Po dlhých mesiacoch, kedy boli zatvorené všetky dvere klubov a stíchli aj kedysi rušné ulice, po mesiacoch bez živej hudby (live stream nerátam) sa konečne ukázalo prvé svetlo na konci tunela. Nebolo žiadne prekvapenie, že prvý koncert sa konal na čerstvom vzduchu a na obľúbenom mieste v Bratislave – na Garážach. Po Bratislave sa ako jarný smrad z petržalskej čističky začala šíriť správa, že pod Prístavným mostom sa niečo kuchtí. Časom sa od rečí prešlo k činom vo virtuálnom priestore a jedného dňa ma potešil event, ktorý sľuboval na úvod doby Post-Covidovej dobré začiatky. Podľa pôvodného plánu mali vystúpiť Controlled Existence, Mental Tension a Invalid. A k vám táto správa zavítala? Ak áno, tak sme sa asi stretli. Účinkujúci sa menili zhruba ako epidemické opatrenia, len s tým rozdielom, že sme im boli schopní porozumieť. Z prvotného podujatia tak vlastne vzniklo takmer úplne nové, pretože zostala len kapela Invalid. Mental Tension nahradili Fyasco a Controlled Existence nahradili pre mňa jedna veľká neznáma s názvom Mocskóshi. Hovorím si, že takto sa to nerobí do psej matere, ale doba je plná zmien, takže nakoniec vlastne dobre, aspoň spoznám aj niečo nové. Tak som si po dlhom čase trochu zahundrala na úvod a už sa teda dostávam k samotnej udalosti. Na Garáže prichádzam v predstihu, už okolo siedmej. Plánovaný začiatok bol ohlásený na pol ôsmu. Za ten zhruba rok sa to až tak dramaticky nezmenilo. Garáž už bola otvorená a Invalid sa pomaly chystal na svoje historicky prvé vystúpenie. Za bedňami, zvukárom a DJ priestorom (alebo ako to nazvať) sa nachádzali tentokrát aj stánky s merchom (LP, nášivky, ziny…a iné veci na míňanie výplaty), ktoré som počas minulého roku akosi nezaznamenala (asi som na nich nemala šťastie) – celkom pekne spestrenie. V priebehu tej krátkej pol hodiny začalo ľudí pribúdať. Poväčšine išlo o staré známe firmy, ktoré stretávam roky. Avšak pozor, s radosťou môžem poznamenať, že sa objavili aj mladšie ročníky, ale o tom trochu neskôr. Invalid začal svoj set niekedy pred ôsmou, v slnečných lúčoch, ktoré sa celkom silno opierali na steny garáži. Tí, ktorí stihli aj Invalid, boli na ich historicky prvom koncerte. Zostava je zložená s gitary, bass gitary, bicích a spevu. Zámerne spomínam aj zostavu, ktorá je rozhodená dvaja na dvoch, čiže dve ženy a dvaja muži. Ako to už pri garážových zoskupeniach býva, jednotlivých členov Invalid nájdete aj v iných kapelách, alebo ako bývalých členov. Za všetkých spomeniem ako príklad gitaristu, ktorý pôsobí aj v skupine Beton. Invalid teda tvoria pomerne skúsení hudobníci. Väčšina skladieb je krátka a úderná. Nečakajte nejaký melodický punk typu Nekultúra, HT, alebo skrátka so spievankami a zrozumiteľnými textami. Doménou sú náklepové bicie, rýchle, no aj stredné tempá a aspoň pre mňa nezrozumiteľný ženský spev, no s vcelku zaujímavým zafarbením. Ide teda o surový, špinavý punk, ktorý podčiarkuje práve vokál. Niekedy v strede setu vzdala speváčka boj so slnkom, takže si vyzlieka aspoň tričko. Niektorých prítomných týmto činom trochu prekvapí. Som celkom zvedavá kam sa bude v budúcnosti Invalid uberať, alebo či zostane „ležať“ v tejto polohe. Keďže ide o ešte o pomerne nový projekt, ich set končí zhruba o pol hodinu. V okolí Garáži sa to začína zapĺňať a zrazu sa cítim ako na malom festivale. Po dlhom vidím zrazu známe tváre. Keď počas setu Invalid bol priestor medzi ľuďmi ako tak priedušný, počas vystúpenia Fyasco sa utvoril kruh s jadrom, ktoré začína rozbiehať aj nejaké telesné aktivity. Kto pozná tvorbu Trenčanov vie, že ju tvoria maximálne dvoj minútové skladby, kde na vás proste navrieskajú svoje „múdrosti“. Mnohé skladby sú ľahko zapamätateľné (napr. Tina Tarner, alebo Gloryhoul atď.). Čo viac povedať, ľudia sa pri tomto duete začali postupne odväzovať. Po nejakých 5 skladbách som zvolila som taktiku ústupu do zadnejších radov a nechala som priestor kapele a hustnúcemu davu okolo nich. Posledné slnečné lúče padli s poslednými tónmi Fysca do zabudnutia teplého dňa a v priestore garáží sa začala pomaly teplá noc. V prítmí teda začali svoj set Mocskóshi. Tu...