Recenzia – The Inhibitor – The End Is Hear – 2019

Pri prvom pohľade na info o kapele The Inhibitor (niekde aj TheInhibitor) a žánrovom zaradení EDM-Metal som sa trochu zľakol, keďže kombinácia môže znamenať neuveriteľný prúser. Na upresnenie, EDM je skratka electronic dance music, s tým sa asi čitatelia nášho webu príliš, resp. vôbec nestretávajú. Mám však zásadu, že obzory si treba rozširovať a nezaťažovať sa zbytočnými predsudkami, takže na nový album The End Is Hear som bol naozaj zvedavý. Ešte na koniec úvodu spomeniem pár historických faktov: existencia The Inhibitor sa datuje od roku 2011, v roku 2014 vyšiel album Život, ktorý som však nepočul, takže neviem posúdiť, aký vývoj kapela odvtedy prekonala.
Najviac som sa obával toho, že budem počuť čosi podobné ako predvádzajú niektoré moderné metalcore kapely, ktoré miešajú do svojej tvorby elektroniku a vokál v refrénoch je tak melodický a vtieravý, že hrozí cukrovka. Našťastie v prípade The Inhibitor sa nič také nekoná, napriek tomu, že melodických liniek je rozšafne, nejde o presladený materiál s popovými ambíciami. Skôr som si spomenul na Kovenant a ich geniálny počin Animatronic, aj keď to samozrejme berte s rezervou. Oni na to išli smerom od black metalu s predstihom 20 rokov, tu sa prichádza od melodického death/elektro metalu. Primiešajte vplyvy groove thrash metalu, možno aj nu metalu, spomeňte si napríklad na Pain a Deathstars, celé to výrazne okoreňte tanečnou hudbou. Dostanete pestrú a zaujímavú zmes, ktorá pokiaľ nie ste zarytý tradicionalista zaručene spestrí váš playlist.
Tanečné rytmy a metal sú rovnocenne spracované do jedného celku, ktorý dáva zmysel, nepôsobí kostrbato a spojenie týchto dvoch svetov nie je samoúčelné. Výborný vokál plynulo prechádza od spevu do revu a celý materiál ťahá hore. Tento typ hudby by mohol pri nekvalitnom vokále kruto naraziť, ale našťastie to nie je prípad The End Is Hear. Každá položka má zapamätateľný nosný motív, vďaka čomu sa na albume budete orientovať a jednotlivé položky od seba odlíšite. Nechýbajú klenuté refrény a chytľavé momenty, často až s hitovým potenciálom. Na druhej strane, nájdu sa aj mnohé pasáže, ktoré začnú liezť na nervy pomerne skoro, pretože pôsobia príliš prvoplánovo a vtieravo. Ale celkový dojem je pozitívny a kladné momenty jednoznačne prevážia na zápormi.
Zvuk a produkcia je štandard, niekedy až moc uhladené, s trochou špiny by najmä metalová zložka kopala oveľa viac. Na druhej strane chápem, že keď sa žánrovo kapela pohybuje vo vodách ako The Inhibitor, tak nemôžem očakávať žiadne ultra bahno, to by asi neznelo dobre. Do budúcnosti by mohlo byť veľmi zaujímavé, keby bola elektronická zložka tvrdšia a disharmonickejšia. Na záver ešte pochválim artwork, ktorý dobre korešponduje s hudbou, a dobre vymyslené logo.
Na The Inhibitor si cením to, že sa nebáli ísť na územie, ktoré ukrýva mnohé úskalia a nebezpečenstvá, ale zvládli to výborne. Netvrdím, že celok funguje úplne na 100%, ale počúva sa príjemne, dokonca mi mnohé motívy hrali v hlave aj dlho po vypočutí nahrávky. Takže jednoznačne treba vyskúšať a nebáť sa. Som zvedavý na ďalší vývoj kapely, majú veľmi široký priestor a potenciál tu je.

Kontakt:
https://www.facebook.com/ourinhibitor/
https://wearetheinhibitor.com/

Hodnotenie: 7/10

Nihil

Autor: Nihil

Zdieľaj