Report – Exodus, Niakara – 3. 8. 2024 – MMC, Bratislava
Prehrabal som sa trochu v mojich vlastných archívoch a zistil som, že Exodus som naposledy videl pred šiestimi rokmi v Zlíne v spoločnosti Sodom, Death Angel, Cradle of Filth… Celkom doba. Samozrejme to bolo spôsobené obdobím sucha v podobe covidu a preto si myslím, že nejaký ten koncert by medzi tým možno pribudol. V tej dobe to mierili do finále svojej kariéry (no skoro) Slayer a tak Gary Holt mal svoje povinnosti v tomto podniku a tak ho vtedy nahradil v zostave Kragen Lum z Heathen (v Exodus hrá na poste druhého gitaristu Lee Altus, čiže v tom čase tvorili gitarovú sekciu Exodus obe gitarové krídla práve z Heathen). V tento horúci augustový večer bol však už Gary naplno k dispozícií a tak Bratislavu čakal Exodus v plnej poľnej. Klasicky vlakom som si to štrádoval do hlavného mesta ešte s jedným kamarátom a z terasy pri MMC sme sledovali ako sa plocha pomaly zapĺňa čiernoodencami s bohatou nádielkou nášiviek na svojich vestách. Pre mňa osobne bolo na takúto parádu celkom teplo, ale imidž stojí nad osobným pohodlím. Asi. Nakoniec sa priestor zaplnil celkom príjemne, čiže síce bolo ľudí dosť, ale tak akurát, že človek nemal pocit, že zdieľa svoj osobný priestor ešte s ďalšími desiatimi ľuďmi (tohto som si „užil“ dosť nedávno na AC/DC). Chválim, že časový rozpis sa darilo dodržiavať (čo mi nesmierne vyhovovalo vzhľadom na to, že posledný vlak z Bratislavy odchádza už pred jedenástou večer…) a tak o trištvrte na osem sa ozvalo intro, čo značilo, že sa na pódium dostaví jediný support dnešného večera. Pomerne nové meno na scéne, ale tvorené ostrieľanými hudobníkmi – Niakara. Ak vám nerobí problém čítať slová od konca, tak môžete ľahko dedukovať odkiaľ vietor fúkal. Túto kapelu dal dokopy Zdeněk Kub po svojom odchode z Arakainu a dopĺňajú ho Mayo Petranin (Castaway (tí sa predstavia tento týždeň pred Armored Saint), Symphonity…), Petr Voháňka (Proximity, ex-Pessimist…), Martin Pavlíček (ex-Et Moriemur…) a Pavel Kubát (Solfernus, ex-Root…). Čiže sami vidíte, že sa jedná o naozaj pestré zoskupenie hudobníkov, kde každý pochádza z rôznych zákutí tvrdej hudby. No a pretože Zdeněk je mozgom kapely, tak gró koncertu tvorili skladby, ktoré behom dlhých rokov zložil v Arakaine on. A tak sme sa dočkali zárezov ako 311. Peruť, Šer Chán, Jesus Business, či Barbaři. Je vidieť, že kapela sa nesústredí na jednu konkrétnu éru a dokáže načrieť do hociktorého obdobia. Ak by som však samotný zvuk a smerovanie Niakary mal niekam zaradiť, tak mi príde, že tak trochu nadväzujú na časy Arakainu okolo albumu Metalmorfoza. Čiže taký kompromis medzi starým Arakainom a tým, čo malo v ich kariére ešte prísť (tu tak trochu nadväzovala skladba Zlatá...
Kanada – Mix hudobného extrému a javorového sirupu
Niekedy minulý rok som sa tu venoval zemepisnej téme a dal som si prechádzku po brazílskej scéne. Brazília, resp. to, čo si človek predstaví pod pojmom ich miestna extrémna hudba, pôsobí na človeka tak barbarsky a surovo. A nepopieram, že tak sa mi to aj páči. Tentokrát by som zostal opäť na tej istej strane Atlantiku, len by som sa vybral o kúsok severnejšie. Základný tábor dnešného rozprávania si postavím v Kanade. V krajine, kde sa okrem hokejok a palaciniek s javorovým sirupom, vedia oháňať aj hudobnými nástrojmi. Túto krajinu mám zafixovanú ako miesto, kde vzniklo nespočetné množstvo originálnych kapiel, ktoré síce tak nejako patrili do vytvorených škatuliek, ale zároveň stáli vždy bokom a snažili sa pozerať na svoju tvorbu trochu inou optikou a tvoriť viac originálnu muziku ako ich kolegovia napr. z floridskej scény, či kapely z Bay Area. A pretože tieň hôr kanadskej prírody ponúka príjemný chládok, tak je ideálny čas sa povenovať kapelám z Kanady práve teraz, v období týchto ukrutných horúčav. Začnem rovno pri tej asi najoriginálnejšej kapele, ktorá je ako také neposedné decko a nevie ani zaboha vydržať na mieste a tvoriť nejakú, nazvime to „stredneprúdu“ metalovú hudbu. A to je na nej len a len dobre. Tento metalový „Pink Floyd“ založil hneď na kraji osemdesiatych rokov gitarista Denis „Piggy D´Amour, ktorý si postupne do kapely verboval „spoluhráčov“. Spoluhráčov som dal do úvodzoviek, pretože podľa ich vlastných slov, okrem Piggyho nikto nevedel hrať na žiadny nástroj. Aj takto vznikajú originálne kapely, pretože sa nemusia riadiť žiadnymi vžitými pravidlami. Samozrejme, nie vždy, ale takýmto samorastom to tak často nejako vyjde. No a ktože to kývol Piggymu na spoluprácu? Jean-Yves „Blacky“ Thériault (basa) a Michel „Away“ Langevin (bicie). Ako posledný člen klasickej zostavy pribudol spevák Denis „Snake“ Bélanger. Ako už znel taký ten klasický scenár tých časov, tak Voivod nahrali niekoľko demo nahrávok, až kým si ich nevšimol Brian Slagel a prihodil ich na kompilačku Metal Massacre V. svojho vydavateľstva Metal Blade (na piatom pokračovaní tejto populárnej výberovky sa okrem Voivod vyskytli aj ďalšie kultové mená ako Hellhammer, Overkill, Omen, Metal Church, či Fates Warning). Zrazu zaznel výstrel a kapela vyštartovala. Do konca osemdesiatych rokov napchala do uší svojich prívržencov v rýchlom slede albumy War and Pain (1984), Rrröööaaarrr (1986), Killing Technology (1987), Dimesion Hatrőss (1988) a Nothingface (1989). Každým albumom sa kapela vyvíjala a posúvala svoj neurčitý štýl do iných dimenzií. V roku 1991 ponúkli fanúšikom album Angel Rat a tu sa kapela začala lámať. Kvôli nezhodám vo vnútri kapely odišiel Blacky a doteraz je to celkom rozporuplný album, aj keď ja ho mám úprimne rád. O dva roky sa stal album The Outer...
Report – Obscene Extreme Festival 2024 – 3.-7. 7. 2024 – Bojiště, Trutnov (Mrkva, Necro)
MRKVA Prvá polovica júla u mňa už pekných pár rokov patrí len jedinému a to festivalu Obscene Extreme. Dokonca mi príde, že už aj v práci si zvykli, že nemá zmysel v týchto dátumoch so mnou hocijako počítať. Možno to bude tým, že to dávam patrične najavo. Tak, či onak, deň pred odchodom som si opäť od srdca zanadával, keď som balil niekoľko kvázi potrebných vecí do batohu. Trošku sa mi rozsypala zostava s ktorou som posledné roky zvykol chodiť do tejto Mekky extrémnej hudby, ale moju velectenú riť prichýlila dvojica kamarátov, takže mi aspoň odpadla tá nekonečná cesta vlakom. Už po ceste do Trutnova trochu spŕchlo, čo mala byť asi taká predzvesť vecí nadchádzajúcich. Ale idylku, ktorú dotvárala svojim spevom Celine Dion (môžem byť nejako podvedome jej fanúšikom?) to nerušilo. Aby sa predišlo pomerne prepchatému stanovému mestečku ako tomu bolo na 20. ročníku, tentokrát organizátori prezieravo prenajali aj druhú stranu lúky a tak bolo miesta všade dosť. A človek aspoň nespal postojačky ako je zvykom na kopci. A tá zdravotná prechádzka každý deň mala tiež niečo do seba. Čo nemalo niečo do seba boli moje technické schopnosti, keď sa mi podarilo odtrhnúť zips na stane a tak som si v tom momente želal čo možno najsuchší ročník. Už len kvôli tým mojim poznámkam o niekoľko riadkov vyššie je asi každému jasné, že nič také nehrozilo. Ako spomínam vždy pri reporte z OEF, tak nie som ten typ, ktorý celý deň čumí na kapely a tento festival je pre mňa takým dovolenkovým rezortom. Preto ak v nasledujúcom článku nenarazíte na kapelu, ktorá vás zaujímala, tak sorry, možno nabudúce. Ale aj z toho dôvodu dávame report dokopy dvaja, aby sme tento nedostatok, čo najviac eliminovali. Už už to vyzeralo, že tento rok stihnem aj Freak Fest, ale tesne som ho minul. Ale zase som už bol prítomný v publiku pri úplne prvej kapele Solitär. Ak ich nepoznáte, tak táto kapela vám predhodí chutnú várku crust/d-beatu s dvomi spevmi (mužským a ženským) a hlavne energie viac ako baterky Energizer. A pretože som sedel pri zvukárovi, tak aj zvuk bol čistý ako horská bystrina. Pred dvomi rokmi tu hral Bryan Fajardo s PLF od ktorých minulý rok odišiel a tento rok dorazil so svojou vcelku novou kapelou Trucido. A rapídna zmena štýlu sa tu samozrejme očakávať nedá a tak sme dostali opäť prvotriedny náhul ultra rýchleho grindu. Nie som veľmi priaznivec slamu a brutal deathu a tak som Utilize the Remains vynechal, ale za to pach chilli papričiek a tequily a sombréra vo vzduchu opäť prilákali moju pozornosť, pretože na pódiu skotačila mexická kultovka C.A.R.N.E. Párty to bola krásna a v podstate,...
Rozhovor: Santiago „GoG“ Arroyo (Avulsed, Holycide…): „Nezáleží mi veľmi na tom, čo si myslia ostatní, robím si to, čo chcem ja!“
Tento rozhovor som mal v pláne už dlho, ale stále to nejako nevychádzalo. Už pred rokmi som sa snažil kontaktovať Davea Rottena, ale žiaľ odpoveď neprichádzala. Minulý rok na jeseň som sa ocitol v Olomouci na koncerte Avulsed a tak som si samotného Davea odchytil a rozhovor sme si dohodli. Žiaľ kvôli jeho pracovným povinnostiam mi nestíhal rozhovor vyplniť a tak sa ponúkol basgitarista Tana. Odpovede ani od neho nakoniec neprichádzali a tak som to už považoval za ukončené. Pred pár dňami sa na stránke Avulsed vyskytla informácia, že obaja gitaristi, čiže Juancar a Cabra, spolu s basákom Tanom opúšťajú kapelu. A tak mi to nedalo a schválne som si ešte prešiel maily, či som to iba niekde neprehliadol. A prehliadol. Nakoniec mi na moje otázky, ktoré boli pôvodne ušité na kožu Davea Rottena, odpovedal bubeník Santiago Garcia Arroyo, zvaný GoG. Takže prajem príjemné čítanie. Zdravím do Španielska. Pred pár dňami ste si dali dvojkoncert v Česku (jeseň 2023, pozn. red.). Aký bol tento víkend, aké bolo prijatie od fans, aká bola návštevnosť? Ja som bol v Olomouci, takže za mňa veľká spokojnosť. Zdarec! Publikum v Česku bolo fantastické. Bolo úžasné koľko ľudí na tieto koncerty prišlo. Veľmi sa nám páčil priamy kontakt s publikom a bol to vážne skvelý zážitok. Videl som vás 5x, či už v kluboch alebo na festivaloch. Teraz naposledy ste ma potešili, keď ste do setlistu vrátili skladbu Daddy Stew, ktorá patrí k mojim osobným favoritom a minimálne naposledy mi na vašom koncerte chýbala. Ako prebieha výber skladieb do koncertného playlistu pri tak obsiahlej diskografií? Odhlasujete si to nejako demokraticky v skúšobni? (hehe) Pre mňa osobne je to tiež jedna z najobľúbenejších skladieb. Keď som nastúpil do kapely a ostatní členovia mi povedali o jej opätovnom zaradení do setlistu, tak som bol príjemne prekvapený. V kapele sa samozrejme všetko robí demokraticky. Set sa skladá vždy rovnako. Niektorý člen príde s návrhom skladby a ostatní sa k tomu vyjadria. Realita je taká, že moji kolegovia po všetkých tých rokoch vedia, ktoré skladby naživo najlepšie fungujú. Jediná komplikácia je obmedzený hrací čas. Vtedy vždy vypadne nejaká skladba, ktorú hráme radi. Pred nejakým časom preleteli éterom správy o chystanom novom albume. Dočkali sme sa zatiaľ iba dvojskladbového EP Extraterrestrial Carnage. V akej fáze je teda príprava novej porcie death metalu ála Avulsed? No, v lepšej ako by sa očakávalo. Sme uprostred procesu písania skladieb a napredujeme pomerne dobre. Nejaké predbežné termíny v tejto chvíli však nemôžem potvrdiť, pretože by to bolo z mojej strany nezodpovedné. Čo však môžem povedať je to, že zo všetkých skladieb bude cítiť Avulsed, tak ako vždy. Na tom si dávame obzvlášť záležať....
Bathory: Seversky chladná krv
Krajinu zahalila snehová prikrývka. Silné mrazy zoznamovali všetko živé, čo sa nestihlo včas skryť s chladným objatím smrti. Kalendár ukazoval Štedrý deň a to malo byť predzvesťou radosti a preukazovania dobra v každom exempláre ľudského pokolenia. Avšak nie vždy a nie všade. Vysoko nad mestom, za temným porastom lesa, sa týčili chladné múry hradu. Za kamennými stenami a najmä v jeho hlbokom podzemí, čakalo na úder z milosti niekoľko zbedačených duší, ktoré už pomaly nepripomínali nič ľudské. Po dlhých dňoch týrania a mučenia sa ani niet čomu čudovať. Ale dívať sa na to, čo sa odohrávalo na nádvorí im cez malé zamrežované okno nič nebránilo. Na večernej oblohe vyšla prvá hviezda, čo inokedy značilo začiatok štedrej večere. Tu však nie. Nádvorie osvetľovalo len niekoľko zapálených faklí. Zrazu sa otvorili ťažké dvere a niekoľko sluhov vynieslo na nádvorie vaňu do ktorej hneď začali nalievať vriacu vodu, ktorá sa na chladnom vzduchu rýchlo menila na príjemne vlažnú. Sluhovia odstúpili a v prítmí chodby sa začala rysovať postava. Postava krásnej štíhlej ženy odetej v drahom rúchu. Pristúpila k vani a svoj odev spustila k zemi. Stála tam tak ako ju boh stvoril a nejednému zo sluhov sa od vzrušenia zatajil dych. Dáma vkročila do vane a ležérne v nej uľahla. Jemne mávla rukou, čo bolo znamenie pre sluhu, ktorý mal priniesť špeciálnu esenciu do kúpeľa. Čo nevidieť bol sluha späť so štyrmi dievčatami, ktoré už evidentne trpeli dosť. Každá si pokľakla k jednému rohu vane a za každú sa postavil jeden sluha. Sluhovia každú neboráčku chytili jednou rukou za hlavu a druhou rukou, v ktorej zvierali ostrý nôž, im podrezali krky. Z rán sa do kúpeľa vyvalili prúdy krvi, ktorá sa spojila s teplou vodou. V tomto kúpeli sa dáma chvíľu rochnila, až dokým sa nepostavila ako Botticelliho Venuša a sluhovia ju okamžite zahalili do teplých kožušín. Vykročila z vane späť do útrob hradu a na nádvorí nechala po sebe spúšť akoby vystrihnutú z nočnej mory. Sluhovia, aby sa nemuseli s ostatkami namáhať, tak vypustili vyhladované psy, ktoré na území panstva chovali vlastne kvôli tomuto účelu. Panstva rodu Bathory. Či sa takáto scéna niekedy odohrala na Čachtickom, či inom hrade, to si neodvažujem tvrdiť. Ide o fikciu, ktorá ale silne inšpirovala podstatnú časť metalového podhubia. A najmä istého Thomasa Börje Forsberga, ktorý neskôr prijal a zároveň sa preslávil pod pseudonymom Quorthon. V týchto článkoch zvyčajne rozoberám death metalové (resp. grindové) kapely, pretože sú mi podstatne bližšie ako black metalová scéna. Ale existujú výnimky (aj keď ich je len zopár) ako napríklad v tomto článku rozobraní Bathory. Možno to je tým, že Bathory mali značný vplyv nielen na black metal, ale na celú...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (21.4.2025 22:00) 21. apríla 2025
- Headbanger_FM (14.4.2025 22:00) 14. apríla 2025
- Headbanger_FM (7.4.2025 22:00) 7. apríla 2025
- Headbanger_FM (31.3.2025 22:00) 31. marca 2025
- Headbanger_FM (24.3.2025 22:00) 24. marca 2025
