Kapela Besna má vonku nový album menom Krásno!
Osem rokov na scéne. Jedno EP. Zopár singlov a splitiek. Dva full albumy. To je zopár čísiel, ktoré tak anonymne rozprávajú o kapele Besna. Práve táto kapela, ktorá pristupuje k black metalu (no, dajme tomu) pomerne dosť svojsky, vydala včera nový album menom Krásno. A pretože kapela nám poslala celkom slušne dlhé promo a moje kecy nie sú až tak podnetné v porovnaní s tými ich, tak radšej predám slovo kompetentným: „Druhý dlhohrajúci album Krásno, ktorý vydala 16. januára 2025 slovenská post-black metalová kapela Besna, skúma témy spoločenskej stagnácie, osobnej izolácie, ekologického kolapsu a hľadania zmyslu v nespravodlivom svete. Prostredníctvom siedmich intenzívnych skladieb kritizuje pasívne prijímanie autority, cyklickú povahu cynizmu a túžbu po sebavyjadrení uprostred upadajúcej kultúry a prebiehajúcej vojny. Album čerpá z mytologických odkazov (skladba Bezhviezdna obloha) a historických udalostí (skladba Hranice, ktorá reflektuje na sebaobetovanie Jana Palacha a smrť ľudí pri pokuse o útek cez hranice komunistického Československa). Tieto motívy zdôrazňujú uzatváranie sa pred cudzími myšlienkami a životmi. Kapela tak vyzýva poslucháčov bojovať proti apatii a zúfalstvu. Krásno slúži ako silná reflexia ľudskej odolnosti a výzva na kultúrnu a spoločenskú obnovu. Kapela hudobne nadväzuje na oceňovaný album Zverstvá, prináša však nové prvky a ukazuje svoj prirodzený vývin. Hudba na albume je v súlade s tematickou stránkou temnejšia a agresívnejšia, no stále si zachováva pre kapelu typické povznášajúce melódie či melancholické momenty v duchu svojho žánru. Ten obohacujú o väčšiu údernosť a dôraz na rytmiku. Na to nadväzuje aj masívnejšia, plnšia a zvukovo bohatšia produkcia nahrávky. O tú sa postarali Jakub Hríbik a Jakub Spiszak v bratislavskom štúdiu Pulp, kde sa nahrávalo a mixovalo. Editing mal v rukách Jakub Tirčo a mastering zverili Alexandrovi Vataginovi. Artwork vytvoril Andrej Eternal a logo kapely upravil Maxim Ishutin. Nahrávka je dostupná na streamovacích službách. Predpredaj CD a vinylových platní prebieha na Bandcampe kapely. CD budú dostupné koncom januára, vinylové platne začiatkom marca. Vznik albumu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Kapela album predstaví aj naživo v sobotu 25. januára na release show v bratislavskom kultúrnom centre P*AKT na Pionierskej ulici. Ako špeciálna hosťka zahrá svoj klavírny set speváčka a skladateľka Katarína Máliková. O dva dni na to, v pondelok 27. januára, zahrá Besna celý album naživo v rámci vysielania rozhlasovej metalovej show Headbanger_FM od 22:00 v Rádiu_FM.“ FB: https://www.facebook.com/BesnaBand Bandcamp: https://besna.bandcamp.com/music Release Show FB...
Summa Summarum 2024
MRKVA Ďalší drift planéty okolo mega výhrevného telesa je za nami. No a to značí tieto rekapitulačné články na všemožné témy. Kde začať… Raz za čas na mňa príde taká chvíľka, že sa potrebujem odstrihnúť celkovo od muziky. Tento rok sa mi to stávalo pravidelne a často, a tak som podstatnú časť koncoročných sviatkov venoval posluchu albumov, ktoré sa mi chtiac, či nechtiac behom roka vyhýbali. Na koncerty som až na jedenásť výnimiek nechodil (pre niekoho málo, pre niekoho veľa), pretože vystáť niektorých ľudí je pre mňa čím ďalej, tým ťažšie. A pretvarovať sa ma jednoducho nebaví. Aby som nebol len za toho mrmlajúceho odľuda niekde vzadu, tak zopár vecí aj potešilo. A to sú také tie malé svetielka na konci tunela, ktoré ešte ako tak dávajú existencií zmysel. A práve o nich bude v nasledujúcich riadkoch reč. TOP 15 Master – Saints Dispelled Mnohí by možno namietali a už počujem tie uplakané poznámky typu: „Ale veď hrajú stále to isté a je to nuda…“ No, nuda to nie je a to isté vždy hrali aj AC/DC, či Motorhead. Paul Speckmann jednoducho vie ako na to a mne to stačí. Bodka. Unaussprechlichen Kulten – Häxan Sabaoth Schválne, koľko metalových kapiel poznáte z Čile? Ja mám v tomto výbere rovno tri. Unaussprechlichen Kulten hrajú death metal. Sem tam do neho frknú trošku blacku a tápu na cestičkách k deviatemu kruhu pekelnému. Ale hlavne si radi berú do úst chápadlaté potvory z útrob zvrátenej mysle pána Lovecrafta (viď samotný názov kapely). Dokážu vytvoriť vážne nepríjemnú atmosféru a pri koncertoch ju nepotrebujú dopĺňať ani dlhými kabátmi a handrami cez ksicht. No a nový album je taká pekná lahôdka (mimochodom, názov a obal pekne odkazujú k jednému starému filmu). Morbid Saint – Swallowed by Hell Veľmi ma mrzí, že som nemohol byť v Písku, kde Morbid Saint hrali na jeseň. Stvoritelia kultovej placky Spectrum of Death sa v roku 2010 vrátili na scénu a o päť rokov na to prišiel album Destruction System. Strih. Ubehlo ďalších deväť rokov a Morbid Saint rozčerili hladinu agresívneho thrashingu albumom Swallowed by Hell. A ja si nemôžem pomôcť, ale z thrashu mi nič viac za uplynulý rok k srdcu neprirástlo viac. Antichrist Demoncore – G.O.A.T. Antichrist Demoncore, skrátene ACxDC natočili album G.O.A.T. Futbaloví fanúšikovia by možno dúfali, že títo grindoví šialenci z Kalifornie rozlúsknu dlhoročný oriešok a to, že kto je tým GOAT – či Ronaldo alebo Messi. O to v tomto prípade však nejde. Ale ide o cca 23 minút ultra rýchleho a zúrivého rámusu. A to je rozhodne prednejšie. Pentagram – Eternal Life of Madness Kapela gitaristu a speváka Antona Reiseneggera (Lock Up, Brujeria…) to...
Stromčeky, rolničky, medovníčky… a rámus!
A je to tu zase. Ani sme sa nenazdali. Obdobie divných vianočných večierkov, ktoré sa menia na otravnú partiu vašich kolegov vo vianočných svetroch, nasladlý pach zvratkov s arómou punču z vianočných trhov a dokola vyhrávajúce koledy, ktoré vás terorizujú už vyše mesiaca pred sviatkami. No, je to záber na psychiku… Možno to znie tak, že toto obdobie nemám rád, ale tak to úplne nie je. Mám len rád svoju introvertnú bublinu. A v tej bubline… No čo vám poviem. Tiež tam stále niečo hučí, len to nie je Wham!, či Mariah Carey. No a pretože sú tie sviatky a ja mám za úlohu chvíľku predstierať milého človiečika, pozývam vás do tej spomínanej bubliny. Vianoce, nevianoce, rámus máme radi stále. Total Fucking Destruction – Simply Having A Wonderful Christmas Time Keď sa v roku 1998 po albume Sounds of the Animal Kingdom po prvýkrát Brutal Truth rozpadli, bubeník Richard Hoak založil ďalšiu kapelu, ktorá pristupuje k tvorbe s viac odľahčenejším pohľadom na vec a dal jej meno Total Fucking Destruction. Ale samozrejme stále zostávame v grindcorovom kráľovstve. V roku 2017 prispeli na splitko God Damn Ye Merry Gentlemen skladbou Simply Having A Wonderful Christmas Time, kde okrem Total Fucking Destruction lebedili aj Vesication, Anthesis a Clown Baby. Pozorný poslucháč samozrejme spozná skladbu Wonderful Christmastime od Paula McCartneyho. „Chrobák“ by možno nechápal, čo sa s touto skladbou dá všetko urobiť. Agoraphobic Nosebleed – Merry Chrystmeth „Santa Claus! All I Want for Christmas Is A Bag of Weed and Two Fat Bitches and A Bag of Chips for the Fat Bitches.“ Takýto list so želaním zrejme poslali Agoraphobic Nosebleed kompetentnej osobe. No, každý máme svoje priania… Každopádne, takto začína singel Merry Chrystmeth, ktorý zase až tak o Vianociach úplne nie je. Asi aj v Seredi by boli z tejto skladby radi. Agoraphobic Nosebleed vydali tento singel v roku 2012, ale už aj rok predtým mali vonku také vianočné EP A Joyful Noise. Čiže celkom vianočná kapela. Laserguys – Ho´ Ho´ Ho´ Máte radi konceptuálne albumy? Nie, nenesiem vám sem v batôžku niečo od Kinga Diamonda. Aj keď tento záhrobný pán s vysokým hlasom má Vianoce zrejme v láske, pretože nejaké tie skladby odkazujúce na zimné sviatky určite v jeho diskografií nájdete. V tomto odseku sa zameriam na zem, v tomto čase zrejme zasneženú. Laserguys sú z Nórska a aby až tak nezapadali medzi miestnu smotánku, tak nehrajú black metal, ale celkom vtipný a chytľavý grind. No a že, čo som to mal s tým konceptuálnym albumom? Tak na tomto albume je 24 skladieb, ktoré sú vystavané ako adventný kalendár. Za nápad tlieskam v stoji. Acid Witch – Elves Acid Witch je...
Vianočná spomienka na Juraja Haríňa!
Už je to viac ako tri roky, čo nás navždy opustil Juraj Haríň. Človek, ktorý hýbal domácou scénou na rôznych frontoch, či už ako vydavateľ, organizátor koncertov, redaktor zinov a webzinov, rozhlasový moderátor a ja neviem ešte čo všetko. Taký renesančný človek metalového undergroundu. Zostalo tu po ňom prázdne miesto, ktoré sa nepodarilo nikomu zaplniť. Síce zomrel, ale zostal nesmrteľný (ako aj znela jeho prezývka Immortal). A na Nesmrteľného sa bude opäť spomínať v Poprade. Už sa z toho stala taká milá tradícia. Tento rok táto spomienka pripadla na obdobie medzi vianočnými sviatkami. A ako by sa na neho malo lepšie spomínať ako v prostredí, ktoré on miloval, čiže uprostred hudobného humbuku? Death metal (až na malé odbočky) to je to o čo tu ide. V tomto prípade prídu vykonať očistu tiel po vianočnom obžerstve Nemci Gomorrha, Scaffold zo Srbska, Česi Scabbard a domáci Slight Lie. 28. 12. 2024, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 19:00 Vstup: 15€ FB...
Radiation – Reactor Collapse – Witches Brew/Atomic Visions Productions/Tapes of Terror Records, 2024
Kapitánov denník, hviezdny dátum 21. 12. 2004, skoré ráno Posledný týždeň nočných v práci v tomto roku skončil a ja sa s utrpením snažím vtesnať späť do štandardného spánkového režimu. Plán sa nedarí naplniť podľa očakávaní a tak vstávam už pred pol piatou ráno so strašnou chuťou si niečím naplniť uši. A pretože si celý ten spomínaný týždeň v práci po nociach zatavujem mozgové závity s novým albumom od Radiation, tak si svoj „chtíč“ ukájam práve touto nahrávkou. A to samozrejme nie je náhoda. Na tento album som sa tešil, očakával ho a posledné roky v neho už aspoň tajne dúfal, pretože od predchádzajúceho The Gift of Doom ubehlo slušných sedem otočov Matky Zeme okolo rozpálenej gule. A pretože je obdobie okolo Vianoc, stále tu niekto na mňa niečo hučí o nejakých tradíciách, tak som s radosťou omočil svoje pero v kalamári a nadväzujem recenziou na tú moju minulú ku The Gift of Doom. Behom tých siedmich rokov som na Radiation narazil naživo myslím, že iba trikrát a tu a tam zahrali niečo nové, čo malo byť predzvesťou nového albumu. Moja pamäť má tendencie sa z času na čas nečakane resetnúť a tak mi v hlave nezostali uviaznuté názvy konkrétnych skladieb, ale myslím, že to bolo po koncerte v Poprade, kde sme spolu chvíľu kecali a povedal som, že je v tom cítiť kus Iron Maiden, resp. starého „hevíku“. A musím povedať, že po tom, čo som Reactor Collapse stihol niekoľkokrát otočiť behom posledných dní, tak to plátno, kde je nanesený ich thrashový náter má značku z ktorej sa na vás rehoce Eddie. Ale poporiadku. Nejaké dva mesiace dozadu Radiation plácli na Youtube skladbu Tales of the Ancient Ones. A keď sa tak započúvate, tak úvod a záver sa držia zhruba v nejakých tých mantineloch, ktoré využíva istý Steve Harris. Medzitým však v sendviči hučí klasický agresívny thrashing (a je dosť možné, že toto je tá skladba, ktorú hrali vtedy naživo). Ale keď ide o samotný thrash metal, tak Radiation sa nebáli trošku pohýbať s kolíkmi žánrových hraníc. Nehovorím, že tu nie sú podobné thrashové nabodávaky ako na The Gift of Doom (viď najmä titulná Reactor Collapse), ale trošku sa tu načieralo aj z iných žánrových škatuliek, či možno aj priamo kapiel. V množstve skladieb je cítiť taký závan starého black metalu, tým mám na mysli prvej vlny (alebo takej tej teraz aktuálnej vlny black/speedu). Takže takí Venom, či Bathory. Čo sa týka tých Bathory, tak tam to cítim najmä pri záveroch niektorých skladieb, kde sa sóluje ako o život a hrá tak pekne do aleluja (za všetky v tejto kategórií môžem menovať napríklad Taken by Void). Ale mimo...