Recenzia – Monolord – No Comfort – Relapse Records – 2019

Stoner rock v Európe posledné roky celkom slušne ide. Síce sa na trende zvezie aj mnoho nevýraznej hudby, ale inak vychádza veľa skvelých albumov a ja som spokojný. K tým kvalitkám patril aj Rust od Švédov Monolord z roku 2017, pre mnohých nahrávka daného roku, takže motivácia k počúvaniu novinky nechýbala. Ak sa náhodou niekto ešte s tvorbou Monolord nestretol, tak vedzte, že nehrajú ani motorkársky frajersky typickejšie pre US, ani introvertne a jemne psychedelicky, ale riadne dunia a burácajú, takže predstavujú skôr príklad kapely, ktorá stoner vzala ako rozvinutie doom metalu.

Album No Comfort vychádza pod Relapse Records, žiadne štýlové kotrmelce (našťastie) neprináša, oproti predchádzajúcej nahrávke sa nič zásadné nezmenilo a v podstate albumy plynulo na seba nadväzujú. Tak by sa to dalo zhrnúť pár slovami, ale predsa len sa trochu rozpíšem. No Comfort je o niečo menej náročné dielo aj pre náhodného poslucháča, najmä vďaka úbytku dlhých monotónnych hypnotických pasáží a väčšej pestrosti. Čo samozrejme v konečnom dôsledku nemusí byť plus.

Výdatne zboostrované nástroje sú správne špinavé a vypĺňajú priestor aj v klasickom zložení gitara-basa-bicie. Celé to završuje parádny spev, ktorý síce po technickej stránke neohromí, ale do tohto typu hudby si neviem predstaviť nič lepšie. Vokál Thomasa V. Jägera sa nepohybuje v žiadnom extréme, ale dáva celej nahrávke ten správny psycho okultný punc, podobne znejú napr. poľskí Dopelord. Znie akoby z diaľky, spoza nástrojovej hlukovej steny, neťahá na seba nasilu pozornosť a nájdete aj dlhé úseky bez spevu.

S dĺžkou skladieb sa nešetrilo, 3 zo 6 položiek majú viac ako 9 minút, ale aj zvyšné sa pohybujú okolo 5 minút. Singel, ku ktorému si môžete pozrieť aj videoklip, The Last Leaf, predstavuje na pomery Monolord ľahko a príjemné počúvateľnú skladbu, teda na zoznámenie sa ideálna položka. Ostatné si už od poslucháča vyžadujú trochu viac, ale prídete im na chuť rýchlo. Znalí tvorby sa naladia takmer okamžite, tí začínajúci sa párkrát potrápia a sú v tom tiež. No Comfort funguje ako príjemná kulisa, rovnako aj na sústredené počúvanie a túlanie sa vo vlastnej hlave.

Rust mal obal úplne dokonalý, lepší ťažko vymyslieť, takže najprv bola sova pre mňa sklamaním. Čím viac sa však na kombináciu tohto nočného tvora so štartom raketoplánu pozerám, tým sa mi viac páči a aj napriek tomu, že predchádzajúci motív neprekonáva.

Ešte jedna zaujímavosť na záver. Zostavu tvorí okrem speváka a gitaristu Thomasa Jägera a bubeníka Esbena Willemsa aj basák Mika Häkki, ktorý kedysi hrával v Rotten Sound, s ktorými nahral zabijácky album Murderworks. Celkom zaujímavé, koľko death/grind hudobníkov si občas odskočí k stoneru. Carcass by vedeli rozprávať.

Monolord určite nesklamali a ich stoner doom si udržal vysoko-postavenú latku kvality z minulosti, pridali na pestrosti a idú viac naproti poslucháčovi. Ak by niekto daný žáner vôbec nepoznal, toto by mohla byť celkom fajn nahrávka na úvod. U mňa prevláda jednoznačne spokojnosť, ale Rust zostal neprekonaný.

Kontakt:
https://www.facebook.com/monolordsweden/
https://monolord.com/

Hodnotenie: 8/10

Nihil

Autor: Nihil

Zdieľaj