V našich článkoch veľakrát spomíname nahrávacie štúdia. Minimálne ja, ak spracovávam nejakú väčšiu kapelu do biografického článku, tak som neraz
vypichol názvy ako Morrisound, Sunlight, Slaughterhouse Studios atď. Myslíte, že táto minizemička v centre Európy nemala nejaké takéto signifikantné štúdio, ktoré dalo zvuk celej jednej hudobnej vlne? Ha, omyl. Po hudobnej stránke skvelé a otvorené deväťdesiate roky, kedy sa našim územím prehnala valivá vlna death metalu (no, tých škatuliek bolo viac, ale predsa len death metal tu hral prím), si rozložila svoj hlavný stan v obci, ktorá do roku 1948 niesla meno Bereseg (tých písmen s,z,g,h sa tam behom rokov v názve obce celkom dosť vystriedalo) a neskôr prijala meno Šulekovo (čo by žlčovým kameňom dohodil od Hlohovca, ktorého je vlastne mestskou časťou). No a práve tu sa v roku 1989 zrodilo nahrávacie štúdio Exponent. Roky rokúce za ním stoja najmä dve osoby – Tomáš Kmeť a Roman Slávik. Od tých spomínaných zlatých čias tvrdej a extrémnej scény posledného desaťročia minulého storočia, kedy tu nahrával svoje albumy zástup metalových a punkových kapiel, sa prešlo cez komerčné kapely typu Desmod, Iné Kafe a Gladiator (fajn, títo tu nahrávali aj ich demo Predohra smrti, kde som ešte z ich hudobného prejavu nechytal diabetický záchvat…), až k všakovakým prapodivnostiam, ktoré tam vznikajú dnes (pozdravujem Braňa Mojsesa). Prečo sa extrémna scéna odtiaľto defacto vytratila? Hm, kto vie. Viaceré kapely spomínali, že proste postupom času zneli všetky albumy ako jeden (zase ale ak máte namierené do nejakého štúdia, ktoré je známe svojim zvukom, tak nejaký taký ten zvukový štandard asi aj očakávate… no ale nie som hudobník, to je len môj laický pohľad). Možno za tým bola snaha nejakým spôsobom odlíšiť svoju kapelu od zástupu iných, výmena stráží v rebríčku obľúbenosti štýlov, alebo len proste rozmach iných štúdií a otvorenie nových možností. To sú ale všetko len také moje dohady. Nech to bolo ako bolo, podstatné je to, že tu vznikla halda albumov, bez ktorých by domáca scéna (a nielen tá) bola o poznanie chudobnejšia. A tak v nasledujúcich riadkoch vyberiem niekoľko albumov, ktoré dokážu zvýšiť metabolizmus ešte aj v dnešnej dobe.
Krabathor – Orthodox (1998, Morbid Records)
Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: Lies (1995), EP Mortal Memories (1997)
Paradoxne, navzdory nadpisu článku, začnem v „cudzokrajných vodách“ posledným albumom pred Brunovým odchodom a nástupom Paula Speckmanna (Master, Abomination, Death Strike…) k mikrofónu. Tu bolo ťažké pre ktorý album sa rozhodnúť. Ale predsa len Orthodox má vo svojom vnútri asi najviac hitoviek (Orthodox, Liquid, Shit Comes Brown, To Red Ones, About Death). V porovnaní s Lies, ktorý tiež vznikol v Exponente, má Orthodox podstatne kvalitnejší zvuk. Popravde, rád by som vedel v čom bol taký rozdiel… Každopádne Orthodox sa dá považovať za vrchol diskografie Krabathor, pretože nasledujúce dva albumy Unfortunately Dead (2000) a Dissuade Truth (2003) už žiaľ postrádali predchádzajúci lesk a náter z mena tejto kapely sa postupom času výrazne olupoval. Po ukončení činnosti ale znova začal stúpať kultový status, ktorý potvrdili v roku 2015 na spomienkovom turné a aktuálny letopočet je v znamení znovu nahratia starých flákov. Ale to je už príbeh, ktorý tu dnes nebudem rozpitvávať.
https://www.youtube.com/watch?v=o87M1iOV_XI
Hypnos – In Blood We Trust (2000, Morbid Records)
Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: EP Hypnos (2000), The Revenge Ride (2001)
Ešte stále nie som na domovskej pôde, ale už sa tam pomaly približujem. Bruno po svojom odchode z Krabathor dal život Hypnos a do zbrane povolal Reného „Hire“ Híleka (Terminator, Melancholy Pessimism…) a najmä búchača z rodu najlepších Petra „Pegasa“ Hlaváča (Krabathor, Apoplexy, Dehydrated…). Tu si nemusím lámať hlavu, ktorý album by som tu spomenul v prvom rade. Pri všetkej úcte k nesporným kvalitám The Revenge Ride, je debut In Blood We Trust ešte o triedu zúrivejší a je to proste surový death metal ohlodaný na kosť. Šlágrami, ktoré sa dajú do dnešných dní nájsť v playliste sa ani tu nešetrilo (Burn the Angels Down, Fatal Shine of the Sky, Lovesong, Breeding the Scum, In Blood We Trust). Zaujímavosťou je meno hosťa na tomto albume, ktorým je fínsky vrchný antikrist Mika Luttinen (Impaled Nazarene). Ten si prišiel svoje party naspievať priamo do Šulekova a vraj behom pobytu v tejto našej kotline pobýval u Pegasa, u ktorého sa ako správny Fín, celkom naboril do zásob domáce páleného Pegasovho otca. Aspoň tak vravia legendy. A keď už som spomenul legendy, hádajte z ktorého filmu je tu veľmi často citované? Nápovedami by mohli byť opustená chata v horách, motorová píla miesto ruky a záplava krvi.
https://www.youtube.com/watch?v=SyhaY3q4-JI
Dehydrated – Ideas (1997, Metal Age Productions)
Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: demo Festered Find (1992), demo Suffering of the Living Mass (1992)
Tretí odstavec a aj tu má prsty Pegas. Písal sa rok 1997, ja som bol prvák na základke a zostava Vlado Pagáč, Braňo Jurák, Marián Mišík a spomínaný Pegas nahrala o pár kilometrov ďalej album, ktorý znie stále sviežo aj po vyše dvadsiatich rokoch. Viem, že v mojich článkoch o slovenskom death metale som ho zaradil až za comebackový Resurrection (kde okrem Braňa nezostal v zostave kameň na kameni), ale keď si zapcháte ušné dierky slúchadlami a vyšperkujete do nich toto tu, tak zažijete tantrickú masáž mozgu. Možno aj s vyvrcholením. Stačí si prejsť tie skladby – Hate to God, Stallion, The Weak King, Ode to Solitude, The Old House… Asi by som mal lobovať, aby ich niekoľko vrátili do playlistu. No nič. Ideas je skvelý album a je veľkou škodou, že sa po ňom na dlhú dobu odmlčali. Ale na spadnutie je nový album, ktorý by mal niesť meno After the Funeral. Takže oči a uši na stopky.
https://www.youtube.com/watch?v=1Jflaz9zkj4
Apoplexy – Tears of the Unborn (1995, Station Master)
Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: demo Dysmorphophobia (1993)
Apoplexy bola kapela, ktorá za tých cca 7 rokov svojej existencie stihla zbuchnúť dva albumy a doteraz na nich s láskou odkazuje defacto celá scéna. Ha, a opäť sa tu priplichtil Pegas (ale až na druhom albume Monarchy of the Damned, 1999). Už to pomaly vyzerá ako keby som tu dnes spisoval jeho hudobnícke curriculum vitae. Ale späť k Tears of the Unborn. Možno to znie tak trochu divne, ale mne z tohto albumu vždy najviac vyskočia v hlave tie inštrumentálky Memory, Coronation a Crying Sea, čo je citeľná inšpirácia takými Cynic napríklad. Akosi si nepamätám nejakú inú kapelu z miestnych luhov a hájov, ktorá by sa lepšie rochnila v týchto vodách. Aj keď z Exponentu vzišli aj skvelo nazvučené albumy, tak keby som mal porovnať Tears of the Unborn s nasledujúcim Monarchy of the Damned, tak môj hlas, by v kategórií zvukového kabátu pripadol druhému menovanému.
https://www.youtube.com/watch?v=nRKUCSGwLSE
Galadriel – Empire of Emptiness (1997, Unknown Territory)
Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: demo The Mirror of Ages (1997), The Mirror of Ages (1999), Oblivion (2000)
Doteraz som vyberal iba death metalové albumy (aj keď každý z nich bol iný a každá kapela pristupovala k štýlu dosť po svojom), teraz odokryjem pokrievku hrnca, kde sa varí o niečo lahodnejšia omáčka. Bola to polovica deväťdesiatych rokov, kedy na scéne vznikalo množstvo kapiel po vzore takých Theatre of Tragedy, ktoré radi kombinovali jemný ženský vokál s drsným chlapáckym revom. K tomu záplava melódií, dávka melanchólie, výrazné klávesy atď. V našej zemičke sa v tomto štýle vedeli obracať najmä tri kapely – Morgain (tí natočili v Exponente album Frostbitten Nakedness (A Dark Fairies, Part III), 1998), Orkrist a Galadriel. Práve poslední menovaní, aj keď posledných pár rokov majú prestávku, sú asi najviac ovenčení relatívnymi úspechmi. A aj keď neskôr natočili aj rozhodne lepšie albumy, debut je debut. „Ríša prázdnoty“ stvorila, aj dá sa povedať, hitovku Sad Leaves of the Dying Rose a nebýva to úplne pravidlom, aby kapela siahala pravidelne na koncertoch aj k svojim úplným začiatkom. Dosť mojich kecov, kliknite na link a pustite si to sami.
https://www.youtube.com/watch?v=fjMIJ1IyK5w
Depresy – A Grand Magnificence (EP, 1998, Immortal Souls Productions/Shindy Productions)
Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: demo …and There Came the Tears with Christ (1995), Sighting (1999), Psychomantium Phenomenon (2003)
V predošlom odseku som sa zmienil o tom, že Galadriel neskôr nahrali aj lepšie albumy. U Depresy sa to má trošku inak. EP A Grand Magnificence, aj keď vzniklo z kraja ich kariéry, je pre mňa ich vrcholom. Aby sme sa rozumeli, nejaký zlý album nikdy nenahrali, držali si svoj vysoký štandard stále, ale proste toto EP je tak nejako niekde inde. A je to aj dôkaz toho, že nepotrebujete napísať milión skladieb a naťahovať dĺžku albumu, vypchávať ju zbytočnou vatou, aby ste si tým ukojili nejakú vlastnú úchylku a zavďačili sa nejakej časti fanúšikovského jadra, ktoré si vyžaduje stále viac a viac. V tomto prípade stačili tri autorské skladby a jeden cover od Hypocrisy, no a šlus. Nič viac nebolo treba, aby mal tento album aj po dlhých rokoch stále pevné miesto v rebríčkoch (nielen) domácej scény. A ja osobne po ňom siaham celkom často.
https://www.youtube.com/watch?v=CpINHcXK7NE
Craniotomy – It´s Not Cut Out – It Can´t Be Eaten (2003, Grodhaisn Productions)
Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: demo …and from Flesh to Bone (2000)
Ako by to bolo, aby som vynechal kapelu (z tých extrémnejších), ktorá to sem má geograficky najbližšie? „Masári z Fraštáku“ tu ale možno trochu prekvapivo nenahrali nejako veľa svojich kúskov. Okrem dema z roku 2000 je debutové fullko vlastne jediným ich albumom, ktorý má v rodnom liste uvedené štúdio Exponent. A aj to nie tak úplne. Posledným trom skladbám, menovite Visit, Body Rot a Bloody Axe in Your Ass naniesli make up až v šalianskom štúdiu Moonset. Ak mám byť úprimný, tak zvuk z Exponentu Craniotomy veľmi nesedel. Zvukovo (a vlastne aj kompozične) sa našli až o niekoľko rokov neskôr pri majstrštyku Supply of Flesh Came Just in Time. Pretože bol už tento album defacto nezohnateľný, tak sa kapela neuchýlila k nejakej bežnej reedícií, ale zobrala to z gruntu a v roku 2017 vyšli pod značkou Bizarre Leprous na jednom albume, pekne pomenovanom Old Poetry of Rotting Flesh, prvé dva albumy + demo. Samozrejme zvukovo ošetrené. Ešte taká perlička k It´s Not Cut Out… Tento album bol prvým a aj jediným na ktorom bola kapela rozrastená do formy kvintetu. Druhej gitary sa po Halmovom boku chytil Peter „Medveď“ Szemenyei.
https://www.youtube.com/watch?v=D33dKmX5p94
Erytrosy – Incomplete Minds (1996, Metal Age Productions)
Ešte sme sa nedostali k nejakému východoslovenskému zástupcovi a určite by som si nedovolil nejakým nedopatrením preskočiť túto kapelu. Erytrosy nahrali iba jeden album v Exponente, ale dámy a páni, ten teda stojí za to. Kríženec deicideovských a sinisterovských riffov so štipkou takej tej divnosti fínskeho death metalu, ktorú máme všetci radi. Možno taká by mohla byť definícia toho, čo predvádzajú Erytrosy na Incomplete Minds. Na rozdiel od vyššie spomínaných Craniotomy, ktorí potrebovali iný zvuk (alebo dobu, kto vie) na to, aby zneli tak ako si to predstavovali, kapelám typu Erytrosy proste Exponent sedel. Taký ten surový a divoký old school si zrovna tu so Šulekovom dal high five. Aj ten obal ešte pripomínal Death z obdobia Symbolic. No, samé esá. Škoda, že to Erytrosy v roku 2005 zabalili. Mohli sme byť svedkami ešte podobne podarených nahrávok.
https://www.youtube.com/watch?v=PVywxg6Fgog
Amorbital – Invidia (1998/1999 Shock Wave Records)
Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: demo Crystal Rhapsody (1996)
Aby Erytrosy nebolo ľúto, že by boli jediným zástupcom východnej strany republiky, prihadzujem na karetný stôl eso. Na tomto ese nesvieti žiadny zo štyroch karetných symbolov, ale je tam vygravírované logo Amorbital. Už demo Crystal Rhapsody bolo veľmi príjemné na posluch, ale to, čo sa kapele podarilo o nejaké dva roky neskôr, je ódou na death metal vo všakovakých jeho podobách. Máme tu drsné výplachy, atmosférickejšie kúsky, inštrumentálky, nádhernú orientálnu Sand Whispers… Celkovo ale keď sa započúvate do útrob tohto albumu, tak vám (možno iba mne, neviem ako moje hemisféry pracujú) možno výhľad pred očami zaberie trojica Bruno, Christopher a Skull. Popri tom vlastnom vklade kapely, ktorý je samozrejme markantný, tak niekde pod povrchom ako keby som počul Krabathor a album Orthodox. Apropo, pár dní dozadu sa objavila informácia, že Invidia (+ Crystal Rhapsody tam bude ako bonus) vyjde v reedícií u čínskeho vydavateľstva Awakening Records.
https://www.youtube.com/watch?v=y7trfdNhJtY
Dementor – The Church Dies (1994, Immortal Souls Productions)
Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: demo The Extinction of Christianity (1992) a demo Chorobná nákaza (1993)
No a túto dnešnú obkecávačku zakončím pri mene, ktoré malo a vlastne aj má do dnešných dní svoj cveng. Apríl, rok 1994 a cesta medzi Púchovom a Šulekovom bola svedkom penglovania nápadov v hlavách členov kapely Dementor. Ja mám síce v ich diskografií iných favoritov, ale kultový status sa nemôže The Church Dies uprieť. A na rok 1994 to musel byť aj extrém par excellence. The Church Dies je aj jediným albumom (z tých klasických samozrejme myslím), kde nereve do mikrofónu René Blahušiak (tu je iba v pozícií gitarového sekerníka), ale vokálnej pozície sa tu zhostil Jaro Kyselica (tak ako aj na Chorobnej nákaze). Už sme tu mali aj albumy, ktorým zvuk z Exponentu až tak veľmi nesadol, ale vzhľadom na rok 94´ je debut Dementor výstavným arcidielom slovenského death metalu vôbec.
https://www.youtube.com/watch?v=KbUeo3yag5Y
Toto je samozrejme iba taký stručný výčet albumov, ktoré mne v súvislosti s Exponentom vyskočia v hlave ako prvé. Tých kapiel, ktoré tu nahrávali je podstatne viac. Či ešte zostaneme v mantineloch hraníc Slovenska – Abortion, Lunatic Gods, Antares, Dysanchely, Acoasma, Bizarre of Brutality, Embolism, Thalarion, Mentality, Typhoid, Protest, Suffocate… alebo zablúdime do zahraničia – Scabbard (CZ), Demolition (AT), Deflorace (CZ), Disinfect (GER), Apophis (GER), Cerebral Turbulency (CZ), Godless Truth (CZ)… Exponent jednoducho bol miestom, odkiaľ si našli cestu k fanúšikom výborné nahrávky. Škoda, že tá doba je už zrejme preč.
