Rozhovor – Manyac – „Pre každého, kto hrá v nejakej kapele, je aktuálna situácia veľmi nepríjemná. Všetci sme odchovaní na živých vystúpeniach a toto nás fakt ubíja.“
jan13

Rozhovor – Manyac – „Pre každého, kto hrá v nejakej kapele, je aktuálna situácia veľmi nepríjemná. Všetci sme odchovaní na živých vystúpeniach a toto nás fakt ubíja.“

Ako som na začiatku tohto roku napísala v našom Summa Summarum, ku kapele Manyac sa ešte na našich stránkach vrátime. Tak sa aj stalo a vďaka rýchlej spätnej väzbe od kapely vznikol aj tento rozhovor, snáď čoskoro aj recenzia. Manyac v minulom roku vydali svoj debutový album a tak sa tento rozhovor bude týkať hlavne nového albumu, ale načrieme aj do minulosti a kapelu vám adekvátne predstavíme. Takže zavítajte do sveta skupiny Manyac: Ahojte Manyac, keďže o vašej existencii vedia hlavne ľudia na západe, prípadne stredného Slovenska, skúste sa trochu bližšie predstaviť. Kedy kapela vznikla, či už prešla nejakými personálnymi zmenami, či už majú členovia Manyac za sebou divoké roky v iných kapelách a nejaké pikošky dajme tomu 😊 nech to nie je nuda? Martin (spev): Kapelu som založil koncom roka 2009 v Seredi spolu s ďalšími kamošmi (Tomáš, LukeN, Mort, Pali) .Od začiatku sme vedeli, že nechceme byť nejaký coverband a začali sme pracovať na vlastných skladbách. Žánrovo sa to vtedy dalo škatuľkovať ako melodický power-thrash metal s príšerným revom. :-D . Väčšinový podiel na tvorbe mal vtedy náš gitarista LukeN, ale aj ostatní sme kde-tu niečím prispeli. Prvý koncert sme odohrali na domácej pôde v septembri 2010 a musím sa pochváliť, že to bol debut ako sa patrí. Veď ktorá kapela sa môže pochváliť 150 člennou účasťou na svojom prvom koncerte? Každopádne sme v tejto zostave odohrali 3 koncerty, vydali našu prvú nahrávku (demo) THERE IN THE DARK a potom začalo obdobie nekončiacich personálnych zmien. To dospelo až do štádia, kedy ostala kapela v podstate dvojčlenná (ja a Košťo) a v stave klinickej smrti. Tá trvala asi rok a v roku 2014 sa začala formovať súčasná zostava – Peťo (gitara), Rišo (basa) a Juraj (bicie). Takmer celú minulosť sme nechali za sebou, ponechali sme si iba názov kapely a začali sme vlastne znova, od úplného začiatku, s novými skladbami. K starým skladbám sme sa, až na jednu výnimku, už nevracali, keďže náš autorský podiel na nich bol nepatrný. Prvý koncert po „znovuzrodení“ prišiel na jar 2015 v bratislavskom Britishi a odvtedy sme v nezmenenej zostave odohrali asi 40 koncertov a chystáme sa na ďalšie. Úvodné zoznámenie je za nami a podľa loga asi hneď všetkým blikol aj žáner, ktorým je thrash metal. Prezraďte nám však, ktorý štýl thrash metalu je podľa vás najviac zastúpený v Manyac? Inými slovami, či obľubujete skôr nemeckú školu, alebo vás viac inšpirovali velikáni z US scény z 80tých rokov? Ak vás nejaké kapely pri tvorbe vašej hudby ovplyvnili, tak ktoré? Martin (spev): Vzhľadom k tomu, že sme sa v kapele zišli ľudia rôznych hudobných chutí, tak aj inšpiráciu čerpáme z rôznych žánrov. Je to vlastne aj počuť v našej tvorbe, kde je cítiť vplyv KREATOR, SLAYER, METALLICA ale aj BLACK SABBATH, či nemeckého heavy metalu alebo útržky HC/nu-metalu. Thrash metal...

Čítaj ďalej
Recenzia – Ramchat – Znelo Lesom – Slovak Metal Army 2020
jan12

Recenzia – Ramchat – Znelo Lesom – Slovak Metal Army 2020

Podobne ako mnoho ďalších slovenských, či zahraničných kapiel, využila aj skupina Ramchat obdobie Covid-19 na tvorivú činnosť a na svet priviedli tretiu dlhohrajúcu dosku. Hoci niektoré skladby z novinky boli nahraté v predošlých rokoch, predpokladám, že nebol dostatok času na ich mastering a mix, ktorý sa však počas uplynulého roku pretavil do výsledkov, ktoré dnes môžeme počuť na CD, či digitálne. Nahrávka zatiaľ zo všetkých strán žne samé chvály, takže som neodolala a pozrela som sa na ňu trochu hlbšie aj ja. Do rúk sa mi dostala len digitálna verzia a ďakujem kapele aj za sprístupnenie všetkých textov na booklete. Ramchat prezentujú na Slovensku v súčasnosti menšinový žáner pagan metalu. Povedzme si, aktívnych kapiel v tomto štýle je ako šafranu. V tomto smere svoju pozíciu ako lídra aj náležite využili a snažia upútať kvalitnou hudobnou produkciou. Vďaka spoločným koncertom s ďalšími kapelami v tomto štýle si vybudovali už solídnu fanúšikovskú základňu nie len na Slovensku. Na najnovšom počine nájdete teda 10 skladieb a celkovo si vypočujete necelú trištvrte hodinu muziky. Skladby boli nahraté postupne počas rokov 2018 (6,7,8), 2019 a na jar 2020 v Jablunkove v GM Štúdiu. Zvukovo nahrávke naozaj nemám čo vytknúť, tu bola odvedená práca na 100 percent. Na albume hosťuje aj Irina Zybina, speváčka z kapely Grai (Грай) v troch skladbách. Je škoda, že jej vokál nie je o niečo výraznejší. Nepozornejší poslucháč si ho miestami možno ani nevšimne. Ďalším hosťom je Martin „Redface“ Cibulka, ktorý sa postaral o klávesy v takmer všetkých skladbách. Klávesy sú podobne ako hosťujúce spevy menej akcentované, takže nielen, že nepôsobia rušivo, často zanikajú. Mne osobne tento krok vyhovuje. Z kompozičnej stránky ide tiež o posun vpred a po hudobnej stránke azda o doteraz najvyspelejšie a najvypiplanejšie dielo. Zároveň chcem upozorniť na to, že aj predošlé albumy považujem z hudobnej stránky za vydarené, ale s inou atmosférou, s inými prednosťami. Na novinke sa Ramchat vyhral hlavne so silnými melodickými časťami a navrstvenými gitarami. Čo sa týka gitarových riffov, niektoré nápady výborne pasujú do skladieb a vyslovene sa vám  vryjú do pamäti, takže je ťažké sa ich zbaviť. Nájdu sa avšak aj vatovité pasáže, prípadne trochu zbytočné vložky. Ramchat dobre pracuje so striedaním temp aj gradáciou. Často sa vám odohráva pred očami prostredníctvom hudby celý príbeh ( napr. Bogyňa). Na druhej strane sa opakuje istá schematickosť pri kompozícii. Pomalý začiatok, náhla rýchla pasáž, nejaké to sólo, opäť spomalenie a gradovanie, prípadne opačný scenár. Za veľmi dobrý aspekt na novinke môžem označiť prácu s vokálmi. Spevák Walki živo strieda vokály,  ktoré sú naviac dobre zrozumiteľné. Prechádza od uškriekaného, cez hrubší growlový vokál, až po šepot, či len hovorené slovo. Táto vokálna variabilita dodáva nahrávke pestrosť, takže nemáte priestor na nudu a 45 minúť preletí ani neviete ako. Príkladom pestrosti a silnej melódie je aspoň pre mňa osobne skladba „Matka ZEM“...

Čítaj ďalej
Za dverami kafilérie menom Flesh Party
jan06

Za dverami kafilérie menom Flesh Party

Tento materiál je vlastne ako taký kostlivec v skrini. Pripravil som ho pred cca 2 rokmi, kde si také zhrnutie vyžadovala oficiálna stránka Flesh Party. Odvtedy k tomu niečo pribudlo, niečo vidím trochu inak. A takto upravený a doplnený vám ho ponúkam tu. Vybudovať renomé mena Flesh Party sa nepodarilo zo dňa na deň. Prvé zápisky síce nesiahajú až niekam do doby mýtov a legiend (v prenesenom slova zmysle do bájnych rokov deväťdesiatych, kedy si death metal a jeho odnože podrobili územie Slovenska), zato sa už za fungovania tohto dvojslovného názvu, odchovala zhruba jedna generácia. Všetok ten hnis, krv, vnútornosti, dildá… započali svoju púť v hlohoveckom klube Rokáč (R.I.P.). Písal sa 15. september roku 2001 a v Hlohovci pod mostom ničili sluch bandy Typhoid, Disgrace Fall, Synthetically Revived, Hemperor a Craniotomy. Teda Craniotomy tak celkom nie, pretože Mr. Menežeris (Roman Halmo) si nepotykal s elektrickým vedením a dostal ranu, ako od Tysona v životnej forme. Prežil a prežila aj Flesh Party. Prešli presne dva mesiace a už dostávala statika mosta in da Hlohovec opäť zabrať. Tentokrát sa podujali vyhnať krysy a podobnú háveď za hranice okresu, kapely Dehydrated, Abortion, Achromasia, Internal Fermentation a konečne bez úrazov, aj organizátori Craniotomy. Tretie pokračovanie zmenilo miesto v rámci mesta a nastal presun na amfiteáter. Dá sa teda povedať, že šlo o takú protoverziu udalostí, ktoré sa udiali o viac ako desať rokov neskôr. A čo vytlačilo ušný maz z útrob hláv tak, ako z tuby vytláčate zbytky zubnej pasty? Okrem iných Fleshless, Phantasma, Poppy Seed Grinder atď. Aj po druhý krát hostil hlohovecký amfiteáter (po dodatku od Menežerisa sa musím opraviť, pretože štvrté pokračovanie nakoniec neohučalo amfiteáter, ale Axa klub v Hlohovci, pozn. red.) mega chlípnu zostavu. Tentokrát si tu dala zastávku aj zaoceánska sebranka Rottenness, pochádzajúca z kraja, kde vám každé jedlo spôsobí taký malý test jadrovej hlavice na záchode. Mimo antikristov z Mexika vyháňali veveričky z okolitých stromov aj Abortion, G.O.R.E. a opäť organizátorskí vykosťovači Craniotomy. Piate zastavenie v našom historickom súhrne nás už dostáva do všeobecne známych priestorov, teda do svojskou arómou zapáchajúceho kina v Leopoldove. Keďže v hornej miestnosti mal Cranioband aj svoju skúšobňu, išlo naozaj o domáce prostredie. A čo tentokrát z hudobného súdka olúpavalo omietku zo starých stien tejto budovy? Nemecká brutal dvojka Gomorrha a Death Reality, ďalej Lunatic Gods, Doomed, Feeble Minded, Virtual Void, Destiny a samozrejme Craniotomy. Numero 6 znamenalo účasť kapiel Demolation z Rakúska, Pathology Stench, F.O.B., Ahumado Granujo, Legion of Doomed Land a Oblivion. Viac info si nepamätajú ani sami organizátori, tak iba takto stručne. Šťastná sedmička priviala puch odtokov z patologických stoloch, pretože dorazila mexická kultovka Disgorge. Z veľkej čižmy zase dobehli...

Čítaj ďalej
Zero Tolerance z Topolčian vydáva na jar nový album „Nádej“a vypustili už do sveta aj prvý klip!
jan06

Zero Tolerance z Topolčian vydáva na jar nový album „Nádej“a vypustili už do sveta aj prvý klip!

Zero Tolerance je nu metal/HC kapela z mesta Topoľčany. Ich začiatky siahajú do roku 2010, od kedy sa aj priebežne nahrávali skladby. Až v roku 2016 vypustili prvý videoklip na skladbu „War is time a bomb“. V marci 2018 vyšiel druhý videoklip s názvom „Death is still on the alert“. V septembri toho istého roku skončili všetky dovtedy nahrané skladby na jednom CD, ktorého názov je prostý „ZERO TOLERANCE“. Aktuálny nový album s názvom „Nádej“ nahrávali v auguste 2020 a uzrie svetlo sveta cca na jar roku 2021. Všetky skladby sú už na komplet hotové, v podstate sa čaká už len na „kozmetické“ úpravy. Nahrávalo sa v štúdiu TOOLS v Chynoranoch, neďaleko Topoľčian, ktorého majiteľom je sám BRUNNO ORAVEC. Ten to všetko nahral a porobil všetko potrebné. Touto cestou mu samozrejme veľmi pekne ďakujeme a pozdravujeme. Názvy skladieb: Laurent Binet Asociál Hráč Štát Spomienka Sloboda Dosť V klietke Zostava:  MIŤO   – drums (2010) DIEGO  – guitar/vocals (2010) MIŠO   – bass (2017) VLADO  – guitar (2020) —————————- MATRIX – bass (2014-2017) SISEL  – doumbek/vocals (2017-2018) KOSŤO  – vocals (2014-2020) Kontakt na kapelu: http://www.zerotolerance.estranky.sk http://bandzone.cz/zerotolerance https://www.facebook.com/Zero-Tolerance-1585290711734138 https://www.youtube.com/channel/UCzyUoWEflXrSwJHoWEAIREA Videoklip s názvom „Laurent Binet“, vznikol v decembri roku 2020 z dôvodu prezentácie nového albumu „Nádej“. Aby sa vedelo, že sme úplne nespali 😊. Navyše je to úvodná skladba nášho nového albumu, ktorá je nekompromisná ako hudbou tak aj textom, takže to bola jednoznačná voľba. Názov skladby je vlastne meno spisovateľa, ktorý napísal knihu o prominentnom nacistovi zvanom pražský mäsiar a kat, ktorej názov zaznie aj v refréne. Skladba je vlastne inšpirovaná obsahom tejto knihy, ktorá je podľa pravdivej udalosti z mája 1942. Natáčalo sa výlučne iba v interiéri. Videoklip nám zmajstroval kamarát Juraj Filipeje, ktorí nám takisto pomohol aj pri vzniku nášho posledného klipu z marca 2018. Takže veľká, veľká vďaka (@juraj_filipeje). Text – Kapela Zero...

Čítaj ďalej
Anketa o najlepší slovenský album roku 2020!
jan05

Anketa o najlepší slovenský album roku 2020!

Aby sme nemúdrovali ohľadom albumov v roku 2020 len my, spravili sme anketu na sociálnej sieti Facebook o najlepší full album v roku 2020. Ja len na vás, či sa zapojíte, komu dáte svoj hlas. Anketa je verejná a končí sa 15.1. o 21:00 a teším sa už vopred na jej výsledky, pretože sme naozaj svedaví ako dopadne :). Zároveň je možnosť pozvať kohokoľvek, aj zdieľať do svojich „kruhov“. Stanovili sme nasledujúce pravidlá: Každý má len jeden hlas, takže si dobre rozmyslite, komu ho dáte :) Do ankety sú zapojené len skupiny, ktoré vydali dlhohrajúci album v roku 2020, čiže nie EP, nie reedície, nie demá a pod. Ak by vám chýbal nejaký album, ktorý vyšiel v roku 2020, prosím dajte nám o tom vedieť komentárom priamo na FB udalosti, aby sme ho zaradili do ankety. Kapela, ktorá vyhrá, bude mať po celý rok logo na našej stránke a odkaz podľa výberu buď priamo na album, alebo na FB stránku, prípadne podľa dohody. Držíme všetkým zúšastneným palce :) LINK na anketu:...

Čítaj ďalej
Abortion – No Lives Matter – Bizarre Leprous Production, 2020
dec31

Abortion – No Lives Matter – Bizarre Leprous Production, 2020

Nie je vám ešte stále dosť v tomto roku? Dali by ste si ešte len tak z čistej roztopaše niečo ako lopatou po temene? Ja som pacifista, ale milujúci hluk a preto lopatu odkladám medzi záhradné náčinie a do ruky beriem plátok umeliny, ktorý sa v tom správnom domácom spotrebiči vie rozohrať a zmeniť na účinnú zbraň hromadného ničenia. Do tejto malej kruhovej srandy sa zapísala štvorica (na tomto albume sú prvý krát vedení ako kvartet, ak sa nemýlim ovšem) Corgoňov spod Zobora, počúvajúcich na meno Abortion a tí sa vám poihrajú s tichom domácnosti v čase vianočnom (to už by mohol byť pomaly marketingový ťah, aby to just neboli sviatky pokoja, hehe… pretože album vyšiel 10 dní dozadu). Tak, žiadne intro, aby vás vtiahlo do atmosféry tu potrebné nie je. Od prvej sekundy sa roztočí mäsový mlynček, ktorého ozubené kolieska vás pekne krásne spracúvajú. A od tej prvej sekundy počujete, že Abortion vsadili na taký tvrdý, surový a neopracovaný (neviem ako to inak nazvať, ale v dobrom slova zmysle) zvuk, pri ktorého počúvaní vám až škriabe v krku. Akoby ste sa snažili prehltnúť žulovú kocku. Čo ale až k punkovo ladenému materiálu perfektne sedí. Práve tých punkových vecí tu je vážne neúrekom. Možno preto sa mi ten album hneď po prvom vypočutí zažral do mozgu, ako taký malý milý červíček svalovec do šťavnatej flákoty – Možno niekto, Princ hoax, Alcohol… Ale ten punkový feeling je prítomný na celom albume (a tak zase nie, že by to v minulosti bolo inak, ale tu mi to fakt veľmi lahodí). Na minulom albume All You Need Is Hate si Abortion scoverovali klasiku od Sodom – Ausgebombt, k obrazu svojmu a dali jej meno Grand Hotel Alepo. Tentokrát si vystačili s vlastnými skladbami. Do nového zvukového hávu hodili staré piesonky False Friends (album The Truth Hurts, 2000) a Bomby na Nitru (splitko s Idiots Parade, 2008). A nech mi moje hluché uši páni prepáčia, tak Tancuj, tancuj sa mi celkom dosť ponáša na Korenie života z Konvert. Alebo už možno neviem čo od dobroty. Každopádne, takto pestrý album sa mi naozaj pozdáva. Za nejaké tie „hitovky“ by sme mohli brať (okrem tých vyššie spomínaných punkáčin) aj úvodnú Nezabudni platiť, Kresťan katalóg, Kto si ty?, Doba je chorá, Správny výraz a záverečná, možno až s Godflesh napáchnutá Zabi ma v nedeľu. Ja neviem, nevymenoval som pomaly celý album? To hovorí samo za seba. Minulý album mi prišiel trošku slabší, ale tu sa mi Abortion v mojich očiach (a ušiach) plne revanšovali. Miro je extra klasa bubeník, dve gitary pekne zahustili aj prázdnejšie miesta a Lepra vrčí a reve stále štýlom podráždeného susedovho psa...

Čítaj ďalej