Recenzia – Killchain – Rottenness – Meat 5000 Records – 2021
sep30

Recenzia – Killchain – Rottenness – Meat 5000 Records – 2021

Zverejnené v sep 30, 2021

Možno to mnohí z nás už ani nečakali, ale prišiel čas na nový album Rottenness death metalových Killchain. Po One More Victim, They a Where Is Your Saviour v poradí štvrtý radový album. Po dlhých ôsmych rokoch pod francúzskym vydavateľstvom Meat 5000 Records, ktoré sa orientuje najmä na grindcore a nájdete tu niekoľko pomerne známych mien. Killchain si dávajú s albumami na čas, nepripomínajú sa žiadnymi EP, nehýria aktivitou v digitálnom priestore, proste keď príde čas, môžeme počúvať. Novinku Rottenness najviac charakterizuje slovo intenzita. Žiadne zbytočné odbočky, odľahčenia, medzihry, intrá, nič, chlapi to do poslucháča napália plnou silou. Deathgrindová jazda pre znalcov, nepripravenú obeť tento album pravdepodobne ubije behom pár minút. Mnoho vychytávok je skrytých v krutom masakri, nie každý sa bude schopný v nahrávke zorientovať. Na albume sa nachádza sedem skladieb, čo pri hracej dobre necelých 35 minút znamená pomerne dlhé veci, samozrejme v rámci žánru. Prvá Your Stench sa rozbieha a aj pokračuje v štýle Misery Index, len Gabiho prejav je oveľa zverskejší a grindcoreovejší. Kompozične zaujímavo urobené a aj napriek viac ako šiestim minútam nenudí, pre mňa jednoznačný vrchol nahrávky. Dvojka Descent Gore Catabolism pridáva na intenzite a ten tlak je doslova neuveriteľný. Tvorí akýsi protiklad predchádzajúcej skladbe, menej pestrá, oveľa ostrejšia, založená na rezajúcich ostrých riffoch. Funguje bezchybne, mozog je nakrájaný na malé kúsočky. Po tejto dvojici však osobne narážam na menší problém. Nasypané intenzívne deathgrindové fláky sú formálne bez výhrad, ale štyri, či dokonca päť minút v celej dĺžke nebavia. Dej nie je natoľko bohatý, aby utiahol taký čas, keby sa občas minúta zrazila, tak by som si Rottenness užil oveľa viac. Žiadna skladba nie je zlá, len niektoré časti trvajú príliš dlho resp. sa veľa opakujú. Ale podobný problém mám napríklad aj s Aborted, možno je chyba na mojej strane. Rottenness by Killchain Na druhej strane, keď nesedím s nastraženými ušami pri prehrávači, ale si len v pohode hudbu užívam, spomenuté problémy vo veľkej miere zaniknú. Gitara neustále reže kruté riffy, čím rýchlejšie, tým lepšie, občas príde aj na chytľavo hojdavú pasáž. Tak intenzívnu masáž som dlho nezažil. Do nejakých sólových výjazdov sa príliš netlačí, skôr rovnocenne zahusťuje zvukový priestor spolu s basou, ktorú vo väčšine prípadoch pekne počuť, a guľometnými bicími. Veľa priestoru dostal aj Gabi, ktorý sa rokmi vypracoval na monštrum svetových kvalít. Nástroje chlapi zvládajú na perfektnej úrovni, to bez diskusie, cítiť vyhranosť aj skúsenosti. Zvukovo je nahrávka ošetrená moderne, nie prehnane čisto, vyplnený je každý kúsok priestoru. Možno to mierne sťažuje počúvanie, ale zas to naopak výrazne podporuje spomínanú intenzitu. Súčasne štandardy spĺňa ja obal od Bvllmetalart, napriek zdanlivej jednoduchosti obsahuje zaujímavé detaily. Killchain nevydávajú albumy často, ale majú...

Čítaj ďalej
Amoclen/Bambulkyne dobrodružstvá – Xanax (Split) – Debila Records/Véva Records/Salto Mortale Music, 2021
sep27

Amoclen/Bambulkyne dobrodružstvá – Xanax (Split) – Debila Records/Véva Records/Salto Mortale Music, 2021

Zverejnené v sep 27, 2021

Hm, čo mi to tu pristálo na tanieri gramofónu… V prvom rade sa chcem poďakovať obom kapelám, že aj takému lenivému exkrementu ako som ja, vlastne pripravili hodinku telocviku. Pretože toto utešené splitko má na jednej strane nejaké štyri minútky a na strane druhej cca päť. Takže som sa celkom musel obracať, aby som si jednotlivé strany neustále prehadzoval. Dopotený, dehydrovaný, v bielom tielku a červených trenclách (taký o hlavu menší Bohumil…) sa teda vrhám spísať nejaké divné postrehy k tomuto strelenému splitku. No a začneme v sklade nafullovanom medikamentami, v nejakej zapadnutej lekárni. Nechcem sa chváliť, ale v roku 2019 som vybral z mojej zbierky album Diagnosis: Grindcore od Amoclen (s takým milým tutorialom k operácií slepého čreva na obale) a posunul ho k osobám k tomu určeným a tí vybrali z neho cover od Luneticu, teda skladbu Ať je hudba tvúj lék, do vysielania Headbanger FM v špeciály pred letnou Flesh Party. Mimochodom, tento album myslím recenzovala kolegyňa Petra, takže si ho pokojne môžete dohľadať. Späť k aktuálnej placke. Tá začína introm v ktorom nám je oznámená, že v prípade návštevy svokrovcov je v pohode si hodiť dvojitú dávku Xanaxu. Môže byť, existujú také situácie (osobne neviem, svokrovcov nemám). Samotná skladba Xanax neláme nejaké rýchlostné rekordy, čo by možno niekto čakal ako takú úvodnú facku hneď z kraja albumu. Skôr sa cítite taký upokojený ako po vyššie spomenutom lieku. Ale ako zápitok ste použili formaldehyd. Predsa len to trochu kope. Ako druhý chod tu máme Remdesivir. Príbalový leták, dlhý ako frňák princeznej z Troch veteránov nám oznamuje, že ide o antivirotikum vyvinuté k liečbe infekcií spôsobených vírusmi Ebola a Marburg. Ešte pár takýchto kapiel a môžem sa smelo zaradiť k facebookovým virológom-amatérom (hehe). Samotná skladba začína celkom takým depresívnym riffom, ktorým by nepohrdli možno ani súčasní Napalm Death. Následne sa zvrhneme do zabehnutých koľají. Ako ďalšia položka nám tu svieti Ritalin. V tomto prípade ide o liek, ktorý sa používa na zlepšenie schopností vnímania u detí, ďalej pri poraneniach mozgu… Keď sa oprostíme od lekárskej hatmatilky, tak je skladba celkom ponorená v takom jednoduchšom goregrinde, čiže taký ten tupa-tupa rytmus ála Gutalax, alebo Spasm. Ale znie to dobre. No a na záver tu máme jednu filmom obalené tabletku Klabaxu. Ňou sa liečia infekcie dýchacích ciest a infekcie vyvolané baktériou Helicobacter pylori, ktoré súvisia s vredmi dvanástnika. Hm, dnes som sa asi k niečomu priučil. Klabax je ďalšia priamočiara vec, ktorá nejako nevyniká, ale zaujímavý mi prišiel predstieraný záver a následné pokračovanie. Nasleduje už iba outro, v ktorom nám je oznámené, že: „Takové sračky už nechci slyšet!“ Ja si to zase rád pustím ešte niekoľko krát. Aj keď...

Čítaj ďalej
Report – Pozvakowski a Jób – Randal Music Club – 10.9.2021
sep21

Report – Pozvakowski a Jób – Randal Music Club – 10.9.2021

Zverejnené v sep 21, 2021

Od roku 2015 sa sporadicky konajú koncerty pod hlavičkou NU SOUND OF VISEGRAD, ktoré spájajú umelcov a rušia hranice Vyšehradskej štvorky. Ide prevažne o alternatívne subžánre. Interpreti z Maďarska a Slovenska vzali opraty do rúk príjemný teplý piatok 10. septembra, aby mohli vdýchnuť život do bratislavského klubu Randal. Už pred klubom sa plnila terasa, kde ich legendárna čapovaná plznička tiekla potokom. Vysmiate tváre, kamarátske zvítania a pozdravy dávali na znak dobrý začiatok akcie. Trošku horšie to bolo v útrobách klubu, kde si práve chystali pódiovku nitriansky Jób. Nebral som to príliš vážne, pretože pred koncertom to býva tradíciou. Davy čakajú hodiny asi len na Guns & Roses, ktorý ani nemusia vystúpiť. Pár nadšencov sa predsa len našlo a z tmy sa rozochveli prvé tóny. Jób momentálne vypĺňajú subžánrový deficit s predponou „post“ na domácej pôde. Osobne som ich videl cirka štyri razy a dovolím si poznamenať, že zrejú ako poctivý cabernet. Precízne vyplnené sonické plochy a lahodné melódie, ktoré zohrejú srdiečko nejedného fanúšika legiend zo škatúľ post-metalu. Skreslené striedali čisté gitarové linky plné úchvatných reverbov. Lodivod Strunislav tomu navyše dodáva charakter, o čo viac sa budeme tešiť na ďalšiu tvorbu. Naživo miestami pokuľhávala rytmická zložka kapely, v ktorej cítim väčší potenciál, než sme mohli počuť. Zaznela väčšina ich skladieb z relatívne krátkeho hudobného života, čím potešili menšie publikum. Väčšia divácka účasť sa neskôr nekonala aj napriek ideálnemu dňu, času a snáď aj priestoru. Obávam sa presýtenosti a fajnovosti miestnej poslucháčskej základne. Pritom práve tá fajnovosť tu bola na mieste, kde už pri vstupe do hracej sály bolo možné spozorovať sériu veľkých analógových 16mm premietačiek. Tento monštruózny zjav nabudil príjemný dojem niečo netradičného, i keď premietanie ako také mali už párkrát aj Jób. Veľká škoda, že tu to vynechali! Maďarská kapela Pozvakowski to rozbalia veľkolepo. Trojica ostrieľaných muzikantov v červených košeliach bola symbolicky ako ich tradičná paprika. Na prvú šupu stavili na intenzívny playlist, ktorý držal diváka napätého a zvedavého. Tlačová správa koncertu nutkala ich inšpiráciu priamočiarosťou Motorheadu, kde vo výsledku ostala len tá priamočiarosť. Ich experimentálny nosie rock mal šťavu, ale skĺzaval do všednosti. Na druhej strane vizuálny prejav štvrtého člena umocnil zážitok, kde som mal občas pocit, že pozerám na tvorbu Dziga Vertova. Asi by bolo náročné neobcovať s myšlienkou, či by fungovala ich hudba bez vizuálnej stránky a naopak. Každopádne spolu to bolo veľkolepé, i keď pre mňa viac vizuálne zaujímavé. Určite im ale povenujem viac lásky cez bandcamp v bezpečí vlastných slúchadiel. Celá akcia sa na poslednú chvíľu niesla aj v dobročinnom duchu ako Benefícia pre Ralfa. Miestny legendárny DJ prišiel nedávno o svoju výbavu, a tak výťažok zo vstupného išlo na jeho podporu. Žiaľ pre slabunkú účasť hral len v barovom priestore pre pár skalných štamgastov. Vo finále, kto nebol, môže banovať. Dobrých koncertov nikdy nie je dosť a tých zvláštnych a zaujímavých ešte viac. Text -Zildo Fotografie...

Čítaj ďalej
Constans Compromissum vydali v auguste nové EP!
sep10

Constans Compromissum vydali v auguste nové EP!

Zverejnené v sep 10, 2021

Na začiatku augusta vydala slovenská kapela z Topoľčian, Constans Compromissum nové EP s názvom Immersed in Darkness. Novinku nahrali v štvorčlennej zostave s dvoma gitarami, bass gitarou a bicími. Ako špeciálneho hosťa si zavolali svojho kamaráta Juraja Grežďa zo znova aktívnej kapely Thalarion. EP obsahuje štyri skladby v duchu melodického death metalu, ktorého sa vám dostane približne na dvadsať minút (19:28). Vo svojej nedávnej recenzii pre Metalopolis Martin Lukáč výborne opisuje celú nahrávku. Dovolím si teda jeho slová citovať nižšie: Od muzikantov vychovaných starou školou nemožno v death metale očakávať nejakú veľkú modernu, so skúsenosťami a citom pre žáner však dokážu presvedčiť. Kov smrti v ich podaní je úderný, agresívny, istý v blastujúcich výbuchoch i stredných tempách a uvoľnenejších pasážach. Skladby sú príjemne variabilné, kompaktné a aj v prevažujúcej priamočiarosti kvalitne vypracované. Hlboký vokál a náladovosť ako od DEPRESY, divokosť ako u SANATORIUM na demách a 1. CD, k tomu precíznosť na spôsob APOPLEXY, dobrý štýlový zvuk, myslím, že táto nahrávka má čo povedať aj dnes. Ak máte teda chuť vypočuť si kvalitne spracovaný slovenský death metal ako z 90.rokov, určite tejto nahrávke dajte šancu. Zostava: Peter Bartakovič – gitary Juraj Čakajda – gitary, vokály Marek Okša – bass Jozef Lukáč – bicie Názvy skladieb 1. Killer´s Thoughts 2. Immersed In Darkness 3. The Hatred 4. Queen Of The Forests Kontakty: Facebook: https://www.facebook.com/Constans-Compromissum-1917304478482345/ Bandzone: https://bandzone.cz/_91435...

Čítaj ďalej
Abstract sa odprezentuje dokumentárnym filmom
sep06

Abstract sa odprezentuje dokumentárnym filmom

Zverejnené v sep 6, 2021

Banskobystrickí inštrumentalisti Abstract sa rozhodli, že zmapujú svoje viac ako 25ročné pôsobenie dokumentárnym filmom, ktorý ponesie názov Instrumentary. V dokumente sú zachytené všetky dôležité míľniky ich kariéry, ako aj raritné videá z koncertov a skúšobní. Nebudú chýbať ani komentáre súčasných aj bývalých členov tejto už legendárnej formácie. Peter „Lego“ Lengsfeld: „V kapele sme sa s touto myšlienkou zaoberali už dávnejšie. Osobne som oslovil pár šikovných ľudí a predostrel som im svoju predstavu. Som rád, že sa toho chalani chytili a dotiahli to k skvelému výsledku. Samozrejme vieme, že to na Slovensku veľa kapiel nášho rangu nerobí, a aj preto sme sa rozhodli dokument spraviť! Bola to výzva! Myslím si, že si to ako kapela zaslúžime a tiež naši fanúšikovia, ktorým takouto formou prinesieme našu 25ročnú históriu kapely v obraze.“ Nakrúcanie zastrešili štyria kameramani – Matej „Šajgy“ Šajgalík, Miňo Mojžiš, Róbert Karczub a Adrián Mihálik. Posledný menovaný sa chopil aj réžie dokumentu. Adrián Mihálik: „Snažili sme sa nájsť tie najzaujímavejšie momenty zo života kapely Abstract. Bolo trochu náročné ustriehnuť temporytmus filmu – hlavne po dramaturgickej stránke. Kapela chcela tých informácií do dokumentu čo najviac, a je to pochopiteľné. Pre mňa je zasa dôležité, aby sa z návalu informácií postupne nezačal divák nudiť. Hľadali sme prieniky a modelovali výsledný tvar dokumentu niekoľkými pracovnými verziami. Divák bude mať možnosť nazrieť do bohatého archívu kapely a zároveň si vypočuť jej plány do budúcnosti. O spomienky sa podelia aj bývalí členovia Abstractu. Na výslednom diele sme pracovali tri roky a samozrejme, nie všetko sa nám podarilo do dokumentu dostať. Materiál ale určite použijeme vo forme teaserových bonusov – krátkych minútových výpovedí členov kapely s pridanou grafikou, ktoré budeme až do premiéry zverejňovať na sociálnych sieťach filmu či oficiálnej fanpage stránke Abstractu.“ Dychtivým divákom neostáva nič iné, len počkať do konca októbra tohto roka, kedy má film Instrumentary naplánovanú svoju premiéru. Dôležité odkazy: Film:  https://www.facebook.com/AbstractInstrumentary/ https://instagram.com/abstractinstrumentary https://www.youtube.com/channel/UCmdJHfjIkU4Wk6UyKyI1vIg m.me/AbstractInstrumentary filminstrumentary@gmail.com Kapela:  https://www.facebook.com/abstractinstrumental https://instagram.com/abstract_instrumental Režisér:  https://www.facebook.com/admirallart https://www.instagram.com/admirall_art/ Tlačová správa...

Čítaj ďalej
Asphyx: Natesno utiahnutá slučka
sep05

Asphyx: Natesno utiahnutá slučka

Zverejnené v sep 5, 2021

Už nejaký čas trávim zbytok môjho života obklopený chladnými stenami cely. Niekedy si hovorím, aby už konečne prišiel rozsudok, pretože táto mučivá kobka ma pripravuje o posledné zbytky normálneho zdravého rozumu. Aj keď, kto vie čo je normálne? Normálne nebolo, že som zabíjal a ničil iné životy. Preto je toto miesto pre mňa asi tým najnormálnejším, ktoré môže byť. Ale po rokoch ma zožierajú výčitky a krik mojich obetí ma budí zo snov. Nech to konečne prestane! Ľútosť ma odtiaľto nevykúpi… Dočkal som sa. Konečne padol verdikt nad mojim prípadom a tak odtiaľto konečne vyjdem von. Nie tak ako som dúfal kedysi, ale je mi to jedno. Chcem len opustiť toto zavšivené miesto. Ortieľ teda znel jasne – rozsudok smrti obesením. Trochu sa mi zvýšil tep a oblial ma studený pot, ale prevládla dávka apatie. Začal som odpočítavať hodiny a minúty do tej slávnostnej chvíle. Prišiel deň D. Nespal som. Po chodbe som počul prichádzať ťažké kroky dozorcu. Zašramotili mreže. Nasadil mi putá a ja som sa s ním odovzdane vybral na poslednú cestu. Vyšli sme na dvor, ktorý zaplnilo moje publikum. Všetci chceli vidieť ako tá ľudská beštia naposledy vydýchne. Dozorca so mnou vyšiel tých niekoľko schodíkov a postavil ma pod moju kravatu z konopného lana. Podo mnou upútala moju pozornosť niekoľkometrová jama. Hm, tak tu sa budú hojdať moje ostatky… Pristúpil ku mne kňaz a chcel ma narýchlo vyspovedať. Usmial som sa a s vďakou som túto milú, ale zbytočnú službu odmietol. Zrazu niekto začal čítať môj rozsudok. Po tých slovách, ktoré opísali môj najbližší program, sa v dave ozval aplauz. Znova ku mne pristúpil dozorca a zároveň kat v jednej osobe. Natiahol mi slučku okolo krku. Prišla tradičná otázka, či mám ešte na duši nejaké posledné slová. Do reči mi nebolo a tak som iba pokrútil hlavou. Prišiel ten moment. Cítil som ako sa mi samovoľne zvyšuje tep, zhlboka dýcham a v tom zaznel povel k vykonaniu verdiktu. Moje telo sa spustilo do jamy. Slučka mi nezlomila väz, ale pomaly som sa dusil. Oči mi tlak vytláčal z hlavy, cievky v nich mi praskali a mne sa krátil dych. Až som už nemal čo dýchať. V momente ma obklopilo ticho a taký zvláštny pocit pokoja. Už som bol na druhom svete. Aby sme si vysvetlili to spojenie (ak by ho niekto nechápal), tak asfyxia je v prenesenom slova zmysle vlastne udusenie. A sme doma. V sérií týchto biografických článkov som ešte doteraz nenazrel do krajiny tulipánov, veterných mlynov a legalizovanej marihuany. Až doteraz. Stranou (zatiaľ) nechám Pestilence, Gorefest, Sinister… a svoju pozornosť upriamim na death/doomových Smrtonosov – Asphyx. Tí mali vcelku turbulentnú kariéru. Vznik, zmätky okolo...

Čítaj ďalej