Hm, čo mi to tu pristálo na tanieri gramofónu… V prvom rade sa chcem poďakovať obom kapelám, že aj takému lenivému exkrementu ako som ja, vlastne pripravili hodinku telocviku. Pretože toto utešené splitko má na jednej strane nejaké štyri minútky a na strane druhej cca päť. Takže som sa celkom musel obracať, aby som si jednotlivé strany neustále prehadzoval. Dopotený, dehydrovaný, v bielom tielku a červených trenclách (taký o hlavu menší Bohumil…) sa teda vrhám spísať nejaké divné postrehy k tomuto strelenému splitku.
No a začneme v sklade nafullovanom medikamentami, v nejakej zapadnutej lekárni. Nechcem sa chváliť, ale v roku 2019 som vybral z mojej zbierky album Diagnosis: Grindcore od Amoclen (s takým milým tutorialom k operácií slepého čreva na obale) a posunul ho k osobám k tomu určeným a tí vybrali z neho cover od Luneticu, teda skladbu Ať je hudba tvúj lék, do vysielania Headbanger FM v špeciály pred letnou Flesh Party. Mimochodom, tento album myslím recenzovala kolegyňa Petra, takže si ho pokojne môžete dohľadať. Späť k aktuálnej placke. Tá začína introm v ktorom nám je oznámená, že v prípade návštevy svokrovcov je v pohode si hodiť dvojitú dávku Xanaxu. Môže byť, existujú také situácie (osobne neviem, svokrovcov nemám). Samotná skladba Xanax neláme nejaké rýchlostné rekordy, čo by možno niekto čakal ako takú úvodnú facku hneď z kraja albumu. Skôr sa cítite taký upokojený ako po vyššie spomenutom lieku. Ale ako zápitok ste použili formaldehyd. Predsa len to trochu kope. Ako druhý chod tu máme Remdesivir. Príbalový leták, dlhý ako frňák princeznej z Troch veteránov nám oznamuje, že ide o antivirotikum vyvinuté k liečbe infekcií spôsobených vírusmi Ebola a Marburg. Ešte pár takýchto kapiel a môžem sa
smelo zaradiť k facebookovým virológom-amatérom (hehe). Samotná skladba začína celkom takým depresívnym riffom, ktorým by nepohrdli možno ani súčasní Napalm Death. Následne sa zvrhneme do zabehnutých koľají. Ako ďalšia položka nám tu svieti Ritalin. V tomto prípade ide o liek, ktorý sa používa na zlepšenie schopností vnímania u detí, ďalej pri poraneniach mozgu… Keď sa oprostíme od lekárskej hatmatilky, tak je skladba celkom ponorená v takom jednoduchšom goregrinde, čiže taký ten tupa-tupa rytmus ála Gutalax, alebo Spasm. Ale znie to dobre. No a na záver tu máme jednu filmom obalené tabletku Klabaxu. Ňou sa liečia infekcie dýchacích ciest a infekcie vyvolané baktériou Helicobacter pylori, ktoré súvisia s vredmi dvanástnika. Hm, dnes som sa asi k niečomu priučil. Klabax je ďalšia priamočiara vec, ktorá nejako nevyniká, ale zaujímavý mi prišiel predstieraný záver a následné pokračovanie. Nasleduje už iba outro, v ktorom nám je oznámené, že: „Takové sračky už nechci slyšet!“ Ja si to zase rád pustím ešte niekoľko krát. Aj keď musím uznať, že skladby sa mi dosť zlievajú dokopy a popri tom ako som stále pobehoval posúvať ihlu na začiatok, tak som sledoval aj drážky, aby som vedel ktorá že skladba mi to zrovna hrá. Netreba to brať v zlom, ale Diagnosis: Grindcore bol pre mňa na tom o triedu lepšie.
Druhú polovicu splitka tvoria skladby kapely s naozaj švihnutým názvom – Bambulkyne dobrodružstvá. Písal sa myslím rok 2018 a kamarát, ktorý má záľubu vo vyhľadávaní toho najčudnejšieho, čo nájde v distrách, si na Obscene kúpil kazetu (pravdepodobne to bol debut The Wrath of Grandpa Joseph…) práve tejto grupy. Následne, pretože môj hudobný vkus je tiež niečo také, čo by malo ísť
pod lekársku expertízu (poprosím o pomoc chalanov z Amoclen), som si kapelu vyhľadal a žasnem nad ich pódiovou show (teda no, nazvite to ako chcete). V kluboch a najmä na pódiu býva celkom hic a tak sa v podstate ani nečudujem ich exhibicionistickým zábavkám. No ale čo ponúkajú tu? Svojim aj možno potencionálnym fanúšikom? Pod mierne povedané zvláštnymi názvami skladieb Beshamel, Lachtáněk a Ňufinka a Rohypnolik? Ak čakáte grindcore, tak vás asi sklamem. Dobre, jemne je to tu frcnuté aj štipkou grindu, ale táto zmes sa ukrýva najmä vo vokáloch, ktoré majú taký ten pig squealový nádych. Inak je to v podstate celkom chytľavý rock n roll, stoner… Dajte tomu meno aké chcete. Proste taká milá melodická hudba. Občas pretnutá vkusnou sypačkou. Už len ten úvodný riff Beshamel mi príde ako z nejakého toho hudobného zákutia kde kraľujú AC/DC, Uriah Heep a podobní rockoví dinosaury. Aj keď je to hudba do ktorej sa dá v pohode dupať nohou, tak mi príde, že je tu podobný problém ako u časti s Amoclen. Proste sa mi to trochu zlieva. Defacto Beshamel nadväzuje na Lachtáňka a Ňufinku. Rohypnolik sa akurát mierne odlišuje a ja ďakujem za to. Ešte som čakal, že sa tu vyskytnú nejaké útržky a hlášky z Bambuľkova, ale nestalo sa. Čo už.
Napriek menším výhradám si nemyslím, že ide o zlé splitko. Obom kapelám ide o srandu (aspoň si myslím) a mňa teda pobavili. A vlastne na takej malej ploche to ani inak nejde.
