Report – Therion, Tristana, Symphobia– 18.10.2015, Bratislava, MMC
okt24

Report – Therion, Tristana, Symphobia– 18.10.2015, Bratislava, MMC

Zverejnené v okt 24, 2015

V nedeľu, keď sa Bratislava začala ponárať do podvečernej hmly, nastal čas vydať sa za švédskou temnotou s názvom Therion. Koncert sa konal v hale MMC a odštartoval sa krátko po pól siedmej hodine. O tomto čase, bola pred klubom už dlhokánska rada na lístky a posúvala sa veľmi pomaly. Na symfonickú metalovú legendu, prišlo pomerne veľa fanúšikov a počas celého koncertu sa hala neustále plnila. Ako prvá sa predstavila nitrianska kapela Symphobia. Tá zaskakovala za poľských Lacrima, ktorí z rodinných dôvodov nemohli vystúpiť. Spočiatku som bola síce sklamaná, že sa nedočkám závanu temnoty od severných bratov. Kapele sa však podarilo celú show príjemne naštartovať svojimi melodickými rifmi, energickými sólami a celkovou pozitívnou energiou, ktorá sa z pódia niesla. Bicie s gitarami nakopli celý večer, aj keď na to trocha doplácala basgitara a hlavne klávesy, ktoré som počula snáď len sólo a občasne pri pravom repráku. Spev mi mierne zanikal v nižších polohách, ale rozhodne to nebolo nič, čo by mi po zvukovej stránke vyslovene vadilo. Dokážem ako divák oceniť keď hudobníci pôsobia dojmom, že ich hranie pred ľuďmi baví. Podarený úvod večera. Ako druhá z kapiel vystúpila Tristana, pôvodom z Považskej Bystrice, ktorá na metalovej scéne pôsobí už dlhší čas. Bannermi poctivo vykryli bicie headlinerov a po nastavení poriadne skresleného zvuku, sa mohlo ísť rovno na vec. Lahodne agresívna basa svojim drnčaním dopĺňala nemenej lahodnú gitaru a samozrejme bicie, ktoré energicky pumpovali celý set. Vokálom nemám čo vytknúť a hoci nepatrím k fanúšikom žánru, kapela na mňa zapôsobila dojmom poctivo odohraného vystúpenia, plného vážnych výrazov a drvivých rifov. Chlapi skrátka zahrali ako páni. Krátku prestávku som strávila v kruhu pristojacich okolo Paolla Valergy, ktorý nám vysvetlil koncept pravidiel spoločenskej hry Therion a s ľútosťou oznámil, že väčšinu merchu už pobrali v zahraničí. Nedočkavo som stála zatlačená davom čakajúc, až to na nás odpáli headliner. Stačilo, aby zazneli úvodné trubky zo skladby „ Blood of Kingu“ a osadenstvo bolo vo vytržení. Členova kapely sa objavili na pódiu na čele so spevákom, ktorý bol pripravený rozbaliť show vo veľkom štýle. Therion to poriadne odpálili. Bicman šľapal ako hodinky a vlastne ani nemal na výber, prihliadnuc ku všetkým tým trackom. Vystúpenie mi prišlo výborne nazvučené, za obrovskú prednosť kapely však považujem trojicu spevákov – tenora Thomasa Vikströma, jeho dcéru Linnéu a taktiež novú sopranistku Chiaru Malvestiti, ktorá ma úplne dostala svojím silným hlasom. Ich spev sa rozliehal po celej budove a prerazil až na toalety. Či už Thomasova verzia „Son of the Staves of Time“, Linnéina verzia „Raven of Dispersion“ alebo Chiarin „Son of the Sun“ – všetky boli podľa mňa výborné odspievané. Výrazný dojem na mňa urobil aj gitarista Christian...

Čítaj ďalej
Slipknot s novým klipom
okt06

Slipknot s novým klipom

Zverejnené v okt 6, 2015

Nižšie si môžte pozrieť najnovší klip od kapely Slipknot k skladbe XIX z posledného počinu .5: The Gray Chapter. V tomto prípade sa ani tak nejedná o skutočný song v pravom slovazmysle, keďže skladba je zložená perkusionistom Shawn Crahanom ako spomienka na zosnulého basgitaristu Paula Graya. Crahan sa vyjadril k počinu, že to nieje skladba pre živých, ale pre mŕtvych a že ho text, ktorý zložil Corey (Taylor, spevák pozn. redakcie) dohnal k slzám. Ako sa podarilo kapele uctiť si pamiatku ich zosnulého člena môžte posúdiť sami....

Čítaj ďalej
Megadeth prezradili názov nového albumu
okt04

Megadeth prezradili názov nového albumu

Zverejnené v okt 4, 2015

  Megadeth na čele s Mustainom konečne potvrdili názov pre nový album, ktorý sa bude volať Dystopia. Album vyjde 22. Januára 2016, o produkciu sa postaral sám Mustaine za pomoci Tobyho Wrighta (KoRn napr.) a o mastering sa postaral Josh Wilbur, ktorý už spolupracoval aj s Lamb Of God, alebo Gojirou. Finálny tracklist by mal byť nasledovný: 01. The Threat Is Real 02. Dystopia 03. Fatal Illusion 04. Death From Within 05. Bullet To The Brain 06. Post American World 07. Poisonous Shadows 08. Look Who’s Talking (iTunes bonus track) 09. Conquer Or Die 10. Lying In State 11. The Emperor 12. Last Dying Wish (iTunes bonus track) 13. Foreign Policy (FEAR cover) Podľa slov Mustaina, snažil sa vrátiť ku koreňom a vytvoriť skutočne thrashovú nahrávku. Či sa mu to podarilo, môžte posúdiť sami podľa prvého zverejneného songu z albumu, Fatal...

Čítaj ďalej
Recenzia – FEAR FACTORY – „Genexus“ (Nuclear Blast 2015)
okt01

Recenzia – FEAR FACTORY – „Genexus“ (Nuclear Blast 2015)

Zverejnené v okt 1, 2015

Na začiatok trocha poézie. „All those moments will be lost in time…like tears…in rain.“ „Time to die.“ Väčšina by mohla vedieť, odkiaľ tento výrok pochádza ale pre menej zainteresovaních sa jedná o jeden z najväčších kultov sci-fi, ktorý existuje ako v knižnej podobe, tak aj filmovej a to je Blade Runner, v knižnom originále nesie názov „Do Androids Dream of Electronic Sheep?“. Toto dielo od spisovateľa vedecko fantastickej literatúry ale aj dramatickejších záležitosti Philip K. Dicka (vo svojej dobe života a aktívneho písania nebol veľmi docenený), patrí u mňa medzi najobľúbenejšie literárne médium a aj dnes dokáže pôsobiť veľmi nadčasovo. O niečo neskôr sa filmový priemysel rozhodol tento skvost adaptovať na filmové plátno, spôsobil nemalý rozruch a natáčanie prebiehalo s veľkými komplikáciami a chybami v scenári, nakoniec to predsa len dali dohromady a vznikol vskutku verný odkaz a vizuálny masterpiece. Toľko historického okienka k danej tématike a nasledujúce riadky budú venované súvislosti Blade Runnera viazaného sa k hudbe. (Grécky skladateľský mág Vangelis pre film vytvoril veľmi silný hypnotický soundtrack). V súčasnosti nám Kalifornská legendárna strojarina Fear Factory predstavuje svoj ďalší produkt, ktorý je venovaný práve spomínanej klasike, konkrétnejšie tej filmovej. Títo mechanici, dnes už z pôvodnej zostavy Burton C. Bell a Dino Cazares, ktorích pred 20-tími rokmi najviac preslávil veľký následovnik „Demanufacture“ po debute „Soul of a New Machine“, si za svoju dobu slušne rozbehnutého stroja prišli aj na niekoľko odstáviek a opráv. To, čo sa v nedávnom čase udialo v továrni strachu po personálnej stránke tu nejak nehodlám opisovať, koniec koncov malo to dramatický spád a dnes sa o tom prakticky už ani nejak nehovorí, veď prečo si tým len kaziť nálady, riešíme hudbu nie akúsi formu telenovely a ich osobných problémov. „Genexus“, tak nesie pomenovanie ich ďalší konštrukt, ktorý spoľahlivo vyprodukoval Rhys Fulber a Andy Sneap a do sveta ho pustil label Nuclear Blast. Coverart si tentokrát Burton a Dino zvolili o niečo viac kombinovanejší, keďže dlhší čas im predné strany na albumoch zdobili dve FF v rôzných variáciach, až to začalo pôsobiť veľmi otrepane. V prípade novinky sa tiež nejedná o niečo extra, všetko to bolo možné vidieť či už vo filmoch o kyborgoch, androidoch a to skonštruované telo stroja v procese výroby, ale ohľadom väčšej rutiny a prístupu je tento návrh pestrejší. Tématika a výpravnosť skladieb je opäť na koncepčnej úrovni, silno sa viaže na vývoj a zdokonaľovanie umelej inteligencie, až na úroveň vytvorenia umelej bytosti, takmer podobnej ako človek. Spojenie človeka a stroja a závislosť jeden na druhého, vytvára čím ďalej tým viac jasnejšiu a pevnejšiu simbiózu a vedie k rôznym filozofickým záverom ale aj k apokalyptickým. Toto sa nám snažia Fear Factory naznačovať už...

Čítaj ďalej
Recenzia – KRONOS – „Arisen New Era“ (Unique Leader Records 2015)
sep29

Recenzia – KRONOS – „Arisen New Era“ (Unique Leader Records 2015)

Zverejnené v sep 29, 2015

Po ôsmich rokoch sa najvyšší z prvej generácie titánov Kronos vracia, aby to tu opäť poriadne zmietol a prichystal tak pôdu pre svoj návrat. Návrat je to veru veľkolepý a jasne tým chce dať najavo, že je odhodlaný podmaniť si omnoho viac. Francúzska, nazvem ich inštitúcia, vzhľadom k ich vysokej hráčskej precíznosti sa dala opäť do pohybu a prináša nám  poriadnu nádielku zbesilej brutality, deväť dejstiev prepracovaných do najmenších detailov s výsledným pomenovaním „Arise New Era“. Kronos si potvrdili už dávnejšie svoju tendenciu hrať čo najúdernejšie, ale zároveň aj výpravne a so zmyslom poznania. V tomto sa u nich, ani na novinke nič nemení, ale osem rokov pauzy a zrejme aj jamovania pre nový materiál urobilo svoje a tak máme dočinenia s veľmi brutálnou náložou, ktorej sile nič neunikne, je zvukovo dovedená do dokonalosti, obal možno nemusel byť tak silne digitálny, ale spracovanie je úplne profi prácička. Kapela si za to obdobie prešla dosť veľkými obmenami hudobníkov a doteraz je to zrejme ta najväčšia. Vokalista Trivette svoje hrdelné schopnosti zveril Kronosu a zaujal tak aj pôsobenie už v roku 2013, gitarista Richard, ktorý v základni pôsobí od roku 2003 ostal naďalej, rovnako aj basák Tom, ten je v Kronose od roku 1999, druhá gitara Grams a len 24 ročný bubeník alebo skôr blázon Anthony zaujali svoje pôsobište u titána tento rok. Obaja majú bohaté skúsenosti, čo je aj dobre počuť z ich inštrumentálnych pozícií na albume, mladá bubenická nádej si to už odklepala  u menej známych smrtiakov s vplyvom thrashu – Carnage of Children. Chlapec ale zrejme chcel zájsť ďaleko viac a ako veľký milovník blast-beatov na sebe neúprosne maká. Ich hráčske smrtiace umenie sprevádzajú dva atribúty: všeničiaca brutalita kombinovaná s rafinovane premyslenou melodikou stavanou tak, že nevyznieva recyklovane, ani prvoplánovo. V dnešnej záplave všemožních melo-pózerstiev je takýto prejav fakt vzácny. Titan si to váli na istotu, môže sa nad tým všelijako polemizovať koľko progresu v tom je, alebo či tam žiadny nieje, treba si uvedomiť že to, ako sa v Kronose hrá,  svedčí o nadpriemerných výkonoch a perfekcionizme a väčšina by si iste priala takto hrať. Krásne čitateľný a veľmi brutálny growl s rýchlym frázovaním a ani nemusíte nejak extra napínať sluch a loviť, o čo sa tam jedná, je zrozumiteľný viac než dosť. Gitarová dvojka sa perfektne navzájom doplňa a hrá vysoký level zbesilích vyhrávok, ale miestami udrie aj na epickejšiu strunu. Basa je dosadená plynule, ani extra nevyčnieva, ani sa nestráca, takže jednoznačne sa stavilo na čo najlepšie vyznenie a tak není ani jeden inštrument o niečo ukrátený. Bicie sa javia prevažne o veľmi rýchlej klepačkovej technike, potom sa to poriadne ešte zahustí prechodmi a krutým besnením...

Čítaj ďalej