Za dverami kafilérie menom Flesh Party
jan06

Za dverami kafilérie menom Flesh Party

Zverejnené v jan 6, 2021

Tento materiál je vlastne ako taký kostlivec v skrini. Pripravil som ho pred cca 2 rokmi, kde si také zhrnutie vyžadovala oficiálna stránka Flesh Party. Odvtedy k tomu niečo pribudlo, niečo vidím trochu inak. A takto upravený a doplnený vám ho ponúkam tu. Vybudovať renomé mena Flesh Party sa nepodarilo zo dňa na deň. Prvé zápisky síce nesiahajú až niekam do doby mýtov a legiend (v prenesenom slova zmysle do bájnych rokov deväťdesiatych, kedy si death metal a jeho odnože podrobili územie Slovenska), zato sa už za fungovania tohto dvojslovného názvu, odchovala zhruba jedna generácia. Všetok ten hnis, krv, vnútornosti, dildá… započali svoju púť v hlohoveckom klube Rokáč (R.I.P.). Písal sa 15. september roku 2001 a v Hlohovci pod mostom ničili sluch bandy Typhoid, Disgrace Fall, Synthetically Revived, Hemperor a Craniotomy. Teda Craniotomy tak celkom nie, pretože Mr. Menežeris (Roman Halmo) si nepotykal s elektrickým vedením a dostal ranu, ako od Tysona v životnej forme. Prežil a prežila aj Flesh Party. Prešli presne dva mesiace a už dostávala statika mosta in da Hlohovec opäť zabrať. Tentokrát sa podujali vyhnať krysy a podobnú háveď za hranice okresu, kapely Dehydrated, Abortion, Achromasia, Internal Fermentation a konečne bez úrazov, aj organizátori Craniotomy. Tretie pokračovanie zmenilo miesto v rámci mesta a nastal presun na amfiteáter. Dá sa teda povedať, že šlo o takú protoverziu udalostí, ktoré sa udiali o viac ako desať rokov neskôr. A čo vytlačilo ušný maz z útrob hláv tak, ako z tuby vytláčate zbytky zubnej pasty? Okrem iných Fleshless, Phantasma, Poppy Seed Grinder atď. Aj po druhý krát hostil hlohovecký amfiteáter (po dodatku od Menežerisa sa musím opraviť, pretože štvrté pokračovanie nakoniec neohučalo amfiteáter, ale Axa klub v Hlohovci, pozn. red.) mega chlípnu zostavu. Tentokrát si tu dala zastávku aj zaoceánska sebranka Rottenness, pochádzajúca z kraja, kde vám každé jedlo spôsobí taký malý test jadrovej hlavice na záchode. Mimo antikristov z Mexika vyháňali veveričky z okolitých stromov aj Abortion, G.O.R.E. a opäť organizátorskí vykosťovači Craniotomy. Piate zastavenie v našom historickom súhrne nás už dostáva do všeobecne známych priestorov, teda do svojskou arómou zapáchajúceho kina v Leopoldove. Keďže v hornej miestnosti mal Cranioband aj svoju skúšobňu, išlo naozaj o domáce prostredie. A čo tentokrát z hudobného súdka olúpavalo omietku zo starých stien tejto budovy? Nemecká brutal dvojka Gomorrha a Death Reality, ďalej Lunatic Gods, Doomed, Feeble Minded, Virtual Void, Destiny a samozrejme Craniotomy. Numero 6 znamenalo účasť kapiel Demolation z Rakúska, Pathology Stench, F.O.B., Ahumado Granujo, Legion of Doomed Land a Oblivion. Viac info si nepamätajú ani sami organizátori, tak iba takto stručne. Šťastná sedmička priviala puch odtokov z patologických stoloch, pretože dorazila mexická kultovka Disgorge. Z veľkej čižmy zase dobehli...

Čítaj ďalej
Suma sumárum 2020
jan03

Suma sumárum 2020

Zverejnené v jan 3, 2021

Ako je už zvykom, tak začiatkom nového roka si tu môžete nájsť sumár od štyroch jazdcov apokalypsy z MetalExpressu (no, dvaja jazdci, dve jazdkyne). A ako sa dočítate nižšie, každý z nás ten uplynulý rok videl trochu inou optikou a každý z nás ho spracoval svojsky. Každopádne, ten pre mnohých desivý rok 2020 je za nami. Či bude ten s jednotkou na konci lepší, to si netrúfame tvrdiť. Sme realisti a vidíme, čo sa okolo nás deje. Napriek tomu vám želáme, aby ste ho prežili v poriadku, v zdraví a snáď, ak to situácia dovolí, tak sa aj na nejakom koncerte uvidíme z očí do očí. MRKVA Tento rok poriadne napínal nervy v bežnom živote na všetkých frontoch. Našťastie je tu muzika, ktorá ma (a asi aj väčšinu z vás) udržala v stave príčetnosti. Albumov sa nahralo dosť a koncertov som ešte na začiatku roka stihol pobehať relatívne veľa. Tak si to trochu zosumarizujem. ALBUMY TOP 10 Benediction – Scriptures – Tu to bolo hop alebo trop. Návraty starých kapiel v takmer pôvodných zostavách vedia aj sklamať. Tu sa nič také nestalo a legenda z Birminghamu nahrala album, ktorý sa cez vás prevalí ako vlna, od začiatku až do posledného taktu. Messiah – Fracmont – Opäť legenda. Aj keď jej meno neoplýva až takým leskom ako u vyššie spomenutých kolegov. Messiah prišli s albumom po 26 rokoch a do bodky potvrdili to známe, že na dobré sa musí čakať. Macabre – Carnival of Killers – Aj tu to trvalo dlhé roky. Ale v porovnaní s čakaním na nový Messiah, je 9 rokov u Macabre iba zanedbateľná doba. Trojica praštených indivíduí z Illinois nahrala album, ktorý je tvrdý, hravý, uletený a chytľavý. V podstate ako každý jeden v ich diskografií. Gorephilia – In the Eye of Nothing – Fínski smrťáci, ktorým v žilách prúdi infúzia od Morbid Angel, nahrali tretí štúdiový album, ktorý sa dosadil pekne na piedestál ich nahrávok. Undergang – Aldrig i livet – Zostávam na severe, aj keď sa zošupnem o poschodie nižšie. Niečo je zhnité v štáte dánskom, ako hovorí klasik. A nielen zhnité, ale aj slizké, brutálne a nechutné. Inými slovami, nový album Undergang. Pharmacist – Medical Renditions of Grinding Decomposition – Debutový album vyznávačov starých Carcass a Pathologist mi nemohol ulahodiť viac. Detailnejšie som ho zhrnul v recenzií. Feastem – Graveyard Earth – Opäť Fínsko a tzv. pumelice do zadnice. Týchto necelých 20 minút ma položilo na lopatky ešte začiatkom roka a môj ortopéd sa z toho poriadne zapotil. Lik – Misanthropic Breed – Predchádzajúci album Carnage sa tiež dostal do môjho rebríčka pred dvoma rokmi a „světe div se“, ocitol sa mi tu...

Čítaj ďalej
Abortion – No Lives Matter – Bizarre Leprous Production, 2020
dec31

Abortion – No Lives Matter – Bizarre Leprous Production, 2020

Zverejnené v dec 31, 2020

Nie je vám ešte stále dosť v tomto roku? Dali by ste si ešte len tak z čistej roztopaše niečo ako lopatou po temene? Ja som pacifista, ale milujúci hluk a preto lopatu odkladám medzi záhradné náčinie a do ruky beriem plátok umeliny, ktorý sa v tom správnom domácom spotrebiči vie rozohrať a zmeniť na účinnú zbraň hromadného ničenia. Do tejto malej kruhovej srandy sa zapísala štvorica (na tomto albume sú prvý krát vedení ako kvartet, ak sa nemýlim ovšem) Corgoňov spod Zobora, počúvajúcich na meno Abortion a tí sa vám poihrajú s tichom domácnosti v čase vianočnom (to už by mohol byť pomaly marketingový ťah, aby to just neboli sviatky pokoja, hehe… pretože album vyšiel 10 dní dozadu). Tak, žiadne intro, aby vás vtiahlo do atmosféry tu potrebné nie je. Od prvej sekundy sa roztočí mäsový mlynček, ktorého ozubené kolieska vás pekne krásne spracúvajú. A od tej prvej sekundy počujete, že Abortion vsadili na taký tvrdý, surový a neopracovaný (neviem ako to inak nazvať, ale v dobrom slova zmysle) zvuk, pri ktorého počúvaní vám až škriabe v krku. Akoby ste sa snažili prehltnúť žulovú kocku. Čo ale až k punkovo ladenému materiálu perfektne sedí. Práve tých punkových vecí tu je vážne neúrekom. Možno preto sa mi ten album hneď po prvom vypočutí zažral do mozgu, ako taký malý milý červíček svalovec do šťavnatej flákoty – Možno niekto, Princ hoax, Alcohol… Ale ten punkový feeling je prítomný na celom albume (a tak zase nie, že by to v minulosti bolo inak, ale tu mi to fakt veľmi lahodí). Na minulom albume All You Need Is Hate si Abortion scoverovali klasiku od Sodom – Ausgebombt, k obrazu svojmu a dali jej meno Grand Hotel Alepo. Tentokrát si vystačili s vlastnými skladbami. Do nového zvukového hávu hodili staré piesonky False Friends (album The Truth Hurts, 2000) a Bomby na Nitru (splitko s Idiots Parade, 2008). A nech mi moje hluché uši páni prepáčia, tak Tancuj, tancuj sa mi celkom dosť ponáša na Korenie života z Konvert. Alebo už možno neviem čo od dobroty. Každopádne, takto pestrý album sa mi naozaj pozdáva. Za nejaké tie „hitovky“ by sme mohli brať (okrem tých vyššie spomínaných punkáčin) aj úvodnú Nezabudni platiť, Kresťan katalóg, Kto si ty?, Doba je chorá, Správny výraz a záverečná, možno až s Godflesh napáchnutá Zabi ma v nedeľu. Ja neviem, nevymenoval som pomaly celý album? To hovorí samo za seba. Minulý album mi prišiel trošku slabší, ale tu sa mi Abortion v mojich očiach (a ušiach) plne revanšovali. Miro je extra klasa bubeník, dve gitary pekne zahustili aj prázdnejšie miesta a Lepra vrčí a reve stále štýlom podráždeného susedovho psa...

Čítaj ďalej
Lemmy Kilmister: „Ak si myslíš, že si na rock n roll starý, tak potom si!“
dec28

Lemmy Kilmister: „Ak si myslíš, že si na rock n roll starý, tak potom si!“

Zverejnené v dec 28, 2020

Je to iba pár dní dozadu, kedy by sa táto nezameniteľné postavička s bradavicami na líci, ochlpením na tvári a klobúkom hlboko zarazeným do čela, dožila 75 rokov. Mne akosi nevystal čas, aby som sa k tomuto článku dostal práve na Štedrý deň, ale píšem teraz tieto riadky ako poctu iného a podstatne smutnejšieho výročia. Práve dnes je to päť rokov (ja viem, kurevsky to beží…), čo dorezonovala struna na naboostrovanej base a dopil sa posledný Jack s colou. Inými slovami, je to päť rokov, čo nás Lemmy nechal samých živoriť na tejto planéte bez neho. Ja sa tu nechcem pasovať do pozície jeho životopisca (bolo by to veľmi dlhé a voľno by mi kvôli tomu tiež asi v práci nedali…), ale tá úsečka života, ktorá do bodky plnila to známe heslo sex, drogy & rock n roll bola bohatá na zaujímavé historky, ktoré si bežne žijúci človek ani nedokáže tak akosi v hlave poskladať. Tak položte ľubovoľný vinyl s vojnovým prasaťom na obale na dosku gramofónu, vytiahnite z chladničky Jacka a colu, napasujte svoju prdel do kresla a nechajte sa unášať životom, o ktorom sníval nejeden z nás.   Zrodený k prehre, žijúci pre víťazstvo.   „Narodil som sa ako Ian Fraser Kilmister na Štedrý deň roku 1945, asi 5 týždňov pred termínom, s krásnymi zlatými vlasmi, ktoré mi k radosti mojej matky päť dní na to vypadali. Nemal som nechty, ani riasy a bol som celý červený. Mojou prvou spomienkou je rev. Načo a prečo som reval, to už neviem. Asi som sa hneval, alebo som už začínal spievať. So všetkým som začínal priskoro.“ Lemmy ako bedňák Jimiho Hendrixa (obdobie pred Hawkwind a Motorhead)   „Mal som drogy pre Hendrixa. Bol to skutočne dobrý človek. Dal som mu desať tabliet, on mne dal tri. Ale pod podmienkou, že ja si zoberiem všetky tri naraz. Bol veľmi veľkorysý. On si potom dal zvyšných sedem. Hovorí sa, že drogy nefungujú dva dni vkuse… Preto je dobré vziať si rovno dvojitú dávku.“     „Boli to skvelé časy v lete roku 1971. Nepamätám si ich, ale aspoň ich nemôžem zabudnúť.“   Hawkwind o Lemmym: „Zistili sme, že je veľmi ťažké pracovať v skupine, v ktorej sa berie veľmi rozdielne množstvo drog. Človek nikdy nevedel, kto je ako „sjetej“. Samozrejme sme išli psychedelické veci: hašiš, hríby… Veľmi upokojujúce veci. Lemmy však išiel na amfetamínoch. Nikdy neprišiel na čas a kapelu to štvalo. Poslednou kvapkou bolo, keď ho behom turné zatkli na hraniciach.“   „Nemávam kocovinu. Aby som mal kocovinu, musel by som prestať piť.“   Keď z kapely vyhadzoval Lucasa Foxa: „Rozhodli sme sa vyhodiť Lucasa, pretože začínal byť dosť mimo....

Čítaj ďalej
Vianoce z pekelnej kuchyne
dec23

Vianoce z pekelnej kuchyne

Zverejnené v dec 23, 2020

Predpokladám, že článkov s podobným obsahom sa v najbližších hodinách vyrojí kvantum aj u kolegov z iných webzinov. Nechcel by som tu dookola rozoberať obohrané vianočné fláky od rockových, či metalových kapiel (úsečka od Johna Lennona, cez Slade, Twisted Sister, The Darkness, až niekam po Dropkick Murphys… aj keď niečo známejšie som si tiež dovolil spomenúť), ale snažil som sa vyhrabať skladby tak trochu z extrémnejšieho kútika (teda okrem posledných dvoch-troch, tie mám proste rád tak z princípu). A tak teda dajte variť zemiaky na šalát, nezabudnite na pečivo v rúre, poveste (vianočné) gule na stromček a nechajte sa unášať kvázi sviatočnými tónmi. Type o Negative – Red Water (Christmas Mourning) V auguste roku 1996 vydala kapela Type O Negative album October Rust, na ktorom je táto, tak trochu vianočná skladba. Je tam tých ročných období nejako veľa, že? No každopádne, nečakajte rolničky, haldy darčekov pod stromčekom a podobné koniny. Tu sa rozlieha depresívna atmosféra, až si to máte pomaly chuť hodiť. Gwar – Stripper Christmas Summer Weekend No ak ste očakávali v druhom príklade nejakú koledu, tak vás opäť sklamem. A nie posledný krát. Ale od depresívnych tónov „Pítra Stíla“ sa pohneme smerom k príjemnejšie tráveným sviatkom. Teda to záleží na vašom vkuse. V roku 2009 sa maskovaná parta vesmírnych úchylov Gwar, rozhodla tráviť vianočné sviatky so Santom v striptízovom bare. O tom je aj v podstate táto skladba. Tankard – Fuck Christmas Že sú toto okrem iného sviatky obžerstva a v mnohých prípadoch aj ožerstva, nie je žiadnym tajomstvom. V tom druhom prípade vedú pelotón thrashoví alkoholici Tankard. Rok 1995 priniesol ich eponymný album, na ktorom sa honosí táto koleda s jednoznačným posolstvom. A aj tak sa narodil v auguste, ako dodávajú záverom. J.J. Hrubovcak – Nutracker: Dance of the Sugar Plum Fairy Môžu aj death metalisti natočiť vianočný album? Môžu. Príkladom budiž EP, ktorého autorom je J.J. Hrubovcak (Hate Eternal, Divine Rapture, ex-Vile…), s ktorým mu na vokálnej pozícií pomohol jeho bráško Mike (Monstrosity, Divine Rapture, ex-Vile…). Toto EP dostalo meno Death Metal Christmas – Hellish Renditions of Christmas Classics. Ja som z tohto albumu vybral síce čisto inštrumentálnu verziu Luskáčika, ale ten zostatok bez problémov dohľadáte na Youtube. Venom – Black Xmas Keď vám bizarne znejú koledy v podaní death metalistov, čo tak starí Satanovi hovorcovia z Newcastle? Jasné, tu Cronos a jeho kolegovia nevzdávajú hold prckovi v chlieve, ale tak trochu si storku z Betlehema upravili k obrazu svojmu. Black Xmas je otvárak albumu Calm Before the Storm, teda albumu, ktorý po všetkých tých divokých predchodcoch pôsobil veľmi uhladeným dojmom a fanúšikovia z neho nadšení neboli. Ale ja mám vo všeobecnosti divný vkus a...

Čítaj ďalej