Recenzia – The Split – Reminiscences – Slovak Metal Army – 2021
Kapela The Split vznikla len pred pár rokmi, konkrétne v 2018, v zostave sa však objavujú skúsené mená. Konkrétne gitarista Marek Řezníček, známy aj z kapely Split Bearing, a bicmen Zdeněk „Čepa“ Čepička, ktorý pôsobí/pôsobil vo Forgotten Silence alebo Ador Dorath. Dvojicu dopĺňa na base Mirek Valouch. Na Reminiscences prispeli s vokálmi hostia Hana Vajčnerová a Lukáš Krhánek. Keď sa niekto rozhodne hrať progresívny metal, tak je predpoklad, že svoj nástroj ovláda minimálne na veľmi dobrej úrovni. Komplexná kompozícia a inštrumentálna komplikovanosť by nemala byť na úkor kvalitných počúvateľných skladieb. Práve tu sa to láme medzi ťažko stráviteľné predvádzanie sa a ubíjanie poslucháča, ktorý sa nevyžíva v hudobnej teórii, a druhý prípad, kedy sú piesne zaujímavé, rozumne chytľavé a minimálne na prvý pohľad nie až také komplikované a krkolomné. Našťastie The Split hrajú vyvážene, aj napriek komplikovanosti dostatočne chytľavo a prehľadne, takže spĺňajú predpoklady druhej vyššie spomenutej kategórie. V mnohých ohľadoch si spomeniem asi na najznámejšiu progressive metalovú kapelu Dream Theater. Tí sú síce často kritizovaní, ale ja ich mám veľmi rád, a teda toto prirovnanie je jednoznačne pochvala. Legendy z New Yorku mi pripomína najmä spolupráca riffujúcej gitary s rytmickou sekciou, niektoré klávesové podkresy a tiež mužské vokálne linky. Čo však u The Split nenájdeme je pompéznosť a stopáž albumu je podstatne skromnejšia. A to je dobre! Šesť skladieb na ploche 40 minút je ideálna porcia, komu je málo, záverečnú bonusovú stopu tvoria prvé dve skladby v inštrumentálnej podobe (na Spotify neviem prečo označené ako Outro). V rámci dobrých zvykov progresívneho metalu sa pohybujeme od ostrých gitarových vecí, napríklad úvodná Ancestral Signs, cez zasnenejšie rockové položky typu November Days, až po akustické krehké skladby, ktoré tvoria stred albumu, teda výbornú dvojdielnu Annual Rings. Jej prvý diel Stardust je nádherná precítená pieseň s akustickou gitarou a mužských spevom, pokračujúca v druhej časti The Echoes, kde sa dostane k slovu aj ženský spev. Kompozične je album na pomery žánru pomerne prehľadné, žiadne preteky v striedaní motívov ani šialené nečakané zmeny nenájdete, všetko má svoj zmysel pri budovaní skladby a nálady. Ženský aj mužský spev je silnou stránkou Reminiscences. Poloha medzi civilnosťou a rozumnou precítenosťou nezachádza do otravnosti, ktorá mi vadí pri mnohých nahrávkach. O inštrumentálnych schopnostiach diskutovať netreba, extrémne vysoký štandard bez zbytočných exhibícií, a žiadne dvadsať minútové gitarové sólo tu nie je ;). Pochváliť musím výborné sample zahusťujúce atmosféru, ktoré však nevytvárajú dojem orchestrálnosti a pompéznosti. Kto by chcel ochutnávku, nech si pustí hneď prvú Ancestral Signs, skvelá vec s veľkým hitovým potenciálom. O štúdiové záležitosti sa postarala sama kapela, zvukovo mi album sedí, je prevzdušnené a prirodzené, bez prehustenia priestoru, nástroje sú v mixe pekne vyvážené. Obal klasickej...
Rozhovor – František Štorm (Master´s Hammer, Mortal Kabinet…): „Pro mě to začne být zajímavé, až když se pravidla poruší…“
Vždy som tak trochu nervózny, keď začnem vymýšľať otázky do rozhovoru s nejakým hudobníkom, ktorého tvorbu sledujem od mojich teľacích rokov. Nebude moja snaha zbytočná? Prídu odpovede? Veľakrát sa stalo, že z plánovaných rozhovorov nebolo nič. Nebudem z toho ale robiť tragédiu. Našťastie toto nebol ten prípad a trvalo iba pár dní, kým sme tieto nasledujúce riadky dali dokopy. Stačilo môjho naťahovania úvodu, predávam slovo Františkovi Štormovi! Zdravím Mr. Štorm! Master´s Hammer sú aktuálne uložení k spánku. Avšak nedávno som niekde zachytil správu o nejakom chystanom novom projekte, ktorého album by mal vyjsť ešte tohto roku. O čo ide a kedy sa na ten konkrétny album môžeme tešiť? V tuto chvíli je deska ve výrobě. Letošní album vydávám jako Airbrusher, volné pokračování toho, co mě bavilo už v 90. letech a sice spojení elektroniky a kytar. Deska obsahuje 11 písní poskládaných za poslední 3 roky (jedenáctka je andělské číslo). Jmenuje se „Dirndl To Go“, podle jedné z písní. Popisuje různé stavy umělce při tvorbě, je to groteska s prvky kýče a končí docela vážným zamyšlením… Musím sa priznať, že nie som zrovna fanúšik black metalu. Kapely z tohto ranku, ktoré mám rád, by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Možno preto mi je vaša tvorba, či už Master´s Hammer, alebo Mortal Kabinet celkom pochuti, pretože ste sa zrejme necítili žánrovo nejako zviazaní (aspoň teda takto to nejako vidím ja). Zdali sa vám už v minulosti mantinely black metalu príliš úzke na to, aby ste vyjadrili všetko to, čo chcete umelecky odovzdať svetu? Každý umí odhadnout hranice žánrů, vnímáme, co je typické a co ne. Pro mě to začne být zajímavé až když se pravidla poruší, což se mi děje pořád. S oblibou říkávám, že je to tím, že neznám noty, nejsem povinen se ničím vázat. Když na analogovém syntezátoru „nakroutím“ nějaký neslýchaný zvuk a efektovaná kytara nezní jako kytara, k tomu přimíchám rytmiku ze sekvenceru, mám pocit že se bavím a v tu chvíli je mi jedno jestli to patří do nějakého žánru nebo ne. Hraju si jako dítě a experimentuji a spoléhám na to, že to bude bavit i posluchače. Tu by som ešte trochu nadviazal. Nikdy by mi nenapadlo, že sa postupom času stane u mňa to, čo u viacerých ľudí. Možno to kedysi bolo takým tým hlúpym pohľadom na hudbu, že čo nemá požadovanú tvrdosť, to sa mi proste nepáči. Dnes som podstatne viac otvorený a dokážem oceniť aj elektronickú hudbu, pop, hocičo. Bolo to tak aj vo vašom prípade? Alebo inklinovanie k hudbe z úplne iných súdkov bolo vašou súčasťou odjakživa? Dokážu vás stále inšpirovať aj kapely, na ktorých ste vyrastal? Když se zamyslím...
Sick Sinus Syndrome – Rotten to the Core – Bizarre Leprous Production, 2021
Zas a znova niekto nechal otvorené dvere na oddelení patológie a z chladného stola, kde sa z mäsiarčiny stáva umenie, ušiel kúsok niečoho prekvapivo živého, zhruba tak ako v kultovom horore The Thing tá utešená hlava s pavúčimi nožičkami. V márnici mali zrovna službu lekári Carcass, Dead Infection, Regurgitate a Pathologist. Tento útek ide teda na ich vrub. Avšak bola to chyba? Ani omylom. Čas karantény spojil dokopy Bilosa (Malignant Tumour, Pure…) a Jurgena (Ahumado Granujo, Heaving Earth…), ku ktorým sa neskôr pridal Hary (Pathologist, Dobytčí mor…). Viac o tom ako k tomu došlo, čo tomu predchádzalo atď, si môžete prečítať v našom nedávnom rozhovore s Bilosom (https://metalexpress.sk/2021/03/martin-bilos-bilek-malignant-tumour-sick-sinus-syndrome-pure-najlepsie-rezne-maju-v-brezne/ ). Každopádne táto zostava nahrala nechutne zapáchajúcu kôpku zvrhlého patologického goregrindu, presne takého, aký sa hral pred cca tridsiatimi rokmi, keď sa tento žáner objavil ako livor mortis na tele nebožtíka. A tá štvorica vyššie spomínaných zamestnancov toho najzapadnutejšieho kúta špitálu (podozrivo nesúcich mená ako štyri kultové gore kapely, hehe) akoby si na tomto albume rozložila štvorzmennú pracovnú dobu. Každý jeden skalpel, ktorý bol použitý pri oddeľovaní častí orgánov (čítaj skladieb) tohto albumu, bol dezinfikovaný v roztoku, ktorý bol vyrobený v anglicko/poľsko/švédsko/českej továrni, spadajúcej do vlastníctva týchto kapiel. Hneď úvodný vál Disgusting Aroma of Autopsy sa drží ako čert kopyta línie, ktorú použili Carcass pri Genital Grinder, teda otváraku mraziaceho boxu menom Reek of Putrefaction (resp. General Surgery na Ominous Lamentation z klasického soundtracku z pitvy menom Necrology… tieto dve skladby sa mi vždy strašne podobali). No a po tomto utešenom úvode, ktorý je vlastne najdlhšou skladbou albumu (covery do toho nerátam), sa nám to rozbehne hlava nehlava, končatina nekončatina. Až máte pocit, že sa z vás stal komparzista v tej nádhernej, do krvavo červena sfarbenej scéne z Braindead, kde záhradná kosačka prebrala funkciu mixéra a vy máte plné oči a uši telesných sekrétov a z vreciek vám trčia ufiknuté prsty a bradavky. Taký je to tlak. A tie nežné názvy skladieb, ktoré pohladia po zaplesnenom srdiečku každého úchylného milovníka nechutností – Rotten Viscera Infest, Post Mortem Diffusion of Fluid, Repulsive Digestive Juice… Radosť na to hodiť okom. A mať ešte väčšie uši, tak mi asi samovoľne plieskajú od radosti do rytmu o hlavu. Basa bublá ako plná kaďa nejakého vriaceho roztoku vedľa v labáku, bicie si idú také bpm ako nejaký neborák, ktorý kope do dvier kremačnej pece (ale prebral sa príliš neskoro), každý jeden riff prekrajuje mršinu z ktorej vyletí nechutný, slizký vokál upravený efektom… Proste v tom sterilnom prostredí ambulancie na konci záujmu je o zábavu postarané. A takto si predstavujem goregrindový album s nádychom patologična. Naposledy ma takto príjemne prekvapili japonskí stážisti Pharmacist. No ale na paťase...
ALL AGAINST NOTHING vydávajú nový album s názvom „Vítam ťa v tme“!
Už túto sobotu vydáva oravsko-kysucká kapela ALL AGAINST NOTHING nový album, ktorý má názov „Vítam Ťa V Tme“. Singel a videoklip s názvom „V tme“ bol nedávno uvedený aj na YouTube. ALL AGAINST NOTHING hrajú melodický metal s prvkami death a metalcoru. Album bol nahraný v GM štúdiu v Jablunkove. Mix a Mastering urobili v maďarskom No Silence štúdiu. Novinka „Vítam ťa v tme“ bude obsahovať 10 skladieb vrátane jedného bonusu. Všetky texty sú naspievané v slovenčine a súčasťou CD je aj booklet a informácie o zostave, či nahrávaní. O cover albumu sa postaral Juraj Bezák 3D artist. CD je vydané na vlastné náklady a podporiť ho môžete kúpou už aj dnes. Predpredaj CDčiek bol spustený: Album bude fyzicky dostupný od 15.5. 2021. Album bude stáť 12.99 € (parádny reklamný ťah no ňe? ) a objednať si ho môžete cez bankový prevod na IBAN: SK46 8360 5207 0042 0471 3342 . Stačí keď do popisu prevodu napíšete meno, priezvisko, ulicu, číslo domu, mesto/obec, PSČ, tel. číslo, počet ks a CD vám po 15.5. pošleme. Nový klip a teaser: Dátum vydania albumu: 15.5.2021 Zostava: Tomáš Talapka – Spev, Scream Michal Belorit – Basa, Scream, Doprovodný spev Peter Balko – Gitara Matúš Mundier – Gitara Marek Noga – Bicie Kontakty: Spotify: https://open.spotify.com/artist/3b3dH… Bandzone: https://bandzone.cz/allagainstnothing Facebook: https://www.facebook.com/allagainstno… Instagram: https://www.instagram.com/all_against… Youtube channel:...
Štúdio Exponent – Kolíska slovenského death metalu
V našich článkoch veľakrát spomíname nahrávacie štúdia. Minimálne ja, ak spracovávam nejakú väčšiu kapelu do biografického článku, tak som neraz vypichol názvy ako Morrisound, Sunlight, Slaughterhouse Studios atď. Myslíte, že táto minizemička v centre Európy nemala nejaké takéto signifikantné štúdio, ktoré dalo zvuk celej jednej hudobnej vlne? Ha, omyl. Po hudobnej stránke skvelé a otvorené deväťdesiate roky, kedy sa našim územím prehnala valivá vlna death metalu (no, tých škatuliek bolo viac, ale predsa len death metal tu hral prím), si rozložila svoj hlavný stan v obci, ktorá do roku 1948 niesla meno Bereseg (tých písmen s,z,g,h sa tam behom rokov v názve obce celkom dosť vystriedalo) a neskôr prijala meno Šulekovo (čo by žlčovým kameňom dohodil od Hlohovca, ktorého je vlastne mestskou časťou). No a práve tu sa v roku 1989 zrodilo nahrávacie štúdio Exponent. Roky rokúce za ním stoja najmä dve osoby – Tomáš Kmeť a Roman Slávik. Od tých spomínaných zlatých čias tvrdej a extrémnej scény posledného desaťročia minulého storočia, kedy tu nahrával svoje albumy zástup metalových a punkových kapiel, sa prešlo cez komerčné kapely typu Desmod, Iné Kafe a Gladiator (fajn, títo tu nahrávali aj ich demo Predohra smrti, kde som ešte z ich hudobného prejavu nechytal diabetický záchvat…), až k všakovakým prapodivnostiam, ktoré tam vznikajú dnes (pozdravujem Braňa Mojsesa). Prečo sa extrémna scéna odtiaľto defacto vytratila? Hm, kto vie. Viaceré kapely spomínali, že proste postupom času zneli všetky albumy ako jeden (zase ale ak máte namierené do nejakého štúdia, ktoré je známe svojim zvukom, tak nejaký taký ten zvukový štandard asi aj očakávate… no ale nie som hudobník, to je len môj laický pohľad). Možno za tým bola snaha nejakým spôsobom odlíšiť svoju kapelu od zástupu iných, výmena stráží v rebríčku obľúbenosti štýlov, alebo len proste rozmach iných štúdií a otvorenie nových možností. To sú ale všetko len také moje dohady. Nech to bolo ako bolo, podstatné je to, že tu vznikla halda albumov, bez ktorých by domáca scéna (a nielen tá) bola o poznanie chudobnejšia. A tak v nasledujúcich riadkoch vyberiem niekoľko albumov, ktoré dokážu zvýšiť metabolizmus ešte aj v dnešnej dobe. Krabathor – Orthodox (1998, Morbid Records) Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: Lies (1995), EP Mortal Memories (1997) Paradoxne, navzdory nadpisu článku, začnem v „cudzokrajných vodách“ posledným albumom pred Brunovým odchodom a nástupom Paula Speckmanna (Master, Abomination, Death Strike…) k mikrofónu. Tu bolo ťažké pre ktorý album sa rozhodnúť. Ale predsa len Orthodox má vo svojom vnútri asi najviac hitoviek (Orthodox, Liquid, Shit Comes Brown, To Red Ones, About Death). V porovnaní s Lies, ktorý tiež vznikol v Exponente, má Orthodox podstatne kvalitnejší zvuk. Popravde, rád by som vedel v...
Projekt Steve Misik & Co. vydali nový singel v spolupráci s Derekom Sherinianom!
A máme to tu, už je to vonka! Slovenská kapela Steve Misik & Co. prichádza s novým EP singlom ‚Stuck In The Truck‘. Skladba, na ktorej s kapelou spolupracoval Derek Sherinian (Sons Of Apollo, Black Country Communion, Planet X, Ex Dream Theater, Ex Kiss, Ex Billy Idol, Ex Alice Cooper, Ex Yngwie Y. Malmsteen a ďalší). Kapela čoskoro zverejní ku skladbe aj oficiálny videoklip ako, aj lyric video. Všetky relevantné odkazy, kde sa dá skladba Stuck in the Truck feat. Derek Sherinian počúvať zdarma. https://linktr.ee/stevemisikco Ako sa zrodila táto skladba STUCK IN THE TRUCK (feat. Derek Sherinian) ? V dobe keď sa dokončovali nahrávky nového EP. Derek Sherinian napísal cez Twitter leaderovi kapely a navrhol spoluprácu, ktorá členov kapely veľmi potešila. Pre nezávislého umelca je veľkou cťou nahrávať pieseň s umelcom takého kalibru, ako je Derek Sherinian. Navrhol, že ak sa mu bude páčiť niektorá z nových skladieb, nahrá do nej klávesové party. Okamžite sa mu poslala nová pieseň, ktorá sa práve dokončovala v štúdiu. A tak vznikla verzia piesne Stuck in the Truck so špeciálnym hosťom (s Derekom Sherinianom). Skladba vyjde ako súčasť 3 skladbového EP, ktoré bude obsahovať 3 verzie skladby: 1/ Stuck in the Truck (radio edit), 2/ Stuck in the Truck with special guest (feat. Derek Sherinian), 3/ Stuck in the Truck. Skladba je o pohybe, pocitoch na ceste, emóciách zo zmeny života, pocitoch zo situácií cestovaním po svete. Pieseň je venovaná všetkým vodičom nákladných vozidiel, ktorí v týchto zložitých dobách nielen pandémie prinášajú ľudom všetko čo potrebujú, často riskujúc aj svoje životy. Túto pieseň napísal Steve na pamiatku svojho strýka, ktorý zahynul pri autonehode za polárnym kruhom vo Švédsku. Text piesne v krátkosti rozoberá filozofovanie myšlienok vodiča, ktorý sa rúti za svojimi domov. Všetci by možno očakávali, pri spolupráci s Derekom Sherinianom, že skladba bude zameraná na nejaký virtuózny progresívny rock/metalový štýl, tak to však nie je. Kapela sa zamerala skôr na opakujúci sa valiaci groove a melodiku spevu, chceli tým dosiahnuť efekt rútiaceho sa vozidla. Zaujímavosťou je, že skladba bola nahrávaná online v 4 krajinách, pretože každý člen kapely bol v karanténe z dôvodu výskytu koronavírusu v inom štáte a Derek Sherinian bol tiež na opačnej strane sveta. Bubeník nahral svoje party na Slovensku, basgitarista svoje vo Švajčiarsku, spevák a gitarista nahrával na Kanárskych ostrovoch Lanzarote a Fuerteventura a Derek samozrejme doma v Spojených štátoch. Mixovanie a mastering robil slovenský producent žijúci vo švajčiarskom Frutigene. Skladbu si môžete vypočuť na všetkých dostupných hudobných platformách (Spotify, Apple Music a podobne)… a ak by ju niekto chcel mať oficiálne, môže si ju bezplatne stiahnuť v plnej kvalite, pripojením sa k zoznamu adries, na oficiálne web stránke https://www.stevemisikco.com...






