Zima ako obrázok

Väčšina z nás sa posledné dni prebúdza do zasnežených a mrznúcich rán. Má to taký ten nádych romantiky, ktorý vie pohladiť po duši a tak vo vás niečo potom tak príjemne šimrá. Ale to všetko iba za predpokladu, že nemusíte niekam cestovať po nezjazdných cestách, trčať v kolónach, zatínať zuby od nervov, čakať na meškajúce spoje, alebo pokiaľ nepracujete ako sám cestár a zrazu od roboty neviete čo skôr. Ja tu samozrejme nebudem robiť nejaký dopravný servis, či sa hrať na nejakého Iľka z Aliexpressu (z MetalExpressu možno, ha). Zo zimy sála okrem tej romantickej časti aj dávka krutosti a nemilosrdnosti, kde stačí nejaký jeden zlý krok a už to môže skončiť neslávne. Možno práve táto odvrátená stránka a objatie chladu bolo to, čo mnoho metalových kapiel práve na takto štylizovanom vizuáli priťahovalo. A že ich je… Ja som zase niečo povyberal a na vás už je, či si niečo vyberiete z tohto zoznamu, pustíte si to, uvaríte čaj a z tepla príbytku budete sledovať ako za oknom pribúdajú centimetre.


Immortal – At the Heart of Winter (1999)

Kde inde by som mohol začať ako pri nórskych pandách pobehujúcich po vymyslenej a bájami opradenej, večne zamrznutej krajine. Nechám bokom tie ich žabo-myšie vojny, ktoré si medzi sebou vedú členovia posledné roky a prenesiem sa do roku 1999, keď vyšiel album At the Heart of Winter. Pri Immortal by som vlastne mohol vybrať skoro každý ich album, pretože všade sa to hemží zimou. Ja som vsadil na tento asi ich najmelodickejší album, ktorý bol v znamení zmien. Zmenami prešiel samotný vzhľad albumu. Nové logo a prvý krát obal na ktorom nebola vyobrazená samotná kapela. A aj zvuk, pretože kapela si plácla s istým pánom Tägtgrenom a zavreli sa v jeho štúdiu Abyss. Práve odtiaľto vyšiel album, kde sa pôvodne surový black metal mieša s thrashovými riffmi a ako dochucovadlo poslúžila štipka heavy metalu.

https://www.youtube.com/watch?v=9d4DEUBhkNI

 

 


Winter – Into Darkness (1990)

Tu nečakajte milé melódie a krik detí pri sánkovačke. Tu sa budeme plížiť dlhou ubíjajúcou zimnou depresiou niekde v opustenej miestnosti v baráku určenom k demolícií. Ale opomenúť kapelu, ktorá sa volá zima, to proste nemôžem (apropo, pri hľadaní mena sa kapela inšpirovala skladbou a rovnomenným EP od Amebix, ktoré má na obale obraz od českého maliara Františka Kupky a keby sa vám zdal ten obraz povedomý tak vedzte, že slúžil tiež aj ako inšpirácia pre Draculov hrad z Coppolovej verzie z roku 1992). Táto sedmička skladieb (z toho dve inštrumentálky) vám určite na predvianočnej pohode nepridá a keby si tento album nebodaj pustíte pri pečení medovníkov, tak neručím za výsledok.

https://www.youtube.com/watch?v=qFIc2_i-f5s

 

 


Obituary – Frozen in Time (2005)

Pred pár týždňami som sa detailnejšie sústredil na Obituary v článku im venovanom (https://metalexpress.sk/2021/11/obituary-desat-zastaveni-na-ceste-nekrologom/ ). V roku 2005 sa vrátili na scénu s comebackovým albumom Frozen in Time a ja by som ho rád spomenul aj tu (asi je vidieť, že ten album mám fakt rád). Opäť je asi každému jasné, že starí floridskí death metalisti tu nevzývajú zimné radovánky a ani ten obraz na obale nevyzerá ako záber z lyžiarskeho rezortu. Proste zamrzli v čase ako tamtá prehistorická potvora, ktorá obnažila svoje vnútorné ja počas doby ľadovej. Obituary sa týmto albumom vrátili späť medzi aktívne kapely (dokonca v klasickej zostave) a do dnešných dní nevybočujú z trasy vtedy namierenej.

https://www.youtube.com/watch?v=DNx245WHxkw

 

 

 


Bathory – Nordland I+II (2002/2003)

Nie každému hudobníkovi sa podarí prísť s niečim originálnym a už vôbec nie byť vlajkonosičom samotného štýlu. Potom tu však bol Quorthon, mozog Bathory. Tento severan pomohol definovať black metal svojimi rannými albumami do podoby v akej ho poznáme teraz. Na piatom albume sa niečo zlomilo a z black metalovej krusty vyskočil album plný skladieb inšpirovaných Vikingami. A zrodilo sa zase niečo nové. Zase ale kto má uši, tak musel počuť, že už na predchádzajúcom albume Blood Fire Death sa to začína uberať inými cestičkami. V podobnom duchu nasledoval ešte Twilight of the Gods a zase sa na nejaký čas prostredníctvom albumov Requiem a Octagon vyhodila žánrová výhybka iným smerom. Návrat medzi báje a podobné témy, nastal pri albume Blood on Ice. Aj keď návrat… Ten album bol natočený už niekedy koncom osemdesiatych rokov, ale nakoniec bol odložený ad acta. Nasledoval Destroyer of Worlds, ktorý bol takým kompromisom medzi vikingskou érou Bathory a ich agresívnejšou formou. No ale konečne sa v roku 2002 dostávame k načrtnutému albumu (resp. dvojalbumu) Nordland. Quorthon tu dotiahol všetky svoje myšlienkové pochody ovplyvnené severanmi do absolútna. Tieto dva albumy vás pripútajú do kresla a proste ich neprestanete počúvať pokým nedohrajú. A tým pádom vám presne toto odporúčam. Večnou škodou zostáva iba to, že sa už nikdy nedočkáme plánovaného tretieho pokračovania tejto ságy, pretože ako isto všetci viete, tak Quorthon sa v júni roku 2004 odobral do Valhally.

https://www.youtube.com/watch?v=bN6EU8B8k3s

https://www.youtube.com/watch?v=uyqJ47Bcuss


Mythic – Mourning in the Winter Solstice (1992)

Dávno pred všetkými tými „nervózami a kryptami“, tu bola ženská kapela, ktorá vedela nakopať väčšinu mužského osadenstva bez pardonu do tých najchúlostivejších miest. Len škoda, že musím používať ten minulý čas. Zostalo po nich iba pár demo nahrávok a jedno EP. Tak asi neuškodí si ich trochu pripomenúť. Niekedy začiatkom roku 1991 kontaktovala Dana Duffey ženskú kapelu Derkéta, či by sa k nim nemohla pridať. V medzičase sa Derkéta rozpadli a tak to nejako osud chcel, že sa Dana Duffey, Mary Bielich a Terri Heggen spojili, čoho výsledkom bola kapela Mythic. Splodili zopár spomínaných demo nahrávok a EP Mourning in the Winter Solstice, ktoré vyšlo pod Relapse Records (svojim vokálom tu prispel aj hosťujúci Tom Frost z Baphomet). Po jeho nahratí z kapely odišla Terri Heggen a Mythic odohrali svoj posledný koncert s hosťujúcim bubeníkom Rickom Boastom (ex-Incantation) na bájnom Milwaukee Metal Feste (v spoločnosti Deicide, Cannibal Corpse, Obituary, Suffocation, Macabre, Impetigo…).

https://www.youtube.com/watch?v=gbQ1LgOP1ik


Wintersun – Wintersun (2004)

Z undergroundu sa vydajme k trochu mainstreamovejšiemu podaniu tvrdej hudby. Keď som končil základnú školu, tak Wintersun nás veľmi bavili, pretože ako sopliaci sme mali viacerí záľubu v kapelách ála Children of Bodom. Jari Mäenpää ešte predtým ako sformoval Wintersun, bol samozrejme známy z Enisferum, ktorých viedol od roku 1996. Wintersun bol pôvodne plánovaný ako bočný projekt. V roku 2004 však z kapely odišiel kvôli roztržke, ktorú spôsobil termín nahrávania albumu Wintersun a turné Ensiferum. A keďže sa oprostil od svojej domovskej kapely, tak už nič nebránilo nahratiu debutu Wintersun. Doteraz si tento album dosť považujem a z času na čas som schopný sa k nemu vrátiť. Wintersun neskôr nahrali ešte ďalšie dva albumy, ale tam sa už s nimi pretrhla moja niť.

https://www.youtube.com/watch?v=W0M3HAMus7g

 

 


Dissection – Storm of the Light´s Bane (1995)

Kto vie, kam by sa uberali ďalšie nahrávky Dissection, keby sa Jon Nödtveidt nerozhodol si v roku 2006 vziať život. Ja patrím k tomu asi menšiemu zástupu ich fanúšikov, ktorí majú najradšej posledný album Reinkaos. Každopádne, treba objektívne priznať, že Dissection nevydali nikdy nič slabé, či priemerné. Takýmto mementom je aj druhý album Storm of the Light´s Bane, ktorý je prepchatý „hitovkami“ ako Night´s Blood, Unhallowed, Where Dead Angels Lie, Thorns of Crimson Death… No a čo ten krásny obal z dielne Necrolorda (Amorphis, Bathory, Benediction, Dark Funeral, Dismember, Emperor, King Diamond…)? To je už len taká čerešnička na torte.

https://www.youtube.com/watch?v=fYyjup-pZKc

 

 

 


Messiah – Extreme Cold Weather (1987)

Extrémne chladné počasie. Také tu síce zatiaľ nemáme, ale toto slovné spojenie použili ako názov svojho druhého albumu z roku 1987 švajčiarski thrasheri Messiah. Tí sa v roku 2017 vrátili z hrobu späť medzi životaschopné kapely a minulý rok to potvrdili skvelým albumom Fracmont. Nie o tom som ale chcel. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že zo Švajčiarska pochádza množstvo originálnych kapiel (Hellhammer/Celtic Frost/Triptykon, Samael, Bölzer, The Young Gods (dobre, to nie je metalová kapela…), či práve Messiah?)? Keď sa povie termín thrash metal, tak každému asi najprv vypadnú kapely z Bay Area, či nemecká škola. Zrovna Messiah sa nebáli so štýlom hýbať a tak aj na tomto albume nájdete veci, ktoré by si asi kapely z tých tradičnejších metalových provincií nemohli na svojich albumoch dovoliť.

https://www.youtube.com/watch?v=OjlaQR8DaTM

 

 


Catamenia – Eternal Winter´s Prophecy (2000)

Dnes sa akosi často motám po Škandinávií. Zase asi sa niet čomu čudovať. Ten chlad a melanchólia z tohto kúska sveta proste tak vo všeobecnosti dýcha. V tomto odseku prihadzujem do tejto zamrznutej partie pokru, ďalšiu fínsku kapelu – Catamenia. Táto banda mi tak akosi prišla vždy v tieni ďalších podobných kapiel ako Kalmah, Naglfar a pod. Nepovažujem sa za nejakého ich veľkého fanúšika, ale sú albumy, ktoré mám od nich rád. Ako práve tento ich tretí zásek v diskografií z prelomu milénií. A všimnite si ako sa nám tu rozrastá zverinec – u Messiah ten ľadový medveď (inak ten obal, aj keď sa hodí do tohto článku, tak mi príde stále taký divný) a teraz vlci (čo je zase ale u Catamenia ich poznávacie znamenie).

https://www.youtube.com/watch?v=ALzGiFAhCUM

 

 


Depresy – A Grand Magnificence (1998)

A čo by som stále lietal po svete (hm, teraz trochu za vlasy pritiahnutá poznámka), aj tak skončím doma. A na záver spravím iba pár krokov a som v Trenčíne. Tu stále obšťastňuje svojich fanúšikov kapela Depresy (mimochodom, makajú po dlhých rokoch na novom albume). V roku 1998 prefackali scénu a vsadili jej úder z milosti, ktorý pokrstili menom A Grand Magnificence. Toto je vec, ktorá je pre mňa srdcová, aj keď obsahuje iba tri autorské skladby a jeden mimoriadne podarený cover od Hypocrisy. Chcelo by to nejakú časovú kapsulu, vsadiť tam tento album a uchovať ho ako poklad pre ďalšie generácie.

https://www.youtube.com/watch?v=CpINHcXK7NE

 

 

 

 


 

Autor: Mrkva

Zdieľaj