Rozhovor – Empty Hollow – „Momentálne je pre nás priorita, aby ľudia počuli naše múzy…“
dec17

Rozhovor – Empty Hollow – „Momentálne je pre nás priorita, aby ľudia počuli naše múzy…“

Zverejnené v dec 17, 2021

Na Slovensku vznikla nová kapela s názvom Empty Hollow. Ako povedali v rozhovore pre Hlukoskop, názov Empty/Hollow opisuje „prázdnotu a ničotu“. To nám však vyriešilo iba samotný názov. Okolo kapely je ešte akési mystérium a vypovedajú o nich len tri vydané skladby formou EP. Tak som sa rozhodla trochu ich vyspovedať a zistiť, niečo viac. Na moje otázky ochotne odpovedal Jakub, takže nech sa páči, zoznámte sa s Empty Hollow. Zdravím kapelu a ako to už na začiatku rozhovorov býva, keďže ide o prvý rozhovor s vami, prosím predstavte kapelu, členov a ako ste sa dali dokopy? Ahoj Metalexpress, čitatelia, fanúšici, prihovára sa k vám Jakub. Sme päťčlenné hudobné zoskupenie momentálne z rôznych kútov Česka a Slovenska. Hráme tvrdú muziku, ktorá sa najlepšie dá nazvať deathcore – štýl, ktorý nás všetkých spojil. Potreba breakdownov, rýchlejšej, zvučnejšej a zároveň temnejšej tématiky nás naturálne spojila najprv v skúšobni, no vzhľadom na Covid a uľahčenie a hlavne možnosti pracovať virtuálne (čo si veľa ľudí neuvedomovalo/neuvedomuje) fungujeme z domu, od počítača. Viem, že je to trochu provokačná otázka, ale prečo na vašej FB stránke nemáte žiadne informácie o zostave ani o vašej hudbe, aby mal človek aspoň na úvod akú takú predstavu? Je to tak schválne, aby si ľudia rovno vypočuli vašu hudbu? Momentálne je pre nás priorita, aby ľudia počuli naše múzy a formovanie našich ideí dokopy, čo chceme ponúknuť svetu a čo chceme zo seba dostať von. Máme toho ešte celkom málo na tácke pre ľudí na to, aby sme sa prezentovali, kto reálne sme. Na predstavenie ešte len príde ten správny čas Členovia Empty Hollow majú aj ďalšie projekty, resp. kapely v podobnom štýle. Je v Empty Hollow niečo, čo im chýba napríklad v Sinner Self? Kde, okrem nástrojového zloženia vidíš najväčšie odlišnosti? Sinner Self je oveľa melodickejší ako Empty Hollow, ktoré je viac heavy. Nie len rozdielnym ladením ale aj odlišným prístupom k songwritingu. Ale povedal by som, že obe skupiny majú spoločné to, že vedia vytvoriť skvelú atmosféru. Kým je ale v Empty Hollow táto atmosferickosť braná skôr zo žánrov ako shoegaze alebo blackgaze (Deafheaven, Deftones, Loathe), v Sinner Self skôr navodzujeme atmosféru orachestralnymi prvkami a klávesami. Ako vznikali jednotlivé skladby? Bol niekto z kapely tým povestným hnacím motorom, alebo je Empty Hollow skôr kapelou, kde sa uplatnia nápady, ktoré sa nepoužili v ostatných projektoch? Aký je zhruba skladateľský proces u vás? Skladby v EP vznikali jednoducho. Keďže Kyjo vokál a Kili basa v druhej kapele nevedeli niektoré veci dať zo seba von a ja a Beny gitary sme v podstate od pôsobenia v Abysse netvorili nič a mali plnú hlavu nápadov tak riffy a ideu nebol až taký problém napísať. Problém bol to šperkovať a neustále do toho šprtať, keďže sme...

Čítaj ďalej
Reportáž – Vader + Bloody Obsession – Ostrava – 09.12.2021
dec16

Reportáž – Vader + Bloody Obsession – Ostrava – 09.12.2021

Zverejnené v dec 16, 2021

Nasledujúca reportáž je spoločnou prácou redaktorov z Besu a Metalexpressu a môžete si ju prečítať na obidvoch weboch v rovnakom znení. Textom vás budú sprevádzať Mŕtvolka a S. Minulý štvrtok som mal možnosť ísť na jeden z posledných koncertov tohto roka. Do Ostravy zamierila death/thrash metalová legenda z Poľska – Vader. Do klubu Barák sa dostávame tesne pred začiatkom domácej support kapely a hneď človek narazí na starú známu tvár – Mŕtvolka z Metalexpressu. Tak sme prehodili reč, dali pivo a dohodli sa, že táto reportáž bude našim spoločným dielom a budete si ju môcť prečítať v identickej podobe na obidvoch weboch. Koncert bol limitovaný na 100 platiacich, kvôli súčasným pandemickým opatreniam, a tak sa v klube, kde sa v pohode vojde aj 300 ľudí (podľa môjho odhadu) dalo v pohode hýbať. Mimo opatrenia by som očakával určite „plný dom“, v súčasných podmienkach bol rad pri bare minimálny a dokonca sa kolegyni dalo ísť ja fotiť. Koncert odštartovala domáca death metalová sebranka s názvom Bloody Obsession, ktorej som doteraz nevenoval moc pozornosti – úprimne vedel som, že existujú, ale ich hudbu som nepočul. Niektorí viete, death metal nie je zas tak moja parketa, povolanejšia v týchto vodách je kolegyňa z Metalexpressu, avšak niekoľko riadkov napíšem aj ja. Moravsko-sliezski chlapci (s mierne gýčovitým názvom) vydali už štyri albumy a posledný nesie japonskú tematiku – teda predpokladám to z obalu albumu a japonského „arigato“ ktorým sa prezentoval spevák. Ten si na koncert doniesol tielko kultovej českej kapely Maniach Butcher – módna polícia hodnotí veľmi dobre!. Jeho prejav bol viac menej statický a rovnako growl, ktorý tlačil do publika bol v mixe niekde nižšie, čo bol asi jeden z mála zvukových nedostatkov večera. Ináč išlo o celkom solídny death metal, ktorý nevybočoval z bežných štandardov žánru. Najviac ma bavila asi skladba z posledného albumu s názvom Rising Sun Part I: Ten Thousand Years, predovšetkým v častiach, kde bubeník sypal „punkáčinu“. Do klubu som prišla tesne po siedmej a na pódiu už odsýpala prvá kapela, domáci Bloody Obsession. Ide o staršiu českú kapelu, ktorá je na scéne už od roku 2007. Aj napriek tomu, že už pôsobia pomerne dlho, nemala som ich možnosť ešte vidieť na živo. Ich posledný album s názvom Inevitable Death vydal časopis Pařát. V klube sa nachádzala už asi väčšina účastníkov, pretože aj napriek menšiemu povolenému maximu (100 ľudí) v rámci opatrení sa pred pódiom tlačilo pomerne dosť ľudí. Po krátkom zvítaní s pár ľuďmi som sa teda presunula bližšie k pódiu, aj s fotoaparátom. Bloody Obsession tvorí 5 hudobníkov v zložení bassa, dve gitary, spev a bicie. Zvukovo ma kapela trochu odrádzala, pretože aspoň z môjho pohľadu bol trochu...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jablká & Doom Vol.1 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021
dec15

Recenzia – Jablká & Doom Vol.1 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021

Zverejnené v dec 15, 2021

Dlho som si kládol otázku, či má zmysel recenzovať kompiláciu. Záver mojich úvah je jasný, hlavný dôvod bol ten, že sa venuje slovenskej scéne a je aj žánrovo homogénna. Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 je spojená s graficky minimalistickým, ale čo do množstva čítania bohatým blogom Jablká ďaleko od stromu. Je označená ako Vol.1, takže nepôjde o jednorázovú záležitosť a ak ste ešte nezaregistrovali, dvojka je už na ceste. Spojivom všetkých skladieb je doom, niekde tradičnejší, niekde viac s prvkami sludge bahna, občas sú tu aj náznaky ďalších žánrov ako black a crust. 7 skladieb, viac ako polhodina hrací čas, však v rámci žánru asi nikto neočakáva trojminútové veci. Verím, že pre mnohých bude nahrávka zoznamovacia, osobne som poznal štyri z prítomných kapiel a som vďačný za rozšírenie obzorov. Úvod zaobstarajú Therapist so skladbou s výborným názvom Zbrane hromadného myslenia. Špinavý bahnitý zvuk, pomalý hypnotický rytmus, monštrum sa pomaly sunie, a nikto nemá tú silu ho zastaviť. Na prvý pohľad jednoduché, ale rafinovanejšie momenty nechýbajú. Dvojka Søcky a Sabbath od kapely Sløn, to je takmer doomovo spomalený punk so zaujímavým vyššie posadeným vokálom, opäť hodne špinavé, žiadnu romantiku nečakajte. K tradičnejšie zameranému doomu sa dostaneme v prípade Samsara a The Letter About Knowledge. Čistý zvuk, príjemné melódie, zložitejšia kompozícia, počuť anglickú školu 90. rokov aj pohrebné rozjímanie. S Ničiteľ-om sa prepadneme do hlbokého marazmu, zmučený vokál, šialene spomalený DSBM, špina a zvrátená príťažlivosť. Originálna záležitosť s nenápadnými melódiami evokujúca totálnu depresiu. Od Old Tomb som na našej stránke recenzoval celé EP, kde je aj A Search and An Invocation, takže dojmy si môžete prečítať (tu). Výborná vec. Veteráni Möbius (feat. Ma Rie) dodali cover Beton Naveky Nasratý, keby som nevidel názov skladby, asi to nespoznám. Nápad zaujímavý a prevedenie originálne, Möbius majú toho za sebou už dosť a vedia ako na to. Záver obstará FAT a ich takmer 15 minútový kolos Phabaj. Pestrý premenlivý kus, ktorý baví počas celej dĺžky, netreba sa báť. FAT sa kompozične slušne vypracovali, už na Granum ma zaujali a teraz len potvrdili, že sa ich oplatí sledovať. Jablká & Doom Vol.1 by Jablka daleko od stromu Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 sa ponára hlboko do pomalého podzemia a prináša zaujímavé mená, o ktorých mnohí ani netušia. Osobne si slušne užívam všetky položky, nič ma neotravuje ani kvalitatívne nevyčnieva. Krásny obal od Déé X Géé a pekne vyrovnaný zvuk je príjemný bonus. Nahrávka vyšla digitálne a na MC kazete, takže hlavne pre zberateľov. Keďže nemám kazetový prehrávač, tak aspoň zdobí poličku, Žltému bastardovi som neodolal. Zaujímavý počin zviditeľňujúci menej známe mená na domácej scéne. Číselne hodnotiť nebudem, ale mám jednoznačne pozitívny dojem. Kontakt: https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/album/jablk-doom-vol-1 https://jablkadaleko.blogspot.com/...

Čítaj ďalej
Recenzia – ČAD – Medvede – 2021
dec12

Recenzia – ČAD – Medvede – 2021

Zverejnené v dec 12, 2021

S prvým decembrovým dňom sa do našich uší dostalo ručanie Medveďov, alebo inak povedané nový album od kapely Čad. Myslím si, že ich netreba nikomu predstavovať a tak len uvediem niekoľko suchých faktov, ktoré sa dozviete, ak si otvoríte ich FB stránku, prípadne Bandcamp, kde sa dá mimochodom celý album tiež vypočuť. Novinka obsahuje 12 skladieb, ku každej sú dostupné už aj texty. Na nahrávke participovala trojčlenná zostava, čiže Pišta Vandal– gitara, spev, Valér Tornád – bicie a basová gitara v podaní Knežího. Nahrávalo sa v štúdiu SONO pod taktovkou Milana Cimfeho a Pierra Gougesa. V tomto štúdiu nahrávajú rôzni umelci a inštrumentalisti z Českej scény, no žánrovo ide skôr o pop/alternatívu/prípadne jazz a podobné nahrávky. V každom prípade, zaujímavý výber štúdia. Už zaujímavejší je z môjho pohľadu mix, urobený vo Švédsku u Daniela Bergstranda (produkoval napríklad aj In Flames, Meshuggah, Soilwork, Dimmu Borgir, Behemoth). Master zabezpečil Lawrence Mackrory. Ide vlastne o tých istých pánov, čo sa podieľali svojim dielom aj na albume ČAD – Bastard. Ako kapela ďalej informuje, súčasťou fyzického nosiča sú samozrejme texty, bohato ilustrovaný booklet z dielne Jana Ivana, ktorý obsahuje aj literárny útvar od Pištu o večných štvancoch, ktorí si hľadajú miesto pod slnkom, no odvšadiaľ sú vyháňaní. Verím, že po grafickej stránke to bude jedna báseň, pokiaľ máte radi štýl tvorby Jána Ivana. Už samotný cover, ktorý je možné vzhliadnuť tomu nasvedčuje a pokiaľ sa niekedy ku mne dostane aj fyzická verzia ich albumu, verím, že po tejto stránke by som bola spokojná. Mne osobne sa dokonca front cover páči omnoho viac, ako na predošlom albume „Zabi ma“. Vystihuje danú skladbu, vystihuje album, vystihuje dobu. Dobrá práca! Posledná informácia, ktorá vychádza z popisu k albumu na Bandcampe je o tvorbe skladieb. Ide o ôsmy radový album, piesne boli vytvorené ako inak počas korona krízy, kedy neboli koncerty, takže bolo dostatok času na nahrávanie a produkciu nových songov. Nakoniec, táto doba nakopla nie len Čad, ale aj mnohé ďalšie slovenské a zahraničné skupiny. Poďme však k tomu podstatnému a to je hudobná stránka. Rada by som sa najprv vyjadrila krátko ku zvuku. Celkovo pôsobí kvalitne a vyzdvihnúť v tomto ohľade treba z môjho pohľadu hlavne bicie a spevy. Zároveň však tieto dva elementy nechávajú v ústraní zvyšnú inštrumentálnu časť, čiže gitaru a basovú gitaru. Asi najmenšie slovo má v tomto ohľade basová gitara, ktorá vyniká len v niektorých pasážach a skladbách. To isté sa dá povedať aj o pre mňa dosť „utopenom“ zvuku gitary, ktorá preráža skôr v pomalších skladbách ako je napríklad „Chýbaš priateľ môj“, naopak pri rýchlejších a pre mňa typických ČADovských skladbách sa vyslovene stráca pod paľbou bicej mašinérie a spevu. Po inštrumentálnej stránke nedochádza opäť k výraznému odklonu od staršej tvorby. Mne osobne niektoré skladby evokujú pokračovanie...

Čítaj ďalej
Zima ako obrázok
dec07

Zima ako obrázok

Zverejnené v dec 7, 2021

Väčšina z nás sa posledné dni prebúdza do zasnežených a mrznúcich rán. Má to taký ten nádych romantiky, ktorý vie pohladiť po duši a tak vo vás niečo potom tak príjemne šimrá. Ale to všetko iba za predpokladu, že nemusíte niekam cestovať po nezjazdných cestách, trčať v kolónach, zatínať zuby od nervov, čakať na meškajúce spoje, alebo pokiaľ nepracujete ako sám cestár a zrazu od roboty neviete čo skôr. Ja tu samozrejme nebudem robiť nejaký dopravný servis, či sa hrať na nejakého Iľka z Aliexpressu (z MetalExpressu možno, ha). Zo zimy sála okrem tej romantickej časti aj dávka krutosti a nemilosrdnosti, kde stačí nejaký jeden zlý krok a už to môže skončiť neslávne. Možno práve táto odvrátená stránka a objatie chladu bolo to, čo mnoho metalových kapiel práve na takto štylizovanom vizuáli priťahovalo. A že ich je… Ja som zase niečo povyberal a na vás už je, či si niečo vyberiete z tohto zoznamu, pustíte si to, uvaríte čaj a z tepla príbytku budete sledovať ako za oknom pribúdajú centimetre. Immortal – At the Heart of Winter (1999) Kde inde by som mohol začať ako pri nórskych pandách pobehujúcich po vymyslenej a bájami opradenej, večne zamrznutej krajine. Nechám bokom tie ich žabo-myšie vojny, ktoré si medzi sebou vedú členovia posledné roky a prenesiem sa do roku 1999, keď vyšiel album At the Heart of Winter. Pri Immortal by som vlastne mohol vybrať skoro každý ich album, pretože všade sa to hemží zimou. Ja som vsadil na tento asi ich najmelodickejší album, ktorý bol v znamení zmien. Zmenami prešiel samotný vzhľad albumu. Nové logo a prvý krát obal na ktorom nebola vyobrazená samotná kapela. A aj zvuk, pretože kapela si plácla s istým pánom Tägtgrenom a zavreli sa v jeho štúdiu Abyss. Práve odtiaľto vyšiel album, kde sa pôvodne surový black metal mieša s thrashovými riffmi a ako dochucovadlo poslúžila štipka heavy metalu. https://www.youtube.com/watch?v=9d4DEUBhkNI     Winter – Into Darkness (1990) Tu nečakajte milé melódie a krik detí pri sánkovačke. Tu sa budeme plížiť dlhou ubíjajúcou zimnou depresiou niekde v opustenej miestnosti v baráku určenom k demolícií. Ale opomenúť kapelu, ktorá sa volá zima, to proste nemôžem (apropo, pri hľadaní mena sa kapela inšpirovala skladbou a rovnomenným EP od Amebix, ktoré má na obale obraz od českého maliara Františka Kupky a keby sa vám zdal ten obraz povedomý tak vedzte, že slúžil tiež aj ako inšpirácia pre Draculov hrad z Coppolovej verzie z roku 1992). Táto sedmička skladieb (z toho dve inštrumentálky) vám určite na predvianočnej pohode nepridá a keby si tento album nebodaj pustíte pri pečení medovníkov, tak neručím za výsledok. https://www.youtube.com/watch?v=qFIc2_i-f5s     Obituary – Frozen in Time...

Čítaj ďalej