblohu, keď si človek uvedomí svoju bezvýznamnosť v porovnaní s nepredstaviteľne veľkým vesmírom. Na prvý pohľad nenápadná nahrávka sa s opakovaným počúvaním rozvinie do nečakaných rozmerov. Aspoň v mojom prípade to tak bolo a v podstate tento proces stále pokračuje. Dnes mi cestou do roboty hral v hlave dokola refrén titulnej skladby. InnerSphere výborne kombinujú extrémnu hudbu s nečakanou chytľavosťou, Omfalos sa dá počúvať veľakrát...
Inferno vydá čoskoro nový album Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity) a vyjdu aj reedície raných nahrávok!
Tento rok sa zatiaľ ukazuje ako veľmi plodný na nové nahrávky, tentokrát potešíme asi najskôr black metalistov. Po štyroch rokoch od posledného albumu, prichádza 7. mája nový album od českej kapely Inferno. Debemur Morti Productions zverejnili nedávno trailer k tomuto albumu, ktorý si môžete vypočuť nižšie. Nový album nesie názov Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity) a bližšie informácie sa dozvieme na začiatku marca, kedy bude zverejnený prvý singel. Okrem nového albumu pripravili Inferno pre svojich fanúšikov aj reedície raných nahrávok z 90 rokov. Nigredo Records a Bestial Invasion Records spoločne vydajú digipack dvoch demonahrávok Peklo na Zemi (1996) a Temná poselství dávných předků (1997). Debut Duch slovanské síly sa pre zmenu v zámorí dočká exkluzívneho CD vydania s novým grafickým spracovaním a preloženými textami. Vydavateľ bude Black Metal Store z Brazílie. O všetkých týchto novinkách kapela informovala prostredníctvom svojho FB. Väčšina informácií v tomto texte teda pochádza zo zdieľaných príspevkov na Facebooku. Kontakt: https://www.facebook.com/InfernoCZBM https://pureinferno.bandcamp.com/ infernobandcamp@gmail.com ...
Piaty ročník festivalu Carnival of Souls prebehne online v marci!
Speciální pátý ročník festivalu divné hudby Carnival of Souls pro podporu kapel a klubů – živá vystoupení rozmanitých hudebních uskupení u vás doma on-line a bez vstupného! Celá akce je striktně apolitická a v žádném případě neslouží jako protest, nebo kritizování aktuální situace. Je pořádána nadšenci a muzikanty, aby hudbou vnesli trochu světla do temnoty. Tohoto unikátního festivalu se zúčastní: Postcards From Arkham Na prvním ročníku našeho festivalu zahráli jeden z prvních koncertů vůbec! Od té doby ušli cestu na špičku scény. To dokázali i svou aktuální čtvrtou deskou Oakvyl, na které se podílel Jens Bogren (Opeth, Devin Townsend, Katatonia) a opět rozvířili vody progresivní hudby. Ani v čase pandemie nespí a připravují dokonce film! Více informací se dozvíte na Carnival of Souls! Minority Sound Cyber metal je obzvláště v dnešní době stále aktuální! Pražští Minority Sound zahrají jeden z mála koncertních setů, které stihli s deskou Toxin (na produkci spolupracoval Rom Di Prisco) odehrát! Právě jejich čtvrté album se stalo milníkem v diskografii. Nedávno také nahráli zbrusu nový singl, takže je na co se těšit. Arch of Hell Legendární brněnská melodic metalová kapela vydala v průběhu pandemie svou třetí desku s názvem Arrival, která je neskutečně originální hudebně i tematicky. Právě na našem festivalu zazní nové skladby téměř premiérově! Jejich energická pódiová prezentace vás zvedne z gauče i doma! + Soutěžní kapela Chcete se svou kapelou zažít tento unikátní festival? Pošlete do 22. února na email carnivalofsoulsfest@gmail.com promofotku + hudební ukázku na YouTube. Kapely zveřejníme, a ta, která získá nejvíce hlasů, zahájí celý festival! Speciální poděkování patří M-Klub Valmez a IS Produkce! EVENT: https://www.facebook.com/events/3647972581918167/ Text prebratý z FB...
Recenzia – Arawn – Odkazy doby – Slovak Metal Army – 2020
Arawn nasadili hneď od začiatku slušné tempo bez zbytočného váhania. Rok vzniku 2017, o rok na to už vychádza debutový album Zrození, o ktorom bolo celkom slušne počuť a celkovo je z kapely cítiť, že majú chuť pracovať. Koncom decembra minulého roka prišiel na rad aj druhý album s názvom Odkazy doby, ktorý rovnako ako debut vyšiel na značke Slovak Metal Army. Tiež aj v rovnakej zostave, teda Jirka „Suky“ (vokál), Milan „Zakk“ (gitary), Tomáš „Hroch“ (basa) a Petr „Viking“ (bicie). Nič nie je ponechané na náhodu. Svižný otvárací kus Z/N/P sa vyznačuje pravdepodobne najchytľavejším heslovitým refrénom, aký na albume nájdete. Údernosť sa mu nedá uprieť, ale pri opakovanom počúvaní sa rýchlo opotrebuje a osobne mám túto skladbu najmenej rád. Arawn radi rozprávajú príbehy a výpravnejšie kúsky im vyslovene sadnú. A sú si toho vedomí, veď do tejto kategórie sa dá zaradiť viac ako polovica skladieb. Počínajúc mrazivou trojkou Jáchymov, epicky premenlivým stredom albumu, ale aj záverečnou 9 křížů. Niektoré harmónie pripomenú majstrov Asmodeus, ktorí tiež vedia výborne rozprávať zhudobnené príbehy. Slušne nakopnú rýchlejšie položky, okrem vyššie spomínanej úvodnej skladby, napr. Nemyslí, zaplatí s dobrým textom alebo predposledná Dívej, venku už svítá, ktorú mám vďaka perfektne fungujúcemu refrénu najradšej. Textovo sú historické príbehy výborné, vďaka zrozumiteľnému prejavu so super frázovaním si ich nebudete musieť najprv načítať v booklete. Arawn sa nezaoberajú len minulosťou, ale snažia sa reflektovať aj problémy dnešného sveta. Nie vždy mi sedia, ale treba uznať, že zväčša to má hlavu a pätu. Pri vykreslení deja a atmosféry nie sú použité žiadne klávesy ani symfonické pasáže, všetko sa odohráva v klasickom nástrojovom obsadení. Inštrumentálne zbesilosti a extrémy tu nemajú miesto, všetci hrajú účelne pre dobro celku. Chytľavosť a rafinovanosť mnohých pasáží si poslucháč uvedomí až časom ako sa postupne ponára do albumu. Aj vďaka tomu ponúkajú Odkazy doby trvalejší zážitok, keďže sa nevystrieľajú všetky tromfy hneď, ale postupne. Úlohu návnady dobre splní hneď prvá vec, a potom sa môže začať objavovanie. Spomínaná výpravnosť albumu znamená aj čiastočné negatívum nahrávky, keďže sa postupne stráca energia a aj napriek striedaniu temp sa vkráda istá jednotvárnosť a podobnosť. Tu sa však výpočet mínusov končí. Celkovo pozitívny dojem dotvára zaujímavý obal Michala Janovského, rovnako aj výborný zvuk, ktorému ťažko niečo vyčítať. O master a mix sa postaral Zdeněk Ondráček v Sonidos Studio. Odkazy doby by ARAWN V recenziách často vyzdvihujem, ak má kapela jasne rozoznateľný rukopis a odlišuje sa od ostatných. Aj v prípade Arawn platí, že svoje vzory nezaprú, ale napriek tomu je výsledok jasne identifikovateľný. Neponúkajú len kvalitné remeslo, ale aj to podstatné „niečo“ navyše, vďaka čomu Odkazy doby vytvoria hlbšiu stopu vo vašej pamäti. Kontakt: https://arawn-sma.bandcamp.com/album/odkazy-doby https://www.facebook.com/Arawnofficialcz/ Hodnotenie:...
Recenzia – Hyenism – The Sewer – 2020
Hyenism na seba upozornili hneď EP Wolfram III, ktoré bolo nominované na Radio_head Awards 2017 v príslušnej kategórii. Určite mnohí vtedy zaregistrovali kapelu, ktorá si pozornosť určite zaslúži. Tesne pred Vianocami minulého roku konečne vyšiel aj debutový album The Sewer. Koncoročnými rebríčkami asi moc zamávať nestihol, to je nevýhoda albumov, ktoré vychádzajú až tesne pred koncom roka. Samozrejme je to jedno, kvalita ovplyvnená nie je. Black metal v podaní Hyenism si berie prvky z rôznych podštýlov čierneho žánru. Výstavbou gitarových riffov idú do atmoblackových sfér, v niektorých pasážach by sa dali vystopovať post-blackové motívy. Melódie sa rozvíjajú veľmi nepravdepodobným smerom, pričom si však zachovávajú chytľavosť. Rovnaký prístup nájdete aj na melodickejších albumoch francúzskych Blut Aus Nord. Vokály zas niekedy škriekajú tak zúfalo a z úzadia, že by sa nestratili ani na DSBM trápeniach. Všetky tieto prvky sú pospájané do originálneho celku s charakteristickým rukopisom. Napriek zložitej štruktúre sa vynárajú pasáže, ktoré sa dostanú rýchlo do hlavy, a okolo nich je naoko neprehľadná chaotická zmes riffov a melódií. Je to ako prechádzka ešte neznámym veľkomestom, kde sa niektoré výrazné miesta spájajú do logicky prepojeného celku až časom. The Sewer je zhudobnená metropola, pre mnohých neprehľadná a nepriateľská, ale pre tých, ktorí chcú, je plné skvelých momentov. Aj v rozhovore s kapelou bolo spomenuté meno Imperial Triumphant, ktorí idú síce vo svojej šialenosti oveľa ďalej od bežných štruktúr, ale styčné body v náladách tu jednoznačne sú. Tmavé uličky, presvetlené námestia, pochmúrne priemyselné zóny, množstvo ľudí a zároveň nekonečná samota. Album pôsobí ako zovretý celok, popisovať jednotlivé skladby nemá zmysel, z môjho pohľadu je to prakticky jedna kompozícia. Výborné gitary, neuveriteľne pestré bicie, často prekvapivo výrazná basgitara, všetko podčiarknuté bezchybným zvukom. Duo Orthrus (gitara, basa) a Norhell (gitara, vokály) si na nahratie bicích dojednali poľského bicmana Krzysztofa Klingbeina. O mixovanie a master sa postaral Colin Marston, takže veľké meno s obrovským rešpektom. Chlapi sa obrátili na správnych ľudí a jednoznačne sa oplatilo. The Sewer by Hyenism Zaujme aj artwork, možno ešte viac keď zistíme, čo na ňom vlastne je. Fotografia zhluku vodných červov žijúcich v kale Jána Hamrského spracovaná grafikom Davidom Orthom je naozaj originálna a zároveň symbolická, takže album je dotiahnutý aj čo sa týka výtvarného prevedenia. Ešte by si zaslúžilo fyzickú podobu, snáď k tomu v blízkej budúcnosti dôjde. Asi ste už pochopili, že sa mi The Sewer páči, a to hodne. Už mám za sebou fakt veľké množstvo vypočutí a stále objavujem nové veci. Hyenism prostredníctvom black metalovej palety vytvorili pútavý obraz, ktorý zarezonuje s vnútorným stavom nejedného človeka. Dobre vystihnutý popis z ich bandcamp profilu: „Drowning in the Sewer of Anxiety…“ Kontakt: https://hyenism.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/hyenism Hodnotenie:...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (26.1.2026 22:00) 26. januára 2026
- Headbanger_FM (19.1.2026 22:00) 19. januára 2026
- Headbanger_FM (12.1.2026 22:00) 12. januára 2026
- Headbanger_FM (5.1.2026 22:00) 5. januára 2026
- Headbanger_FM (29.12.2025 22:00) 29. decembra 2025
