Recenzia – Vortex Unit – The Bringer Of Sun – Slovak Metal Army – 2020
apr23

Recenzia – Vortex Unit – The Bringer Of Sun – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v apr 23, 2020

Asi skoro každý osciluje medzi dvomi pólmi ohľadom výberu nahrávky, ktorú sa chystá počúvať. Buď mám chuť na niečo tradičné, čo ma ničím zvláštnym neprekvapí a užijem si svoj obľúbený žáner tak, ako ho mám rád. Nevadí, že to nehýri originalitou, teraz nemám objaviteľskú náladu. A potom na opačnej strane je chuť vypočuť si hudbu, ktorú neviem prirovnať k inej kapele a objavovať nové svety. Samozrejme, pohľad na originalitu je často subjektívny, možno by mi niekto rovno z rukáva vysypal desať kapiel, ktoré znejú v danej situácii rovnako. S takýmto nezvyčajným, prekvapivým albumom v mojom prípade prišli Vortex Unit. Ich EP Nec Plus Ultra ma úspešne minulo, pri pohľade na predchádzajúce inkarnácie som už síce hlavou kýval, že to som určite počul (The Cryptosy, The Crypt), ale tak dávno, že nemám ani tušenie o čom to bolo. A načo sa hrabať zbytočne v minulosti, poďme sa radšej pozrieť na novinku The Bringer Of Sun, ktorá vychádza pod hlavičkou Slovak Metal Army. Pre neznalého je jednou z najdôležitejších otázok: Čo vlastne hrajú? Odpovedať pár slovami neviem, ale pár vetami hádam áno. Dôležitú rolu tu hrá black aj death metal, niekde má navrch jeden, potom druhý, najmä čo sa týka strunových nástrojov. Bicie sú šialené, nestratili by sa na prog metalovej nahrávke, rôzne polámané rytmy a neštandardné tempá zaručene pozapletajú hlavu. Vokály približne napoly rozdelené medzi mužský štandardný, ale pekne zrozumiteľný chropot a ženský občas jemne operný, občas viac civilný melodický spev. Znie to celkom zamotane, a aj to tak je. Pestré skladby, ktoré neprestávajú udivovať množstvom nápadov, ktoré neustále prichádzajú popri hlavných motívoch. Môžete sa oprieť o viac či menej chytľavý refrén, ale zároveň sa noríte do množstva sól, medzi-motívov a nových riffov. Atmosféra nahrávky sa dá popísať ako chladne agresívna, jemne odľudštená a cynická. Tomu zodpovedajú aj texty pojednávajúce o vzťahu akéhosi boha alebo bohočloveka vládcu ku svojim poddaným. Tieto šialené, niekedy ironické vízie sú veľmi dobre napísané, a naozaj si zaslúžia pochvalu (a hlavne prečítanie). Jeden odstavec ešte venujem stránke, ktorej sa možno mnohí v úvode zľakli, a tou je ženský spev. Ten ťahá už aj tak skvelú nahrávku ešte o pár levelov vyššie. Krásny odtieň hlasu Siren, v ktorom sa zrkadlí široká škála pocitov, je naozaj pestrý a neviem si bez neho The Bringer Of Sun predstaviť. Výborne zakomponovaný, skvele sa so svojím mužským protikladom dopĺňajú. The Bringer of Sun by Vortex Unit Rozoberať jednotlivé položky sa nechystám, album nemá slabé miesto a je extrémne vyrovnané. Takže si to môžeme zhrnúť: všetky nástroje na výbornú, určite ohúria bicie a ženský spev, a dosiaľ som nespomenul žiadne negatívum. Ale žiadne ma momentálne nenapadá a zatiaľ to u mňa...

Čítaj ďalej
Recenzia – Ashes of Life – Seasons Within – 2020
apr16

Recenzia – Ashes of Life – Seasons Within – 2020

Zverejnené v apr 16, 2020

Nielen slovenskými a českými kapelami žijeme, a nejedna zatiaľ neznáma kapela si zaslúži podporu, pokojne aj z druhej strany sveta. Dnes však nepôjdeme až tak ďaleko, pozrieme sa na Pyrenejský polostrov, kde svoju prvú oficiálnu nahrávku vydávajú Ashes Of Life, napriek existencii od roku 2010. Nemám informácie, čo tých desať rokov robili, v studnici všetkých informácií, teda metalových archívoch, sa nespomínajú ani žiadne demo nahrávky, takže to budem brať tak, že Seasons Within je úplný začiatok. Žánrovo sa budeme pohybovať vo vodách atmosférického, dalo by sa povedať aj romantického, doom metalu. Také niečo som už dlho nepočúval, nehovoriac o tom, že nikdy nerecenzoval. Dni sú síce čoraz teplejšie a slnečnejšie, ale mnohí aj tak musia sedieť doma, tak pokiaľ netrpíte depresiami, s chuťou sa do tejto posmutnelej nahrávky pustite spolu so mnou. Trojica (aj keď podľa fotky štvorica) má základňu v Portugalsku, dvojicu Luis Pinto (g) a Tiago Silva (clean v, g, b, programming) dopĺňa Švéd Stefan Nordstrom, ktorý zaobstaral slušné záhrobné chroptenie. Ako ste si istotne zo zostavy všimli, na nahrávke sú bicie programované, čo možno bude niekomu vadiť, ale ja osobne som to neregistroval, takže to berte tak, že pre netrénované ucho je to len informácia. Atmosféru navodí hneď jednotka Shores, so šumom mora a nárazmi vĺn blízkym takmer všetkým Portugalcom, ktorých život je Atlantikom významne ovplyvnený, takže celkom očakávateľný začiatok. Je to zároveň najdlhšia kompozícia na albume a pre mňa aj najpestrejšia. Jemný inštrumentálny začiatok, melodický stred s vokálom podobným Swallow the Sun, ktorý vyvrcholí v záverečnej časti s hrubým growlom. Napr. v dvojke nájdete len čistý spev, v trojke pre zmenu žiadny nenájdete. Nemá však zmysel rozoberať každú jednu položku, pretože kvalita je vyrovnaná a náladovo je album kompaktný, aj keď nie jednotvárny. Hlavnú rolu hrá hrubý vokál, s čistým hlasom sa šetrí a vďaka tomu nahrávka nestráca tvrdosť. Seasons Within by Ashes Of Life V prípade Ashes of Life nejde o žiadny funeral doom, skladby sú plné melódií, tempo sa z pomalých rýchlostí často celkom slušne vyhrabe až do melodeath rýchlosti. Počúvanie je prekvapivo ľahké, celý album svižne odsýpa a nepôsobí príliš depresívne, skôr majestátne a melancholicky. Osamelosť a smútok sa vinú celým albumom, ale zároveň cítiť aj zmierenie a možno aj nádej. Je možné, že doom-maniaci sa budú sťažovať na prílišnú uhladenosť a priateľskosť k poslucháčovi, a v podstate budú mať pravdu. Seasons Within je príjemným spestrením playlistu, ale neprináša až takú hĺbku prežitku a pohltenia, ako od najsilnejších doomových nahrávok očakávame. Ashes of Life vydali veľmi dobrý, až výborný debut, na ktorom môžu stavať aj do budúcnosti a rozvíjať svoje smutné vízie. Odporúčam ho aj tým, ktorým sa inak zdá doom príliš...

Čítaj ďalej
Recenzia – Synapse Failure – Submissively Welcome Death – Support Underground – 2019
apr09

Recenzia – Synapse Failure – Submissively Welcome Death – Support Underground – 2019

Zverejnené v apr 9, 2020

Synapse Failure nepredstavujú na slovenskej scéne príliš známe meno, ale o novú krv v tomto prípade nejde. Kapela, oficiálne z obce Bošany, teraz ako píšu na svojom profile Námestovo + Bošany, existuje už od roku 2009, kedy sa sformovala z ruín kapely Disgrace Fall. Nasledovali úplne klasické problémy s vhodnými hudobníkmi, najmä bicie, ale v roku 2019 konečne dospeli k debutovému plnohodnotnému albumu s názvom Submissively Welcome Death, ktorý sa k vám dostane aj vďaka vydavateľstvu Support Underground. V zostave Michal Štrbka (b,v), Peter Benko (g,v), Martin Benko (g), Peter Balušík (d). Posledne menovaného možno poznáte z kapely Caliber X. Slováci majú death metal radi, vedia ho hrať originálne a zaujímavo, a dôkazom toho sú aj Synapse Failure. Ostrý death metal s množstvom melodických liniek, ale do kategórie melodic death metal vo forme, v akej sa hrá dnes, by som ho nezaradil. Určite sa nájdu prvky v štýle starej göteborgskej školy, vokálne pripomenú ďalšiu kapelu z trenčianskeho kraja, samozrejme Depresy, v istých chvíľach majú aj podobné melodické cítenie. Keď už som spomenul vokál, upresním, že sú hneď dva, o tieto povinnosti sa delia Michal Štrbka a Peter Benko. Do poslucháča nakladajú poriadne, hlboký a škriekavý vokál, pri ktorom som občas spomenul Cattle Decapitation, sa pravidelne striedajú a intenzívne ničia uši, avšak vedia, kedy treba uvoľniť parket. Na ovládaní nástrojov tiež pekne vidieť, lepšie povedané počuť, že chlapi to vedia a niečo už majú odohrané. Navrstvené ostré gitary najprv perfektne vystavajú nosný riff, jasne odlíšiteľný, kde navyše ide často každá gitara iné a linky sa vzájomne prepletajú. Nechýbajú občasné behačky po hmatníku, v krátkych úderných sólach, ktorých je v jednej skladbe pokojne aj viac, sa prestriedajú obidvaja gitaristi. Do toho drtí basa, ktorá má pekne hlboký zvuk, na správnych miestach ju počuť, ale nie je zbytočne vytiahnutá. Bicie sa neboja poriadnych náklepov a držia nahrávku vo vysokých obrátkach, keď už gitary spomalia, tak to istí v pozadí blast a spomalenie sa nekoná. Žiadny oddych, album sype a reže, ako sa v intre rozbehne, tak skončí až poslednou sekundou nahrávky. Kompozične sú jednotlivé kúsky pomerne zložité, ale pozornosť v drvivej väčšine prípadov udržia. A nahrávka nie je zbytočne dlhá, ako to niektorých v dnešnej dobe často zvádza. Osem stredne dlhých skladieb, vrátane úvodného inštrumentálneho intro-kúsku, proste tak akurát. Ak by ste chceli len ochutnať, tak odporúčam dvojku In A Sick Brain alebo piatu titulnú s výbornou prostrednou časťou, ktorá je príkladom výbornej práce a spolupráce sólovej gitary, basgitary a bicích, najmä činelov. Čo možno trochu chýba, je absencia chytľavejších pasáží aj pre neznalých, ktoré by jednoznačne pritiahli na prvú dobrú. Latka kvality je vysoko po celý čas, ale vyslovený hit tu...

Čítaj ďalej
Recenzia – Refore – Social Failure – Support Underground – 2019
apr02

Recenzia – Refore – Social Failure – Support Underground – 2019

Zverejnené v apr 2, 2020

Thrash metal zažil v poslednom desaťročí veľký comeback a na mape pribudlo obrovské množstvo nových kapiel, ktoré sa vzhliadli najmä v 80. rokoch minulého storočia. Mnohí hrajú to, čo ich vzory, niektorí sa posunuli ďalej a priniesli aj niečo nové. Keď sa robí hudba s nadšením a akými-takými hráčskymi schopnosťami, nevadí ak kapela príliš originality nepoberie. Aj keď tu nejaká rozumná hranica samozrejme existuje. Mladí thrasheri Refore zo Zlínska nič zásadné neprinášajú a nesnažia sa spraviť hudobnú revolúciu. Stačí si vypočuť ich EP debut a každému je jasné, že chcú hrať, to čo ich baví a na nejaký progres serú. Nahrávku si pôvodne vydali sami ešte v roku 2018, v lete minulého roka sa jej ujal Koník a vyšla pod značkou Support Underground. Hudobná škatuľka je tu úplne bez debaty: proste thrash metal. V porovnaní s ostatnými podobnými česko-slovenskými kapelami zaujal hlavne vokál, konkrétne osviežujúce hlbšie polohy, šmrncnuté mladými časmi velikánov ako Tom Araya alebo (ale len veľmi jemne) Dave Mustaine. Občas je to trochu falošné, občas je to zvukovo poriadna divočina, ale rozhodne nechýba energia a nadšenie. Takýto thrash zvládnu aj punkáči počúvať bez problémov. A hlavne fanúšikovia starých albumov Slayer, hneď v úvode sa vám takmer určite vynorí v hlave nesmrteľný výtvor s názvom Reign In Blood. Šesť položiek s anglickými textami utečie ako voda, ale nie je to mastenica od začiatku do konca, je cítiť snahu o ozvláštnenie skladieb a čo je najdôležitejšie, v konečnom dôsledku to nepôsobí monotónne a nudne. Človek sa neubráni tomu, že si niektoré heslovité refrény pospevuje zároveň s kapelou. Nenájdete tu žiadne extra kompozičné vychytávky, ale zmeny tempa, občasné vybrnkávačky, rýchle sóla a energické riffovanie si užijete. Kto hľadá niečo nové a neopočúvané, nie je na správnej adrese. Ale ak máte radi retro-thrashovú vlnu a česko-slovenskú scénu, nestúpite vedľa. Keď potrebujete vyplniť 20 minút a nabiť sa energiou, Refore vedia, ako sa to dá vyriešiť. Social Failure by Refore Zvuk je neučesaný a občas aj dosť rozháraný, ale mne to celkom sedí, spomínaná energia nahrávky vďaka tomu vynikne viac a je to sčasti vec, čo chýba veľkým západným kapelám, ktoré majú zvuk až moc uhladený a bezzubý. S jednoduchosťou hudby sa nesie aj artwork a logo, proste taký decentný štandard. Refore na svojom EP debute Social Failure neprinášajú nič originálne, ale to ani nechcú. Proste thrash or die. Ale baví ma to celkom dosť, prekvapivo čoraz viac. Uvidíme, ako bude vyzerať ich ďalšia cesta. Kontakt: https://refore.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/reforethrash Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Kruton – Šeď Strachostánků – Support Underground – 2019
mar12

Recenzia – Kruton – Šeď Strachostánků – Support Underground – 2019

Zverejnené v mar 12, 2020

Názov môže byť veľmi často zavádzajúci a aj v prípade pražákov Kruton som sa oklamal. Podľa názvu a sčasti aj loga som si to hneď hodil do thrashovej priehradky, kde sa na prílišnú vážnosť a serióznosť nikto nehrá. Ale už obal mi naznačoval, že sa asi mýlim, a nasledujúca ukážka z netu to len potvrdila. V prípade nahrávky Šeď Strachostánků, zatiaľ tretej na konte kapely, ide o veľmi ambiciózne dielo, ktoré má presahy aj do oblasti literatúry. Súčasne s audio nahrávkou totiž vychádza v nakladateľstve Maťa aj kniha, ktorú som však k dispozícii nemal. Nápad je to v každom prípade zaujímavý a prináša niečo navyše. Čo sa ukrýva za minimalistickým, ale dizajnovo veľmi pekným obalom od Antonína Handla? Šeď strachostánků by sa dala zaradiť do škatuľky technical thrash metal, ale bolo to by veľmi zjednodušujúce. Hodinová stopáž, 5 plnohodnotných kompozícií, pomedzi to nejaké tie medzihry, a už je asi každému jasné, že nejde o ľahké počúvanie. Časté sú presahy mimo thrash, nezaprú sa vplyvy extrémneho metalu, niekedy sa dokonca objaví ozvena nesmrteľných Death. Na druhú stranu, významnú rolu hrá aj klasický heavy metal, kto má rád Asmodeus, najmä ich novšie albumy, Šeď Strachostánků by sa mu mohla pozdávať. Nájdu sa aj časti, ktoré do metalovej krabičky nespadajú vôbec, napr. medzihry a chillout pasáž s dominantným klavírom na konci druhej II. – Balet stínů. Pri počúvaní som si viackrát povedal, že daná časť sa mi na niečo podobá, či už zvukom gitár, frázovaním vokálu, prípadne melódiou, ale príliš ma to netrápilo, pospájané to je dobre a vo výsledku originálne. V nahrávke sa orientuje pomerne ťažko, dlhé kompozície sa výrazne menia a motívov sa vystrieda slušné množstvo, takže sa neraz stratíte. Po hodinke počúvania budete vyšťavení, relaxačne by som si album nepúšťal. Takže opäť nahrávka, ktorá dá poslucháčovi veľa, ale si aj veľa vyžaduje. Podľa očakávania, keď vychádza súčasne aj kniha, sú texty hutne poetické a spája ich jednotný koncept, resp. príbeh. Ich autorom je Vojtěch Šarše. Musím sa priznať, že často som príliš nerozumel o čom sú, to by som potreboval asi sprievodný koment, ale do hudby sa hodia, a napriek tomu, že texty v materskej reči (tu myslím slovenčina/čeština, však si rozumieme) vedia byť zákerné a zhodiť nahrávku, tak Šeď Strachostánků tu neutrpela nič, naopak, ešte je to vďaka českým textom o level vyššie. Zvuk nahrávky je trochu neučesaný, osobne mám taký rád a je to pre mňa plus, ale nemusí sadnúť každému. Nahrávalo sa v štúdiu Wariete, mix a master mal na starosti Jan Bláha, nahrávku obohatili aj Mariana Lišková (cello), Josef Vodička (piano) a Esferas kvarteto. Kruton v základnej zostave Martin Strnad (g, v), Jan Rameš (g),...

Čítaj ďalej