Chorvátska stálica grindcorovej scény, BOLESNO GRINJE sa rozhodla osláviť 20 ročnú existenciu veľmi netradičným spôsobom. Vydanie nového materiálu v podobe dlhohrajúcej dosky je na jednej strane skvelým nápadom na oslavu, avšak v ich prípade ide aj o vydanie úplne posledného nosiča! Aktuálny album slúži teda aj ako rozlúčka kapely so svojimi fanúšikmi a s aktívnym pôsobením na scéne. Nový a v tomto prípade žiaľ aj posledný album nesúci meno „The Last Grinjober“ v dĺžke takmer 40 minút obsahujúc 16 skladieb vyšiel u českého vydavateľa Bizzare Leprous Production. Keďže názov kapely „bolesno grinje“ by sa dal preložiť ako „choré roztoče“ („sick mites“ z angl. prekladu), je logické, že vyobrazenie tohto malého článkonožca je súčasťou nielen ich loga, ale aj mnohých už vydaných dosiek. Aj obal posledného albumu obsahuje hnusného roztoča, ktorý kraľuje v popredí postapokalyptického výjavu s toxickou červeno-čiernou oblohou. Aj keď ide o naozaj miniatúrne tvory, svoj obludný vplyv dokazujú tým, že nám mnohým spôsobujú nepríjemnú alergiu. Jednoduchý obal čo sa týka nápadu aj farieb poňali chalani vynikajúco. BOLESNO GRINJE som spoznala viac menej ako death grindovú bandu a prvý album, ktorý sa mi dostal do rúk – „Chronicles from the tomb“ mal booklet aj názov dosť old school death metalový, čo bolo vtedy dôvodom môjho záujmu. Nakoniec sa z neho vykľulo niečo úplne iné ako som čakala, ale pritom tak vynikajúce. BOLESNO GRINJE ani na poslednej doske nepoľavili zo zabehnutého tempa. Na svojej novinke „The Last Grinjober“ pokračujú v zbesilej jazde v rytme energického death grindu. Nadupaný grind core na štýl ROTTEN SOUND, či NASUM je hojne sprevádzanými death metalovými gitarami, ale len málokedy sa grindové tempo spomalí. Album je od samého začiatku poriadne rýchlou jazdou, no keď sa predsa spomalí, tak to stojí za to. Na konci úvodnej skladby „Grinjav & bolestan“ máte pocit akoby ste sa ocitli na cintoríne, všade sú len kosti a zvyšky mäsa a v tempe death/doomového pohrebu hrozíte so zaťatou päsťou nad hlavou. Pomalšie temné pasáže sa na albume vyskytujú v celkom vysokej koncentrácií, ako napríklad v skladbách „I dreamed last night you were a monster“ alebo poslednej „Fuck the Sun“. Obe skladby sú svojou dĺžkou nad 4 minúty aj tými najdlhšími na albume a zdá sa, že prvá menovaná tvorí pomyselné intermezzo uprostred albumu a druhá album skvelo uzatvára. Milujem podobné vsuvky v inak rýchlej a nekompromisnej muzike. Predstavujú nielen miesta na oddych, ale prinášajú do muziky jedinečné momenty a hlavne zvláštne ponurú a nepokojnú atmosféru. „Fuck the Sun“ je okrem toho vybičovaná do totálnej blackoviny a tvorí naozaj skvelú bodku za celým albumom. Viem si predstaviť ako ju BOLESNO GRINJE hrajú ako úplne poslednú skladbu na svojich koncertoch. Škoda, že toho sa už nedožijeme :(. Ale muzika BOLESNO GRINJE je skôr o zbesilom tempe, rýchlych a nekompromisných max dvojminútových skladbách, ktoré vás rozsekávajú na malé kúsky počas celej dĺžky svojho trvania. Okrem zrozumiteľného hrubého vokálu je tu ešte pekelne ukričaný spev, ktorý reže uši ako poriadne naostrená britva. Bicie sprevádzajú celú mašinériu vpred, basa buble ako sa patrí a aj po zvukovej stránke môžu byť chalani nad mieru spokojní. Hlavne zvuk basy mne teda nadmieru vyhovuje. Ako jedinú výtku celej dosky by som označila booklet, ktorý sa mi zdá veľmi strohý. Obsahuje síce texty skladieb aj v pôvodnej materinskej reči, ako aj anglické preklady, ale keďže ide o úplne posledný počin kapely, v booklete by som očakávala nejaké slová na rozlúčku, poďakovanie, proste niečo osobnejšie či už pre fanúšikov alebo priateľov. V každom prípade je tento album veľmi energický a pestrý, ani na okamih som sa pri jeho počúvaní nenudila. Chalani vedia ako tvoriť death grind, ktorý je stále poctivý, surový, nezachádza do prílišnej progresie, ale pritom dokážu vložiť do svojej produkcie veľmi zaujímavé prvky, ktoré...