Report – ORPHANED LAND, BILOCATE, KLONE, THE MARS CHRONICLES – Randal 6.10.2013
okt08

Report – ORPHANED LAND, BILOCATE, KLONE, THE MARS CHRONICLES – Randal 6.10.2013

Zverejnené v okt 8, 2013

Nedeľa 6.10. 2013 sa v Bratislave stala dňom, na ktorý padlo vystúpenie troch menej známych zahraničných kapiel a jednej vcelku známej zahraničnej kapely a tak sa zišlo nás sedemdesiat vo vekom ostrielanom Randále, aby sme si užili nejaký ten menej preplnený koncertík. Aj napriek absencii ľudí nechýbali našťastie skvelé muzikantské výkony. Ako prví nastúpili čiernookí páni z THE MARS CHRONICLES, hrajúci modernú odrodu progresívneho metalu a tak nechýbalo veľa zaujímavých riffov, naozaj dobrých melódii a perfektne zvládnutých vokálnych dvojhlasov. Koncert začína načas, zvuk je výnimočne výborný a kapelu to očividne bavilo. Táto francúzska kapela je z francúzska (duh) a tento fakt bolo na ich hudbe aj patrične počuť, pretože kapely tejto národnosti majú zvyčajne diametrálne odlišný spôsob skladania a aranžovania hudby, teda od americkej produkcie či od produkcie zvyšku Európy. Vystúpenie bolo sebavedomé a profesionálne a aj napriek tomu, že z nahrávok ma táto kapela nejak markantne neoslovila, naživo si ich kľudne pozriem aj nabudúce.   Po nich nastúpili na pódium moji miláčikovia KLONE, nie veľmi známi v týchto nadmorských výškach, taktiež z Francúzska. Je ťažké opísať toto vystúpenie objektívne, takže to nebudem ani skúšať. Mohutný zvuk a veľmi dobrá práca s premietnutím ich alternatívneho stoner rocku do živej podoby si ma ihneď podmanili a ja som sa neubránil výronu slzy pri pomyslení na to, že sa im konečne začína dariť aj mimo ich domoviny. Krátky set im síce nedovolil zahrať všetko, po čom by moje srdce túžilo, avšak kapela to vykryla zahraním všetkých svojich hitovíc ako „All Seeying Eye“, „Give Up The Rest“ či noviniek „Rocket Smoke“ alebo „Dreamers Hideway“ a záverečným coverom od BJORK „Army Of Me“. Geniálna prezentácia (spevákove ťahanie lana rulzzz). Perfektný zvuk a výkony a správne otravný fanúšikovský pokec po koncerte. Po KLONE následovali veľmi sympaticky pôsobiaci palestínci BILOCATE, čerpajúci z odkazov kapiel ako OPETH či SEPTIC FLESH, avšak nezľakli sa ani vlastných nápadov a tak sme boli svedkami veľmi dobrého death/doom metalu všakovakých polôh a emócii. Bolo síce na týchto pánoch vidieť, že koncertne ešte nie sú úplne ostrielaní, avšak prvý náš kontakt s nimi dopadol dobre a ja chválitebne hľadím členov kapely po plieckach. Záhadou však ostala absencia čistých vokálov, ktoré na štúdiovkách majú a nie zanedbateľne.   Ak som si myslel v momente, keď skončili BILOCATE, že nemôžem byť pozitívnejšie naladený, viac som sa ani mýliť nemohol. ORPHANED LAND jednoducho prinesú úsmev všade, kam prídu. Kobi Farhi a jeho banda sú jednoducho ako jedno veľké slnko, všade kam prídu to vysvietia a vyhrejú. Koncert síce mal svoje slabšie chvíľky, ale ani tie nemohli ubrať človeku na dobrej nálade a spievaní ich popevkov. Čo ma potešilo bol fakt, že majú podstatne ucelenejší set ako keď som ich videl naposledy, čerpajúci teda najmä z nových albumov. Kapela však nezabudla ani na fenomenálny „Mabool“, ktorý ich dostal na mapu metalového sveta, a tak sme mali možnosť vydať sa...

Čítaj ďalej
Recenzia – WATAIN – „The Wild Hunt“ (His Masters Noise/Season of Mist 2013)
okt07

Recenzia – WATAIN – „The Wild Hunt“ (His Masters Noise/Season of Mist 2013)

Zverejnené v okt 7, 2013

Watain sa za posledných pár rokov poriadne zviditeľnili na metalovej scéne a stali sa jedným z najvýraznejších predstaviteľov black metalu. Neviem, či sa nájde dnes ešte nejaký fanúšik tohto žánru, ktorý by sa s touto kapelou nestretol. Od albumu Lawless Darkness sú pravidelnými menami na súpiskách najväčších metalových festivalov, na mnohých aj ako headlineri, ich fotky zdobia predné stránky popredných metalových magazínov atď. To sa samozrejme nezaobíde bez rečí o tom, ako robia hudbu už iba pre peniaze, zapredali sa médiam atď. Každopádne, Watain sa vždy držali názoru že black metal nie je len hudba a u toho aj naďalej zostávajú. Novinka The Wild hunt bola dosť očakávaná (hlavne u mňa) a dva single z albumu All That May Bleed a Child Must Die začali mútiť vody medzi fanúšikmi keďže zneli trocha inak, ako by si väčšina ľudí želala. Osobne som počul rôzne reči, typu „to už ani nie je Watain“, „ja som čakal niečo ako Casus Luciferi“ alebo „Sworn To The Dark aj tak neprekonajú“. Predsalen, Watain fungujú už 15 rokov a urazili riadny kus cesty vo svojej kariére a práve na The wild Hunt je to cítiť ako hudobne, tak aj textovo. Brány do priepastí albumu otvára Night Vision, kde sa z ticha pomaly vynárajú jemné tóny gitary, basy a v pozadí znie chvíľu harmonika. Prvá polka tejto skladby mi propíma otváračku Nexion 218 od kultových Dissection z ich opusu Reinkaos. Od druhej polovice sa rozbieha skladba „watajňáckou“ melódiou a prechádza opäť do ticha. Nasledujúca De Profundis sú rýchle riffy s kvílivými vyhrávkami a s poznávacím jedovatým štekotom Erika Danielssona. Okrem dvoch pasáži, kde sa tempo spomalí a namiesto klepačiek prídu pomalšie, ale stále svižne znejúce bicie, je to divočina. Pomalšími a ťažšími rytmami zase oplýva Black Flames March. Tu sa hlavný, zlovestne znejúci motív strieda zo zasnenými poloakustickými pasážami. Z jednej takejto pasáže kapela prejde do sekavejšieho riffu a opäť zbombarduje uši guľometnou dávkou dvojkopákov. Dostávame sa k All That May Bleed – perfektné frázovanie a ľahko zapamätateľný motív. Skladba je okrem jedného momentu surová a živočíšna. Agresivitu vystrieda zase o trocha melodickejšia a pomalšia Child Must Die. Pri tejto skladbe si veľa ľudí povedali asi „to čo je“ keďže okrem vyhrávok švédskej školy tu znejú heavy metalové postupy, hlavne čo sa týka rytmickej gitary. Osobne si myslím, že nič neobvyklé, predsa len nejaké prvky sa objavili už na Lawless Darkness. Ale za to neobvyklá, čo sa týka repertoáru Watain, je nasledujúca They Rode On. Pomalá, melancholická skladba, kde znejú ČISTÉ vokály a musí sa povedať, že vyšli skvelo. Túto skladbu, som si púšťal stále dokola a až po nejakom čase mi došlo, že je to vlastne jeden stále sa jemne obmieňajúci motív, ktorý vygraduje krásnym gitarovým sólom. Ako to už býva po pomalých skladbách na albume, Sleepless Evil doslova vyvrhne na začiatok ďalšiu dávku zúrivosti...

Čítaj ďalej
Koncert – HALLOWEEN PARTY, 31.10.2013, Collosseum Club, Košice
okt06

Koncert – HALLOWEEN PARTY, 31.10.2013, Collosseum Club, Košice

Zverejnené v okt 6, 2013

 Koncert kapiel: ST.BLACK HEARTROCK AMATAE ADEA WASTAGE Program: 19.00 heartrock, 20.00 amatae, 21.00 st.black 22.00 wastage a potom do rána hrá DJ + kp.morgan, rum, pivo a ostatní umelci…. Začiatok: 19:00 Vstup: 3...

Čítaj ďalej
Report – CASSOVIA DEATHFEST vol.1, 1. október 2013, Collosseum Club, Košice
okt05

Report – CASSOVIA DEATHFEST vol.1, 1. október 2013, Collosseum Club, Košice

Zverejnené v okt 5, 2013

Tento rok sa pre death metalovú komunitu presunuli Vianoce na 1. októbra. Darčeky nám doniesol Lucas fakt mimoriadne- ruskú špičku brutal/slamm death metalu –KATALEPSY, taliansku mašinériu HOUR OF PENANCE, z Anglicka vychádzajúcu hviezdu DYSCARNATE a ako austrálsku čerešničku na torte PSYCROPTIC. Taktiež netreba zabudnúť na ostatné, síce menej známe spolky ako CARNAL DECAY, PIGHEAD, EXHUMER a slovenských navrátilcov TYPHOID, ktoré taktiež stáli za pozornosť. Všetky tieto darčeky ste mohli nájsť pod collosseumským UG stromčekom, pekne zabalené do kvalitnej zvukovej krabice a zaviazané mašľou vytvorenou z rodinnej atmosféry.   Organizácia od začiatku fungovala na 110%, kde nemohlo dôjsť k žiadnej väčšej zmene, či nebodaj k vypadnutiu nejakej kapely, všetky prišli všetky načas, ozvučenie prebehlo bez problémov a začiatok sa neposunul ani o sekundu. Za organizáciu počas celej akcie veľký palec hore!   O 5-tej sa otvorili dvere Collossea a prví návštevníci vošli dnu. Od začiatku nám opäť bolo jasné, že domácich prevalcujú ľudia z okolia, škoda toho, keď už vedia ľudia dôjsť z Vranova, Trenčína, či Liptovského Mikuláša, tak si čas mohli nájsť aj domáci, česť výnimkám.   Ako som spomínal, akcia začala priam na sekundu presne a tak na pódiu vybehli znovuzrodení TYPHOID a začali sypať jedna radosť. Zvuk zo začiatku ešte kúsok neukočírovaný, no po každej piesni lepší a lepší, až ku koncu setu sním musel byť každý spokojný. Death metalu sa na Slovensku darí, to už je dávno jasný fakt, každé ďalšie predstavenie mi toto tvrdenie len potvrdzuje a TYPHOID neboli výnimka. Chalani sa po tých rokoch u nás ukázali vo veľmi peknom svetle, ich naklepaný brutálny death metal ide ako píla, všetko rúca so sebou. Hlavne musím pochváliť bubeníka Seada, ktorý drví bicie aj v BRUTE, šlapal bez jedinej chyby a s driveom aký sa len tak nevidí. Parádny začiatok akcie, latka nastavená vysoko! Aby sa všetko stihlo tak ako malo, bola organizácia hrania vytvorená na spôsob Brutal Assaultu, kto tam chodí tak iste vie, kto nie, tak mu to objasním. Veľké kapely hrali na veľkom hlavnom stagei dole a menšie počas ladenia veľkých na hornom malom stagei, aby sa vyhlo čakaniu a zdržovaniu, a všetko šlo v jednom závese. TYPHOID to celé začali na hlavnom staegi, tak bolo na čase vyjsť po schodoch ku menšiemu stageu, kde si to bez meškania sekundy rozdávali taliani EXHUMER. Sypačka maximálneho zrna, okorenená industrial/elektro vsuvkami, ktorá v trochu špinavšom kabáte celkom dobre vynikla. Malo to slušný spád, no chýbala tomu šťava a taktiež kúsok čistejší zvuk, čo malo za následok, že latka nastavená našimi chalanmi ostala neprekonaná. Na čase rýchlo zliezť dole schodmi, pretože ruská mašinéria KATALEPSY je plne pripravená. V štýle hardcorových kapiel, či už výzorom alebo pohybmi, vybehla kapela na pódium a spustila svoj masaker. Ich vystúpenie na Brutal Assaulte tento rok patrilo k mojim TOPom, hlavne vďaka ich nasadeniu a energii, no oproti tomu, čo predviedli chlapci...

Čítaj ďalej
Recenzia – DEVILDRIVER – „Winter Kills“ (Napalm Records 2013)
okt05

Recenzia – DEVILDRIVER – „Winter Kills“ (Napalm Records 2013)

Zverejnené v okt 5, 2013

Riadna dávka pekného groove metalu pod palcom Deza Fafaru a zároveň prvý album kapely s novým basákom Chrisom Towningom, ktorý im od roku 2012 zaskakoval na turné a tak perfektne sadol do zostavy, že vo Februári tohto roku bol prijatý ako stály člen. Prvý song Oath Of The Abyss začína nenápadným introm, po ktorom nasleduje pekná smažka na solídny headbang, nasledujúca o čosi temnejším songom Ruthless, v ktorom mi hneď úvodný riff pripomenul Marylina Mansona, ale to sa s nástupom bicích veľmi rýchlo vytratilo a zvrhlo sa to v strednotempé valiace sa koleso drviace všetko naokolo. Takto môžem pokračovať aj s ďalšími dvoma songami, Desperate Times a Winter Kills. Po týchto nasleduje príjemná riffovačka zasa začínajúca nenápadne a podľa názvu The Appetite uspokojí každého, kto si rád vytrepe hlavu vo vibráciach riadnych dvojkopov a chytľaých gitár. Nasleduje ďalšia ťažkotonážna songa Gutted a po nej sa dostávame k melancholickejšej drvičke Curses And Epitaphs. V takých istých šľapajách sa nesie aj nasledujúci song Carings Overkill a nasleduje rezkejší Haunting Refrain obohatený naozaj nádherným sólom, ktoré vás prinúti sa pozastaviť v čase a vychutnať si túto časť skladby na maximum. Tripping Over Thombstones je príklad typickej groove riffovacej strednotempej pesničky, ktorá neurazí, ale ani neprekvapí ničím a nakoniec album Devil Driver uzatvára nádherným Sail s impozantným introm a krásnym melodickým zvyškom songu. Rozlúčka ako sa patrí. Nahrávku obopína veľmi pekný, čistý zvuk, vokálový výkon je samozrejme perfektný, aj keď Dez v tejto kategórii ničím špeciálnym nevyniká. Samozrejme album trápi tak ako je tomu u väčšiny takýchto kapiel syndróm live kapely, čiže naozaj by som si radšej prežil tento set naživo na koncerte, ako doma vypočul. Môže za to hlavne určitá typickosť takejto hudby a opar – veď to tu už bolo, to už som počul, kde sa skoro vždy človek viac zabaví na koncerte ako pri domácom posluchu a kapela až naživo presvedčí, že to stojí za to a človek nasaje ten zvyšok energie, ktorá býva často brzdená práve tým, že je to nahrávka a kapela neodovzdá fandovi tú energiu, ktorú by mohla. Je to príjemná hudba na posluch, ktorá si určite nájde miesto v mojom playliste.   Wonder Hodnotenie: 7,5/10   1. Oath of the Abyss 2. Ruthless 3. Desperate Times 4. Winter Kills 5. The Appetite 6. Gutted 7. Curses and Epitaphs 8. Carings Overkill 9. Haunting Refrain 10. Tripping Over Tombstones 11....

Čítaj ďalej