Purulent Spermcanal/Carnal Diafragma – Split – Bizarre Leprous Production, 2020
nov29

Purulent Spermcanal/Carnal Diafragma – Split – Bizarre Leprous Production, 2020

Zverejnené v nov 29, 2020

Opäť tu máme splitko. Tentokrát kompletne v réžií šťavnatého, prerasteného, nezdravého a chutného goregrindu. A dokonca aj z jedného regiónu. Ostravského regiónu. A presne ako v tom vtipe, kde sa niekto z „hlavního města“ pýta tvrdého miestneho chlopaka, že prečo v tej Ostrave hovoria tak stručne. Odpoveď je jasná a samozrejme stručná – Bo neni čas, pýčo. A týmto mustrom sa riadili aj kapely Purulent Spermcanal a Carnal Diafragma, ktoré do 23 minút splitka vtesnali 12 skladieb. Ako prví, svojich sedem zastavení na goregrindovej krížovej ceste, predvádzajú Purulenti. Na úvod nám reproduktory zarezonujú v rytme etnických nápevov. Podľa názvu skladby Today´s Menu – Human Roast dedukujem, že to asi bude folklór nejakých papkáčov, ktorí sa neboja delikátne vychutnávať flákotu z „koruny tvorstva“. V momente ako doznie čítanie receptu na šmakóznu poživeň od ekvivalentu Pohlreicha odniekiaľ z rovníkovej oblasti, zabublá nám v uškách potrava hudobná. Nejeden motor z buldozéra so slzou na krajíčku na pieste, by chcel vylúdiť taký zvuk. V týchto tóninách sa samozrejme ide zvesela ďalej a čas na vydýchnutie prakticky neexistuje. Trošku zvoľnenie prinesie až šieste polienko do pahreby, na ktorom je vypálený cajch so slovami Maggot Feast for Invitees. Táto skladba sa prelieva ako voda vo vodotesných hodinkách kúpených na tržnici, od stredných polôh (no dajme tomu) k rýchlejšiemu zverstvu. Nebolo by to ono, keby nám nejaká šikovná deva z filmov pre dospelých nezanôtila serenádu na tak trochu inom mikrofóne. Jej árie tvoria podstatnú časť časového výseku venovanému piesonke And Rožan Knows It… Prehupnime sa k druhej polovici. Tentokrát žiadne intro z poľnej kuchyne niekde v pralese. Carnal Diafragma hneď frontálne spustí gitarové riffy, znejúce ako párajúce sa ševy na mojich nohaviciach, do ktorých mi akosi podrástla prdel. Tieto riffy patria skladbe s poetickým názvom Preventivní ejakulace obyvatel. Rýchlosť v akej si to valí rýchlik z Ostravy do Žiliny, to láduje aj nasledovná S červy nejsou žerty. A vlastne aj všetky ostatné. Carnal Diafragma ide na to trošku inak ako Purulenti. Tí sú o niečo viac pestrejší (aspoň na tomto kotúči), zatiaľ čo ich kolegovia vsádzajú na agresiu, nadupané tempo etc. Nespomenul som skladby, kde sa obe kapely tak pekne kolegiálne doťahujú. Purulenti v šestnásť sekundovom epose zdeľujú svetu nasledovné – Carnal Diafragma Is Not Grind Core. Carnal Diafragma kontruje záverečnou deklaráciou Purulent Spermcanal Is Not Impetigo. Milé. Kapely nahrávali v dvoch rôznych štúdiách. Carnal Diafragma vsadila na osvedčené Davos Studio, Purulent Spermcanal sa zverili do rúk Hard Cafe Studio. V tejto kategórií je mne viac po chuti polovička od Carnal Diafragma, ktorá má taký čistejší a ostrejší zvuk. Ale názory sa líšia človek od človeka, veď to poznáte. Čo sa ale týka samotného materiálu, tak...

Čítaj ďalej
Pigsty – Pig Blood – Bizarre Leprous Production, 2020
nov14

Pigsty – Pig Blood – Bizarre Leprous Production, 2020

Zverejnené v nov 14, 2020

Ave! Ave Versus Christus! Ave! Ave Versus Christus! Ave! Ave Versus Christus! Ave Satani! Takto znie zopár veršov erbovej skladby Jerryho Goldsmitha z kultového hororu The Omen. Čo to robí v recenzií na grindový album? No proste, Pigsty sa rozhodli tak trochu zremakovať tento kúsok klasickej kinematografie k obrazu svojmu. Apropo, samotní Pigsty. U nich bolo veľmi dlho ticho. Topi ten prehrabuje svoju hororovú filmotéku v Kandar, no a Otyn zase mláti do bicích v Hellyum. A tu zrazu z ničoho nič prišla správa, že táto dvojica dáva dokopy nový album. Po jedenástich rokoch od Planet of the Pigs. Ale so živou prezentáciou sa nepočíta (aktuálne teraz asi u žiadnej kapely). Ako som už spomenul, tak kapela sa tu striktne drží scenára filmu. Tým pádom nie je prekvapením, že introm k úvodnej skladbe The Arrival je vyššie uvedený démonický popevok Ave Satani!. Kto by náhodou nepoznal The Omen, tak vo filme ide o to, že sa na svetlo sveta dostane Antikrist a biblické proroctvá sa akosi v rýchlom slede začnú napĺňať. Za spoiler sa ospravedlňujem, ale čo už. V Pigsty verzií je týmto Antikristom akurát bytosť v latinčine nazývaná Sus scrofa domesticus. Takže nejaká tá bravčovina. Ak očakávate zmyselne šialenú grindovú jazdu, tak vás asi zaskočí to, čo sa na vás vyvalí z reproduktorov. Je to naozaj niečo také, ako keby ste si do jedného reproduktora pustili soundtrack k The Omen a do druhého milú grindovú masáž. Tvrdé pasáže sa prelínajú so samplami z filmu, sú podfarbené symfonickým nádychom a celkom ťažké na posluch. Tým myslím, že sa človek do nich ťažšie dostáva, pretože je tam toho naozaj veľa, na čo sa musí sústrediť (ak teda cítite potrebu sa do albumu nejakým spôsobom infiltrovať). Za najvydarenejšie tracky považujem The Arrival, Megiddo vs. Armageddon a It´s All for You, Damien!. Posledná menovaná (vlastne nie iba ona) ako keby v sebe kombinovala samotných Pigsty s Dimmu Borgir (ja viem, divná kombinácia, že?) z obdobia Puritanical Euphoric Misanthropia. Na výbornú hodnotím obal albumu a celkovo vizuálnu stránku. Už len keď sa pozriete na toho „pašíka“ na obale, tak je to tak pekný odkaz na plagáty k The Omen (za tým stojí opäť Crazy Dan, ktorý odvádza skvelú prácu u Kandar). No a keď otvoríte booklet, tak v ňom nájdete aj fotografie z filmu (okrem iného). Čo sa týka Pigsty, tak mne najbližšie zostávajú stále prvé dva albumy. Tento nový je od nich na míle vzdialený. Prebehol som ho veľakrát, ale až tak mi k srdcu neprirástol. To neznamená, že je horší ako čokoľvek iné z minulej diskografie (nejaký model, podľa ktorého by sa niečo dalo tabuľkovo kvalitatívne pri hudbe vyhodnotiť asi neexistuje)....

Čítaj ďalej
Alžbeta Báthory: Krvavý kúpeľ plný inšpirácie
nov03

Alžbeta Báthory: Krvavý kúpeľ plný inšpirácie

Zverejnené v nov 3, 2020

Na vysokom kopci, uprostred ľadovej noci, nad mestom v ktorom sa šíri strach, bliká na hrade jedno opustené svetlo. Svetlo ožaruje miestnosť za hrubými a studenými múrmi, odkiaľ sa do útrob hradu ozýva vzlykanie, prosby a plač. Iba letmý pohľad, ktorý ozvučí vrzgnutie dverí, odhalí obraz horší ako Danteho peklo. Krv valiaca sa z rán, odtrhnuté údy, skrútené torzá bez kože, zúfalé pohľady martýrov a zápach zhoreného mäsa. Nad všetkým týmto marasmom sa ako nejaká vyššia bytosť, vznáša postava ženy v drahej róbe. Úsmev a krvou podliate oči značia, že pohľad na hrôzu, pred ktorou by si každý zakrýval oči, jej spôsobuje radosť a uspokojenie. Jej kroky vedú k veľkej kadi. Sníma zo seba rúcho a tak ako ju Boh stvoril, vchádza do červeného roztoku, ktorým je vaňa naplnená. Keď ju tekutina pohltí až po krk, slúžky k nej privedú dve zviazané neboráčky a rýchlym šmiknutím im podrežú krky a nechajú vykrvácať do kúpeľa. Monštrum v ľudskej koži nechá prúdiť krv na každý kus svojho tela a dlhé minúty si užíva rozkoš spôsobenú týmto nechutným rituálom. Keď ukojí svoju úchylku, vyjde von, zahalí opäť svoje telo a jej kroky poznačené vraždou, sa nesú dlhými chodbami hradu až k jej spálni. Tento úvod je síce iba moja fikcia, ale kto vie ako ďaleko je vzdialená od pravdy. Faktom ale je, že Alžbeta Báthory nezískala svoju prezývku „Krvavá grófka“ iba tak zo srandy a dlhej chvíle. Nebudem sa tu veľmi prplať v jej živote (od toho sú publikácie a stránky zamerané na históriu a ja sa tiež necítim byť na to veľmi povolaný), pretože to, čím ovplyvnila kultúru je najmä jej vražedné „řádení“. Alžbeta Báthory sa narodila 7. augusta 1560. Väčšina z jej predkov mala v povahe zaujímavé vlastnosti ako pýchu, samoľúbosť, tyranstvo a sexuálnu zvrátenosť. V rámci doby a spoločenského postavenia asi nič neobvyklé, ale slečna mala aj vďaka tomu dobré predpoklady to posunúť ešte o nejaký ten level vyššie. Svoje krvavé hobby si zapísala do curriculum vitae v rozmedzí rokov 1585 – 1610. V tomto období mala zabiť a týrať množstvo mladých dievčat (počty sa líšia v závislosti od rôznych informačných prameňov). K jej obľúbeným praktikám patrilo pálenie sviečkami a rozpáleným kovom, pichanie ihlicami, polievanie vodou na mraze… Mučením oslavovala aj Vianoce (jej list Ježiškovi by asi neprešiel cenzúrou…) a práve tesne po Vianociach ju pristihli pri týchto jej „zábavkách“ vyslanci palatína Thurza. Výsledky grófkiných vražedných večerov, teda mŕtvoly neboráčok, boli pochované kade tade po okolí (či už cintoríny, polia… niekedy však tak nedbanlivo, že túlavé psy ich vyhrabali a rozťahali). 29. decembra 1610 ju prichytil pri čine sám Juraj Thurzo, keď neohlásene prišiel do Čachtíc. Ona a jej...

Čítaj ďalej
Mortician: Za bránami schátraného cintorína
okt31

Mortician: Za bránami schátraného cintorína

Zverejnené v okt 31, 2020

Počas noci, keď sa október pomaly, ale isto mení na november, viedli moje kroky osvetľované splnom mesiaca k cintorínu, na ktorom by mali s večnosťou rozjímať ostatky mojich dávnych predkov. Na hrdzou prežratej bráne (napriek tomu prekvapivo pevnej) stále visel zámok. Ale do panstva Jej Veličenstva Smrti sa dalo dostať bez problémov, pretože očividne sa na kamennej ohrade značne podpísal zub času. Preliezol som cez niečo vyše metra vysokú haldu kamenia, ktorá oddeľuje živých od mŕtvych a vydal som sa hľadať miesto odpočinku mojej rodovej línie. Jemne som našľapoval po rozmočenej zemine, pretože pod mojimi nohami sa skrývali jamy, ktoré bývali hrobmi a poznačili ich nájazdy vykrádačov. Moje oči zúfalo blúdili po zničených náhrobkoch, ktoré však skôr pripomínali iba voľne pohodené skaly. Akoby to však nejaká vyššia sila sama chcela, tak luna jasne ožiarila jeden hrob na druhej strane cintorína. Vydal som sa teda tým smerom, vedený zvláštnym nutkavým pocitom, vzdať hold mojim, aj keď neznámym príbuzným. Predral som sa k tejto poslednej kamennej zmienke o ich živote a veľmi ťažko čitateľné riadky skutočne skrývali moje priezvisko. Tak som sa nad touto mohylou zastavil a v myšlienkach som sa snažil predstaviť aký viedli život, či sú na nejakom lepšom mieste a pod. Omámený podnetmi môjho vedomia som si nevšimol, že sa ku mne blížia pomalé, trhané kroky, ktoré neveštia nič dobré. Zo snenia som sa vytrhol, až keď som v mojej blízkosti pocítil niekoho prítomnosť a zatuchlý dych. Prudko som sa otočil a za mnou stál chlap vysoký ako jedľa, v ošarpanom obleku, s riedkymi, ale zároveň dlhšími vlasmi spadajúcimi mu na ramená, naklonený do jednej strany, zrejme kvôli poranenej nohe a v rukách pevne zvierajúci lopatu. Nestačil som zo seba vydať ani tón a bez varovania mi do hlavy uštedril silnú ranu práve tou lopatou. Zniesol som sa k zemi. Následne mi pamäť odhaľuje iba útržkovité záblesky reality, ako ma tento strážca záhrobného sveta ťahá za jednu nohu po chodníčkoch medzi kryptami. Nevládneho ma pritiahol k zdanlivo prázdnej jame a vrhol ma do nej. Neskutočný hnilobný puch ma ešte viac omámil, avšak jeho slová si vybavujem do detailu. Hovoril nasledovné: „Predtým ako sa zavrie veko truhly, predtým ako ťa pochovajú a tvoje telo vychladne, predtým ako na teba dopadne posledná lopata hliny, buď si istý, že si skutočne mŕtvy.“ Bolo počuť už iba tlmený smiech a ťažkopádne kroky odišli niekam do zabudnutia. Ja som sa po hodnej chvíli dostal k sebe a začal si uvedomovať, že to čo som si myslel, že sú korene, boli končatiny trčiace zo stien masového hrobu a to na čom som ležal, bola horda rozkladajúcich sa mršín. Mäsožravé červy preliezli mojim oblečením s...

Čítaj ďalej
Constipation/Necrotomb – Fucking Morbid Splitting – Immortal Souls Productions, 2020
okt21

Constipation/Necrotomb – Fucking Morbid Splitting – Immortal Souls Productions, 2020

Zverejnené v okt 21, 2020

Neviem čím to je, ale akosi pravidelne sa ku mne dostávajú splitká až ku koncu roka. Resp. ja sa k nim v tomto čase dostávam. Splitko týchto dvoch relatívne nových pojmov (relatívne preto, že Constipation vznikli ako sranda projekt už pred vyše 20 rokmi, ale Dodi sa naplno venoval Perversity a tak Constipation išli na bočnú koľaj) sa mi na poličke váľalo už niekedy od leta, ale pretože som si doteraz vždy nejako našiel niečo iné, čomu som sa venoval, nastal čas rozobrať túto nahrávku až teraz. Ako prví sa predstavujú už spomínaní Constipation. A ako bolo vyššie povedané, Constipation vznikli ako taký úlet Dodiho, ktorý si zopár skladieb, ktoré sa nehodili do Perversity odložil do šuplíka. Minulý rok ich oprášil, poslal ich Lukášovi (Iria, Merged in Abyss…), ten k nim nahral bicie a o vokál sa postaral Fetus (Perversity, ex-Brute…). Takto to znie nejako veľmi jednoducho. Ako to bolo detailne, to už žiaľ neviem, ale výsledok sa nám ukazuje práve na tejto placke. Ono, treba k tomu asi pristupovať podobne ako samotní autori a teda tak, že je to iba taká zábavná oddychovka od ich domácich kapiel. Nechcem rýpať, ale kapela tu rozhodne neobjavuje Ameriku, skladby na mňa pôsobia ako nahraté niekde na skúške a ani po pár posluchoch ma nejaký extra motív nechytil (výnimku tvoria asi iba skladby Migréna, Bodies a Klystír song)… Na druhú stranu treba povedať, že takéto vyventilovanie plne kvitujem. A aj tí najväčší tvrďáci a temniaci si radi zahrajú, alebo vypočujú niečo, tak trochu jednoduchšie a kvázi humorné. Áno, týchto 11 skladieb zrejme neulahodí úplne každému a sú svojim spôsobom celkom primitívne (v tom lepšom slova zmysle), ale keď sa jedného pekného dňa vrátia kapely na pódia, viem si tento repertoár predstaviť na nejakej príjemnej grindovej akcií. Toť vsjo. Prehupujeme sa do druhej polovice splitka ako izolovaný Jack Torrance k svojmu horšiemu a brutálnejšiemu ja a na rezkú notu v štýle zvrátených Mortician nám brnkne Necrotomb. Presne tak. Janek (Bloodcut, Swrab…) si urobil radosť takýmto milým one man projektom, v ktorom cíti potrebou vzdať hold americkej brutálnej stálici, ktorej symbolom je napaprčený milovník hororov Will Rahmer. O Necrotomb som sa dozvedel takým divným spôsobom, keď mi písal človek z jedného českého vydavateľstva, či náhodou neviem kto stojí za tými slovenskými Mortician, že by rád nadviazal spoluprácu. Musel som sa najprv zorientovať čo odo mňa chce a o čom to hovorí, ale nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že reč je o Necrotomb. Takže to len taká nepodstatná storka, ale moju zvedavosť to rozhodne rozpumpovalo. Pretože Mortician patria medzi mojich „milášikov“, môžem s pokojným pocitom na duši povedať, že Necrotomb ich odkazu nerobí ani...

Čítaj ďalej