Recenzia – Vesmyr – Lowrider (demo) – 2020
aug12

Recenzia – Vesmyr – Lowrider (demo) – 2020

Zverejnené v aug 12, 2021

Zachytiť atmosféru kalifornskej púšte a hrať ako Kyuss môžete aj vtedy, ak máte z okna výhľad na Tatry a letné teploty len horko-ťažko prekonávajú zimu v Coachella Valley. Silným dôkazom tohto tvrdenia je demo Lowrider popradských Vesmyr, ktoré síce vyšlo už minulý rok, takže mám slušné meškanie, ale radšej neskôr ako nikdy. Pri preklikávaní na bandcampe mi padol do oka štýlový obal, s takmer všetkými stoner rockovými nevyhnutnosťami (snáď okrem nejakého toho listu). Stoner je v mnohých ohľadoch žáner, ktorý má rád tradície a nevadí, ak sa hrá stále to isté. Hudba však musí mať v sebe nevyhnutnú esenciu, vďaka ktorej pri počúvaní zavriete oči a okamžite sa ocitnete na opustenej púštnej diaľnici, prípadne rovno na kozmickom medziplanetárnom tripe. Hudba Vesmyr spomínanú esenciu obsahuje a dokonca v pomerne veľkom množstve. Lowrider je síce klasický stoner bez ďalších presahov, ale urobený natoľko dobre, že to vôbec nevadí. Hneď v prvej titulnej Lowrider naštartujete auto a ide sa. Klišé? Nevadí, koho to zaujíma. Typický rozbeh, všetko pekne šľape, žiadne zbytočné komplikácie a odbočky nehľadajte. Tučné riffy, kvákajúce sóla, basa vytrasie púštny piesok z reproduktorov, to všetko istia nenápadné, ale zaujímavo urobené bicie. Lowrider demo by VESMYR Aj z dĺžky jednotlivých skladieb sa dá vytušiť, že Vesmyr sa nepúšťajú do siahodlhých psychedelických snívaní a výletov, ale snažia sa to do vás napáliť s maximálnou energiou. Vokál neoplýva ani čistotou ani rozsahom, ale dokonale zapadá do načrtnutého obrazu. Síce som v úvode spomenul Kyuss, ktorých vplyvu sa nevyhne v tejto kategórií asi nikto, ale Lowrider predstavuje skôr špinavejší chlpatejší diaľničný stoner made in USA, napríklad Fireball Ministry alebo Alabama Thunderpussy. Riešiť jednotlivé skladby netreba, je to jazda od začiatku takmer do konca, len posledná takmer inštrumentálka Into The Void prinesie mierne zjemnenie. Ako celok sa album trochu zlieva dokopy a chýba väčšia pestrosť a rozmanitosť. Textovo nič hlboké, refrény sú väčšinou heslovité a úderné, nič netreba zbytočne riešiť. Lowrider nie je oficiálny album, ale „len“ demo, takže trochu plytkejší zvuk sa dá odpustiť. Možno to je zámer a len mne úplne nesadol. Inak všetky nástroje pekne počuť, takže príliš kritizovať nechcem. Stoner rock zapúšťa korene aj na Slovensku, Vesmyr už na demonahrávke vykazujú slušnú kvalitu. Keď si vytvoria vlastnú výraznejšiu tvár, tak tu budeme mať skvelého žánrového zástupcu. Ale to budú mať určite šancu ukázať na radových oficiálnych nahrávkach. Veľký prísľub do budúcnosti! Kontakt: https://vesmyr.bandcamp.com/releases https://www.facebook.com/Vesmyrband Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Old Tomb – Heir To The Cosmic Throne – 2021
aug04

Recenzia – Old Tomb – Heir To The Cosmic Throne – 2021

Zverejnené v aug 4, 2021

Keď svoju kapelu nazvete Old Tomb, pravdepodobne neplánuje hrať progresívny technický moderný metal s kryštalickým zvukom. Čo by sa teda dalo čakať? Prvý tip by smeroval k staroškolskému prašivému death metalu. Treba hádať znovu. Druhý pokus? Ak by ste predpokladali bahnitý špinavý doom metal, tak už ste na veľmi správnej ceste. Sludge doom je skôr zaoceánsky žáner, ale Old Tomb dokazujú, že ani Slovensko nemusí zaostávať. Na zoznam si vedľa Möbius a Fat píšem ďalšie meno. Trojskladbové EP je veľmi dobrý odrazový mostík k ďalším nahrávkam. Na Heir To The Cosmic Throne predstavia Old Tomb svoju bezútešnú temnú víziu, ako by mala znieť hudba založená na gitarách. Základom je klasické sabatthovské riffovanie, avšak takto extrémne Mr. Iommi svoj nástroj nikdy nezvučil. Chrbát istí rozostrená, ale neuveriteľne masívna basgitara, ktorá spolu s gitarou vytvárajú masívny dunivý zvuk. Bicie rázne určujú tempo, väčšinu času pomalé, ale zas sekundy medzi údermi počítať nebudete. Sludge vokál je riadne špinavý, nečakajte ani malé záblesky melódií. Old Tomb nepoužívajú takú širokú paletu ako Inter Arma, ani neťahajú tak hlboko do bahna ako Primitive Man, ale určité styčné body sa nájdu. Riffovanie občas pripomenie geniálny album Rust od švédskych Monolord, ale celkovo je menej melodické. Lúč nádeje svitne v tretej I Am Providence v podobe vyšších tónov gitary a prístupnejšieho riffu, ale šťastný koniec sa nekoná. Tu vládne temnota, šialenstvo a podivné kozmické božstvá. Heir to the Cosmic Throne by Old Tomb Prečo spomínam kozmické božstvá? Stačí sa pozrieť na názvy skladieb. Texty a dokonca aj dom na obale majú súvis s majstrom H.P. Lovecraftom, ako som sa dozvedel v rozhovore (link). Nachádza sa v meste Providence, Rhode Island a spisovateľ v ňom prežil časť života. Zaujímavý a pomerne nezvyčajný námet pre obal metalovej nahrávky. Pôsobí zlovestne, aj keď na samotnej fotke je len dom. Ešte na záver krátko o samotnej kapele. Vznikla v roku 2018, momentálna zostava je Andrej Lencsés (vokál, gitary, basa), Matej Takáč (gitary) a Tomáš Dobi (bicie). Chlapi hrajú aj v ďalších zaujímavých kapelách, odporúčam pohľadať a vypočuť. Old Tomb ma svojím EP veľmi potešili, konečne nová kapela s mladými hudobníkmi so zaujímavou víziou. Chlapi sú na začiatku cesty a dúfam, že sa dopracujú k radovým nahrávkam, pretože žánrovo je Heir To The Cosmic Throne čiastočne to, čo mi na našej scéne chýbalo. Dokonca by som povedal, že som z nej nadšený. Len tak ďalej. Kontakt: https://www.facebook.com/oldtombdoom https://oldtomb.bandcamp.com/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Sněť – Mokvání v Okovech – Blood Harvest – 2021
júl22

Recenzia – Sněť – Mokvání v Okovech – Blood Harvest – 2021

Zverejnené v júl 22, 2021

Originálne pomenovať kapelu bez toho, aby rovnaký názov už nebol použitý, môže byť v dnešnej dobe veľký problém. Mnoho českých kapiel túto situáciu vyriešilo jednoducho a pomerne efektívne. Skrátka treba použiť rodný jazyk. Za hranicami to možno bude znieť blbo, ale to v konečnom dôsledku nie je také dôležité. Do zoznamu vyššie spomenutých zoskupení pribudlo veľmi silné meno. Sněť je pre kapelu hrajúcu staroškolský plesnivý death metal perfektný názov. K tomu české texty aj názov nahrávky, v zostave Krütorr, Hnisatel, Leproduktor, Ransolič a Řád Zdechlin, formálne je všetko dotiahnuté do dokonalosti. Sněť je nová kapela, aj keď členovia nie sú žiadnymi nováčikmi na scéne. Album Mokvání v Okovech, ktorý vyšiel vo švédskom vydavateľstve Blood Harvest, predchádzalo štýlovo spracované promo s dvomi skladbami, ktoré pripomenie prelom 80. a 90. rokov minulého storočia a zlatú éru demo/promo kaziet. Uctievanie starých časov je dnes celkom v kurze. Stále hrá resp. sa vrátilo mnoho veteránov, ktorí si tieto časy skutočne pamätajú a k nim sa pridávajú nové kapely, ktorým doba učarovala, aj keď ju zažiť nemohli. Občas sa mi zdá, že „old schoolu“ a uctievania minulosti je už príliš veľa, našťastie vo väčšine prípadov nechýba kvalitné prevedenie. Ale pokiaľ je dosť tých, ktorým takáto hudba robí radosť, netreba príliš filozofovať. Nezanedbateľný fakt je aj starnutie metalovej komunity, čo si budeme hovoriť. Pražáci sa ponorili do histórie kovu smrti dôsledne, Mokvání v Okovech evokuje romantickú prechádzku vlhkými katakombami, ktorých steny sú pokryté množstvom plesne a vy sa brodíte niečím slizkým a smradľavým. Na prvý pohľad jednotvárne podzemie sa pri pozornejšom pohľade mení na pomerne pestré, samozrejme v rámci žánrových možností. Pomalé bahenné tempo sa preleje do rýchlejšej pasáže, nečakajte však žiadne klepačky a víchrice. Krátke sólové gitarové výjazdy sa objavujú, aby po pár sekundách zmizli, do toho vrčí svoje chorobné posolstvá nejaká neľudská obluda. Oceňujem, že sa stále niečo deje, Sněť neskĺznu do bezduchej ubíjajúcej hoblovačky, ale motívy po rozumnej dobe utnú a ide sa ďalej. Hracia doba tesne pod 30 minút je pre mňa tak akurát a prispieva k údernosti nahrávky. Základom každej skladby je silný riff, na ktorý sa nabaľujú ďalšie motívy. Ťažko vyzdvihnúť konkrétnu vec, Mokvání pôsobí veľmi kompaktne a vyrovnane, nič nie je zbytočné, ale zároveň sa nedá hovoriť ani o nejakom vrchole. Jedine posledná najdlhšia a najpomalšia Vesmírná Saliva trochu vyčnieva svojím doom/deathovým drvením kostí, ktoré výborne uzatvára album a láka k opätovnému vypočutiu. Práve absencia nejakého morbídneho hitu a celkovo väčšej chytľavosti je pre mňa najväčšia slabina. Bežné počúvanie krásne odsýpa, polhodinka ubehne prekvapivo rýchlo, ale v hlave ťažko uviaznu motívy a záchytné body. Pochvalu si zaslúži organický zvuk, pri nevyhnutnej miere špiny a zahuhlanosti je zachovaná čitateľnosť...

Čítaj ďalej
Recenzia – Performed – Moronia – Slovak Metal Army – 2021
jún28

Recenzia – Performed – Moronia – Slovak Metal Army – 2021

Zverejnené v jún 28, 2021

Od explózie retro thrash metalových kapiel spred pár rokov mám ku kapelám tohto žánru, ktoré ešte nepoznám, akúsi nedôveru. Niežeby som očakával hrozný prúser, problémom býva skôr neoriginalita a s ňou spojený ubíjajúci nárez a riffovanie bez ucelenej myšlienky. Našťastie, v poslednej dobe ma mnohé kapely s česko-slovenskej scény presviedčajú, že sa oplatí počúvať, pretože do svojej tvorby okrem zaujímavejšej kompozície primiešavajú aj ďalšie vplyvy, čo prináša pomerne osobité nahrávky. Performed nie sú úplne nová kapela, kedysi dávno už vydali EP Thick Fume of Dependencies (2009), a po dlhej dobe nečinnosti prichádzajú s debutovým albumom Moronia. Do zostavy časom pribudli nový spoluhráči, duo pamätajúce začiatky, teda Peter Chalupčík (bicie) a Martin Majdan (gitara, vokál), dopĺňajú Marián Lukáč (basa) a Martin Súkeník (gitara). Okrem iného sa zmenilo aj logo. Album vychádza vo vydavateľstve Slovak Metal Army. Moronia začína celkom nenápadne, úvodná Good Mood Stealer po krátkom pomalom úvode vybalí pomerne rýchly thrash s jemnou prímesou thrashcore kapiel, niečo podobné kedysi hrali aj Catastrofy, keď spievali anglicky. Po rýchlej časti príde spomalenie a v tom okamihu sa rozvinie potenciál Performed. Komplikovanejšie rytmy, zaujímavá výstavba motívov, nasledované kvalitným sólo. Hranie sa s rytmom, a platí to pre všetky nástroje, aj gitary, patrí k najsilnejším stránkam albumu. Občas dôjde k nejakému zadrhnutiu a strate groovu, ale v drvivej väčšine spĺňajú účel dokonale. Počas celej nahrávky sa tempo a rytmus jednotlivých nástrojov nepredvídateľne prelievajú a sledovať tieto zmeny je fascinujúce. Žiadny jednotempový stroj od začiatku do konca. Moronia by PERFORMED Tretia Mental Leech vykúzli spomienky na staré albumy Megadeth, kto by ich nemal rád. Spev nie je výrazný ani nijako ohromujúci, ale podobne ako v spomínanej legende, úplne vyhovujúci a do konceptu zapadá. Páči sa mi aj tradícia inštrumentálnych skladieb, pri ktorých sa kapela môže odviazať a vyskúšať aj netradičnejšie inštrumentálne variácie. Performed servírujú Uzzur, s výbornými harmóniami, pestrú, premenlivú, však do takmer 8 minút sa toho zmestí dosť. Veľká spokojnosť. Vrcholom nahrávky je pre mňa sekaná Killing Past, najmä vďaka melodickej strednej časti a skvelým chytľavým motívom. Hracie časy jednotlivých položiek nejdú pod 4 minúty, takže pomerne dlhé skladby. Vďaka kvalitným kompozičným schopnostiam to nie je problém a Performed takéto časové škály utiahnu. Dej je bohatý a oplatí sa sledovať všetky zákruty a zmeny. Čím pozornejšie počúvate, tým častejšie uznanlivo pokývete hlavou. K zážitku prispieva výborná spolupráca bicích a basy, ktorú aj pekne počuť. Napriek výborným momentom často chýba skladbám poriadny refrén, v ktorom by to všetko vyvrcholilo. Zlatý klinec, vďaka ktorému sa hneď chytíte a naisto viete, čo práve hrá. Album preto znie na prvé počutie nevýrazne a komplikovane, čo môže niekoho odradiť. Samozrejme, po poctivom napočúvaní sa otvoria obrovské priestory, len...

Čítaj ďalej
Recenzia – Pačess – Poupě – Slovak Metal Army – 2021
jún10

Recenzia – Pačess – Poupě – Slovak Metal Army – 2021

Zverejnené v jún 10, 2021

Pivo a tvrdá hudba sú nerozlučne spojené. U niektorých až moc, ale o tom nechcem písať. Reč bude o českej black metalovej kapele Pačess, ktorá uchopila tematiku tohto kúzelného nápoja priam akademickým spôsobom. Nový album Poupě, ktorý vyšiel na značke slovenského vydavateľstva Slovak Metal Army, je síce štvrtým albumom v poradí, avšak prvým, kde hovoríme o kompletnej kapele, a nie o projekte gitaristu Pačessa s hosťami. Začnime teda zostavou: Pačess (gitara), Tomáš „Parambucha“ Řeřucha (basgitara), Filip Smetana (bicie), Jakub Fritsche (gitara), Čed (klávesy) a Tomáš „Chymus“ Hanzl (vokál). Skúsení hudobníci, ktorých prítomnosť sľubuje veľa a už dopredu je jasné, že pod určitý štandard nepôjdeme. Epický heavy black metal naši západní susedia proste vedia a hudobné príbehy rozprávané prostriedkami čierneho kovu nájdeme na mnohých výborných albumoch. Táto tradícia je zachovaná aj na recenzovanej novinke Poupě. Hneď prvá titulná vec mi pripomenula minuloročný „šumavský“ album plzenských Panychida. Úvodný recitovaný text aj trochu podobná atmosféra, ktorá však kvôli výrazne odlišnej tematike textov nie je taká ťaživá. Výrazná melodická gitara strieda odľahčenejšie pasáže s dramatickými a nikam sa príliš neponáhľa. Samozrejme, nejaké to blackové tremolo sa nájde, ale v malom množstve. Rytmika sa drží v stredných tempách s občasnými zrýchleniami, aj charakter jednotlivých skladieb sa strieda. Pomalšiu titulnú jednotku nasleduje rýchlejší Sommelier, a tak sa to strieda až do konca. Výrazné slovo dostali aj klávesy, často nesú ústrednú melódiu, v tretej Jako most k lidem majú dokonca purplovský nádych. Samostatnou kapitolou sú texty a Chymusov prejav. Keď zaznie veta „Dobrý den a ruku líbám!“, prípadne „ó božínku, jaký skvost“, tak je to jednoducho kúzelné. Výborné texty zaoberajúce sa históriou varenia piva môžete brať ako populárno-náučnú literatúru. Poznáte napríklad zakladateľa českého odborného pivovarníctva a konštruktéra pivnej váhy Františka Ondřeja Poupě? Alebo Tadeáša Hájka? Počuli ste o regulácii Reinheitsgebot? Na albume Poupě táto história ožije a mimo hudobného zážitku sa dozviete aj veľa zaujímavých vecí. Textová a vokálna stránka sú výrazným plusom nahrávky. Poupě by PAČESS Nevýhodou epických textov je čiastočne to, že sa im často musí podriadiť aj hudobná zložka. Prejavuje sa to najmä v pomalších skladbách ako sú Poupě a Jménem lilie, ktoré sú na môj vkus príliš dlhé a ku koncu ma nebavia. Inak sú skladby kompozične veľmi pekne vystavané a veľa motívov pôsobí dramaticky a lákavo výpravne. Pačess nahrali album, ktorý spoľahlivo odlíšite od konkurencie, minimálne vďaka parádnym textom. Okrem výborne zvládnutého remesla je tu aj to legendárne „niečo navyše“ a nahrávka len tak neomrzí. Ako najlepšie vychutnať album? Pohodlne sa usaďte, dajte si pivo a pozorne sa započúvajte. Ale otvorte si niečo zaujímavé, nie len tak od smädu. Tento album si to zaslúži. Kontakt: https://www.facebook.com/PacessBand/ https://pacess-sma.bandcamp.com/album/poup Hodnotenie:...

Čítaj ďalej