POETRY IN TELEGRAMS: Chcel som, aby sa Gil Sharone v piesni The Crowds odviazal!
Projekt POETRY IN TELEGRAMS sa pripomína tretím singlom z EP Trivial Optical Tricks. Pieseň The Crowds nahralo duo Štefeček (gitara, spev) – Sharone (bicie) a netradičné video k nej natočil/zostrihal Peter Čermák. Ide o akúsi kaleidoskopickú koláž, v súčasnosti populárny „visualizer“. Johny Štefeček k pesničke dodáva: „Chcel som, aby sa Gil v závere The Crowds odviazal a hral, čo len chce. Vo finále z toho vzniklo niečo ako voľná bubenícka jazda a song má takmer noise-rockovú príchuť.“ Gil Sharone sa aktuálne pripravuje na turné s Jerrym Cantrellom (gitarista Alice in Chains) a v minulosti bol bubeníkom mnohých ďalších osobností svetového rocku, napr. Marilyna Mansona alebo China Morena (Team Sleep). Koncom minulého roka vyšli postupne dva single Poetry in Telegrams: Boiling Alive (videoklip s Evou Kučíkovou v hlavnej úlohe) a Something/Anything (lyric video). Hlavou medzinárodného projektu je Johny Štefeček. Na predchádzajúcich štyroch minialbumoch spolupracoval s menami ako Thomas Lang (AUT/USA), Marco Minnemann (GER/USA) či Jørgen Munkeby (NOR). EP Melancholy a I, Koheleth boli nominované na Radio_Head Awards, obe v kategórii album roka Hard & Heavy. Nahrávky vznikajú v Grapow Studios, pod taktovkou nemeckého producenta Rolanda Grapowa. Viac informácií k novému CD i k predchádzajúcim albumom získate na oficiálnej webovej stránke www.poetryintelegrams.com. Piesne si môžete vypočuť na Bandcampe https://bit.ly/3wT5eCE i na všetkých zásadných streamovacích službách. POETRY IN TELEGRAMS, január 2022...
Čo si dovolil Ramchat, to už je vrchol!
Limitované vinylové EP Krútňava od Slovákov Ramchat vyšlo v posledné decembrové dni. Ako druhú pieseň zo singla Martinčania zverejnili prerábku Karola Duchoňa Šiel, šiel, šiel. Pieseň však obsahuje Hiraxov text, takže nesie názov Miesto, kde piesne umierajú. Líder kapely, Pavel Hirax Baričák, sa k tomu vyjadril nasledovne: „Prečo som pretextoval tento parádny text? Nedarilo sa nám skontaktovať s autorom textu, a tak som si povedal, že napíšem svoj. Reflektujem v ňom terajšie dianie vo svete, ako sme sa na seba zlí, nerešpektujeme sa, nepočujeme sa, nevnímame iné postoje, len ego a presadzovanie si cez mŕtvoly a bez tolerancie toho svojho… zrkadlím v tých slovách aj ako sa správame k planéte, len tárame o jej záchrane, no svetové politické špičky v danej oblasti nerobia temer žiadne pokroky. Je to excelentne depresívny text, muzika čistý black metal, Karol Duchoň sa musí v hrobe obracať.“ Klip k piesni si môžete pozrieť tu: Samotné EP-ko či limitované trička k obom piesňam nájdete na Hirax Shope: https://www.hiraxshop.sk/search?q=ramchat Tlačová správa...
Surma vydáva vianočný singel!
Symphonic metalová Surma v těchto dnech vypustila vánoční singl “A Yuletide Tale”. Skladba je k poslechu jak na YouTube ve formě videoklipu, tak na všech streamovacích platformách. Surma je mezinárodní female fronted kapela, v čele se zpěvačkou Viktorií Surmovou a kytaristou Heri Joensenem (Týr), která v loňském roce celosvětově vydala své debutové album The Light Within pod křídly legendárního amerického labelu Metal Blade Records. Web: https://www.surma.band/ Facebook: https://www.facebook.com/surmaband Video k novej skladbe: Text – Tlačová správa...
Retro – Venom – Welcome to Hell – Neat Records, 1981
Prešiel nejaký čas a my sa zas a znova ocitáme na narodeninovej oslave. Dnes si rovných štyridsať sviečok na torte sfúkne sírou zapáchajúci kúsok menom Welcome to Hell od Satanových hovorcov z Newcastle – Venom. Rok 1981 bol čo sa týka tvrdej hudby na ostrovoch zaujímavý. Killers od Iron Maiden si začal podmaňovať davy, Judas Priest udreli rok predtým klinček po hlavičke albumom British Steel a aktuálne mali vonku Point of Entry. A tak by som mohol pokračovať ďalej. Smerom na sever, v meste Newcastle (našinec by povedal v Nových Zámkoch, hehe), sa rodilo niečo divokejšie, agresívnejšie a špinavejšie. Pod určitým vplyvom Motorhead a Luciferovej aury, sa dala dokopy banda Venom. Nechcem rozoberať úplné začiatky, ale proste za klasickú a tú pravú zostavu je stále považovaná tá, kde sa nástrojov chopili Conrad „Cronos“ Lant (spev, basa), Jeffrey „Mantas“ Dunn (gitara) a Anthony „Abaddon“ Bray (bicie). Táto trojica, ktorú viedol pentagram tak ako troch kráľov hviezda za Ježišom, sa proste rozhodla vykmásať rock n roll poriadne za uši, zmlátiť ho, dokopať a z tej hmoty, čo z neho zostala, vytvoriť monument k obrazu svojmu. A presne toto sa im podarilo už na debute Welcome to Hell, ktorý 1. decembra oslávil štyridsať rokov. Možno, ak sa povie Venom, tak skôr mnohým vyskočí v hlave druhý album Black Metal, ktorý je signifikantný pre kapelu a aj pre celý neskorší žáner, ktorý Venom pomohli vytvoriť. Ale „Uvítanie do pekla“ bolo tým stavebným kameňom, na ktorý sa postupne postavila celá tá katedrála plná obrátených krížov, výjavov z pekla a rúhania sa. A kapela si rozhodne nebrala servítku pred ústa. Celý album sa hemží odkazmi na satanizmus, drogy, sexuálne úchylky, vraždy, čarodejníctvo… Proste vyberaná spoločnosť. Možno v dnešnej dobe, keď sa cítime tak, že už bolo povedané všetko a nič nás už akosi nevie šokovať, nás takto tematicky vyvedený album necháva v letargií. Skúste sa ale preniesť duchom na začiatok osemdesiatych rokov, do doby keď extrémna scéna ešte defacto neexistovala a asi by vám niekto musel zatlačiť sánku nahor, pretože by vám od údivu okupovala spodné podlažia. Venom proste okolo seba vytvorili hneď od prvých dní auru kultu a niečoho, čo je nebezpečné, neradno sa s tým zahrávať a nie je to určené úplne pre každého. Možno to znie trochu elitársky, ale je to tak. Tak podobne to mal asi Monte Conner z Roadrunner Records: „Spomínam si ako ma Venom vydesili k smrti keď som ich počul po prvýkrát. Desil som sa kupovať ich albumy, ako keby som sa bál, že robím niečo zlé. Všetci čo ma poznali ako človeka, čo s týmito kapelami pracuje, by sa pri predstave, že sa bojím Venom, asi pošťali...
Reportáž – Vader + Bloody Obsession – Ostrava – 09.12.2021
Nasledujúca reportáž je spoločnou prácou redaktorov z Besu a Metalexpressu a môžete si ju prečítať na obidvoch weboch v rovnakom znení. Textom vás budú sprevádzať Mŕtvolka a S. Minulý štvrtok som mal možnosť ísť na jeden z posledných koncertov tohto roka. Do Ostravy zamierila death/thrash metalová legenda z Poľska – Vader. Do klubu Barák sa dostávame tesne pred začiatkom domácej support kapely a hneď človek narazí na starú známu tvár – Mŕtvolka z Metalexpressu. Tak sme prehodili reč, dali pivo a dohodli sa, že táto reportáž bude našim spoločným dielom a budete si ju môcť prečítať v identickej podobe na obidvoch weboch. Koncert bol limitovaný na 100 platiacich, kvôli súčasným pandemickým opatreniam, a tak sa v klube, kde sa v pohode vojde aj 300 ľudí (podľa môjho odhadu) dalo v pohode hýbať. Mimo opatrenia by som očakával určite „plný dom“, v súčasných podmienkach bol rad pri bare minimálny a dokonca sa kolegyni dalo ísť ja fotiť. Koncert odštartovala domáca death metalová sebranka s názvom Bloody Obsession, ktorej som doteraz nevenoval moc pozornosti – úprimne vedel som, že existujú, ale ich hudbu som nepočul. Niektorí viete, death metal nie je zas tak moja parketa, povolanejšia v týchto vodách je kolegyňa z Metalexpressu, avšak niekoľko riadkov napíšem aj ja. Moravsko-sliezski chlapci (s mierne gýčovitým názvom) vydali už štyri albumy a posledný nesie japonskú tematiku – teda predpokladám to z obalu albumu a japonského „arigato“ ktorým sa prezentoval spevák. Ten si na koncert doniesol tielko kultovej českej kapely Maniach Butcher – módna polícia hodnotí veľmi dobre!. Jeho prejav bol viac menej statický a rovnako growl, ktorý tlačil do publika bol v mixe niekde nižšie, čo bol asi jeden z mála zvukových nedostatkov večera. Ináč išlo o celkom solídny death metal, ktorý nevybočoval z bežných štandardov žánru. Najviac ma bavila asi skladba z posledného albumu s názvom Rising Sun Part I: Ten Thousand Years, predovšetkým v častiach, kde bubeník sypal „punkáčinu“. Do klubu som prišla tesne po siedmej a na pódiu už odsýpala prvá kapela, domáci Bloody Obsession. Ide o staršiu českú kapelu, ktorá je na scéne už od roku 2007. Aj napriek tomu, že už pôsobia pomerne dlho, nemala som ich možnosť ešte vidieť na živo. Ich posledný album s názvom Inevitable Death vydal časopis Pařát. V klube sa nachádzala už asi väčšina účastníkov, pretože aj napriek menšiemu povolenému maximu (100 ľudí) v rámci opatrení sa pred pódiom tlačilo pomerne dosť ľudí. Po krátkom zvítaní s pár ľuďmi som sa teda presunula bližšie k pódiu, aj s fotoaparátom. Bloody Obsession tvorí 5 hudobníkov v zložení bassa, dve gitary, spev a bicie. Zvukovo ma kapela trochu odrádzala, pretože aspoň z môjho pohľadu bol trochu...
Recenzia – ČAD – Medvede – 2021
S prvým decembrovým dňom sa do našich uší dostalo ručanie Medveďov, alebo inak povedané nový album od kapely Čad. Myslím si, že ich netreba nikomu predstavovať a tak len uvediem niekoľko suchých faktov, ktoré sa dozviete, ak si otvoríte ich FB stránku, prípadne Bandcamp, kde sa dá mimochodom celý album tiež vypočuť. Novinka obsahuje 12 skladieb, ku každej sú dostupné už aj texty. Na nahrávke participovala trojčlenná zostava, čiže Pišta Vandal– gitara, spev, Valér Tornád – bicie a basová gitara v podaní Knežího. Nahrávalo sa v štúdiu SONO pod taktovkou Milana Cimfeho a Pierra Gougesa. V tomto štúdiu nahrávajú rôzni umelci a inštrumentalisti z Českej scény, no žánrovo ide skôr o pop/alternatívu/prípadne jazz a podobné nahrávky. V každom prípade, zaujímavý výber štúdia. Už zaujímavejší je z môjho pohľadu mix, urobený vo Švédsku u Daniela Bergstranda (produkoval napríklad aj In Flames, Meshuggah, Soilwork, Dimmu Borgir, Behemoth). Master zabezpečil Lawrence Mackrory. Ide vlastne o tých istých pánov, čo sa podieľali svojim dielom aj na albume ČAD – Bastard. Ako kapela ďalej informuje, súčasťou fyzického nosiča sú samozrejme texty, bohato ilustrovaný booklet z dielne Jana Ivana, ktorý obsahuje aj literárny útvar od Pištu o večných štvancoch, ktorí si hľadajú miesto pod slnkom, no odvšadiaľ sú vyháňaní. Verím, že po grafickej stránke to bude jedna báseň, pokiaľ máte radi štýl tvorby Jána Ivana. Už samotný cover, ktorý je možné vzhliadnuť tomu nasvedčuje a pokiaľ sa niekedy ku mne dostane aj fyzická verzia ich albumu, verím, že po tejto stránke by som bola spokojná. Mne osobne sa dokonca front cover páči omnoho viac, ako na predošlom albume „Zabi ma“. Vystihuje danú skladbu, vystihuje album, vystihuje dobu. Dobrá práca! Posledná informácia, ktorá vychádza z popisu k albumu na Bandcampe je o tvorbe skladieb. Ide o ôsmy radový album, piesne boli vytvorené ako inak počas korona krízy, kedy neboli koncerty, takže bolo dostatok času na nahrávanie a produkciu nových songov. Nakoniec, táto doba nakopla nie len Čad, ale aj mnohé ďalšie slovenské a zahraničné skupiny. Poďme však k tomu podstatnému a to je hudobná stránka. Rada by som sa najprv vyjadrila krátko ku zvuku. Celkovo pôsobí kvalitne a vyzdvihnúť v tomto ohľade treba z môjho pohľadu hlavne bicie a spevy. Zároveň však tieto dva elementy nechávajú v ústraní zvyšnú inštrumentálnu časť, čiže gitaru a basovú gitaru. Asi najmenšie slovo má v tomto ohľade basová gitara, ktorá vyniká len v niektorých pasážach a skladbách. To isté sa dá povedať aj o pre mňa dosť „utopenom“ zvuku gitary, ktorá preráža skôr v pomalších skladbách ako je napríklad „Chýbaš priateľ môj“, naopak pri rýchlejších a pre mňa typických ČADovských skladbách sa vyslovene stráca pod paľbou bicej mašinérie a spevu. Po inštrumentálnej stránke nedochádza opäť k výraznému odklonu od staršej tvorby. Mne osobne niektoré skladby evokujú pokračovanie...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (28.4.2025 22:00) 28. apríla 2025
- Headbanger_FM (21.4.2025 22:00) 21. apríla 2025
- Headbanger_FM (14.4.2025 22:00) 14. apríla 2025
- Headbanger_FM (7.4.2025 22:00) 7. apríla 2025
- Headbanger_FM (31.3.2025 22:00) 31. marca 2025
