Doom/sludge/stoner skaza CONAN v Prahe
nov08

Doom/sludge/stoner skaza CONAN v Prahe

Zverejnené v nov 8, 2019

CONAN, UN, SIXES 12. 11. 2019 – Praha, Underdogs‘ FB event: https://www.facebook.com/events/862292197456620/ předprodej: https://obscure.cz/cs/tickets/detail/id/264 Ostrovní dobyvatelé CONAN přivezou ničivý doom metal Ostrovní dobyvatelé CONAN se 12. listopadu vrátí do Prahy, aby nad ní zuřivě zamávali svou těžkou doommetalovou sekerou! Už od prvního demáče z roku 2007 bylo jasné, jakými cestami se CONAN budou ubírat. Skalnaté soutěsky, krví zbrocená zem, torza zmrzačených těl a puch rozkladu těch, kteří se nedostali do cíle. Tradiční britský doom metal je v jejich pojetí mnohem brutálnější a naléhavější. Temné sludge riffy a stoner mlha tu vítězí nad oslepujícím světlem prázdnoty a dávají důkaz, že tento žánr ve své dřevní podobě nepotřebuje housle ani operní zpěv. Barbarsky hutný zvuk a burácivá basa tohoto pomalého buldozeru totiž vrstvou rezonujícího zvuku zahrne jakýkoli záblesk krásy. Pravá doom/sludge/stoner zkáza bez jakýchkoli ústupků, jakou může sychravá Anglie poskytnout. V roli předkapel tria, které ve svých pažích třímá ničivý ozvučný palcát, se představí dvě tělesa z Ameriky. U funeral doomových UN ožijí fanoušci Bell Witch i Pallbearer, u doom/sludgeových SIXES zas Cough nebo Thou. Posluchači všech spekter táhnoucích se zkázonosných temp si přijdou na své. Upozornění: Nechoďte následné dny do Eternie, která se nad Underdogs nachází, podlaha jí bude vibrovat ještě týden po tom, co CONAN prostory opustí. CONAN https://www.youtube.com/watch?v=3kY8-Vhiq7 https://www.youtube.com/watch?v=-of5C1OHX_8 UN https://www.youtube.com/watch?v=VLlvQxg5YH4 SIXES https://www.youtube.com/watch?v=ZdaLxPhMi8A Předprodej viz výše, dále pak v sítích Ticketportal, Ticketmaster a na předprodejní kase v Lucerna Music Bar. Text: Obscure...

Čítaj ďalej
Recenzia – The Lumberjack Feedback – Mere Mortals – Deadlight Entertainment – 2019
nov07

Recenzia – The Lumberjack Feedback – Mere Mortals – Deadlight Entertainment – 2019

Zverejnené v nov 7, 2019

Dnes budeme hovoriť o pomerne neznámej kapele, ktorá si však viac poslucháčov určite zaslúži. Žánre stoner/sludge/doom sú v Európe posledné roky v rámci možností na vzostupe, mnohí si tento štýl muziky obľúbili, a francúzske zoskupenie The Lumberjack Feedback by mohlo predstavovať zaujímavú neznámu na tejto scéne. Kapela vznikla už v roku 2008, ale dnes recenzovaný album Mere Mortals je len ich druhým dlhotrvajúcim počinom. Keď sa pozriete na ich zostavu, určite vás na pohľad zaujmú dve veci: absencia speváka a dvaja bubeníci. Takže tu máme inštrumentálnu nahrávku, kde rytmiku spestrujú zdvojené bicie. (Na myseľ mi prišla Kylesa, žánrovo nie až tak vzdialená. Snáď sa ešte prebudia k životu.) Už len zo žánrovej krabičky a artworku albumu je jasné, že žiadna veselica sa konať nebude a budeme sa pohybovať v intervale negatívnych pocitov. Na jesenné dni a najmä večery veľmi vhodná a príjemná spoločnosť. Všetkých sedem položiek má spoločnú charakteristiku: ťažké sludge riffovanie, občas zjemnené éterickejšími a hypnotickými stoner pasážami, to všetko v pomerne čistom a dunivom doomovom zvuku. Prostriedkom na vtiahnutie do deja je často monotónnosť, motívy sa postupne rozvíjajú, prelievajú jeden do druhého a vťahujú vás do hypnotického víru. Práve ten hypnotický vírivý, dajme to mu šamanský pocit je vyvolaný z veľkej časti bicími. Čo je možno prekvapivé, celok nepôsobí nijako depresívne, pri počúvaní vidím obraz nehostinného pobrežia so strmými útesmi, ktoré bičuje dážď a rozbúrené more, sivé oblaky sa prevaľujú na oblohe a nič neveští zmenu k prívetivejším podmienkam. Skôr naopak… Takže temnota áno, ale nie depresia. Pri tomto type hudby je dôležité, aby vás pohltila a nepustila, a práve toto Mere Mortals spĺňa veľmi dobre až výborne. Navyše vďaka triezvej stopáži neunaví a počúva sa pomerne ľahko. Tu zároveň je však aj slabina: niektoré skladby by si žiadali ďalšie rozvinutie a skončia príliš skoro. Nápad a atmosféra by kľudne mohli vystačiť aj na dvojnásobná dĺžka. Ale ktovie, ako by to dopadlo, radšej zostanem pri tom, že menej je viac a som spokojný. The Lumberjack Feedback a ich inštrumentálne poňatie temnej pomalej hudby na Mere Mortals je ideálne počúvanie na sychravé večery a oplatí sa ju vyskúšať. Neprináša síce nič zásadne nové, ale ak máte radi tento typ muziky, určite vás zaujme a venujete jej nemálo času. Francúzska scéna priniesla zaujímavú kapelu aj v inom žánri ako by ste možno od ich pôvodu očakávali. Kontakt: https://www.facebook.com/thelumberjackfeedbackband https://thelumberjackfeedback.bandcamp.com/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Elysium – The Path Of No Return – Slovak Metal Army – 2019
sep26

Recenzia – Elysium – The Path Of No Return – Slovak Metal Army – 2019

Zverejnené v sep 26, 2019

Prvý dojem z nového albumu The Path of No Return od týneckých Elysium bol z mojej strany pomerne rozpačitý. Obal skôr s emo/gothic atmosférou, hneď na začiatok vokál so silným deathcore vplyvom, ktorý ja nemám veľmi v láske, to boli dve veci, ktoré zneistili. Postupom času však veci začali zapadať do seba, aj keď isté pochybnosti ostali. Osobne som doteraz o Elysium nepočul, ale ich existencia siaha až do roku 2003 a toto je ich tretí plnohodnotný album, takže nejde o žiadnych začiatočníkov, ale skúsených hudobníkov. Pôvodné zameranie na thrash/groove, ktoré majú uvedené na metalových archívoch, vystriedal oveľa ostrejší death metal s rôznymi modernými vplyvmi, vrátane spomínaného deathcoru, a s melodickým nádychom, ktorý však príliš neobrusuje brutalitu. Hudba sa nesie zväčša v strednom tempe, ale občas slušne zrýchli, rovnako vie však aj spomaliť a riadne valcovať. Na pomery žánru hrá veľmi dôležitú rolu atmosféra skladieb, často na mňa pôsobila introvertne, osobne, neviem, to lepšie pomenovať. Takýto dojem z death metalových nahrávok často nemávam, a pôsobí to celkom príjemne a originálne. Snaha o rôznorodosť síce občas prerastie až do miernej roztrieštenosti materiálu, ale pomáha k odlíšeniu jednotlivých položiek a poslucháč sa lepšie orientuje. Viac ma bavia kratšie veci, dlhšie, povedzme epickejšie skladby, nie vždy udržia pozornosť v celej dĺžke, najmä keď gitara nahradí melódie za sekané riffy. Vyššie som už spomínal atmosféru, tú by som určite vyzdvihol, bez klávesových resp. orchestrálnych barličiek, utvorená len hraním sa so zvukom nástrojov a vybrnkávačkami. Viackrát sa v predchádzajúcom texte vyskytlo slovo deathcore, teda často zatracovaný podžáner, či už právom, nechám na čitateľovi. V prípade The Path Of No Return hrá nezanedbateľnú rolu, ale báť sa v každom prípade netreba, v takejto miere a forme ho myslím zvládne každý. Možno práve milovník ultrabrutal ťažkých agresívnych sekačiek by mohol byť sklamaný, takže ktovie, treba si vypočuť. Ešte spomeniem zostavu, v ktorej momentálne pôsobia Jaroslav Petřík (v), Dušan Miňovský (g), David Adamec (b) a Peter Heteš (d). Peter ako slovenský zástupca v kapele hrával v Brute a Grassity, znalci ESDM vedia. S vokálmi vo viacerých skladbách pomohol Matěj Kopecký, nahrávanie, mix a produkciu si vzal na starosti Dan Friml v jeho The Barn Studio. Obal od Daniely „Dahlien“ Neumanovej nakoniec zapadol na miesto a k ceste bez návratu sa hodí bez výhrad. Pre zaujímavosť, Dahlien momentálne zaskakuje za Malliku v Abnormality. Aby som nezabudol, album vydáva Slovak Metal Army. Po mnohých vypočutiach som kúzlu Elysium podľahol a rád sa k albumu vraciam. Netvrdím, že ho beriem bez výhrady, ale väčšina prvotných rozpakov zmizla a považujem nahrávku za hodne originálny kúsok, ktorý sa oplatí vypočuť a venovať mu čas. Kontakty: https://elysiumcz.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/elysiumcz/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Feeble Minded – Collapsing Existence – Bizarre Leprous Production – 2019
sep17

Recenzia – Feeble Minded – Collapsing Existence – Bizarre Leprous Production – 2019

Zverejnené v sep 17, 2019

Diskografia rokycanských Feeble Minded nie je zrovna rozsiahla, podstatné však je, že tento rok do zoznamu pribudla nová dlhotrvajúca nahrávka s názvom Collapsing Existence na značke Bizarre Leprous, ktorá má teraz veľmi silné obdobie a skvelé nahrávky sype z rukáva. Rok vzniku 1996 vylučuje akékoľvek pochybnosti alebo obavy ohľadom formálnej stránky albumu. Pavel „Šatrís“ Šatra a Jan „Honzík“ Zoubek to s Feeble Minded ťahajú od začiatku, dopĺňajú ich Václav „Wena“ Vaníček a Adam „Ádoš“ Kulich, ktorí tiež nie sú zrovna nováčikovia v kapele. Promo materiály k novej nahrávke spomínajú mená ako Deicide, Suffocation a Immolation, a najmä čo do atmosféry sa s tým dá súhlasiť. Hudobne je to poriadna nálož brutálneho death metalu, takže najbližšie z tejto trojice má k Suffocation, zahraná na vysokej technickej úrovni a brutalitou prekonávajúca všetky vyššie spomenuté legendy, minimálne ich posledné albumy. Nečakajte žiadny groovy BDM, už vôbec nie slam, Feeble Minded ctia klasický BDM, krvavý, nepríjemný, temný. K albumu sa treba prepracovať, nejde o žiadny ľahko počúvateľný materiál, má mnohé zákutia, ktoré určite neobjavíte na prvýkrát, samozrejmosťou sú časté zmeny tempa. Napriek brutalite sú mnohé gitarové linky prekvapivo melodické, čo však výsledný tiesnivý pocit nezmenšuje, skôr pôsobia zákerne a zlovestne. Vokál je poriadne zverský, ak vás zaujímajú texty, tak pomôže len booklet, priamo z nahrávky to nedáte. Depresívna lyrika ešte umocňuje stiesňujúcu náladu, takže zaradenie odľahčujúcej inštrumentálky resp. medzihry Blinding Light približne do stredu albumu bol milosrdný krok smerom k poslucháčovi, na chvíľu sa z tej temnoty vyhrabe a potom do nej beznádejne spadne opäť. Druhá inštrumentálka The extinction of the soul už žiadne presvetlenie atmosféry neprináša a ukazuje, že Feeble Minded by ani nemuseli mať vokál a stále by to bolo zaujímavé. Celkovo nahrávka nič úplne zásadné neprináša, to snáď už pomaly ani nejde, ale rovnako na nej nenachádzam ani žiadne zápory. Je dostatočne zaujímavá, deje sa toho toľko, že na nudu čas neostane, po zvukovej stránke tiež v podstate dokonalé, všetky nástroje aj vokál pekne vyvážené, štúdio Davos a Otyn odviedli tradične dobrú robotu. Novinka sa mi zdá ešte prepracovanejšia ako predposledný album z roku 2015 Perfect Suicidal Act. Možno sa niekomu bude zdať príliš neprístupná a nepriateľská, záleží od očakávania a trpezlivosti. Majiteľov fyzického nosiča poteší pekne urobený obal, s decentným, ale zaujímavým hlavným artworkom, o ktorý sa postaral Rudi GorgingSuicide Art. Zaujalo ma, že priamo na CD je iný motív, rovnako aj pod CD, každý od iného umelca, konkrétne Ropig Art a Ihksahn Art, a v trochu inom štýle. Osobne si to cením, pridaná hodnota pre zberateľov by mala byť. Sťažovať sa na zlý predaj a pritom mať booklet plný chýb a nekvalitný artwork, niet sa potom čomu diviť....

Čítaj ďalej
Recenzia – Cutting Edge – Of Mind Decay – 2019
sep04

Recenzia – Cutting Edge – Of Mind Decay – 2019

Zverejnené v sep 4, 2019

Zlatá doba grunge dávno skončila, mnohí zásadní hudobníci sú mŕtvi, rovnako skončil aj komerčný úspech post-grunge. Považovať grunge za mŕtvy žáner by však bola obrovská chyba a stále je dosť muzikantov a kapiel, ktoré dokážu produkovať hudbu, ktorá tento štýl posúva ďalej, prípadne si z neho berie určité prvky a tie pretaví do niečoho nového. K takýmto interpretom rád zaradím aj bratislavských Cutting Edge, ktorí v týchto dňoch (konkrétne 6. septembra) vydávajú debutový album s názvom Of Mind Decay. Kapelu založili v roku 2017 gitarista Martin Javorek a bubeník Isidro Paixão, následne sa pridali ďalší: za mikrofón sa postavil Matej Sadloň, basu si na starosti zobral Juraj Šima-Juriček. Viacerí z nich už pôsobili v rôznych kapelách (Spoiled Fiction, SoundBreak, Hate Control) a nejde sa o nové postavy na scéne. Ešte pred vydaním celého albumu sa objavila ukážka v podobe singlu Point Nemo. Voľba to bola veľmi dobrá, Point Nemo príjemne chytľavá položka kombinujúca parádny ťažký riff na spôsob Crowbar, ani riffbeast Kirk by sa zaň nehanbil, a vokálnych liniek, pri ktorých si spomeniete na legendy ako Layne Staley alebo Phil Anselmo. Alice In Chains mi prišli na myseľ asi najčastejšie, najmä charakteristická atmosféra ich nahrávok. Chalani sa netaja inšpiráciou v grunge a sludge metale 90. rokov, naozaj ju počuť, ale robia to sofistikovane, nekopírujú, tieto štýly miešajú pomerne originálne a zaujímavo. Treba podotknúť, že v prípade Cutting Edge nejde o až tak špinavý sludge, žiadne ultra bahná nečakajte, prejavuje sa hlavne v ťažkých gitarách. K tomu ešte pridali vplyvy aktuálneho melodického hard rock/metalu, takže ak náhodou niekto získal dojem, že ide o nejaký retro album, nie je to tak, materiál je vysoko súčasný a niektoré pasáže pokojne nazvem progresívne. Úplne na začiatok zaujme výborný vokál, okrem spomínaných osobností by som ešte pridal Sullyho Ernu z Godsmack, najmä v niektorých klenutejších linkách. Hudba Cutting Edge je premakaná, nie je ľahko predvídateľná, cítiť snahu o mnohovrstevnatosť a vďaka tomu je stále čo počúvať a objavovať. Všetci zúčastnení si dali veľa námahy, gitara strieda riffy aj sóla, rytmická sekcia to celé drží pohromade, basu krásne počuť, oplatí sa sledovať každý nástroj a žiadny nie je len do počtu. Určite zaujme saxofón, výborný nápad aj prevedenie, rovnako šepkané pasáže v Salvage, snaha o spestrenie materiálu a chuť experimentovať je zjavná, s tým súvisí aj spomínaná progresívnosť. Zatiaľ som len chválil, ale negatív moc nepočujem, tento odsek bude krátky. Ešte si vybudovať výraznejšiu vlastnú tvár, odpútať sa od vzorov a bude to perfektné. Osobne by som privítal buď viac sludge prvkov a celkovo špinavosti, keďže zvuk je niekedy až moc uhladený (ale inak výborný), alebo v opačnom prípade viac hitových momentov. Celkovo ma Of...

Čítaj ďalej