Po dlhšej dobe ku mne v rukách poštárky zavítal pozdrav od Koníka zo Support Underground, v podobe niekoľkých nových titulov. Som rád, že Support
Underground pokračuje ďalej, aj po tak náročnom roku ako bol ten minulý (čo si budeme klamať, tento aktuálny je takým istým exkrementom, možno iba v trochu inom obale…). Problémov sa nakopilo určite každému, ale viesť k tomu ešte malý, dosť ortodoxne zameraný label, chce poriadne gule. A to Koník zrejme má (bez zabiehania do detailov, hehe). No a ja teda vyberám z balíka krabičku s nápisom Refore na prednej strane.
Je to zhruba rok, čo kolega Nihil hodnotil ich prvotinu, EP Social Failure. No a ja tu mám teraz na pitevnom stole roztiahnutú placičku Built to Nothing. Takže, životný cyklus tohto albumu sa zastavil na čase 44:55 (popravde, celkom dlhý album… alebo som si už zvykol spisovať iba 20 minútové grindové výplachy, neviem). Objekt prekvapivo nenesie známky rozkladu (aj keď nejakým tým klišé témam sa vyhnúť asi nedá, ale to patrí k žánru). Výrazné znaky ako masívne riffy, rytmika, ktorá z vás vymláti dušu a drsný vokál (tu je vidieť asi najväčší rozdiel v porovnaní s prvým spomínaným EP, vokálne polohy sa striedajú a ide sa od skoro death metalových hĺbok k pomaly škrekom a príde aj na číročistý hlások) dávajú najavo, že máme čo dočinenia s thrash metalom vyrobeným na západ od rieky Moravy. Prevádzam prvý rez a z brušnej dutiny postupne vyťahujem niečo ako slepé črevo (tým mám na mysli intro Trapped, ktoré nemá nejaký väčší zmysel a príde mi len ako časová vata), šťavnatú slezinu (Lifeless – po tej nevábnej inštrumentálke vás v kontraste s jej názvom pekne nakopne ako 2dcl minerálky po prehýrenej noci), žalúdok, ešte plný nestrávených dobrôt (Nobody Can Save Me – celkom melodická
vec, pri ktorej si budete s radosťou podupávať do rytmu) vytvrdnutú pečeň (Your Price – po pár sekundách som už pomaly čakal, že vyletí ústredný riff Black Magic od Slayer), tenké a hrubé črevo, prelievajúce v sebe všemožné šťavy (Reason to Exist – sú tu vážne heavy pasáže ako stvorené na odkrútenie si makovice zo závitu, zborové popevky a veľa podobných malých detailov pekne dotvárajúcich celok) a nejaký slizký parazit (Something to Say – nikdy som nebol fanúšikom takých tých polobalád, akými sa z času na čas prezentujú Megadeth a práve v podobných vodách sa pohybuje táto skladba… aj vokál skĺzava niekam do polôh agresívneho zrzka). Iba hmatom skúšam a zisťujem, že obličky sú plné kameňov (In the Name of the Law – po predchádzajúcej balade sa pri počúvaní tejto agresívnej veci cítite ako nádrž vášho auta, keď mu už konečne na pumpe doprajete nejakú tú tekutinu s vysokým oktánovým číslom). Beriem do rúk poriadne kliešte a doslovne sa prelúskavam hrudným košom. Pod skeletonom sa skrýva srdce, na ktorom nevidno žiadne poškodenie (Where Is Your Heaven – celkom podarená vec, v štýle povedzme Exodus). Pri pohľade na pľúcne vaky sa nemôžem ubrániť dojmu, že jeden je opotrebený výrazne viac (titulka Built to Nothing je vlastne rozdelená na dve časti… prvá časť je iba taká akustická príprava na hurikán, teda druhú časť, ktorá sa o niekoľko okamihov neskôr spustí). No a zostala nám tu už iba centrálna nervová sústava – mozog a miecha (Without Control a Reflection of Society – dve najväčšie pecky ukrývajúce sa na samotnom závere albumu, ktoré mi výrazne vylepšujú celkový dojem z dielka). Ospravedlňujem sa, ak tieto riadky číta nejaký medik a takáto pitva by mu pripomínala skôr prípravu zmesi na fašírky. Každopádne, po správnom thrashovom albume (resp. koncerte, ale to je teraz iba zbožné želanie), by sa mal každý tak trochu cítiť ako taký karbanátok.
Čo dodať do záverečného odseku? Refore neprinášajú nič nové, alebo prevratné do žánrovej škatuľky, ale to, čo robia, robia naozaj dobre a idú do toho po hlave. A tak to má byť.
Refore: https://www.facebook.com/reforethrash
Support Underground: https://www.facebook.com/supug.cz
