Abbath s mocným supportom čo nevidieť v Brne!
jan27

Abbath s mocným supportom čo nevidieť v Brne!

Ikona nórskeho black metalu, drsňák a pilier žánru ako takého, alebo komediant, čo si rád „prihne“ a neberie sa príliš vážne? Rozhodnutie nechám na vás. Jedno je však isté. Abbath a.k.a. Olve Eikemo má za sebou (a snáď ešte stále aj pred sebou) jedinečnú kariéru, ktorú zdobia vrcholy, ale aj pády. Na prelome ôsmej a deviatej dekády minulého storočia sa okrem iných stretol v kapele Old Funeral s menami Varg Vikernes, alebo Demonaz. S druhým menovaným neskôr spojil sily a dlhé roky sa zabýval v bájnej ríši Blashyrkh, pod menom Immortal. Kvôli rozkolom týchto dvoch kohútov sa v roku 2015 Abbath (vraj) definitívne porúčal a vrhol sa na sólovú kariéru, ktorú do týchto dní zdobia dva albumy – eponymný Abbath z roku 2016 a minuloročný Outsrider. Obklopený vyberanou zostavou sa vrhá z turné na turné. Na tom aktuálnom ho budú sprevádzať Vltimas – all star band tvorená Davidom Vincentom (ex-Morbid Angel), Blasphemerom (ex-Mayhem, Aura Noir) a Flo Mounierom (Cryptopsy). Táto zostava minulý rok debutovala albumom Something Wicked Marches In a vidieť ich naživo bude určite zážitok. Neskôr sa opäť zotmie, pretože ďalším do partie budú satanáši 1349, teda black metalová kapela, ktorá scénou koluje ako morová nákaza už vyše 20 rokov. A aby sme to mali v tento večer čo najpestrejšie, tak štvrtým jazdcom apokalypsy budú juhoamerickí thrash metalisti Nuclear. 8. 2. 2020, Fléda, Brno Predpredaj: https://obscure.cz/cs/tickets/detail/id/256 alebo https://www.ticketportal.cz/event/ABBATH-NO-1349-NO-VLTIMAS-INTERNATIONAL?idp=1341403#modalVyberPocetMiest20 FB Event: https://www.facebook.com/events/1206806599483403/...

Čítaj ďalej
Report – Toilet Party 6 – 18. 1. 2020 – Bar u Aničky, Hurbanovo
jan26

Report – Toilet Party 6 – 18. 1. 2020 – Bar u Aničky, Hurbanovo

Ako sa dá prežiť dlhý zimný večer? Možnosť A je vziať si do ruky knihu, uvariť si čaj a ponoriť sa do stavu absolútneho kľudu. Možnosť B tvorí cestovanie vlakom na miesta, kde by som asi inak nešiel a nechať si, na vzdory protestom z ušnej ambulancie, opäť o čosi viac poškodiť sluch. Obe možnosti mám rád, ale tentokrát vyhrala druhá možnosť. V Hurbanove som v živote nebol a tobôž nie na koncerte a tak bolo na čase si odškrtnúť aj toto mesto na mape Slovenska. Večerný program ponúkal to najzvrátenejšie a najbrutálnejšie, čo naša rodná (a nie len ona) cháska vyprodukovala. Síce rád prídem na akciu s dostatočným predstihom, ale teraz som to asi trochu prehnal, pretože som sa uvelebil na mieste činu chvíľku po tom, čo iba prišli organizátori a zvukár. Tak som mal časť sa trochu zžiť s miestom. Bar u Aničky je taký ozaj UG podnik. Za všetko hovoria záchody, kde si asi veľa súkromia neužijete. Viac zaujímavé by to bolo už len, keby boli toalety spojené, ako tomu bolo v Ally McBealovej, či ako sa volal ten seriál. O ôsmej sa začali z pódia ozývať nekoordinované zvuky a pohyby, čo znamenalo začiatok. Pretože pár dní pred akciou vypadla zo zostavy formácia The Manufacturing Technology of Retarded Nation, náhradou sa stal Necrov goregrind/noisový projekt Urinaemia. Projekt, ktorý má taký premenlivý život ako aprílové počasie a iba z času na čas je aktívnym. Nič iné ako dokonalý bordel sme ani nemohli čakať. Necra, ktorý nasadil masku ála pilčík z Texaského masakru, sprevádzali basák a bubeník. Možno to je tým, že tieto veci nemám napočúvané, tak som sa v tom miestami strácal. Ale zase, to čo bolo na pódiu ma bavilo. Samozrejme, že najviac pozornosti strhával Necro, ktorý sám sebou vyutieral pódium a tak. Bolo to divé, živelné a fekálne roztomilé. Ako povedal klasik – zrýchlili a posekali. Nič viac dodať netreba. Necro si nestihol asi ani vydýchnuť, ale stihol si aspoň vymeniť masku za S/M kuklu. A tak sme sa dostali k pocte a vlhkým spomienkam na pornoherečky (ako sami uvádzali jednotlivé skladby). Enema Shower je už takou klasikou scény. Všade nejaké dildá (pri bicích bol z nich zložený obrátený kríž, hehe), erotické propriety a goregrind. No uznajte, dá sa lepšie stráviť sobotný večer? Ale ku kapele. O poznanie viac som sa bavil pri Enema Shower, ak pri Urinaemií. Predsa len ich skladby majú klasickejšiu štruktúru a samozrejme som ich už neraz počul. Čo som nepočul a z čoho mám veľkú radosť je, že nám kapela poskytla aj nejaké nové ukážky, ktorých sa zrejme čoskoro dočkáme aj vo fyzickej podobe. Už nech to je, pretože to znelo...

Čítaj ďalej
Report – Cannabis Corpse, Withered – 14. 1. 2020 – Kulturák klub, Bratislava
jan19

Report – Cannabis Corpse, Withered – 14. 1. 2020 – Kulturák klub, Bratislava

Tak. A môžme vyraziť v ústrety novým koncertným zážitkom v ďalšom roku. Možno ste to už stihli niekde inde, ja som si za oficiálny štart novej sezóny zvolil jeden chladný januárový večer v bratislavskom Kulturáku. Dostaveníčko si sem dali dve kapely z druhej strany Atlantiku, menovite Cannabis Corpse a Withered. Deň pred koncertom som sa zastavil za mojim dvorným tatérom a medzi rečou som spomenul, že si doprajem trochu hluku krížom cez mozog. Tak som sa ho spýtal, či pozná Cannabis Corpse? Majster tatérskeho cechu, odpovedal, že jasné, Cannibal Corpse. Dobrá kapela, ale spevákovi nerozumie ani slovo. Nuž tak som ho opravil, že tu nejde o milovníkov ľudského mäsa z Buffala, ale o veselých záhradkárov z Virgínie. Toľko trápna storka na úvod, prejdime k zaujímavejším udalostiam. Pretože som v tomto klube ešte nikdy nebol, vstúpil som do jeho útrob ako hanblivý panic. Ono, presne takéto priestory mi vyhovujú. Tak akurát pre menšie koncerty. V čase keď som dorazil, sa iba zvučila kapela a okrem personálu v klube nebol nik. Tak som sa na nejaký čas ešte vzdialil a dúfal, že snáď sa to trochu naplní. Čakal som márne… Ale k samotnému koncertu. Na minútu presne, o ôsmej, nakráčal na pódium kvartet Withered. Meno, ktoré som akosi doteraz nikde nezachytil. Až keď som si neskôr o nich čosi hľadal, zistil som, že medzi bývalými členmi sú napríklad sekerníci z Gorguts, či Primitive Man. No fajn a čo nám táto štvorica predviedla? Na mňa trochu príliš zmätenú a nesúrodú zmes black metalu, ambientu, sabbathovských riffov a štipky death metalu. Naozaj som mal pri niektorých skladbách pocit, akoby som sa snažil vyladiť rádio a skákali mi tam rôzne stanice. Proste akoby sa behom pár minút na pódiu vystriedalo niekoľko kapiel naraz. Prekvapivo na mňa najpozitívnejšie pôsobili rozťahané, pomalšie časti, ktoré prechádzali od možno stoneru k už spomínaným, ambientom napáchnutým častiam mozaiky. Black metalové pasáže pôsobili dojmom, že dosť čerpajú z neskoršej éry Mayhem, čo teda mňa necháva chladným. Taktiež ma nenasýtila ani vokálna polievočka. Spev Dana Cayceda, ktorý sa staral hlavne o blackové škreky, ma miestami vážne iritoval. O čosi lepšie bol pre mňa na tom Mike Thompson, s jeho hlbšie položeným hlasom, ale chýbala mi tam nejaká výnimočnosť, ktorá by ho odlišovala od stoviek iných spevákov. Čo sa týka zvuku, tak tu som sa musel tiež tak trochu hľadať, pretože tu a tam to bola celkom guľa, zrovna ako tá, ktorá chcela rozpučiť Indianu Jonesa. Ale aby som iba nehanil, tak si myslím, že túto kapelu by som skôr ocenil pri pokojnom domácom posluchu, ale naživo to bolo proste akosi príliš veľa informácií na veľmi malom priestore. Tých zopár ľudí, ktorí...

Čítaj ďalej
Rotten Sound a dve zastávky na Slovensku!
jan13

Rotten Sound a dve zastávky na Slovensku!

Fínsko nie je iba krajinou tisícich jazier, tuhej vodky a tak trochu viac depresívnych ľudí. Je to bez debaty aj krajina zasľúbená tvrdej hudbe. Aj keď teraz nemám na mysli nejaké melanchóliou naplnené skladby, ktoré si väčšina ľudí predstaví pri kombinácií tejto krajiny a hudobného randálu. Mne ide o primárne najagresívnejší hudobný štýl. A ktorá kapela, podľa týchto indícií, pristane na jazyku ako prvá? Jednoznačne Rotten Sound. Už naozaj slušných 27 rokov a 6 štúdiových albumov má za sebou Keijo Niinimaa a jeho kumpáni. A tak tento zbesilý kvartet prinesie aspoň náznak arktickej zimy (pretože tá tohtoročná za veľa nestojí…) a to rovno dva krát. V utorok 21. 1. si najprv zoberú útokom Bratislavu (kde im budú sekundovať domáci Čad) a v sobotu 25. 1. rozvibrujú steny košického Collosea spolu s Human Humus, Grinding Jesus Brothers a Cruent. 21. 1. 2020, Fuga, Bratislava FB Event: https://www.facebook.com/events/428643084501443/ 25. 1. 2020, Colloseum Club, Košice FB Event: https://www.facebook.com/events/623039588520542/...

Čítaj ďalej
Sentient Horror – Morbid Realms – Testimony Records, 2019
jan05

Sentient Horror – Morbid Realms – Testimony Records, 2019

Celkom šikovní títo chlapci ušatí americkí. Od roku 2016 (ak teda nerátame dvojročnú epizódu pod názvom Sentience) stihli vydať druhý album a pomedzi to aj jedno EP. Pred niečo vyše rokom som ich zastihol naživo v Nitre spolu s Carnal Tomb a bol z toho vskutku príjemný večer vzývajúci tradičný death metal. Kúpil som tam obe ich vtedajšie nahrávky a musím povedať, že mi vďaka tomu spríjemnili nejeden večer pri knihe. Keď začali na svet prenikať správy, že sa v ich kuchyni začínajú zhromažďovať suroviny na nový album, zostal som v strehu. Koncom novembra sa teda Morbid Realms dostal na svet. A pretože som povestný tým, že si dávam s veľa vecami na čas, pozriem sa mu na zúbok až na úsvite nového roka. Žiadne intro, žiadne zbytočné dostávanie sa do atmosféry. Len frontálna rana medzi oči. Takto agresívne a bez varovania vás vyzve na súboj hneď prvá vec Call of Ancient Gods. Hitové ambície hneď takto z kraja. Melodické vyhrávky a chytľavé motívy, kam len ucho dohliadne. Na myseľ sa mi hneď dostáva Dismember, alebo miestami nemeckí Fleshcrawl (čo je vlastne Dismember, iba v menšom). Útok na špicu hitparád sa nezmenšuje ani pri druhej Bound to Madness a vlastne čo si budeme klamať, takto to ide až do poslednej Cemetery Slaughter. Proste kamkoľvek na albume zarežete, odvšadiaľ vyteká chutná šťava ako z dobre pripraveného steaku. Do pozornosti by som dal gitarové sóla, ktoré sú nakazené až heavy metalovou aurou (je to cítiť asi v každej skladbe, ale najviac asi v úvodnej Call of Ancient Gods, Loss of Existence a titulnej Morbid Realms). Mimochodom som sa musel pozrieť do reportu z toho spomínaného nitrianskeho koncertu a zistiť, či som si jednu vec všimol už vtedy. Matt Moliti by si mal overiť, či jeho rodičia sú naozaj jeho rodičmi. Jeho hlas totižto pripomína kombináciu Mattiho Kärkiho a Jana-Chrisa de Koeijera. Ak by títo dvaja mali v nejakom paralelnom vesmíre potomka, tak by to bol zrejme Matt Moliti. Ďalšou zásadnou stránkou albumu je do detailu vyšperkovaný obal. Za ním stojí španielsky umelec Juanjo Castellano, známy svojimi prácami pre Avulsed, Revel in Flesh, Vomitory a mnoho ďalších. Celkom sa mu podarilo zachytiť lovecraftovskú atmosféru, ku ktorej kapela odkazuje vo svojich textoch a posunul klasické bizarné fantasy krajiny Dana Seagrava o kúsok ďalej. Vlastnú kapitolu tvorí zvuk. Mix a mastering bol zverený do rúk osoby na to ako stvorenej, teda majstrovi remesla počúvajúcemu na meno Dan Swanö. Už dlho som nepočul taký vyvážený album, bez nejakého výrazne slabšieho miesta. Jedinou mínusko je pre mňa pocit, že som to už všetko niekde počul. Ale napriek tomu je moje záverečné hodnotenie bohaté. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej