Report – Black Valentine vol.7 – Rock Fabric, Poprad
feb13

Report – Black Valentine vol.7 – Rock Fabric, Poprad

Zverejnené v feb 13, 2024

Zase je tu ten čas roka, keď vzduchom lietajú srdiečka, obtlstlí Amorovia, predajcovia kondómov sa kúpu v peniazoch a čakáreň na infekčnom je plnšia ako inokedy. Mimo týchto radovánok sa po siedmykrát v Poprade zlietlo „háfo“ death metalu old schoolovejšieho razenia, takže sa z toho už stala taká milá tradícia ako stráviť jeden večer v polovici februára. Zostava prešla od ohlásenia menšími zmenami, keď vypadli českí Sectesy a Nemci Pure Massacre, ale našli sa adekvátne náhrady v podobe Bloody Obsession spoza rieky Moravy a dolu Gerlachom sa spustili Poliaci Abominated. Tieto dva kúsky doplnili pôvodnú šťavnatú trojicu kapiel Graceless (Holandsko), In Pain (Švédsko) a Hrob (jediní domáci zástupcovia). Keď som sa v sobotu okolo obeda zobudil po nočnej, tak som tak rozmýšľal, či mi je to treba teperiť sa do Popradu. Po vykonaní relatívne rannej potreby som tieto chmúry zažehnal a bolo evidentné, že sa držali v tráviacom trakte. Po tak trochu fantazijnej jazde vlakom, kde na človeka vybafnú stvorenia za ktoré by sa nehanbili ani tvorcovia Star Treku, som sa ocitol v klube, ktorý už vyzeral celkom slušne zaplnený (a ľudia ešte prišli, síce neviem aká bola presne návšteva, ale dajme tomu, že bolo plno). Niečo málo po šiestej začali ušné lalôčky roztriasať tóny masívneho death/doom metalu, ktorý bol výsledkom hrania kapely Hrob. Túto mladú bandu tvoria členovia Krudus a Radiation a ak máte radi taký ničivý, valiaci sa death metal ála Rippikoulu, tak táto kapela je presne pre vás. Aspoň tak na mňa kapela pôsobí z ich zatiaľ jediného rovnomenného dema. Naživo mi tomu trošku chýbala tá buldozérová sila, ale stále to bolo vynikajúce. To bez debaty. Zaujímavo pôsobili také vybrnkávačky na spôsob nejakého starého doomu, možno až niekam ku Black Sabbath hodené, sprevádzané čistým spevom. Ku svojej tvorbe prihodili aj jeden cover a na moju hanbu je, že som nerozumel od koho tá skladba presne bola. Ja som sa práve na túto kapelu veľmi tešil a po ich koncerte toto moje nadšenie naplnilo zjavne dosť veľa ľudí, pretože po ich merchi sa iba tak zaprášilo (stihol som si aspoň tričko uchmatnúť). Publikum sa už jemne namlsalo, ale s jedlom rastie chuť. A tak v ďalšom riadku „meníčka“ stálo meno Bloody Obsession. S touto kapelou som sa stretol iba raz (ak sa nemýlim) a to pred nejakými šiestimi-siedmimi rokmi v Trenčíne (ak sa opäť nemýlim). Nepamätám sa ako som ich hodnotil vtedy, ale teraz ma veľmi prijemne prekvapili. Viem zhruba čo hrajú, viem že vydali nejaké albumy pod Pařátom, ale nejako som ich nemal veľmi v hľadáčiku. A asi to bola chyba. Death metal založený na naozaj chytľavých melódiách a silných riffoch (tu ma veľmi bavila skladba...

Čítaj ďalej
Festivalové leto 2024: Nice to Eat You Death Fest
feb03

Festivalové leto 2024: Nice to Eat You Death Fest

Zverejnené v feb 3, 2024

Začiatok roka pre hudobných fanúšikov značí jediné – zaškrtávať miesto v kalendári pre lákavé akcie a nahlasovať v práci dovolenku. My, aby sme vám trochu pomohli, opäť prebehneme niekoľko najnabitejších festivalov, ktoré sľubujú prežitie niekoľkých letných (aj keď v tomto prvom prípade ide ešte len o polovicu mája) dní vyplnených riadnym rámusom. No a začíname opäť festivalom, ktorý vlastne otvára sezónu. Nice to Eat You Death Fest má už svoje pevné miesto v kalendári, ale žiaľ nie v mapách a tak sa po niekoľkých vydarených ročníkoch festival presúva zo Srbskej Kamenice o kúsok ďalej. Najprv to mal namierené do areálu campu v Jablonnom v Podještědí. Ale ani to nakoniec tak úplne neklaplo (zrejme nejaký nátlak verejnosti, ako to už býva zvykom…) a tak festival predsa len našiel svoj azyl v rekreačnom stredisku Bajtlich v obci Chřibská. Obec Chřibská leží v okrese Děčín na okraji Národného parku České Švýcarsko, cca 15km od Srbskej Kamenice, takže sa dá povedať, že stále ide o domáce prostredie. To by sme mali a tak je treba sa trošku pozrieť, čo nám organizátori tento rok pripravili za určite bohatý program. Pessimist (USA) – Meno tejto americkej death metalovej kapely možno nie je až tak veľmi obohraté v ušiach širšej verejnosti, ale ide o kapelu, ktorá svoj letopočet začala rátať už koncom osemdesiatych rokov. Čiže v zlatej ére hudobného štýlu ako takého. Každopádne, Pessimist nahrali niekoľko demo nahrávok a od polovice deväťdesiatych rokov do prvých rokov nového milénia splodili tri full albumy. Následne sa tak prerušovane vracali na scénu a opäť sa ukladali k odpočinku, resp. členovia kapely boli roztrúsení v iných kapelách, či projektoch. V posledných rokoch sa kapela snaží konečne naplno usadiť, čoho dôkazom je zmluva u Season of Mist, tak sa možno v pekelnom kotli už varia nové skladby. Meno Pessimist drží nad vodou hlavne gitarista Kelly Mclauchlin (ex-Diabolic, Hirax, Possessed…), ktorého dopĺňajú Ivan Allison (spev, Black Mass), Andrew J. Bowen (basa, Carnal Necrosis, ktorí sú domácim fanúšikom možno známi, pretože ich EP vyšlo pod hlavičkou Immortal Souls Production) a bubenícka mašina Tim Yeung (ex-Morbid Angel, Hate Eternal, Decrepit Birth…). https://www.youtube.com/watch?v=DoSP0qXr5cw Gut (GER) – Jo, nemecký porngrind, goregrind, nazvite si to ako chcete, ten je vždy šmakózny. A jedným z jeho najsmradľavejších diamantov sú vedľa Cock and Ball Torture práve Gut. Kapela zo Stuttgartu, ktorá už od začiatku deväťdesiatych rokov pomáha verejnosti spoznávať pornoherečky a rôzne sexuálne úchylky a do toho samozrejme, aby sa nepovedalo, hrá pekne basový tanečný goregrind, ktorý vám zatrasie panvou. Kto by nepoznal ich perverzné ranné nahrávky, skvelý album Odour od Torture, či prapodivný The Cumback 2006? V roku 2020, po dlhých štrnástich rokoch, prišli s novým albumom, ktorý...

Čítaj ďalej
Death metalový Valentín v Poprade vol. 7!
jan28

Death metalový Valentín v Poprade vol. 7!

Zverejnené v jan 28, 2024

Môže byť sviatok zamilovaných vyfarbený do death metalova? V Poprade evidentne áno. Už po siedmykrát sa tam totižto v tomto období zletí letka záhrobne lomoziacich kapiel. Tento rok sa dá považovať za takpovediac prelomový, pretože dorazia kapely, ktorých meno má v ušiach undergroundu značný cveng. Tým nechcem povedať, že by po minulé roky bola zostava menej lákavá, no ale veď uznajte sami – z Holandska dorazí banda Graceless, ktorá má na svojom konte tri albumy, splitká napríklad s Revel in Flesh, vo svojej zostave hudobníkov, ktorí si prešli kapelami ako Soulburn, Just Before Dawn, či Grand Supreme Blood Court, prisahá na prašivý death metal vzoru Asphyx a aktuálne sa plaví na lodi v rámci kultového festivalu 70 000 Tons of Metal, vlajku Tre Kronor bude reprezentovať kultovka In Pain, teda kapela, ktorá stála pri zrode švédskeho death metalu, ale potom sa na dlhé roky odmlčala a tak nevstúpila do povedomia tak ako Dismember, Entombed a podobné kapely, ale na kvalite im to nič neuberá, Poľsko ponúkne zo svojej pokladnice jednu z mladších kapiel menom Abominated, ktorej vysoký krvný tlak spôsobuje death metal obsiahnutý v najcennejšej tekutine a kapela minulý rok splodila svoj debut, kde stačí iba jeden pohľad a viete, ktorá bije – obal od majstra Juanja Castellana a logo, ktoré čerpá z klasického fontu Vader, západne od rieky Moravy bude smerovať kapela Bloody Obsession, ktorá už je za tie roky dosť zabývaná na scéne, čo dokazuje svojimi štyrmi albumami a nakoniec nebude chýbať aj jeden domáci zástupca, konkrétne sa jedná opäť o jedno nové meno na scéne a to kapelu Hrob, ktorú poskladali členovia Krudus a Vrana z Radiation, či Goatcraft a ak máte radi valivý death/doom na spôsob Rippikoulu, tak tu sa budete cítiť ako doma. 10. 2. 2024, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 18:00 Vstup: 20€ FB...

Čítaj ďalej
Slup – Self Torture – Bizarre Leprous Production, 2023
jan07

Slup – Self Torture – Bizarre Leprous Production, 2023

Zverejnené v jan 7, 2024

„Maska s hrotmi pobitá, latex a bičík, ale S/M swingers klub to není, jasný pane.“ Ha, doznievajú vo mne ešte Vianoce a do toho mi hrajú brnenskí Slup a hľa, toto je výsledok. Čo nie je na škodu. Po niečo vyše dvoch rokoch sa mi tu v mojej zbierke zrazu samovoľne vyejakulovala nová položka v ich diskografií. Tentokrát ide síce iba o zhruba štvrťhodinkovú EP záležitosť, ale táto placička si z vás urobí subíka a núti vás púšťať si tento materiál opakovane. Náhodnému poslucháčovi môže spôsobiť priam rozkoš a motýliky v podbrušku. Ak máte Slupky v merku a sem ta mrknete na ich facebookový profil, tak ste si mohli všimnúť, že sa borci vrhli po hlave do nahrávania už niekedy na jari minulého roku. Kapela pomaličky odkrývala obal a ukážku v podobe skladby Incest. No a ani sa človek nenazdal a skôr ako by ste povedali sadomaso, prišiel dátum 10. október a „Samomučenie“ bolo vonku. Nejaké prekvapenie, alebo štýlové zvraty sa asi očakávať nedali a ja som za to rád. Tento ich gore chytľavý ako venerická choroba v štýle Cock and Ball Torture, Gut, Rectal Smegma, či Rompeprop, ma vždy vie potešiť a ulahodiť mojej zvrátenej duši a divnému vkusu. Až má človek chuť odpratať nábytok a trsať podľa vzoru slov Homera Simpsona: „Ten špek ale líta.“ A čardáš začne hneď od začiatku. Krátke intro a niečo vyše minútky bubľavých tónov pitchshiftera, dusavého tempa a pekne basového zvuku skladby Incest. K takým tým skladbám, ktoré si budete s chuťou pobrukovať pri bežných činnostiach všedného dňa môžem v pohode zaradiť Suck to be You, či Taphophile (termín znamenajúci niečo ako milovník hrobov a cintorínov, v kombinácií s bežným „lechtivým“ humorom kapely to môže zabiehať do nekrofilných sfér, ale ja neviem, texty sa ku mne nedostali). Dvojica Weed in Breakfast a Skin Habbit (tá možno až niekam k belgickým strýcom Agathocles hodená) dýchne zase trošku jemne punkovovou atmosférou. Apropo, ten Agathocles nespomínam náhodou. Minule Slupky na Perverse Trinity scoverovali Ahumado Granujo a tentokrát padol los na kapelu Jana Frederickxa a prastarý song Teachers. A zadarilo sa. Ten cover má gule o veľkosti zrelých kokosov. Na úplný záver kapela umiestnila The Cemetery Is Open Today a ja aj keď mám výhrady k Jakubiskovým filmom a fanúšikom jeho kinematografie asi nikdy nebudem, tak sem to intro a outro z Perinbaby (nech už to vyznieva akokoľvek zvláštne) sedí ako prirodzenie do latexu. Ku zvuku sa asi ani nemusím veľmi vyjadrovať. Pri kapelách podobného ranku mám len jednu zásadu a to tú, aby bola basgitara výrazná a to sa tu deje mierou vrchovatou. Asi je zjavné, že v tomto prípade neviem byť veľmi kritický. Ono...

Čítaj ďalej
Summa Summarum 2023
jan04

Summa Summarum 2023

Zverejnené v jan 4, 2024

MRKVA Ďalší rok zvestuje svoju vlastnú skazu a ja akosi ani neviem, čo k nemu napísať. Na koncerty ma postupom času nejako prestáva baviť chodiť a hudbu si radšej užívam v kľude domova a aj to až tak extra nebažím po objavovaní stoviek nových a väčšinou priemerných kapiel ako tomu bolo v minulosti. Možno to je vekom, ale viac ako na kvantitu, tlačím na kvalitu. A tej sa akosi nie vždy človeku dostane. Paradoxne ale sklamanie bolo pre mňa cítiť najmä z overených starých kapiel (neprišiel som na chuť ani novým Suffocation (tí budú budúci rok headlinovať na Flesh Party a popravde, tiež z toho nepadám na zadok, ale budiž…), ani Vomitory, ani Incantation, ani Dying Fetus, ani Cannibal Corpse… ). Ale aby tieto riadky nevyznievali úplne depresívne, tak predsa ma len čosi oslovilo a bolo toho nakoniec toľko, že to vyplnilo tento môj odsek. Takže smelo do toho. TOP 15 Funeral Vomit – Monumental Putrescence Kolumbijská špina jedna death metalová. V skratke by asi aj k tomuto albumu a defacto aj kapele stačilo. Debutové fullko práchnivého death metalu, kde sa smrť stelesňuje do nadživotnej veľkosti. Závan cintorínov určený najmä fajnšmekrom. Cryptworm – Oozing Radioactive Vomition Na aktuálnej vlne temného death metalu, prezentovaného kapelami ako Undergang, Phrenelith, či českými Sněť, vezúca sa kapela z anglického Bristolu. Prijal by som pokojne špinavší zvuk, ale samotné skladby majú slušný potenciál aj bez toho. Mortuary Drape – Black Mirror Veteráni talianskej scény, ktorí hádžu do čarovného kotla k očiam z mloka, potkaním chvostom a kostiam umrlca aj bujóny death metalu a black metalu. Výsledný elixír, ktorý rozvoniava arómou Mercyful Fate určite žalúdočné problémy nespôsobí. Hellripper – Warlocks Grim & Withered Hags Na OEF som ich síce nestihol, ale tento album právom patrí k tomu naj, čo tento rok vyšlo. Pre fanúšikov Midnight, Venom, či ranných Bathory. Decapitated Christ – Glorious Tyrannizing of Human Rats Po futbale druhý najväčší vývozný artikel z Barcelony. Arcane Impurity Ceremonies síce neprekonali, ale aj aktuálny materiál sa počúva celkom príjemne. Cemetery Urn – Suffer the Fallen Už piaty album temniakov z kraja koál a kengúr. Opäť zahuhlaný death metal, kde miesto pre úsmev nenájdete. A obal im robil Mark Riddick, čiže nie je čo riešiť. Gravestone – Hollow Be Thy Grave Ich predchádzajúce nahrávky som dostal k narodeninám od Jura Haríňa a tento album si budem musieť zohnať vo fyzickej podobe taktiež. Vysoká škola HM2. Leper Colony – Leper Colony Marc Grewe (Insidious Disease, ex-Morgoth), Rogga Johansson (Paganizer, Ribspreader, Bone Gnawer a miliarda ďalších kapiel) a Jon Skäre (Consumption…). Čo z tohto pekelného paktu mohlo vzísť? Nič iné ako death metal strihu konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych...

Čítaj ďalej