Rozhovor – HYENISM – „Album je vcelku autentickým obrazom toho, akými sme ľuďmi, ako fungujeme a čo si myslíme.“
dec27

Rozhovor – HYENISM – „Album je vcelku autentickým obrazom toho, akými sme ľuďmi, ako fungujeme a čo si myslíme.“

Na sklonku chaotického roka 2020 vyšiel debutový album slovenskej atmo black metalovej formácie HYENISM. Presne 22. decembra dvojica vypustila novinku nazvanú „The Sewer“ v digitálnej podobe a my Vám prinášame ešte stále horúci rozhovor s gitaristom a ústrednou postavou kapely, Orthrusom.   Čaute chalani, zdravím Orthrus! HYENISM je tento rok späť s novým albumom. Väčšina metalových fanúšikov vás vníma na našej scéne od nominácie EP „Wolfram III“ v Radio_head awards za rok 2017. Ale aj napriek tomu je informácií o kapele málo. Predstav nám prosím HYENISM. Kto ste, čo ste, kde pôsobíte? Zdravím ťa Petra. Kapela Hyenism vznikla niekedy okolo roku 2014. Sídlime v prerobenej šope vo Vajnoroch. Čo sa zostavy týka, z pôvodnej 4-člennej sa postupne oddelili chalani, ktorí teraz tvoria pod menom WINE FAULT. Veľmi nadaní hudobníci, ich debut vyšiel tiež tento rok – určite odporúčam… Skúšali sme aj neúspešne niekoľkých bubeníkov, ale automat to istí… Máme za sebou až jeden koncert, a čo sa týka live vystupovania v budúcnosti, chuť hrať by určite bola, museli by sme však osloviť ľudí na komplet zostavu a to zatiaľ nie je priorita, určite to však bude výzva. Máme vydané digitálne jedno demo z roku 2015 a EP Wolfram III z 2017 (pozri metal archives haha), žánrovo by som to nechal na poslucháčov, či recenzentov. Pred pár dňami ste vydali nový materiál nazvaný „ The Sewer“ v dĺžke 40 minút. Ako dlho album vznikal, kde ste ho nahrávali? Ako by si ho opísal na prilákanie fanúšikov? 😊 Prvú poznámku k tomuto materiálu mám z januára 2018, myslím… Vznikal veľmi pozvoľným tempom, nakoľko času nie je až toľko a vôbec sme sa nemuseli nikam ponáhľať. Je síce pravda, že plán bol vydať album už koncom roku 2019, ale takáto je realita. Album je myslím vcelku autentickým obrazom toho, akými sme ľuďmi, ako fungujeme a čo si myslíme. Celý album je odrazom našich posledných rokov. Fanúšikov moc nelákame, o to viac si však vážime, ak nás niekto objaví, či už niekto domáci, prípadne zo zahraničia. Z vašej bandcamp stránky je zjavné, že fungujete ako dvojčlenná formácia. Vyhovuje vám práca vo dvojici alebo by ste aj pribrali ďalších členov, no vhodných hudobníkov je málo? Myslím, že dvaja ľudia na kapelu je pre nás momentálne optimálny stav a keďže nekoncertujme, vystačíme si. Plus sem-tam na skúškach si vypomôžeme softwareom. Všetko ostatné rieši náš manažér a grafik a my môžeme pohodlne prežívať.  Máme docela problém sa zosynchronizovať aj dvaja, takže viac ľudí by znamenalo viac problémov, haha. Album nabúchal mladý poľský bubeník Krzysztof Klingbein. Prečo práve on, ako prebiehala spolupráca? Mal si už pre neho pripravené bicie party ako si ich zhruba predstavuješ, alebo sa Krzysztof podieľal aj na...

Čítaj ďalej
Recenzia – BOLESNO GRINJE – The Last Grinjober (2020, Bizzare Leprous Productions)
okt22

Recenzia – BOLESNO GRINJE – The Last Grinjober (2020, Bizzare Leprous Productions)

Chorvátska stálica grindcorovej scény, BOLESNO GRINJE sa rozhodla osláviť 20 ročnú existenciu veľmi netradičným spôsobom. Vydanie nového materiálu v podobe dlhohrajúcej dosky je na jednej strane skvelým nápadom na oslavu, avšak v ich prípade ide aj o vydanie úplne posledného nosiča! Aktuálny album slúži teda aj ako rozlúčka kapely so svojimi fanúšikmi a s aktívnym pôsobením na scéne. Nový a v tomto prípade žiaľ aj posledný album nesúci meno „The Last Grinjober“ v dĺžke takmer 40 minút obsahujúc 16 skladieb vyšiel u českého vydavateľa Bizzare Leprous Production. Keďže názov kapely „bolesno grinje“ by sa dal preložiť ako „choré roztoče“ („sick mites“ z angl. prekladu), je logické, že vyobrazenie tohto malého článkonožca je súčasťou nielen ich loga, ale aj mnohých už vydaných dosiek. Aj obal posledného albumu obsahuje hnusného roztoča, ktorý kraľuje v popredí postapokalyptického výjavu s toxickou červeno-čiernou oblohou. Aj keď ide o naozaj miniatúrne tvory, svoj obludný vplyv dokazujú tým, že nám mnohým spôsobujú nepríjemnú alergiu. Jednoduchý obal čo sa týka nápadu aj farieb poňali chalani vynikajúco. BOLESNO GRINJE som spoznala viac menej ako death grindovú bandu a prvý album, ktorý sa mi dostal do rúk – „Chronicles from the tomb“ mal booklet aj názov dosť old school death metalový, čo bolo vtedy dôvodom môjho záujmu. Nakoniec sa z neho vykľulo niečo úplne iné ako som čakala, ale pritom tak vynikajúce. BOLESNO GRINJE ani na poslednej doske nepoľavili zo zabehnutého tempa. Na svojej novinke „The Last Grinjober“ pokračujú v zbesilej jazde v rytme energického death grindu. Nadupaný grind core na štýl ROTTEN SOUND, či NASUM je hojne sprevádzanými death metalovými gitarami, ale len málokedy sa grindové tempo spomalí. Album je od samého začiatku poriadne rýchlou jazdou, no keď sa predsa spomalí, tak to stojí za to. Na konci úvodnej skladby „Grinjav & bolestan“ máte pocit akoby ste sa ocitli na cintoríne, všade sú len kosti a zvyšky mäsa a v tempe death/doomového pohrebu hrozíte so zaťatou päsťou nad hlavou. Pomalšie temné pasáže sa na albume vyskytujú v celkom vysokej koncentrácií, ako napríklad v skladbách „I dreamed last night you were a monster“ alebo poslednej „Fuck the Sun“. Obe skladby sú svojou dĺžkou nad 4 minúty aj tými najdlhšími na albume a zdá sa, že prvá menovaná tvorí pomyselné intermezzo uprostred albumu a druhá album skvelo uzatvára. Milujem podobné vsuvky v inak rýchlej a nekompromisnej muzike. Predstavujú nielen miesta na oddych, ale prinášajú do muziky jedinečné momenty a hlavne zvláštne ponurú a nepokojnú atmosféru. „Fuck the Sun“ je okrem toho vybičovaná do totálnej blackoviny a tvorí naozaj skvelú bodku za celým albumom. Viem si predstaviť ako ju BOLESNO GRINJE hrajú ako úplne poslednú skladbu na svojich koncertoch. Škoda, že toho sa už nedožijeme :(. Ale...

Čítaj ďalej
Recenzia – PERFECITIZEN – Humanipulation (2020, L’inphantile collective)
okt16

Recenzia – PERFECITIZEN – Humanipulation (2020, L’inphantile collective)

Vždy som mala slabosť pre kapely, ktoré miešajú brutal death metal s grind corom a vedia tejto výbušnej zmesi pridať punc nielen originality, ale aj progresie a moderného soundu. Mám na mysli mená ako Benighted, Aborted, či Cattle Decapitation, ktoré sa dokázali odlíšiť od iných. Sú to spolky extrémne, death metalové, ale stále majú vo svojich základoch aj grind core. Avšak celkovo je ich muzika pre niektorých ortdoxných death metalistov a grinderov až príliš „moderná“, alebo jednoducho povedané AŽ PRÍLIŠ vo všetkom. Avšak odlíšiť sa a pritom si zachovať brutalitu, techniku a zostať extrémnym spolkom by nemalo byť hendikepom. Čo sa týka grind coru, česká scéna sa pýši nejednou takouto formáciou. Spomenúť môžeme napríklad CONTRASTIC, či MINCING FURY, ktorých muziku rozpoznáte takmer okamžite. Aj pražský PERFECITIZEN sa dá zaradiť medzi tieto originálne spolky. Experimentujúca kapela s charakteristickými bicími ma oslovila už v čase vydania debutu „Through“ (2013), keď som ich nadupanú blastcorovú nálož videla naživo na festivale Obscene Extreme. Charakteristicky nepredvídateľné zmeny tempa, gulometné bicie, neurotická rytmika a intenzívne technické gitarové eskapády zostali zachované aj na druhom albume v poradí, „Corten“ (2015), ktorý bol ešte o čosi viac progresívnejší, ale aj extrémnejší. A treba dodať, že aj viac prístupnejší. Na aktuálnu dosku „Humanipulation“ sme si museli počkať dlhých 5 rokov a očakávania sú preto veľké. Progres len ťažko zastavíme a nová doska pražských PERFECITIZEN je logickým pokračovateľom predchádzajúcich počinov. Nepostráda agresivitu a techniku, ktorú chalani rozvíjajú už od debutovej dosky a navyše obsahuje nespočetne veľa zaujímavých momentov, ktoré ešte v ich produkcií neboli počuté. Prvým signálom, že chalani sa v tvorbe vybrali do neprebádaných zákutí, je jemný ženský vokál použitý v skladbe „Blind Ignorance“, ktorý úžasne kontrastuje s klasickým growlom a zbesilým death grindovým tempom. V tom momente som si spomenula na kapelu IWRESTLEDABEARONCE, ktorá síce žánrovo nie je úplne porovnateľná s českou formáciou, ale ten vokálny kontrast a zbesilé žánrové a rytmické zmeny sú ich spoločným menovateľom. Musím sa priznať, že spočiatku mal práve ten ženský vokál na mňa skôr rušivý vplyv, ale postupne som si túto skladbu ako aj celý zvyšok albumu nadmieru obľúbila. Práve vokálne výlety do všakovakých polôh a farieb sú na novinke príznačné. Na svedomí ich má nielen vokalista Honza, ale aj niekoľko hostí. Napríklad grungeom načuchlý spev v skladbe „Mental Obesity“, či melodické popevky na začiatku skladby „Injection“, ktoré vám na moment pripomenú Grega Puciata, ale postupne skladba nadobudne ba až hip-hopový nádych a to zasa vďaka použitému vokálu. Znovu by som povedala, že po prvom vypočutí mi toto prehustenie rozmanitými vokálmi skôr vadilo, ale časom sa všetko spojilo do jedného pestrého albumového celku. Ďalším výrazným atribútom je rytmická časť, ale originálne a...

Čítaj ďalej
Recenzia  – MEAN MESSIAH – Divine Technology (2020, Slovak Metal Army)
sep18

Recenzia – MEAN MESSIAH – Divine Technology (2020, Slovak Metal Army)

Česká formácia MEAN MESSIAH považovaná za hudobné dieťa talentovaného Dana Frimla vypustila v máji tohto roka do sveta druhý dlhohrajúci album nazvaný „Divine Technology“. Album vyšiel pod značkou slovenského vydavateľstva Slovak Metal Army a hneď na úvod by sa patrilo podotknúť, že Ďuro Haríň má v poslednej dobe veľmi dobrý nos na kvalitné zoskupenia, ktoré robia jeho labelu veľmi dobré meno. Minulý rok to boli napríklad Pseudosapiens, Shaped In Dreams, tento rok Vortex Unit, Wictims, či MIAE. Všetko skvelé, žánrovo pestré a kvalitné albumy, medzi ktoré nepochybne patrí aj nová doska MEAN MESSIAH! Len tak ďalej! MEAN MESSIAH boli pre mňa doteraz neznámym pojmom. Debutová doska „Hell“ im vyšla v roku 2013 a o tri roky na to nasledovalo EP-ko „Let Us Pray“. Keďže som tieto albumy nepočula, ich aktuálnu dosku „Divine Technology“ nemá zmysel porovnávať s predchádzajúcou tvorbou. No a po jej vypočutí mám pocit, že kapela nemohla natočiť lepší materiál ako práve na aktuálnom počine. Je jednoducho fenomenálny! Do očí Vám udrie už obal albumu, kde si Ježiš na kríži robí selfíčko. Trochu provokatívny, ale pre túto dobu veľavravný výjav. Predpokladám, že tento obraz nereprezentuje tému celej dosky, ale je skvelý, jednoduchý, proste vám udrie do očí. Ale taká je aj celá muzika na albume! Hneď úvodná skladba „Interment Of Ashes / Hello Again!“ je veľkolepá. Symfonický štart začne vykresľovať príbeh a vy máte pocit, akoby šlo o nejaký krátky hudobný film, kde vám najskôr pozvoľne nastolia jeho pozadie, potom tam nechýba akcia, dráma, rozuzlenie a pozitívny šťastný koniec. To všetko zabalené v dosekaných groovy riffoch, hutnej industriálnej hmle s rockovými miestami až popovými časťami. Toľko nápadov, toľko emócií, tak neuveriteľne mohutná atmosféra. A to všetko natlakované už v tejto prvej (9 minútovej!) skladbe by vystačilo snáď aj na samostatnú dosku. Páni neuberú plyn ani v nasledujúcej titulnej skladbe „Divine Technology“, ktorá pokračuje v rozprávaní príbehu a nechýba v nej akcia, výbuchy energie, ale aj oddychové pasáže postavené na úžasných melódiách. Vyzdvihnúť sa dá aj druhá polovica skladby „Blood of Sirens/The Call“, ktorá je čisto inštrumentálna. Taká rockovo baladická vsuvka, ktorá vás medzi metalovými sekačkami krásne pohladí na duši. Na tomto mieste mám pocit, že o každej skladbe by sa dal napísať samostatný odstavec, ale kto by to čítal? V skratke napísané, asi najväčšou prednosťou celej dosky je to, že je neuveriteľne pestrá a vyvážená zároveň. Jednotlivé skladby obsahujú rôzne metalové vplyvy, rôzne nálady, ale pritom sa nebijú, ale tvoria veľmi pevný a komplexný celok. Myslím, že docieliť práve tú žánrovú vyváženosť a pritom zachovať kompozíciu tak zaujímavú, vzdušnú a pútavú pre poslucháča je veľkým umením. Pánovi Frimlovi sa to podarilo ako asi len málokomu na československej...

Čítaj ďalej
Starý materiál slovenskej legendy DEHYDRATED vydaný opäť na kazete!
júl08

Starý materiál slovenskej legendy DEHYDRATED vydaný opäť na kazete!

Atomic Vision Productions práve vydáva kompilačnú kazetu slovenskej Death metalovej legendy DEHYDRATED, ktorá obsahuje ich prvé dva demosnímky „Festered Find“, „Suffering of the Living Masses“ a materiál zo split CD s Bestialit z rokov 1992-93. Vydanie je limitované na 200 ks profi kaziet s veľkým rozkladacím obalom, ktorý obsahuje veľa fotiek z obdobia založenia kapely a biografiu s textami preloženými do angličtiny. Zvukový materiál neprešiel žiadnou úpravou, je teda zachovaný v autentickej analógovej podobe. Hudobne ide o chorobný Death metal s brutálnymi Grind core výjazdmi, ktorý ťa totálne rozdrtí. Cena je 150 Czk / 6 €. Dôležitá info je, že táto kazetka sa to bude dať zohnať už túto sobotu na akcii Iron River Fest v českom Písku. POZOR! Tento festival je už však vypredaný! Ak sa tam chystáte, čaká Vás zbesilá thrashingová jazda. Zo Slovenska vystúpia hneď dve stálice tohto žánru, a to RADIATION a MAKJSTER KAT. Iron River Fest link: https://www.facebook.com/events/270545047432413/ Program: 16:00 FAUST / thrash metal / Praha 17:00 VENATOR / heavy metal / Linz 18:00 PREDICTION / black-thrash / Linz 19:00 LAHAR / thrash metal / Písek 20:00 RADIATION / death-thrash metal / Bratislava 21:00 MAJSTER KAT / thrash metal / Bratislava Kontakt na label: atomicvision.prod@gmail.com Webstránka labelu:...

Čítaj ďalej